Karel Gott, nesmrteľná ikona česko-slovenskej populárnej hudby, zanechal nezmazateľnú stopu vo svete umenia a ovplyvnil generácie poslucháčov. Jeho životný príbeh je svedectvom o mimoriadnom talente, vytrvalosti a neustálej túžbe tvoriť, pričom sa začínal v skromných pomeroch, aby vyvrcholil v postavení uznávanej medzinárodnej hviezdy. Od svojho narodenia v Plzni až po posledné dni v Prahe bol Gottov život bohatý na premeny, osobné výzvy a profesionálne triumfy, ktoré ho pevne ukotvili v panteóne najvýznamnejších spevákov v dejinách.
Narodenie a rodinné zázemie
Karel Gott sa narodil 14. júla 1939 v západočeskej Plzni ako jediné dieťa Karla Gotta staršieho a Marie Gottovej, rodenej Valešovej. Jeho otec, Karel Gott, prišiel na svet 26. októbra 1911 taktiež v Plzni a zomrel v roku 1982. Matka Marie, rodená Valešová, sa narodila 16. októbra 1910 rovnako v Plzni a zomrela v roku 1977. Toto rodinné zázemie, hoci na prvý pohľad bežné, formovalo jeho rané ambície a vnímavosť.
V rozhovoroch Karel Gott vždy spomínal predovšetkým svoju mamu, ktorá ho aktívne podporovala v jeho maliarskych záľubách a rozprávala mu príbehy zo života za prvej republiky. Je jasné, že medzi otca a syna sa v raných rokoch postavila predstava Karla staršieho o potomkovej budúcnosti. Na rozdiel od matky, ktorá podporovala jeho maliarske ambície, otec syna videl skôr s poctivým remeslom v rukách. Toto rozdielne vnímanie budúcnosti syna bolo určujúce pre Karla Gotta v jeho mladosti. Hoci v tom čase nebola jeho prvorodená dcéra Dominika ešte na svete, po jej narodení pred ňou spevák tajil túto udalosť, pretože mal strach, že by mamu nemanželským dieťaťom skôr zarmútil, ako potešil, aj keď si vnúča veľmi priala. Mama Marie Gottová tak zomrela bez toho, aby sa dozvedela o svojej vnučke.
Rané roky a voľba povolania
V mladosti Karel Gott túžil byť maliarom a po ukončení školskej dochádzky v Plzni sa neúspešne pokúšal o štúdium výtvarného umenia v Prahe. Keď nebol prijatý, čo bolo pre neho prvým veľkým kopancom od života, podvolil sa otcovým predstavám a išiel študovať na učilište ČKD v odbore elektromontér. Najprv nastúpil na elektrotechnickú učňovku do Chebu, kde musel vymeniť štetec za skrutkovač a maminu domácu opateru za internát. Z neho ho však čoskoro vyslobodila láska, keď sa zamiloval do miestneho dievčaťa a nahovoril mu, že je študentom herectva, ktorý je v meste len na skok. Táto lož mala krátke nohy a klamstvo vzápätí prasklo. Zúfalý z toho, že slečnu sklamal, sa dlhé hodiny túlal ulicami, až skončil s prechladnutými obličkami. Zo zdravotných dôvodov ho tak premiestnili na školu blízko domova.
