Pôrod, vo svojej podstate prirodzený a často radostný proces, môže byť niekedy poznačený nepredvídateľnými komplikáciami a v tých najtragickejších prípadoch viesť k úmrtiu novorodenca alebo matky. Hoci moderná medicína dosiahla v oblasti pôrodníctva značný pokrok, smutné udalosti sa, žiaľ, dejú aj v súčasnosti. Tieto prípady vyvolávajú nielen hlboký smútok a žiaľ v rodinách, ale aj otázky týkajúce sa kvality zdravotnej starostlivosti, pripravenosti personálu a systémových opatrení. V tomto článku sa ponoríme do rôznych aspektov úmrtí pri pôrode, od konkrétnych tragédií až po všeobecné príčiny a možnosti prevencie, vrátane diskusie o rizikách domácich pôrodov a dôležitosti psychologickej podpory.
Tragické Prípady Úmrtí Novorodencov a Matiek v Súčasnosti
Príbehy o úmrtiach pri pôrode sa, žiaľ, dejú aj v súčasnosti a často plnia stránky médií, upozorňujúc na citlivosť a zraniteľnosť tohto životného okamihu. Tieto udalosti zanechávajú nezmazateľné stopy na rodinách a sú predmetom dôkladného prešetrovania.
Nešťastie v Litoměřickej Pôrodnici
Česká polícia sa zaoberá prípadom úmrtia dvoch novorodencov v pôrodnici v Litoměřiciach v Úsťanskom kraji koncom novembra. V tamojšom Centre pôrodnej asistencie (CPA) lekári v priebehu 24 hodín resuscitovali štyroch novorodencov, pričom dvaja z nich, žiaľ, zomreli. Vedenie nemocnice reagovalo na túto mimoriadnu udalosť vyhlásením: „Môžeme potvrdiť, že k týmto nešťastným a mimoriadnym udalostiam na našom CPA v Litoměřiciach došlo. Celá situácia nás hlboko zasiahla a je pre nás maximálnou prioritou jej dôkladné prešetrenie.“ Ako štandardné preventívne opatrenie, kým sa všetko neprešetrí, dočasne postavilo vedenie nemocnice mimo službu vedúceho pôrodnej sály a lekárku, ktorá mala v daný deň službu. Udalosťami sa zaoberá interná odborná komisia spoločnosti Krajská zdravotná a externý znalecký ústav, čo podčiarkuje vážnosť situácie a snahu o objasnenie všetkých okolností. Polícia na sociálnej sieti X v reakcii na správu CNN Prima News uviedla: „Na základe informácií z médií sa zaoberáme prípadom úmrtia dvoch novorodencov.“
Prípad Sofinky v Martinskej Nemocnici
Ďalším bolestivým prípadom je osud rodiny z Turca, ktorej zomrela maličká Sofinka v martinskej nemocnici. Bábätko neprežilo pôrod a blízki chcú vedieť, prečo sa to stalo. Matka dievčatka bola zronená a stará mama uviedla, že „Bolo to dieťa súce k životu, nie na cintorín.“ Podľa rodiny lekári váhali s cisárskym rezom, hoci matka ho už raz predtým podstúpila. Dcéra sa jej odtrhla placenta a roztrhala maternica. Tento prípad už vyšetruje polícia, ktorá sa snaží zistiť, či došlo k pochybeniu v zdravotnej starostlivosti.
Stanislava Cifra Beňová a Mŕtvo Narodený Oscar
Svetová zdravotnícka organizácia definuje mŕtvo narodené deti ako narodené po 28. týždni tehotenstva bez známok života. S touto tragickou realitou sa stretla aj Stanislava Cifra Beňová, ktorá v Bruseli porodila mŕtveho syna Oscara v deviatom mesiaci tehotenstva. Stanislava sa rozhodla otvorene hovoriť o svojej strate, aby rozšírila povedomie o tejto téme, ktorá je v spoločnosti často tabuizovaná. Jej príbeh poukazuje na potrebu väčšej otvorenosti a podpory pre rodičov, ktorí prechádzajú takouto stratou.
Tragédia v Strážskom a Smrť Evy z Trenčína
Tragédia sa odohrala aj v pondelok skoro ráno v Strážskom na východe Slovenska, kde krátko pred 6.30 h prišiel na svet chlapček bez prítomnosti zdravotníkov v jednej z miestnych bytoviek. Podľa informácií tvnoviny.sk mladá žena o pôrode najskôr nikomu nepovedala. „Malo ísť o prvé dieťa ženy. Porodila ho údajne do nohavíc.“ Záchranárov na miesto privolali až susedia. Obhliadajúca lekárka nevylúčila cudzie zavinenie. Matka novorodenca je v súčasnosti v nemocnici pod dohľadom lekárov a prípad vyšetruje polícia.
