Rodičovstvo predstavuje jednu z najvýznamnejších životných zmien, aké môže človek zažiť. V domácnosti je po príchode dieťaťa veľa nových povinností a rodičia sa musia prispôsobovať novému životu, pričom dieťa všetku tú námahu zo začiatku nevracia. Mnohí čakajú, že im bábätko stmelí vzťah alebo žene-matke prinesie pocit naplnenia. Lenže potom príde stret s realitou, ktorá často neladí s predchádzajúcimi romantickými predstavami. Problémom môžu byť aj negatívne očakávania a strachy, že to bude náročné, čo na nikoho nevplýva dobre. Rodičovstvo kladie na každého rodiča veľké nároky. Mnohí ale na túto životnú zmenu nie sú úplne pripravení a v podstate nevedia, do čoho idú.
Psychologické korene rodičovských výziev
Aksamitnou predprípravou je iba to, čo v detstve dostaneme pri výchove. Horšie však je, keď niekto pochádza z toxických alebo rozpadnutých rodín, kde nevládla harmónia, lebo rodičia sa neustále hádali. Nezrelosť súvisí práve s osobnou históriou, ktorej dôsledkom môže byť práve to, že niektorí ľudia nedostali do vienka správny príklad a dobrý vzor správania. Nemajú sa preto veľmi o čo oprieť, a tak sa v roli otca alebo matky často trápia.
Negatívne sa prejaví aj to, ak má niekto nenaplnené vývinové potreby. Trpel napríklad nedostatkom lásky. Vtedy sa to neraz prejaví tým, že chýbajúcu lásku začne vyžadovať od svojho dieťaťa a stane sa od nej doslova závislý. Takého človeka potom môže vykoľajiť napríklad aj to, že keď syn alebo dcéra chcú dostať v obchode hračku a oni mu ju nekúpia, deti sa môžu na rodiča nahnevať a chvíľu ho aj intenzívne neznášať. Táto situácia je ale v poriadku, zrelý rodič nie je závislý a nelipne na nonstop láske svojho dieťaťa. Jeho negatívne emócie chápe, aj fakt, že sú dočasné. Nezrelý rodič, ktorému ale chýbala láska otca alebo mamy, nemusí mať pre ne porozumenie a začne ich odmietať či potláčať, dokonca môže byť k dieťaťu zlý.
Po príchode dieťaťa sa však negatívne skúsenosti a návyky z minulosti zvyknú prejaviť naplno. Dieťa je v tom akýmsi katalyzátorom. Z domu prevzaté správanie zrazu ukazuje slabiny a novopečený rodič môže byť konfrontovaný s nedostatkami. V takom prípade by to bolo dobré riešiť s psychológom alebo koučom v oblasti rodičovstva. Je dobré vnímať svoje slabiny a byť otvorený zmene. Dieťa vždy stimuluje osobnostný rast.
Funkcie rodiny v spoločenskom kontexte
Rodina je spoločensky schválená forma spolužitia rodičov a detí. Rodina je všeobecne považovaná za malú sociálnu skupinu, ktorá plní v ľudskej spoločnosti mnoho funkcií. Dieťa sa v rodine na názornom príklade jemu najbližších učí chápať, že v spoločnosti vládne istý poriadok. Rodina poskytuje svojim členom - deťom aj rodičom, potrebné zázemie, uspokojuje ich potreby a sprostredkúva skúsenosti, ktoré nie je možné získať mimo rodinu.
Prečo niektorí ľudia necítia puto s rodinou
Medzi najdôležitejšie patria:
- Biologická funkcia: Najzákladnejšou úlohou rodiny je zabezpečiť pokračovanie rodu. Zahŕňa nielen samotné narodenie dieťaťa, ale aj starostlivosť o jeho zdravie, výživu a fyzický vývin.
- Výchovná funkcia: Rodičia sú pre deti prvé výchovné vzory, ktoré majú u nich spravidla veľkú autoritu. Zahŕňa učenie základných návykov, rozvoj sociálnych zručností, formovanie charakteru a odovzdávanie hodnôt.
- Emocionálna funkcia: Každý človek potrebuje cítiť prijatie, lásku a porozumenie. V rodine sa učíme, ako vyjadrovať emócie, ako zvládať konflikty a ako budovať zdravé vzťahy.
- Ekonomická funkcia: Zahŕňa zabezpečenie bývania, stravy, oblečenia, vzdelania a všetkých potrieb, ktoré umožňujú členom rodiny viesť dôstojný život.
Rodičovské minimum: Nevyhnutné, ale účinné roly
Rodičia nevnímajú svoje deti len v prítomnosti, ale pri výchove myslia aj na ich budúcnosť. Ak charakter definuje budúcnosť človeka, potom výchova detí spočíva predovšetkým v rozvíjaní ich charakteru. Cloud a Townsend tvrdia, že charakter sa formuje vždy vo vzťahu.