Počas učňovských rokov, a tiež po nástupe do zamestnania v ČKD, sa začal amatérsky, neskôr poloprofesionálne, venovať svojej druhej veľkej záľube - spevu. Hoci otec spočiatku nebol nadšený, neskorší Zlatý slávik si postupne čoraz viac uvedomoval, že otec bol na jeho úspech hrdý. Otec chcel vedieť o jeho zahraničných cestách, o tom, čo na nich videl, s kým sa stretol. Karel Gott neskôr priznal, že bol na vrchole, vznášal sa a bol tak trochu do vetra, a tak otca väčšinou odbil slovami: „Otec, teraz nemám čas, možno inokedy.“ Precitnutie z tejto bubliny nastalo, keď krátko pred štyridsiatkou náhle prišiel o mamu, pričom otec už bol v tom čase tiež chorý. Snažil sa vynahradiť roky, ktoré zabili zbytočnými malichernými spormi. Otec mu očami hovoril: „Je fajn, že si teraz so mnou. Škoda len, že sme si čas na to nenašli skôr.“
Keď bol starý pán najhoršie, opäť sa medzi nich postavila Karlova práca. Mal pred sebou šnúru vianočných koncertov. Hneď po tom prvom za ním ráno chcel ísť do nemocnice, no už nebol medzi nami. So svojou bolesťou sa spevák po čase zveril textárovi Eduardovi Pergnerovi, z pera ktorého vyšla dvanásť rokov po smrti Karlovho otca skladba Tátovi. Vyučený Karel Gott po škole nastúpil na svoje prvé miesto elektrikára silnoprúdara v ČKD, ale jeho šéf neskôr priznal, že v elektrine by veľa vody nenamútil. Snívalo sa mu, že spieva pred prázdnou sálou, no v skutočnosti to bolo ešte horšie, otec chodil plakať za majstrom, že je jeho jediný syn a takto strašne sa nepodaril. Od roku 1957 začal Karel Gott amatérsky spievať a v roku 1960 sa definitívne rozhodol profesionálne venovať hudbe a opustil ČKD.
Začiatky speváckej kariéry a prvé úspechy
Začiatok jeho speváckej kariéry sa viaže k roku 1958, kedy sa prihlásil do súťaže „Hľadáme nové talenty“ v pražskom Slovanskom dome. U poroty jeho operný lyrický tenor oproti hlasom z tej doby na plnej čiare prepadol, no vyvolal záujem publika. Pre neprestávajúce ohlasy ľudí sa porota rozhodla, že dá nakoniec angažmán Karlovi Gottovi v jednej kaviarni v Prahe. Následne začal pravidelne vystupovať v známych pražských kaviarňach Alfa a Vltava. Jeho popularita stúpa už od roku 1960. V roku 1960 úspešne zložil skúšky na konzervatórium, kde študoval spev u Konstantina Karenina.
Prvým výraznejším úspechom bola jeho účasť v programe Československej televízie Hledáme písničku pro všední den, kde spolu s Vlastou Průchovou zaspieval pieseň „Až nám bude dvakrát tolik“. Následne s orchestrom Karla Vlacha nahral pieseň „Písnička pro Martinu“. Preslávil ho aj angažmán v Divadle Semafor v prvej polovici 60. rokov. Ponuku účinkovať v spomínanom divadle dostal od Jiřího Suchého a Jiřího Šlitra. Prvým predstavením, v ktorom účinkoval, bolo „Zuzana není pro nikoho doma“. Gott v ňom zaspieval tri piesne: „Sáňe“, „Oči sněhem zaváté“ a „Zdvořilý Woody“. Skladba „Oči sněhem zaváté“, ktorú mu napísala dvojica Suchý-Šlitr, ovládla československé hitparády a stala sa najväčším hitom roka 1963. Táto pieseň Gottovi navyše pomohla získať jeho prvého Zlatého slávika.
Karel Gott - Oči sněhem zaváté (Lucerna 2010)
Vzostup k sláve a medzinárodné uznanie
V roku 1963 Karel Gott vyhral anketu Zlatý slávik. V Divadle Semafor sa zoznámil s bratmi Ladislavom a Jiřím Štaidlovcami. V roku 1965 spolu založili vlastné Divadlo Apollo, kde pôsobil do roku 1967. V roku 1965 vydal Supraphon jeho prvú LP platňu s názvom „Zpívá Karel Gott“. V júni 1966 súťažil na Bratislavskej lýre s dvoma piesňami - „Mám rozprávkový dom“ od Vieroslava Matušíka a „Pošli to dál“, ktorú mu zložil kolega z divadla Apollo Jaromír Klempíř. Pieseň „Mám rozprávkový dom“ získala Zlatú lýru.