Obrovskú tragédiu si nedokážu vysvetliť ani v Trenčíne, kde mladá mamička Eva (†24) po komplikáciách porodila mŕtve dieťatko a pár hodín na to zomrela aj ona. Eva mala asi tri týždne pred pôrodom, keď jej náhle prišlo nevoľno a z domu ju odviezli rovno do trenčianskej nemocnice. Tam predčasne porodila, no bohužiaľ, dieťatko bolo už mŕtve. Podľa informácií Tv JOJ sa Eve roztrhla slezina a následne vykrvácala.
Prípad Orsolye: Komplikácie, Ktoré Viedli k Smrti Matky
Smrť mladej matky Orsolye po pôrode v Galante vyvolala rozsiahlu diskusiu o kvalite zdravotnej starostlivosti a pripravenosti personálu na komplikácie. Podľa sťažnosti rodiny, Orsolya, zdravá a skúsená matka, odišla do nemocnice v dobrej nálade a pri plnom vedomí. Rodina však tvrdí, že stav rodičky nebol dlhšiu dobu odborne monitorovaný a lekár jej mal pri vyšetrení spôsobiť výraznú bolesť. Po tomto zásahu sa Orsolyin stav dramaticky zhoršil a pôrod prebiehal komplikovane, pričom zdravotné sestry mali tlačiť Orsolyine brucho rukami. Napriek tomu, že Orsolya upozorňovala na ťažkosti, k vážnejšiemu zásahu prišlo až po odstránení placenty, keď personál zistil nadmerné krvácanie. Následne nastalo zlyhanie srdca a aj napriek resuscitácii sa ju nepodarilo zachrániť. Prípad vyšetruje polícia a prebieha zber dokumentácie a odborné expertízy.
Historické Prípady: Tragédia Dvojičiek Waldemara Matušku
Tragické úmrtia novorodencov nie sú len záležitosťou súčasnosti. História pozná mnoho takýchto prípadov, ktoré zasiahli aj známe osobnosti. Jeden z nich sa týka českého speváka Waldemara Matušku.
Waldemar Matuška († 76) mal povesť rebela a ženy zaujal svojim exotickým vzhľadom. Jeho prvou manželkou bola zdravotná sestrička z Karlových Varov Jiřina Šťástková, s ktorou sa postavil pred oltár už ako 18-ročný. Dvojica najskôr privítala na svet dve dievčatká - dvojičky - no po fatálnej chybe lekárov zomreli. „Obom bábätkám nepochopiteľne pichli zlú vakcínu. Keď sa spevák dozvedel, čo sa stalo, vpadol do pôrodnice a všetko tam rozkopal. Táto strašná tragédia sa stala na mnoho rokov jeho nočnou morou,“ opisuje web Prima ženy. Z ich päťročného vzťahu vzišiel nakoniec syn Miroslav (68), no ten si otca veľmi neužil a ani Matuška o ňom takmer vôbec nehovoril. „Keď sa rodičia rozviedli, otca som už veľmi nevídal. Presťahoval sa do Prahy, ale alimenty platil,“ povedal pre český Blesk Matuškov starší syn.
Ako roky utekali, s otcom sa vídal čoraz menej a keď bol dospelý, vyhľadal ho v Prahe. To už ale žil so svojou treťou manželkou Oľgou Blechovou (74). „Kto je môj otec, mi mama vysvetľovala, keď raz hrali v rádiu jeho pesničku. Stretnutie v jeho byte na Václavskom námestí bolo také rozpačité a potom sme sa nevideli asi ďalších 18 rokov,“ vysvetľuje Miroslav, ktorý nikdy nebol ani na jeho koncerte.
Miroslav nie je jediným potomkom speváckej legendy. S poslednou manželkou sa Matuška tešil aj z druhého syna Waldemara mladšieho (46). Nevlastní bratia sa stretli až na otcovom pohrebe v roku 2009. Podľa vlastných slov si „padli do oka“ a Miroslav za ním aj Oľgou lietal aj do Spojených štátov. „Na Floridu som začal chodiť až po tom, čo otec umrel. Naposledy som tam bol v roku 2015, teraz už tam zo zdravotných dôvodov lietať nemôžem,“ uviedol Miroslav, ktorý otcovu poslednú ženu Oľgu považuje za svoju druhú mamu. Miroslav, rovnako ako jeho otec, v Čechách neostal. V 80. rokoch emigroval do Nemecka, kde pracoval ako knihovník na Hamburskej univerzite. Teraz už je na dôchodku a občas si privyrába muzikou.
