Táto rozsiahla kronika obce Lúky, prepisovaná s úctou k dobovým reáliám, nám otvára dvere do minulosti prostredníctvom očí jej kronikárov. Každý z nich, ovplyvnený svojou dobou, spoločenskými pomermi a osobným pohľadom, zaznamenával udalosti a život obce. Pre zachovanie autenticity boli zachované pôvodné štylistické a pravopisné osobitosti, s minimálnymi úpravami pre lepšiu čitateľnosť. Tento text sa zameriava na detailné predstavenie obce Lúky, jej polohy, štruktúry, inštitúcií a obyvateľstva, s cieľom poskytnúť hlboký vhľad do jej života v období, kedy bol kronikár Rudolf Jaroušek poverený touto významnou úlohou.
Zrod kronikárskej tradície v Lúkach
Prvá zmienka o ustanovení kronikára v obci Lúky pochádza z uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 20. marca 1933. Na túto pozíciu bol vymenovaný Rudolf Jaroušek, v tom čase správca rímskokatolíckej ľudovej školy. Hoci nebol rodákom, žil v obci už štyri roky a od 31. januára 1931 slúžil ako správca školy. Jeho osobný príbeh sa začal 31. januára 1904, kedy prišiel na svet. Po absolvovaní učiteľského ústavu v Lučenci, Lúky predstavovali jeho tretie pôsobisko.
Geografické a architektonické zasadenie obce
Obec Lúky, ktorej názov priamo odráža jej polohu v krajine obklopenej lúkami, sa tiahne po oboch stranách významnej krajinskej cesty. Táto cesta spája Púchov s Moravou cez priesmyk Lýsky. Vzdialenosť od oboch miest je približne 12 kilometrov, čo ju umiestňuje do srdca Púchovskej doliny. Obec sa rozprestiera do dĺžky asi dvoch kilometrov. Na hornom konci, pri moste, sa od hlavnej cesty odkláňa lokálna cesta smerujúca k obci Lazy pod Makytou, vzdialenej 4 kilometre.
Dolina v oblasti Lúk je charakteristická svojou úzkou šírkou. Pozdĺž hlavnej cesty stoja prevažne drevené domy, často bez komínov, kde dym uniká cez strešné otvory (povalou). Dominantnými murovanými stavbami sú kostoly (rímskokatolícky a židovský), fara, školy (rímskokatolícka a evanjelická a.v.), notársky úrad, pošta s telegrafným úradom, četnícka stanica a vybrané židovské obydlia. Za obytnými domami sa nachádzajú menšie či väčšie záhradky a polia. Pôda v nižších polohách je pomerne úrodná, zatiaľ čo na svahoch býva často kamenistá a menej cenná. Ulica obce je úzka, miestami dosahujúca šírku len niekoľko metrov, čo je na frekventovanú cestu považované za nedostatočné.
Hospodárske aktivity a priemysel
Na hornom konci dediny, za mostom, sa nachádza parná píla patriaca firme Schreibr. Kedysi zamestnávala až dvadsať robotníkov, no v čase písania kroniky jej prevádzka zamestnávala sotva šesť až sedem pracovníkov. Píla mala vlastného strojníka a jej prevádzku riadil lesný správca z neďalekej obce Lysá pod Makytou. Po spoločenských zmenách v krajine píla viackrát zmenila majiteľa. Stavebné drevo, ako sú hranoly, dosky a laty, sa predávalo aj do zahraničia, predovšetkým do Nemecka.
Duchovné centrá obce: Kostoly a fara
Katolícky kostol stojí na dolnom konci obce, pri jej vstupe. Je považovaný za najstarší kostol v celej doline a jej okolí. Podľa ľudovej tradície sa začalo s jeho výstavbou na pozemku medzi Lúkami a Lysou, kde sa dnes nachádzajú staré lipy a kríž. Stavba však nebola úspešná; čo robotníci cez deň postavili, v noci sa vždy zrútilo. Napriek nočnému stráženiu sa situácia opakovala. Bezradní obyvatelia sa obrátili na radu neznámeho muža, ktorý im poradil zapriahnuť čierne voly do voza a nechať ich voľne ísť. Na mieste, kde voly zastanú, mali postaviť kostol. Tento pokyn bol splnený a voly sa zastavili na mieste súčasného kostola. S novým elánom sa obyvatelia pustili do práce a kostol bol čoskoro dokončený.