Artia vydala do zahraničia Gottovu prvú platňu pod názvom „The Golden Voice Of Prague“, ktorá zaznamenala úspech najmä v Nemecku. Na začiatku roka 1967 podpísal zmluvu s nemeckou firmou Polydor, kde vydal prvý singel „Weisst du wohin?“ a prvý album „Die goldene Stimme aus Prag“. V nemecky hovoriacich krajinách sa predalo 450 000 platní, čím si Karel Gott vyslúžil prívlastok Zlatý hlas z Prahy alebo „Sinatra Východu“.
V roku 1967 vyrazil na šesť až sedemmesačný angažmán do hotela Frontier v Las Vegas, kde účinkoval so skupinou Ladislava Štaidla na pódiu, kde spieval aj Elvis Presley. Po návrate domov vydal nemeckú platňu Gold Prague, ktorú si kúpilo 450 000 poslucháčov. Túto platňu odborníci označili za jeho najúspešnejšiu a najpredávanejšiu platňu 60. rokov.
Karel Gott so svojou skupinou koncertoval aj v československom pavilóne na svetovej výstave v Montreale. V marci 1968 reprezentoval Rakúsko na Veľkej cene Eurovízie s piesňou „Tausend Fenster“, ktorú zložil Udo Jürgens. V októbri 1968 získal zlatú medailu na festivale Zlatý kohút v Riu de Janeiro za pieseň Karla Svobodu a Jiřího Štaidla „Lady Carneval“. Jeho najúspešnejšia pieseň Lady Carneval z roku 1968 dostala vždy nejakú cenu a Karel Gott ju spieval vo viac ako 60 štátoch sveta.
Ďalší prevrat v jeho kariére sa uskutočnil v roku 1971, kedy bolo viac ako 1 milión platní porozvážaných po celej Európe. Za tento úspech dostal diamantovú platňu. Karel Gott často koncertoval v zahraničí: Paríž, Paraguaj, Las Vegas, Hollywood, Moskva, Brusel, Berlín, Rím, Londýn, New York, Sydney a ďalších mestách. Počas svojej speváckej kariéry absolvoval množstvo koncertov v Európe, USA, Kanade, Číne, Austrálii či Japonsku a hosťoval v stovkách televíznych šou doma aj v zahraničí. V zahraničí sa stretol aj so svetovými legendami ako Cher, Barbra Streisand, Tom Jones, Frank Sinatra, Sonny Bono či Diana Rossová. V roku 1999 bol jeho koncert pred Zakázaným Mestom v Číne vysielaný do mnohých štátov a sledovalo ho viac než 600 miliónov ľudí.
Dominancia a ocenenia
Karel Gott patrí medzi najvýznamnejších a najpopulárnejších spevákov v dejinách česko-slovenskej populárnej hudby. Jeho popularita neustále rástla, čo dokazuje predaj platní a anketa Zlatý slavík, v ktorej bol od roku 1969 až do roku 1982 vždy prvý. Od roku 1965 až do roku 2019 predal 50 miliónov nosičov albumov, čo z neho urobilo najúspešnejšieho českého interpreta. Počas viac ako 55-ročnej úspešnej speváckej dráhy získal prakticky všetko, čo sa dalo. Celkovo naspieval 978 piesní. V anketách Zlatý slávik a neskôr Český slávik získal celkom 42 ocenení.
Je držiteľom 22 československých a 20 českých Zlatých slávikov. Tieto ocenenia získal v rokoch: 1963, 1964, 1965, 1966, 1968, 1969, 1970, 1971, 1972, 1973, 1974, 1975, 1976, 1977, 1978, 1979, 1980, 1981, 1983, 1984, 1989, 1990, 1996, 1997, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2013, 2014, 2016, 2017.