Waldemar Matuška sa narodil v Košiciach 2. júla 1932, kde bola jeho matka na umeleckom turné. Vyrastal v Prahe, v Poděbradoch absolvoval sklárske učilište. Následne začal pracovať ako sklár v Karlových Varoch, ale pre slabú fyzickú zdatnosť túto prácu čoskoro ukončil. Po matke zdedil Matuška výrazný hudobný a dramatický talent. Naučil sa hrať na niekoľkých hudobných nástrojoch a navštevoval Husův sbor. Spieval v Československom štátnom súbore piesní a tancov a po vojenskej základnej službe pracoval ako osvetár v Chebe. V roku 1957 začal účinkovať v divadle Reduta, kde sa zoznámil s Jiřím Suchým a Jiřím Šlitrom. Po založení divadla Semafor si na neho spomenula práve táto dvojica a od februára 1960 začal Matuška spievať v zbore hry Člověk z půdy. Tri mesiace nato mala v Semafore premiéru nová hra Zuzana je sama doma a tu už stvárnil jednu z hlavných postáv. V novembri 1960 nahral s orchestrom Karla Vlacha prvú skladbu Souvenirs. Ďalšie hity nenechali na seba dlho čakať, medzi nimi duety s Evou Pilarovou Ach, ta láska nebeská (1962) a Tam za vodou v rákosí (1963). V roku 1962 viedla Matuškova cesta do divadla Rokoko. Tam účinkoval v hudobných inscenáciách Labyrint světa, Rokokokoktejl či Osem lások Waldemara Matušku. So stúpajúcou popularitou prichádzali tiež filmové ponuky. Zahral si vo filmových muzikáloch Kdyby tisíc klarinetů (1965), Noc na Karlštejne (1973), Ta naše písnička česká (1967) alebo v komédiách Limonádový Joe (1964) či Fantom z Morrisvillu (1966). Spieval aj s orchestrom Václava Hybša, od roku 1976 úzko spolupracoval so skupinou KTO (Kamarádi táborových ohňů). Stal sa dlhodobo druhým najobľúbenejším spevákom v Československu, hneď po Karlovi Gottovi. V roku 1976 si zobral za manželku Oľgu Blechovú, s ktorou v roku 1986 emigroval do Spojených štátov. Žili v St. Petersburgu na Floride. Waldemar Matuška zomrel 30. mája 2009 v Miami na zápal pľúc a následné zlyhanie srdca. Pohreb sa konal 18. júna 2009, zúčastnilo sa na ňom okolo 12 000 ľudí. Za svoje zásluhy pre českú kultúru dostal Waldemar Matuška v roku 1980 titul Zaslúžilý umelec, ktorý mu po emigrácii odobrali. Ďalej získal Zlatého slávika (1962, 1967), Striebornú (1968) a Zlatú (1975) Bratislavskú lýru, Cenu Senior Prix (1997), bol uvedený do Siene slávy (2000) Akadémie populárnej hudby a v roku 2007 si prevzal z rúk českého prezidenta Václava Klausa Čestnú plaketu.
Príčiny Úmrtí Pri Pôrode
Úmrtia pri pôrode môžu mať rôzne príčiny, a to ako na strane matky, tak aj na strane dieťaťa. Pochopenie týchto príčin je kľúčové pre účinnú prevenciu a zlepšenie výsledkov pôrodov. Medzi najčastejšie patria:
- Pôrodné komplikácie: Medzi ne patria napríklad krvácanie (napr. popôrodné krvácanie, abrupcia placenty), infekcie (sepsa), preeklampsia/eklampsia (vysoký krvný tlak spojený s poškodením orgánov), embólia plodovou vodou (vniknutie plodovej vody do krvného obehu matky) a ruptúra maternice (roztrhnutie maternice). Tieto stavy môžu nastať náhle a vyžadujú si okamžitú a efektívnu lekársku intervenciu.
- Predčasný pôrod: Predčasne narodené deti (pred 37. týždňom tehotenstva) majú vyššie riziko komplikácií, ako sú problémy s dýchaním (syndróm dychovej tiesne), krvácaním do mozgu, infekciami a inými nezrelosťami orgánových systémov. Ich organizmus nie je plne pripravený na život mimo maternice.
- Vrodené vady: Niektoré deti sa rodia s vrodenými vadami, ktoré sú nezlučiteľné so životom alebo vedú k závažným komplikáciám krátko po narodení. Tieto vady môžu byť genetické, chromozomálne alebo spôsobené vplyvom prostredia.
- Infekcie: Infekcie u matky počas tehotenstva alebo pôrodu môžu viesť k úmrtiu matky aj dieťaťa. Patrí sem napríklad streptokok skupiny B, ale aj iné bakteriálne alebo vírusové infekcie, ktoré sa môžu preniesť na plod.
- Nedostatočná zdravotná starostlivosť: Nedostatočná alebo oneskorená zdravotná starostlivosť počas tehotenstva a pôrodu môže výrazne zvýšiť riziko komplikácií a úmrtia. To zahŕňa absenciu pravidelných prehliadok, nesprávnu diagnostiku, neadekvátnu liečbu alebo oneskktorené rozhodnutia počas pôrodu.
Prevencia Úmrtí Pri Pôrode
Hoci nie všetkým komplikáciám sa dá predísť, mnohým úmrtiam pri pôrode sa dá zabrániť vďaka správnej zdravotnej starostlivosti a prevencii. Kľúčom je komplexný prístup zahŕňajúci medicínske, vzdelávacie a sociálne aspekty.