Zo spisu zostaveného pri príležitosti 700. výročia posvätenia chrámu (1228-1928) vyplýva, že "Lúcky chrám je najstarší na okolí a jeden z najstarších v Trenčianskej župe a v biskupstve nitrianskom, ba na Slovensku vôbec". Na základe kanonickej vizitácie z 25. augusta 1829 je s vysokou pravdepodobnosťou možné tvrdiť, že kostol bol postavený v roku 1228. Tento rok je vyrytý na plechovej zástavke v štíte veže, a neexistujú dôvody spochybňovať jeho význam ako dátumu výstavby. Architektonická štruktúra, štýl a spôsob stavby nepochybne poukazujú na 13. storočie, obdobie vlády Arpádovcov, kedy sa stavali kostoly aj inde. Rok 1612, vytesaný do kameňa hlavnej brány, pravdepodobne označuje rok, kedy bol kostol len opravovaný alebo prestavaný. Ďalšia oprava sa uskutočnila v roku 1817.
Pôvodný cintorín v Lúkach sa nachádzal okolo kostola. Koncom 18. storočia bol založený súčasný cintorín. Pod kostolom sa nachádza krypta, prístupná len z vnútra kostola, kde boli pochovávaní patróni a farári, nie však všetci.
Fara bola do roku 1823 drevená. V uvedenom roku bola postavená nová fara z kameňa. V roku 1882 prešla prestavbou, pri ktorej bola zrušená brána prechádzajúca stredom budovy a dve krajné časti boli spojené novopostavenou izbou, čím získala súčasnú podobu.
Počet veriacich v roku 1829 a 1928 zaznamenal nasledujúce zmeny:
- 1829 (podľa kanonickej vizitácie): Lúky 620, Dolná Dubová 11, Vydrná 21, Mestečko 8, Záriečie 21, Zbora 7. Celkovo 688 veriacich.
- 1928: Lúky 490, Dolná Dubová 76, Vydrná 18, Záriečie 22. Celkovo 606 veriacich.
Mená farárov sú známe z farských záznamov od roku 1671. Medzi nimi sa spomína evanjelický farár Ján Hudek (Hudek), ktorý bol vyhnaný, pričom evanjelici zaujali faru a kostol. Tento stav však trval len rok, kým katolíci opätovne nezískali kontrolu nad kostolom a farár Hudek sa vrátil. Odvtedy je farnosť nepretržite katolícka. Je dôležité poznamenať, že lúcky kostol a fara boli v rukách evanjelikov v 16. a 17. storočí dlhšie obdobie. Odvtedy sa v Lúkach vystriedalo 17 farárov a administrátorov. Medzi nimi vynikal Peter Valter ako zručný záhradník. Súčasným farárom od roku 1917 je Anton Kompánek. Kým obce Lazy pod Makytou a Lysá pod Makytou patrili pod správu Lúk, v obci pôsobili aj kapláni. Kostol a fara zažili búrlivé časy, najmä počas vpádov Turkov v 16. a 17. storočí, ktoré budú podrobnejšie rozobrané v kapitole venovanej starým dejinám Lúk.
Vzdelávanie v obci: Školy a ich vývoj
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1829 existovala v Lúkach katolícka škola už od roku 1826, postavená na súčasnom mieste. V čase vizitácie (1829) bol organistom František Kresánek, rodák z Považskej Bystrice, ktorý zároveň pôsobil ako učiteľ, notár a zvonár. Mená ďalších učiteľov nie sú známe. Počet detí navštevujúcich školu nebol vysoký, keďže účasť bola dobrovoľná a školský rok trval len počas zimných mesiacov.
Medzi učiteľmi posledných desaťročí sa spomínajú Pavol Ihriský (starý otec akademického sochára Vojtecha Ihriského), V. Šimko, Štefan Igaz, Anton Kumery a Ján Záhorský. Po vzniku Československa sa v škole vystriedalo niekoľko pomocných učiteliek. V čase písania kroniky boli učiteľmi Rudolf Jaroušek, správca školy, a Elena Jaroušková, rodená Valachová, ako triedna učiteľka.
Do roku 1929 bola škola jednotriedkou, napriek tomu, že počet žiakov už niekoľko rokov presahoval stovku. V roku 1929 cirkevníci, s nemalými nákladmi a s podporou subvencií Krajinského úradu v Bratislave, postavili modernú dvojtriednu školu s bytom pre správcu, v hodnote približne 220 000 Kčs. Odvtedy vyučovali dvaja učitelia. V posledných troch rokoch počet žiakov presiahol 150, čo by si vyžadovalo zriadenie tretej triedy, avšak súčasná ekonomická situácia to neumožňovala.
Počet žiakov v školských rokoch 1930/31 až 1937/38:Do školy okrem detí z Lúk dochádzali aj žiaci katolíckeho vierovyznania z Dolnej Dubovej a Záriečia.