V roku 2004 získal špeciálneho Platinového slávika za 30 víťazstiev a v roku 2015 Diamantového slávika za 40 triumfov v tejto ankete. Počas jeho kariéry ho v ankete porazili iba Waldemar Matuška (1967), Miro Žbirka (1982), Peter Nagy (1985), Dalibor Janda (1986), Pavol Habera (1991), Daniel Hůlka (1998) a Tomáš Klus (2012). V rokoch 1992 až 1995 sa anketa nekonala.
Okrem toho dostal viac ako 120 televíznych ocenení. Vlastnil okolo 60 zlatých platní, 2 strieborné platne a 7 diamantových platní. Počas svojej kariéry predal viac ako 135 miliónov nosičov. Opakovane sa umiestňoval na prvých priečkach hitparád a predaja dosiek.
Za výnimočnú umeleckú činnosť mu bol 3. mája 1977 udelený titul Zaslúžilý umelec a 30. apríla 1985 titul Národný umelec.V ankete Týtý o najobľúbenejšie tváre a programy na televíznych obrazovkách Karel Gott vyhral 31-krát. Kategóriu Spevák vyhral v rokoch 1991 až 2009 a 2012 až 2014. Deväťkrát sa stal aj absolútnym víťazom ankety (1991, 1992, 1994, 1996, 1999, 2002, 2006, 2009, 2014).
Rodinný život a otcovstvo
Karel Gott sa dňa 7. januára 2008 v Las Vegas oženil s dlhoročnou priateľkou Ivanou Macháčkovou. Spolu mali dve dcéry, Charlottu Ellu a Nelly Sofiu, narodenú 28. mája 2008. Z nemanželských vzťahov mal Karel Gott aj ďalšie dve už dospelé dcéry, Dominiku a Luciu. O svoje nemanželské dcéry, hoci ich dlho zatajoval pred svetom, sa Karel Gott vždy príkladne staral.
Prvorodená Dominika, ktorá sa spevákovi narodila po krátkom romániku s balerínou Antóniou Zacpalovou, dlho nevedela, kto je jej otcom. Dozvedela sa to, až keď mala približne desať rokov. Aj potom sa s ním stretávala len zriedka, viac ho vnímala ako televíznu hviezdu. Dôvodom tohto zatajovania bol fakt, že sa o existencii malej dcéry nemala dozvedieť spevákova mama. Mať nemanželské dieťa sa vtedy pokladalo za potupu. Pravda vyšla najavo až po jej smrti. Spevák sa kajal v jednom rozhovore, že ho dodnes mrzí, že Dominiku tajil i pred svojou mamou, ktorá si tak veľmi priala, aby mal deti. Čo sa týka peňazí, nikdy nebol skúpy. Dominikinej mame kúpil byt na pražských Vinohradoch, všetko hradil a obe prekvapoval štedrými darmi. Dominika študovala na hotelovej akadémii a chvíľu pracovala ako čašníčka. Z Česka ju vyhnala nechcená mediálna sláva, prekážalo jej, že bola stále len a len Gottová.
O existencii druhej nemanželskej dcéry Lucie, narodenej mame Ivete Kolářovej, vraj sám dlhé roky nevedel. Slávne priezvisko dostala Lucia ako darček k osemnástym narodeninám, po svadbe jej otec daroval luxusný byt, auto a zaplatil jej aj luxusnú dovolenku. Aj potom, ako sa Lucii narodili dvaja synovia, Gottovi vnuci, sa o svoju rodinu mnohonásobný Zlatý slávik príkladne stará.