- Pravidelná prenatálna starostlivosť: Pravidelné prehliadky u lekára počas tehotenstva sú nevyhnutné. Umožňujú včasné odhalenie a liečbu potenciálnych problémov, ako sú vysoký krvný tlak, gestačný diabetes, infekcie alebo riziká predčasného pôrodu. Včasná identifikácia a manažment rizikových faktorov môže výrazne zlepšiť výsledky.
- Zdravý životný štýl: Zdravá strava, dostatok pohybu a vyhýbanie sa alkoholu, fajčeniu a drogám počas tehotenstva znižujú riziko mnohých komplikácií pre matku aj dieťa. Zlepšuje sa tým celkový zdravotný stav matky a zabezpečuje optimálne prostredie pre vývoj plodu.
- Očkovanie: Očkovanie proti niektorým infekčným chorobám, napríklad chrípke a čiernemu kašľu, môže chrániť matku aj dieťa pred závažnými ochoreniami, ktoré by mohli viesť ku komplikáciám počas tehotenstva a pôrodu.
- Dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti: Všetky ženy by mali mať prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti počas tehotenstva a pôrodu, bez ohľadu na ich sociálny status, geografickú polohu alebo finančné možnosti. To zahŕňa dostupnosť kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov, vybavených pôrodníc a nevyhnutných liekov.
- Vzdelávanie: Vzdelávanie žien o tehotenstve, pôrode a starostlivosti o dieťa im umožňuje robiť informované rozhodnutia a lepšie sa starať o svoje zdravie a zdravie svojho dieťaťa. Informované matky sú schopné rozpoznať varovné signály a včas vyhľadať pomoc.
- Empatický prístup zdravotníckeho personálu: Empatický a rešpektujúci prístup zdravotníckeho personálu je veľmi dôležitý pre psychickú pohodu matky a jej dôveru v zdravotnú starostlivosť. Pocit bezpečia a dôvery môže znížiť stres a úzkosť, čo pozitívne ovplyvňuje priebeh pôrodu.
Domáce Pôrody a Ich Riziká
Domáce pôrody sú v súčasnosti diskutovanou témou, ktorá polarizuje verejnosť aj odbornú komunitu. Niektorí ľudia ich považujú za prirodzenejšie a lepšie pre matku aj dieťa, zatiaľ čo iní upozorňujú na značné riziká spojené s pôrodom mimo plne vybavenej nemocnice.
Prípady Súvisiace s Rizikami Domácich Pôrodov
Príkladom nepredvídateľných komplikácií, ktoré môžu nastať pri domácom pôrode, je prípad pôrodnej asistentky z Austrálie, ktorá prišla o licenciu po tom, čo si nevšimla, že mama čaká dvojičky. Tento prípad zdôrazňuje, ako rýchlo sa situácia môže zmeniť a aké dôležité je mať k dispozícii komplexnú diagnostiku. Iným tragickým príkladom je Caroline Lovellová, ktorá sa angažovala v boji za domáce pôrody a sama zomrela pri domácom pôrode v dôsledku popôrodného krvácania.
V susednom Česku sa začiatkom týždňa odohral tragický incident, pri ktorom záchranári ratovali po nevydarenom domácom pôrode mamu aj bábätko. Prípad sa odohral v českom mestečku Plasy, kde žena rodila v malom dome pod dohľadom sekty "Život v srdci". Zdravotníci zistili, že pôrod prebehol už deň predtým a žena i dieťa ostali bez lekárskeho ošetrenia. Matka bola s dieťaťom stále spojená pupočnou šnúrou, od pôrodu to malo byť viac ako 12 hodín. Čerstvú maminu museli záchranári resuscitovať a previezť do nemocnice. Bohužiaľ, Linda Š. neskôr prekonala mozgovú smrť a zomrela. Tento prípad je mrazivým príkladom rizík, ktoré so sebou nesie pôrod bez adekvátnej zdravotnej starostlivosti.