- 1930/31: I. trieda 73 žiakov, II. trieda 55 žiakov
- 1931/32: I. trieda 76 žiakov, II. trieda 72 žiakov
- 1932/33: I. trieda 88 žiakov, II. trieda 73 žiakov
- 1933/34: I. trieda 74 žiakov, II. trieda 71 žiakov
- 1934/35: I. trieda 81 žiakov, II. trieda 74 žiakov
- 1935/36: I. trieda 75 žiakov, II. trieda 86 žiakov
- 1936/37: I. trieda 45 žiakov, II. trieda 50 žiakov, III. trieda 53 žiakov
- 1937/38: I. trieda 52 žiakov, II. trieda 51 žiakov, III. trieda 38 žiakov
Podľa údajov správkyne Oľgy Švehlovej, miestna evanjelická a.v. škola vznikla v roku 1913 a od jej založenia na nej učí pani Švehlová. Školu navštevovalo 64 žiakov, z ktorých polovica dochádzala z Dolnej Dubovej. Budova školy pochádza z roku 1913. V povojnovom období sa správkyňa školy aktívne venovala kultúrnej činnosti.
Židovská komunita a jej inštitúcie
V obci sa okrem katolíckeho nachádzal aj židovský kostol, postavený v roku 1872. Predchádzal mu menší drevený kostol na tom istom mieste. K tejto komunite patrili a dodnes patria židovskí veriaci z obcí Lúky, Dolná Dubová, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou, Záriečie, Mestečko, Vydrná, Zbora a Dohňany. V minulosti komunita zahŕňala približne 90 rodín, v čase písania kroniky ich bolo asi 42. Kňazskú službu zabezpečovali dvaja kantori a jeden pomocník, v súčasnosti pôsobí už len jeden kantor.
Židia v Lúkach mali aj vlastnú školu, založenú okolo roku 1872. Bola trojtriedna s piatimi ročníkmi. Pôvodne sa vyučovalo len v hebrejčine, neskôr v nižších ročníkoch v nemčine a vo vyšších v maďarčine. Celkový počet žiakov sa pohyboval okolo 135. Školu navštevovali aj katolícki a evanjelickí žiaci. Postupom času škola upadala, stala sa dvojtriednou a napokon jednotriednou. Po vzniku Československa zanikla pre nedostatok žiakov. Židovské deti z Lúk v súčasnosti navštevujú miestnu rímskokatolícku školu. Budova židovskej školy bola umiestnená v dome, kde býval ich kantor. Z pôvodnej židovskej školy si katolícka škola zakúpila tabule.
Lúky disponovali tromi cintorínmi: rímskokatolíckym (najstarším) na úpätí Kňažej, evanjelickým a židovským. Pôvodne pochovávali katolíci svojich zosnulých okolo kostola, kde sa nachádzal ich prvý cintorín.
Vodné toky a hospodárske využitie
Na juhovýchodnej strane obce preteká potok Biela voda, prameniaci na Čertove. Názov "Biela voda" mu dali obyvatelia Maríkoviec, ktorí dochádzali do Lúk pracovať. Potok nie je hlboký, v lete dosahuje maximálnu hĺbku 0,5 metra, čo umožňuje ľahké prebrodenie. Počas dažďov a odmäkov sa však mení na dravú rieku s hĺbkou 1,5 metra a šírkou 3 až 8 metrov. Dno potoka je piesočnaté a kamenisté. Žijú v ňom raky a rôzne druhy rýb, ako sú mrenice, jalce a slíže, hoci ich počet nie je vysoký. Smerom na Lysú pod Makytou bol v roku 1936 obnovený drevený most cez Bielu vodu. Pri potoku stojí valcový mlyn patriaci pánovi Pečeňovi, ktorý sa nachádza blízko Osmeku. Pri mlyne je aj píla, kde si obyvatelia z okolitých obcí nechávajú rezať kmene na dosky. Donedávna stál v blízkosti parnej píly aj druhý mlyn, ktorý však bol zrušený v roku 1935 pri výstavbe železnice Púchov - Horný Lideč.
Pôdne pomery a ich využitie
Pôda v chotári obce Lúky pozostáva z piesku, hliny, ílu a štrku. Na rovinách je pomerne úrodná, zatiaľ čo na svahoch, kde je značné množstvo štrku, je jej kvalita nižšia. Celá zemina v oblasti je nánosového pôvodu. Na niektorých miestach, najmä v rovinách, sa pod povrchom nachádza podzemná voda, ktorá negatívne ovplyvňovala úrodu. Z tohto dôvodu boli v roku 1931 najvlhkejšie pozemky odvodnené.