Karlova výchova dcér sa s vekom menila. Staršie dcéry dobre vedeli, že jablko nepadlo až tak ďaleko od stromu, otec bol dosť prísny, ale žiadna facka nikdy nepadla. Keďže však nevyrastali v spoločnej domácnosti, túto nepríjemnejšiu stránku rodičovstva nechal na mamy svojich dcér a ich spoločné chvíle si trestami nekazili. Priznal, že boli kamaráti, ale otcovstvo to nebolo. Otcovskú rolu si tak naozaj odskúšal až na dvoch najmladších dcérach, Charlotte a Nelly. Podieľal sa na nej systematickejšie, pretože spolu žili. Dievčenské duo Charlotte a Nelly nakoniec dosiahlo to, čo ich staršie sestry nezažili. Otec im čítal rozprávky, odovzdával svoje spevácke aj maliarske skúsenosti a doslova sa v nich videl. Aj vďaka zdedeným talentom ho mali omotaného okolo prsta, ale staršie sestry varovali, že keď pôjde o frajerov, všetko sa zmení, na tých mal vraj vždy ten najprísnejší meter.
Mladšie dcéry Charlotte Ella a Nelly Sofia sa už na javisku realizovali. Staršia Charlotte Ella sa prvýkrát na divadelných doskách ocitla v muzikáli Mata Hari pražského divadla Broadway, kde hrala dcéru hlavnej postavy. Autor muzikálu Michal David je presvedčený, že Gottova dcéra má naozaj potenciál, je talentovaná, cíti muziku, má v sebe herectvo a je veľmi šikovná. Charlotte Ella navštevuje prominentnú školu POGR, kde ročné školné dosahuje okolo 50-tisíc českých korún. Za účinkovanie dostáva symbolický honorár 30 eur, za ktorý si kupuje knižky a sníva o tom, že raz zarobí ešte viac ako profesionálna herečka alebo tanečnica. Spolu s päťročnou sestrou Nelly Sofiou boli obsadené aj v divadle Hybernia do ďalšieho muzikálu o Márii Antoinette, kde Charlotte alternuje s dcérou expolitika Stanislava Grossa Natálkou. Hoci Karel Gott pripúšťa, že ide zatiaľ o krátkodobú záležitosť, a prvoradá pre dcéry je škola, šťastný otec s ňou doma trénoval pri klavíri, zatiaľ čo mama Ivana sprevádzala Charlotte Ellu na skúšky a prežívala ich so slzami v očiach.
Majster s rozmanitým repertoárom a umelecké presahy
Počas svojej kariéry vydal 293 sólových albumov na domácej scéne aj v zahraničí. Karel Gott je zapísaný do Guinessovej knihy rekordov ako stálica popmusic a tiež ako spevák s najpestrejším repertoárom. Nahral približne 2600 pesničiek. V roku 1969 nahral platňu Vánoce ve zlaté Praze, ktorej sa predalo cez 13 miliónov nosičov.
Medzi jeho najznámejšie skladby patria „Oči sněhem zaváté“ (1964), „Trezor“ (1964), „Cesta rájem“ (1965), „Bum, bum, bum“ (1966), „C’est la vie“ (1966), „Čas růží“ (1968), „Lady Carneval“ (1968), „Má první láska se dnes vdává“ (1970), „Kávu si osladím“ (1972), „Přijela pouť“ (1973), „Je jaká je“ (1975), „Léta prázdnin“ (1975), „Jen se hádej“ (1976), „Když milenky pláčou“ (1982), „To musím zvládnout sám“ (1984), „Zvonky štěstí“ (1985), „Ráno jedu dál“ (1986), „Zůstanu svůj“ (1987), „Pábitelé“ (1988), „Já žil, jak jsem žil“ (1989), „Když muž se ženou snídá“ (1992), „Být stále mlád“ (1999), „Už pohřbili mě stokrát“ (2003), „Chraň bůh“ (2011), „Ta pravá“ (2018), a „Srdce nehasnou“ (2019), ktorú zložil Richard Krajčo pre Gotta a jeho dcéru Charlotte Ellu.