Podobne vo Veľkej Británii zomrela matka aj bábätko po domácom pôrode, hoci ju lekári dôrazne varovali. Tridsaťštyriročná matka Jennifer Cahillová sa tešila na svoje druhé dieťa, dcérku Agnes Lily. Rozhodla sa rodiť doma, lebo pri prvom pôrode syna necítila dostatočnú podporu nemocnice. Napriek varovaniam lekárov, ktorí jej kvôli silnému krvácaniu po prvom pôrode a prítomnosti streptokoka B (ktorý nakazil jej syna) odporúčali pôrod v nemocnici, Jennifer trvala na svojom. Mala veľmi podrobný pôrodný plán a odmietla lieky ako Syntometrín (zabraňuje krvácaniu) a Oxytocín, ktorý jej mohol byť podaný len v nemocnici. Dokonca nesúhlasila s testami moču. Pôrodné asistentky Andrea Walmsleyová a Julie Turnerová, ktoré boli prítomné pri pôrode v jej slabo osvetlenom dome, boli jej prístupom znepokojené. Andrea Walmsleyová priznala, že Jennifer „vôbec neakceptovala moje výhrady. Mala som pocit, že ma vyhodí, keď poviem niečo zlé.“ Dcérka Agnes Lily prišla na svet, no mala vážne zdravotné problémy a zomrela po štyroch dňoch. Jennifer zomrela v rovnakej nemocnici, kam ju previezli s vážnym zhoršením stavu. Koronerka Joanne Kearsleyová spolu s asistentkou Walmsleyovou vyjadrili obavy, že „s domácimi pôrodmi to zašlo už príliš ďaleko a nemocnice to preháňajú s tým, ako sa snažia vyhovieť ženám, ktoré chcú rodiť týmto spôsobom,“ najmä ak sú tehotné ženy vysoko rizikové. Gynekologička a pôrodníčka Azel El Adwanová, ktorá Jennifer vyšetrovala, upozornila, že hoci lekári nehovoria priamo o riziku smrti, lebo nechcú rozrušiť budúce matky, „nevieme tam pacientku dotiahnuť násilím. Ak je presvedčená o tom, že chce rodiť doma, musíme s ňou ale prediskutovať riziká.“ Poukázala tiež na rastúci trend žien preferujúcich domáce pôrody kvôli vplyvu internetu a sociálnych sietí.
Legislatívny Rámec na Slovensku
Na Slovensku sú zákony postavené inak a lekári preferujú pôrody v nemocnici z mnohých dôvodov. Ako uviedol Miroslav Borovský, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre gynekológiu a pôrodníctvo: „Nemáme to legislatívne doriešené, pretože na rozdiel od Čiech sme toho názoru, že ženy majú rodiť v nemocniciach, a keď teda rodia doma, tak je to na ich vlastné riziko a štát za to nepreberá zodpovednosť.“
Dôležité je, aby sa každá žena rozhodla pre miesto pôrodu na základe informácií a po konzultácii s lekárom. Pri domácom pôrode je nevyhnutné zabezpečiť prítomnosť kvalifikovanej pôrodnej asistentky a možnosť rýchleho prevozu do nemocnice v prípade komplikácií. Riziká spojené s domácimi pôrodmi sú značné, pretože aj normálne prebiehajúci pôrod sa môže v minúte zmeniť na hrozbu života pre matku alebo pre dieťa.
Pravda o „voľnom pôrode“ (varovanie lekára)
Psychologická Podpora Po Strata Dieťaťa
Strata dieťaťa, či už počas tehotenstva, pôrodu alebo krátko po ňom, je traumatická udalosť, ktorá si vyžaduje mimoriadne náročnú psychologickú podporu. Dôležité je, aby žena a jej partner mali možnosť smútiť a vyrovnať sa so stratou, a aby im bola poskytnutá odborná pomoc. Spoločnosť by mala byť v týchto prípadoch citlivá a poskytnúť priestor pre spracovanie obrovského žiaľu.
Príbeh Matúška: Boj Predčasniatka a Podpora Rodiny
Popri tragických príbehoch existujú aj príbehy o neuveriteľnej sile a odhodlaní, ktoré ukazujú, ako sa rodičia a ich predčasne narodené deti dokážu postaviť osudu. Príbeh malého Matúška a jeho mamičky Magdalény Poláčkovej z Trenčína je jedným z nich.
„Silné video! Malý bojovník - presne tak nazvala svojho synčeka Matúška jeho mamička Magda. A právom! Chlapček sa totiž narodil predčasne a prešiel si ťažkými chvíľami. Bojoval o svoj život a vyhral ho. Dnes už má vyše pol roka a robí svojím rodičom iba radosť.“ Mamička Magdaléna Poláčková zverejnila na sociálnej sieti dojemné video, v ktorom sú fotografie jej synčeka Matúška. Narodil sa ako predčasniatko už 3 mesiace pred termínom.
„Moje prvé dieťa sa narodilo o 3 mesiace skôr, nemalo vyvinuté orgány, nemalo pľúcka a ja som nemala plakať a mala som myslieť pozitívne?“ hovorí Magdaléna. Obdobie jej tehotenstva teda „vôbec nebolo moc ružové.“ Najprv s priateľom Máriom čakali dvojičky, pričom v 9. týždni tehotenstva im bohužiaľ „jedno z dvojičiek odišlo a prenechalo miestočko nášmu bojovníkovi.“ Od tejto chvíle však veci naberali dosť rýchly spád. Pár týždňov na to Magdaléne zo sekundy na sekundu zomrel otec. Táto situácia tiež veciam nepomohla. Neskôr na to začala krvácať a zistilo sa, že má nízko položenú placentu.
Bola hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne cca 5 týždňov. Nakoľko krvácanie neustupovalo, doktori ju pripravovali na najhoršie, že bábätko nemusí prežiť. Neskôr už bola v ohrození aj ona, nakoľko jej hrozilo vykrvácanie. Doktor ju nazval časovanou bombou a nevedelo sa, čo bude o minútu.