V roku 1882 boli v Lúkach zaznamenané nasledovné plochy:
- Orná pôda: 607 katastrálnych jutár, 972 štvorcových siaž
- Záhrady: 6 k.j., 673 kv.s.
- Lúky: 41 k.j., 263 kv.s.
- Pastviny: 421 k.j., 700 kv.s.
- Hory: 166 k.j., 110 kv.s.
- Neúrodná zem: 81 k.j., 1065 kv.s.
- Celkovo: 1327 k.j., 1580 kv.s.
Podľa štátneho štatistického výkazu z roku 1930 boli plochy nasledovné:
- Orná pôda: 5849 katastrálnych jutár
- Lúky: 459 k.j.
- Záhrady: 87 k.j.
- Pastviny: 4043 k.j.
- Hory: 2431 k.j.
- Vodná plocha: 0,2 k.j.
- Zastavaná plocha: 172 k.j.
- Neúrodná pôda: 84 k.j.
Výška pozemkovej dane v tom čase nebola v texte špecifikovaná.
Toponymá obce Lúky
Názvy častí chotára obce Lúky vypovedajú o jej histórii a geografii: Kňažia - Hajnušov, Dolný lán, Nadhumnie a Diel, Nad Dankov, Dankov, Dielnice a Horekončie, Vlčie jamy, Strážna - Trnkov, Niva, Potok, Hladovec, Brehy, Uhlíkovec, Zábreh, Na puste, Nadlučie, Zákružie, Zaosičie, Krivá, Nagobec, Nová stávka, Kurejovec, Sekerčina, Pastierovec, Uľahlice, Cukraj, Zamedničie, Láz - Holkovec, Zalučie, Srazy, Stávky, Medník.
Demografia a sociálne zloženie obyvateľstva
V roku 1913 mala obec Lúky 168 domov a 718 obyvateľov. Podľa sčítania z roku 1919 bol stav nasledovný: 139 domov, 555 obyvateľov (229 mužov a 326 žien). Náboženské rozvrstvenie v tom čase: 584 katolíkov, 103 evanjelikov a.v., 1 evanjelik reformovaný, 82 židov.
Podľa sčítania ľudu z roku 1930 bolo v Lúkach 198 domov a 783 obyvateľov. Etnické zloženie: 752 československá národnosť, 4 ruská, 16 nemecká, 8 židovská, 3 cudzinci. Náboženské zloženie: 584 katolíkov, 133 evanjelikov a.v., 63 židov, 3 iní.
Obyvatelia boli takmer výlučne robotníci; poľnohospodárov bolo málo. Aj títo boli často nútení hľadať si dodatočný zárobok, nakoľko ornej pôdy bolo málo a jej kvalita nebola najlepšia. Robotníci sa zúčastňovali sezónnych prác na rozsiahlych majeroch (napr. pri zbere repy) v nížinách, ako aj v neďalekých obciach Lednické Rovne, Dubnica a iných. Po vzniku Československa mnohí odchádzali za prácou do Čiech. Niektorí sa dokonca vysťahovali do USA a Kanady. V posledných rokoch si obyvatelia zarábali na živobytie pri výstavbe hydrocentrály na Váhu pri Ladcoch, neskôr predovšetkým pri stavbe železnice Púchov - Horný Lideč. V čase písania kroniky pracovali na stavbe železnice Harmanec - Diviaky, vo Vsetíne, Trenčíne. Niektorí dochádzali denne do zbrojovky v Považskej Bystrici. Chov hovädzieho dobytka prinášal obyvateľom značný úžitok, keďže sa v obci chovalo vo veľkom množstve. Väčšina mlieka sa spracúvala v družstevnej mliekárni, založenej v povojnovom období.
Medzi živnostníkmi pôsobili: 1 kováč, 1 pekář, 6 obchodníkov s rozličným tovarom, 4 mäsiari, 2 priekupníci, 2 hostinskí, 1 krajčír, 3 obuvníci (z nich aktívne pracoval len jeden), 1 holič, 2 stolári (s obmedzenou pracovnou činnosťou), 1 strojný zámočník.
Verejné služby a doprava
Od roku 1937 obec Lúky disponuje vlastnou železničnou stanicou. Pred jej zriadením sa obyvatelia museli dopravovať do Púchova nad Váhom, vzdialeného 13 km. Pred vojnou sa využíval koňský povoz na prepravu osôb a pošty. V prvých povojnových rokoch tento spôsob dopravy pretrvával. Neskôr, od roku 19.., bola zavedená autobusová doprava, spočiatku jedným, neskôr dvoma autobusmi (jeden z Lazov pod Makytou, druhý z Lysej pod Makytou). Autobusová doprava bola ukončená s otvorením železničnej prevádzky na Štefánikovej dráhe 2. mája 1937.