Gottove skladby sa objavili aj vo filmoch. Na hudbu Karla Svobodu naspieval titulnú skladbu do animovaného seriálu Včielka Maja. V rozprávke Jak se budí princezny bolo počuť jeho „Jdi za štěstím“. Kultová je aj skladba „Kdepak ty ptáčku hnízdo máš“ z Troch orieškov pre Popolušku a v seriáli Cirkus Humberto zaznela „Krev toulavá“. Naspieval aj titulnú melódiu „So Far“ vo filme Limonádový Joe aneb Koňská opera.
Karel Gott - Oči sněhem zaváté (Lucerna 2010)
Popri speve, Karel Gott pôsobil aj ako herec a amatérsky maliar. Maľovanie považoval za svoju druhú vášeň a označoval ho za metafyzického absurdokonkrétistu. Jeho obrazy sa predávali na výstavách a aukciách. O láske k umeniu povedal: „Maľovanie ma strašne baví a je to pre mňa taká zvláštna droga. V noci, keď vypojím telefón, vypnem hudbu, tak sa oddávam neodolateľnému kúzlu maľovania.“ Bol tiež známy zmyslom pre humor a nadhľad. Počas života vyriekol množstvo pamätných výrokov, ktoré odrážali jeho životné skúsenosti, názory a pohľad na svet. Po novembri 1989 pracoval ako podnikateľ spoločnosti Goja spolu s producentom Františkom Janečkom.
Diskografia a koncertné míľniky
K 70. narodeninám Karla Gotta vyšla v júli 2009 trojkompilácia „Karel Gott 70 hitů“ a o mesiac neskôr albumová kolekcia 36 CD s názvom „Mé písně - Zlatá albumová kolekce“. Tá obsahuje 33 albumov z rokov 1965 až 1992 a tri bonusové CD. V apríli 2010 vydal album s nahrávkami ľudových piesní pod názvom „Lidovky mého srdce“, ktorý nahral v sprievode cimbalovej muziky Ladislava Pavluša. Vo februári 2011 vyšla dvojkompilácia „Za lásku pálím svíci“ a v októbri 2011 swingový album „Sentiment“. V septembri 2012 vydal album „Dotek lásky“, v januári 2013 trojkompiláciu „Karel Gott zpívá písně s texty Jiřího Štaidla“ s podtitulom „Konec ptačích árií“ a v máji 2013 DVD so záznamom koncertu „Karel Gott: O2 Aréna 2012“. V novembri 2013 vyšiel album „Láska je nádhera (Dotek lásky 2)“ a v júni 2014 DVD s názvom „Noční král“, obsahujúce hity prvého desaťročia 21. storočia. V septembri 2014 vyšiel album „S pomocí přátel“ a v decembri 2014 komplet piatich DVD „50 Let / Skladby z let 1963 - 2010“. V októbri 2015 vyšla na piatich CD kompilácia „Duety“, ktorá ponúkla výber piesní z rokov 1962 až 2014, a v septembri 2016 dvojkompilácia „40 Slavíků“.
V pražskom Hudobnom divadle Karlín mal 16. marca 2017 premiéru muzikál „Čas růží“ s najväčšími hitmi Karla Gotta. Bol jedným z hlavných hostí 1. júla 2017 na festivale Topfest v Piešťanoch. V júni 2018 vydal štúdiový album „Ta pravá“. K významnému životnému jubileu vydal Supraphon „Božskému Kájovi“ dve špeciálne kolekcie mapujúce najobľúbenejšie piesne počas takmer šiestich dekád jeho hudobnej kariéry. Výberovky vyšli 14. júna v dvoch kompletoch: „Karel Gott 80/80 - Největší hity 1964 - 2019“ na 4CD a exkluzívny 15CD Box „Karel Gott Singly - 300 písní z let 1962 - 2019“. Ani na jednom titule nechýba aktuálny hit „Srdce nehasnou“.