V 23. týždni tehotenstva ju prevážali z Trenčína do Bratislavy na Antolskú, kde bola väčšia šanca na záchranu bábätka. Každý deň ju sledovalo celé konzílium doktorov. „Ďakovali sme za každý jeden deň, ktorý náš malý hrdina vydržal v brušku a hlavne nažive.“ Boli v 24. týždni +3 dni, keď sa Magdaléne začalo zdať, že jej krv je riedená vodou. Sestrička to skontrolovala a v priebehu pár minút ju presúvali z gynekológie na pôrodnicu. Začala jej odtekať plodová voda, mala jej iba 1,5 cm, no ostatné veci sa javili celkom v poriadku, čiže ešte s pôrodom mohli počkať. „Ani neviem, ako sa to podarilo, ale od piatku ma podržali do pondelku na pôrodnici pod liekmi. Celý víkend som prespala a v pondelok ráno, 5.10. 2015 to celé prišlo.“
Magdaléna spomína na ťažké momenty: „Ráno mi veľmi milý doktor prišiel oznámiť, aby som zavolala priateľovi, že malý musí už ísť z bruška von, lebo začínajú vyskakovať zápaly. Celá som sa triasla, chcelo sa mi plakať, nevedela som, čo robiť.“ Boli presne v 24. týždni + 6. deň, všetci vedeli, že je zle, bolo veľmi skoro na pôrod. Boli v tzv. šedej zóne, na hranici medzi potratom a smrťou. Priateľ aj s maminou sadli do auta a leteli do Bratislavy, aby stihli pôrod. Vzhľadom na diagnózu placenta praevia vedeli od začiatku, že bude musieť rodiť cisárskym rezom. „Všetko prebiehalo v poriadku, dokonca keď malého vybrali z bruška, trošku zaplakal.“ Bola nesmierne šťastná, no zároveň sa veľmi obávala toho, čo ich ešte čaká. Malý žil, no musel hneď ísť do inkubátora. Keď ho prevážali zo sály, videl ho aj jej priateľ, aj jej mamina. Bol to šok.
Magdaléna netušila, ako maličký vyzerá. Keď presúvali na izbu ju, stretla sa s rodinou a videla, že majú obaja slzy na kraji. „Je strašne maličký,“ povedal priateľ. Mal 700g a 33cm. (Malý sa narodil 5.10.2015 a mal sa narodiť 18.1.2016). Chcela ho vidieť, no nedalo sa. Na druhý deň prišiel priateľ a na vozíčku ju odviezli k malému. „Bol to neopísateľný pohľad a nedalo sa ubrániť slzám. Vôbec nevyzeral ako bábätko, bol lesklý, červený, veľký ako dlaň, ale bojoval.“
Každý deň za ním chodila, niekedy aj dvakrát za deň, stále ho fotila. Každé ráno a večer volali doktorke, ako sa mu darí. Sledovali každý jeden gram, ktorý pribral. „Nesmierne nás to tešilo.“ Prvé dotyky boli nesmierne opatrné, ruky sa jej triasli ako nikdy. Prvé prebaľovanie bolo také nešikovné, nakoľko ich delil inkubátor. „Veľakrát som sa pýtala prečo práve ja, my…“
Zostala v nemocnici, navštevovala Matúška. Mali za sebou prvé 3 najkritickejšie dni, potom týždeň, dva, mesiac. Cestu z Trenčína do Bratislavy a naspäť už poznali aj poslepiačky. Každé 3 hodiny poctivo odstriekavala mliečko, aby aj napriek diaľke mal materské. „Všetko to bolo také ťažké. Každý mi neustále vravel, aby som myslela pozitívne, no dá sa v takejto situácii? Moje prvé dieťa sa narodilo o 3 mesiace skôr, nemalo vyvinuté orgány, nemalo pľúcka a ja som nemala plakať a mala som myslieť pozitívne?“ Ale čas ukazoval, že malý je silný a bojuje najviac ako sa dá a jej myseľ konečne začínala ustupovať od zlého a videla to dobré.
V období Vianoc sa ich doktorka opýtala, či by chceli malého previezť do Trenčína. „Od radosti sme nevedeli čo robiť, boli sme zas o krok bližšie k domovu, 28.12. nám ho teda previezli.“ Bol to radostný pocit, že budú mať drobčeka bližšie. „Prvýkrát som nemusela odkladať hadičky, prístroje a otvárať inkubátor na to, aby som sa ho mohla dotknúť. Bol to malý zázrak.“ V Trenčíne bola v nemocnici s ním, každé 3 hodiny chodili prebaľovať, kŕmiť a odstriekavať, malý sa konečne naučil papať z fľašky a nemuseli ho sondovať.