Obec Lúky patrí do okresu Púchov, kde sídlia okresný úrad, berný úrad, okresný súd, dôchodková kontrola, okresný lekár a zverolekár. V obci sa nachádza trojtriedna rímskokatolícka a jednotriedna evanjelická a.v. škola, ktoré navštevujú aj žiaci z Dolnej Dubovej. Do meštianskej školy dochádzajú žiaci do Púchova. Železničná stanica v Lúkach mala prednostu (p. Vida), výpravčíka, traťmajstra a piatich výhybkárov.
Farský kostol pre katolíckych občanov sa nachádza priamo v obci, spolu s farou. V čase písania kroniky fara nebola obsadená a jej správu zabezpečoval administrátor z dohňanskej fary, dp. Rudolf Minarovský. Evanjelickí a.v. veriaci sú prifarení do Záriečia k farárovi Samuelovi Peressényimu. Židovskí obyvatelia majú na Lúkach svojho kantora, pričom predsedom židovskej náboženskej obce bol miestny lekár. Poštový úrad sídlil v obci, pričom listonoš doručoval poštu do Vydrnej dvakrát týždenne. Od roku 1937 boli vymenovaní dvaja listári: jeden doručoval v obci Lúky a druhý vo Vydrnej, pričom obaja doručovali denne.
Kroje a ich postupné miznutie
Obyvatelia obce Lúky sa v minulosti pýšili pestrými krojmi. Ženy ešte aj v čase písania kroniky nosili zubáče, riasnaté pančuchy, vyšívané papuče, rukávce, biele plachty a v zime kožuchy. Mužské kroje pozostávali z tmavých súkenných nohavíc, kapcov (papúč), vyšívaných viest s gombíkmi a širokých klobúkov. Avšak kroj postupne ustupoval do úzadia, čo bolo badateľné už pred prvou svetovou vojnou. Po vzniku Československa sa muži takmer úplne vzdali tradičného oblečenia, a široký klobúk sa stal raritou. Ženy, ako konzervatívnejšia časť populácie, si kroj zachovávali dlhšie, no aj u nich sa často jednalo už len o sviatočné oblečenie.
Lesné bohatstvo a jeho obhospodarovanie
Hôr v obci Lúky nebolo v minulosti veľa, avšak ich rozloha sa za posledných 50 rokov výrazne zvýšila. Kým v roku 1882 ich bolo 166 katastrálnych jutár, v roku 1930 narástli na 2431 katastrálnych jutár. Lesy zabrali plochu na úkor pasienkov. Najväčšie lesné plochy sa nachádzajú v častiach Nová stávka a Stávky. V lesoch rastú listnaté stromy ako buky, duby, hraby, brezy a kleny, ako aj ihličnaté stromy - smreky, borovice, jedle, smrekovec a borievky. Občas sa vyskytujú aj osiky, agáty a lipy. Lesy patria miestnemu urbáru a súkromným vlastníkom; obec samotná lesy nevlastní. V lesoch sa nenachádzajú žiadne cudzie dreviny. Hlavným produktom lesov je drevo, získavané z hlavnej ťažby, medziťažby a zberu v mladších porastoch. Ročne sa v lesoch uskutočňuje jedna ťažba, zvyčajne v zime. Po ťažbe sú rúbaniská znovu zalesňované, predovšetkým ihličnatými sadenicami. Drevo sa spracúva na dosky, alebo sa kmene režú priamo na pílach. Doprava dreva z hôr domov prebieha pomocou povozov a saní, ťahaných koňmi a kravami. Chudobnejší obyvatelia si drevo ťahajú a vozia sami.
Značné škody na lesoch spôsobovalo zhrabávanie a odnášanie lístia na jeseň, ktoré sa používalo ako podstielka pre dobytok. Na jar sa zase oblamovali stromy a zelené lístie slúžilo na kŕmenie kôz (tzv. letnina). Okrem dreva lesy poskytovali aj vedľajšie produkty, ako sú huby, lesné jahody, maliny a iné lesné plody, ktoré boli predmetom zberu pre obyvateľov okolitých obcí. Malín a jahôd bolo v miestnych horách dostatok, čučoriedok o niečo menej. Z húb sa v oblasti vyskytovali rôzne druhy, vrátane hríbov (dubáky, osikové, brezové, lieskové), masliakov, kuriatok, plávok, kozákov a smrekových húb. Krajina nebola chudobná ani na kvety a liečivé rastliny, hoci ich konkrétny zoznam v tejto časti textu chýba.