Zdravotné problémy a odchod legendy
V novembri roku 2015 mu bol diagnostikovaný lymfóm. Lekári mu v roku 2015 oznámili, že trpí rakovinou lymfatických uzlín. Dňa 18. marca 2016 ale médiá oznámili, že Karel Gott nad onkologickým ochorením definitívne zvíťazil.
Neskôr sa mu onkologické ochorenie opäť vrátilo. Spevák v polovici septembra 2019 oznámil, že trpí akútnou leukémiou. Poruchu krvotvorby mu lekári diagnostikovali rok a pol predtým. Uviedol: „Pred štyrmi rokmi som pre agresívny nádor podstúpil veľmi intenzívnu liečbu, ktorá viedla k jeho úplnému zmiznutiu. Zhruba pred rokom a pol sa u mňa objavila porucha krvotvorby v podobe myelodysplastického syndrómu. Aj napriek niekoľkým rôznym liečbam sa z tohto ochorenia v uplynulých mesiacoch vyvinula akútna leukémia, bohužiaľ,“ s tým, že podstupuje ambulantnú liečbu. Dochádzal do nemocnice na kontroly, počas ktorých lekári pozorovali jeho celkový zdravotný stav.
V čase oznámenia tejto smutnej správy už prebiehalo natáčanie dokumentu „Karel“ pod réžiou Olgy Špátovej. Tá opísala, ako spevákovo vedomie blížiacich sa posledných mesiacov života zmenilo jeho vnímanie. Uviedla, že sa z neho stal človek, ktorý si váži každý deň, je vďačný za každé stretnutie s ľuďmi a teší sa z času stráveného s dcérami. Dokument zachytil aj jeho návštevu rodnej dedinky, kde pri rozprávaní o detstve plakal.
Karel Gott zomrel krátko pred polnocou 1. októbra 2019 vo veku 80 rokov doma v Prahe, obklopený rodinou, na následky akútnej leukémie. Správa o úmrtí azda najslávnejšieho českého speváka otriasla celou českou verejnosťou. Obyvatelia začali spontánne klásť pred bránu k spevákovmu domu kvety a zapaľovať sviečky. Česká televízia zmenila program a na spravodajskej ČT24 uviedla mimoriadne vysielanie, kde sa tejto téme venovali už od 10.19 hod až do večera. Správa o jeho úmrtí zasiahla celú českú verejnosť, ľudia spontánne kládli kvety a zapaľovali sviečky pred jeho domom.
Odkaz a zaujímavosti
Karel Gott pôsobil na scéne viac ako 50 rokov. Počas svojej kariéry predal viac ako 135 miliónov nosičov. Bol taktiež najbohatšou Česko-slovenskou celebritou a jeho majetok sa odhaduje na viac ako 900 miliónov.
O Anticharte povedal: „Za jednou vecou si stáť nemôžem. Za tým, že keď so mnou niektorí ľudia majstrovsky manipulovali, a ja som tomu dôrazne nečelil. Trebárs takzvaná Anticharta, to bol vrchol manipulácie.“
O popularite v Nemecku prezradil: „Nemci boli tí, ktorí mi dali pocit, že som ich. Hovorili o mne: Sinatra Východu. Alebo tiež Zlatý hlas zo zlatej Prahy.“O konci kariéry s nadhľadom povedal: „Verte mi, prvý rozoznám, že to už ďalej nejde.“
Karel Gott zanechal po sebe odkaz nielen ako spevák s božským hlasom, ale aj ako človek, ktorý prešiel zložitými životnými skúškami a napriek tomu si udržal úprimnú lásku k hudbe a publiku. Jeho životopis je príbehom o prekonávaní prekážok, rodinných dynamikách a neúnavnej ceste za snom, ktorá ho vyniesla na svetové pódiá a do sŕdc miliónov fanúšikov.
Karel Gott - Oči sněhem zaváté (Lucerna 2010)
tags: #karel #gott #rodicia #narodenie