Po týždni v Trenčíne, v piatok ráno 8. 1. 2016, prišla od sestričky otázka: „Pani Poláčková, máte odvoz?“ Neverila! Po 97. dňoch v nemocnici mali ísť domov s váhou 2280g. Samozrejme sa nesmierne tešila, ale potom prišiel strach. „Čo doma? Ja ho neviem obliecť, okúpať, on je taký maličký, čo ak sa niečo stane, čo mám robiť…“ Ani nevie ako, zrazu prišiel priateľ s vajíčkom, švagor pristavil auto pred nemocnicu, sestra pomáhala s malým a cestovali domov. „Zvládli sme to a zvládame to naďalej!“
Malý má teraz vlastne vyše pol roka a viac ako 6 kg. Jeho zdravotný stav je napriek všetkému zatiaľ bezproblémový. Narodil sa síce ako chudokrvný, musel dostať aj dve transfúzie, no vďaka vitamínoterapii sa im to podarilo vyliečiť a teraz majú krv „deluxe“. Takisto má šelest na srdiečku, ale zatiaľ je to bez problémov a ešte musia sledovať pruh, no „to sú veci, ktoré sa dajú zvládnuť.“ Navštevujú pravidelne doktorov, ale je to „to najmenej, čo môžeme pre neho spraviť.“ Všetky dôležité kontrolné vyšetrenia, ktoré museli absolvovať, dopadli na výbornú. Vyšetrenie na neurológii bolo o kúsok lepšie ako naposledy, má síce trošku nepomer v mozgových komorách, no všetko je v norme, cvičia iba dva reflexné cviky. Ušné vyšetrenie tiež na jednotku. Keďže má malý pruh, boli aj na chirurgii. Kontrola ukázala, že je všetko tak ako má byť a pľúcka sú zdravé. Ďalšie obávané vyšetrenie bolo na kardiológii, no aj tam bolo všetko na jednotku. „Všetci doktori nás pochválili, ako malý krásne prospieva a ako pekne papá a priberá. Je to malý zázrak a sme naňho strašne pyšný.“ „Je to neuveriteľné a mám až zimomriavky z toho, aká som šťastná, že aj napriek všetkému je zdravý.“
Magdaléna, ktorá prežila náročné mesiace boja o život svojho dieťatka, by odporučila ostatným rodičom, ktorí prežívajú niečo podobné: „Je to ťažké. Hlavne sa s tým musí mamička vyrovnať a nemôže si pripúšťať to zlé. Musí byť silná, a to pozitívne myslenie ozaj nieje naškodu.“
Diskusia a Osobné Skúsenosti s Pôrodom
Okrem oficiálnych správ a individuálnych príbehov je dôležité venovať pozornosť aj osobnému prežívaniu žien a rodín, ktoré sa pripravujú na pôrod alebo sa s ním už stretli. Ich skúsenosti často odrážajú obavy, nádeje a výzvy spojené s príchodom nového života.
Internetové diskusie a fóra poskytujú priestor pre zdieľanie týchto osobných skúseností. Napríklad, jedna z diskutujúcich, majuskaa, dostala blahoželania k „bezproblémovému druhému tehotenstvu“ po predošlej strate, čo naznačuje dôležitosť podpory v takýchto situáciách. Iná užívateľka, maminnka, takisto vyjadrila prianie super tehotenstva.
Maja, ktorá „o pár týždňov“ čaká druhé bábo, hovorí: „zo začiatku neže by som nebola rada ale bol to skôr strach či to zvládnem.potom to nejako rýchlo prešlo a teraz sa už neviem dočkať kedy to príde na svet.“ Tento pocit obáv a následného očakávania je bežný. Pôrodu sa bojí aj iná diskutujúca, no dúfa, „že to bude dobre.už nech to mám za sebou.“ Dodáva, že je zvedavá na malú, ako bude reagovať. „takže budeme oslavavoť meninky všetky naraz ;-) ?“
Žena, ktorá má „za pár“ pred druhým pôrodom, sa tiež bojí: „Prvého som sa bála, pretože som nevedela, čo ma čaká. Dopadol dobre a prebehol v poriadku.“ Iná súhlasí: „prvý pôrod ani ja som nemala nejaký strašný ale keď si pomyslím na tie bolesti tak ma prechádza chuť 😂 .“ Diskusie sa často točia okolo predpokladaného pohlavia dieťaťa: „vieš čo budete mať alebo sa nechávaš prekvapiť?mne to je jedno nech je bábo zdravé 😂 . ale pravdepodobne chlapčeka (môj manželík vždy vraví že on pracoval na chlapcovi 😂 ).“
Pôrod sa nielen prežíva, ale aj plánuje. Napríklad, termín 10.2.2009 sa viedol v diskusii, pričom manžel si želal, aby dieťa „vydržalo v brušku do 14 [Valentín], alebo nech príde skôr 22.1. [Simon sa v ten deň narodil].“ Iná majka má termíny 3. októbra a želala by si, aby sa bábo narodilo 12. augusta, lebo vtedy má narodeniny. Súčasťou diskusií je aj úvaha o ročnom období pôrodu: „ja som rada, ze sa narodi v zime, v lete je to taske s bruskom. a ja by som asi nevedela, ako mam drobca obliect….“