1. Rodič ako ochranca
Rodič v úlohe ochrancu vytvára pre dieťa bezpečné prostredie na učenie a získavanie poznatkov. Ak mu poskytuje nedostatok slobody na získavanie skúseností, dieťa môže zostať navždy dieťaťom. Naopak, veľká voľnosť môže spôsobiť, že si dieťa ublíži. Vyvážiť slobodu a obmedzenia je pri výchove veľmi dôležité.
2. Rodič ako správca
Rodič v tejto pozícii zabezpečuje, aby sa veci dokončili, aby dieťa dosiahlo svoje ciele, splnilo požiadavky a očakávania. Deti sa nerodia so sebadisciplínou, potrebujú vidieť a vedieť, čo je disciplína. Rodič vyžaduje disciplínu na základe kontrolovania prostriedkov, učenia, uvedomovania si dôsledkov, upozorňovaním, dodržiavaním pravidiel a získavaním zručností.
3. Rodič ako zdroj
Dieťa má nemateriálne potreby, ku ktorým si nevie nájsť cestu. Potrebuje lásku, duchovný rast, poznatky, podporu a informácie, ktoré sú mimo jeho dosahu. Rodičia by mali byť pre dieťa zdrojom všetkého dobrého a predstavovať akýsi most k vonkajšiemu svetu.
Partnerstvo a dynamika vzťahov po príchode dieťaťa
Množstvo čerstvých rodičov sa háda, lebo sú vystresovaní a unavení pod náporom nových povinností. Na hádky nie je jedno univerzálne riešenie. Ak je dôvodom únava, vytvoriť si podmienky na oddych je kľúčové. Úloha partnera v tom období spočíva hlavne v tom, aby sa postaral o rodinu, aby ju živil a bol matke oporou. Pre čerstvú mamičku je totiž starostlivosť o bábätko náročná skúška a potrebuje podporu okolia, najmä svojho partnera.
V našej spoločnosti, žiaľ, ešte stále vládne nastavenie, že bežná žena si nechce dať pomôcť, pretože je väčšinou vychovávaná tak, aby všetko zvládala sama. Preto odporúčam, aby sa ženy naučili požiadať o pomoc a vedeli ju prijať. Pomôže, ak si na jeden deň matka zaobstará opateru pre dieťa a trochu si oddýchne, alebo raz za týždeň či dva, ide s partnerom na rande. Vzťahu to prospeje. Treba si totiž uvedomiť, že rodičia sú aj partnermi, preto je v poriadku nájsť si pomoc do domácnosti alebo si nechať pomôcť od rodinných príslušníkov.
Intimita v tomto období môže trochu utrpieť. Žena je v tomto období unavená, neraz musí v noci viackrát vstávať k dieťaťu. Muž by mal byť v tom čase tolerantný. Koniec-koncov, tiež býva unavený a vie, že vtedy idú veci ťažšie a libido dole. Ak je ale vzťah zdravý, žena túži po intimite, pravdepodobne už nie tak často ako pred narodením dieťaťa, ale chce ju. Stačí mať ochotu si navzájom pomôcť, vyjsť si v ústrety a na problémy nachádzať spoločne riešenia.
Osobnostný rast a budúcnosť rodiny
Rodina je prvým sociálnym prostredím, do ktorého sa dieťa narodí. Je východiskovým terénom socializačného procesu a "spojovacím mostíkom" medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Súčasnú malú, nukleárnu rodinu charakterizuje väčšinou mladý vek partnerov, nedostatočne pripravených na rodičovstvo a rodinný život. Preto už na tomto úseku je nevyhnutne potrebná odborne hlboko fundovaná výchova, zacielená na etiku partnerských vzťahov, prípravu na rodinný život a rodičovstvo.
Ak si z domu nesieme negatívne skúsenosti, nenaplnené vývinové potreby, všetko je ťažšie a časom neraz ešte hore. Keď si s tým nevedia rady, zverila by som sa do rúk odborníkov. Už aj preto, aby sme dieťaťu neodovzdali disfunkčný model správania. A ešte lepšie by bolo neutekať pred sebou a pomoc psychológa vyhľadať predtým, ako sa niekto rozhodne stať rodičom. Rodičovstvo je na plný úväzok, ale dá sa robiť na nižšie obrátky aj na nižší prevod. To, či budúce generácie detí budú šťastné, veselé a spokojné, záleží od toho, do akej miery budú rodičia zaujatí ich výchovou a či budú do tohto procesu vkladať celé svoje srdce a energiu.
Každý člen rodiny teda dbá o to aby sa všetci v rodine mali dobre a aby spolu dobre nažívali a nerobili si napriek. Deti sú naši najväčší učitelia a majú pre nás veľa lekcií, ktoré z nás robia lepších ľudí. Pomáhajú nám dorásť na zrelšie, múdrejšie a šťastnejšie bytosti. Rodina je miestom, kde všetko začína - a jej funkcie formujú náš život od prvého dňa.
tags: #jendou #z #hlavnych #uloh #cloveka #je