Ženy si vymieňajú aj informácie o mieste bydliska a preferovaných pôrodniciach. Majka25, ktorá býva „tiez blizko KE“, má termín „zaciatkom februara.“ Iná prispievateľka spomína, že je zo Žiliny. „Nooo, mal by to byť chlapček:D , prve mame dievčatko. Ale je nám to srdečne jedno, bude super mať párik - chlapec-dievča, ale pekné je mať aj tatinov ,,babinec".“ Diskusia sa tiež dotýka výberu pôrodnice: „chcem rodiť v šaci!rodila som tam aj karinku.Sto ludí sto chutí ako sa vraví.ja som nadmieru spokojná rodila som pri dr.dosedlovi a rozmýšlam či k nemu nezačnem "ak sa bude dať" chodiť do poradne.ale ešte aj pôrodnu asistentku tam mám jednu známu a tá mi pri malej velmi pomohla.tak uvidíme ako to bude. na novorodeneckom som ležala na dvojposteľovej izbe (aj teraz by som rada ak bude nejaká voľná).“
Prichádzajú aj citlivejšie témy, ako je príchod ďalšieho dieťaťa po strate. Užívateľka majuskaa dostala úprimné vyjadrenie ľútosti: „je mi to velmi lúto.viem čo to je prísť o bábo prišla som aj ja o prvé.ale o pár mesiacov možno prídeš s novinkou že čakáte bábetko.“ Zuzi a Any18 sa poznajú zo snažiliek, a Zuzi sa tiež „bojí toho co vy.“ Spomína, že kamarátka má „rozdiel medzi detmi 3 roky a jeden mesiac a nechcem strasit…vacsia je hrozna….Aspon tak o tom hovori jej maminka. Velmi ziarli a treba sa jej viac venovat ako babatku…“
Prispievateľka misenocka sa pridáva do diskusie a pýta sa, či jej dcérka Emka už chodí do škôlky. Popisuje, ako si jej dcérka „nechape, ze co to znamena“ mať súrodenca. Zuzzi, ktorá má syna Artura, hovorí: „Artur ide do škôlky až v zime január-marec , ako sa uvoľní miesto. Do škôlky sa teší, pozná veľa detí čo tam chodia, lebo sa chodíme hrávať na škôlkársky dvor poobede.“ Opisuje, ako jej syn hladká brucho a pýta sa, „či bábo v brušku papá, ciká, či je zakryté ked spinká.“ Hovorí, že sa s manželom dohodli na „veľkú posteľ v jeho detskej izbe - zvláda to úplne v pohode, ale ležím pri ňom kým zaspinká.“
Misenocka zas rieši problém s postieľkou: „Ja pre malu este ani postel nemam. Uz som aj vcera skoro jednu kupila ale ako na potvoru nemali rosttakze z kupy nebolo nic a nadalej spime pekne spolu.“ Obavy má aj z toho, že nové bábätko by mohlo Emku budiť, ale „sak uvidime, to je este daleko.“ Zuzzi ešte nevie pohlavie, ale „doktor povedal, že asi baba. A máme vybraté len dievčenské meno - Margarétka. Chlapčenské vôbec nevieme.“ Misenocka hovorí, že „My by sme tiez chceli, teda hlavne ja, muzovi je to jedno, ale ak to bude chlapcek tak nevadi, hlavne nech je zdravunky.“ Pre dievčatko majú meno Lujza a pre chlapca Viktor.
Diskusie sa dotýkajú aj plánovania rodiny a financií. „Xena, tak ty budes mat uz tretie babo? ty si moj clovek…ja chcem tiez este aspon 1 dietatko. V dnesnej dobe sice na mna kazdy len tak "zazrie"ked to poviem, uz to radsej ani nehovorim…ale co na tom? Ved deti su uplne super (teda ak je "z coho"sa o ne postarat")/ ale aj ked neni prave tych peniazkov nazvys, tak pre deti sa vzdy najde, nie?“ Maja spomína, že jej manžel pracuje v Taliansku a bol doma tri mesiace: „už mi trochu začal liezť na nervy 😂 .ale nie som spokojná lebo sme aspon sčasti dokončili terasu.“ Spomínajú sa aj detské nehody: „ked mala spadla z postele tak nemala nič na hlávke nič sa jej nestalo ale zlakla sa.“
Tieto úryvky z reálnych diskusií ukazujú, aké rozmanité sú skúsenosti a pocity spojené s tehotenstvom a pôrodom. Od radosti a očakávania, cez strach a obavy, až po praktické riešenia a psychickú podporu - všetky tieto aspekty tvoria komplexný obraz príchodu nového života.
tags: #jedno #z #dvojiciek #zomrelo #v #3mesiaci