Každé dieťa, nech by žilo kdekoľvek, má právo vyrastať v podmienkach dôstojných človeka. Všetky deti sú si rovné. Sú rovnako vzácne ako ostatné deti. Základným pilierom dôstojnosti dieťaťa je jeho totožnosť, ktorá je neoddeliteľne spojená s jeho menom a priezviskom. Každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
Právo na meno a jeho určovanie
Používanie mena a priezviska upravuje zákon NR SR č. 300/1993 Z. z. Podľa § 1 ods. 2 zákona o mene a priezvisku sa meno dieťaťa určuje dohodou rodičov. Ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu. Nemožno určiť meno hanlivé, neosobné alebo domácku podobu mena, alebo prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto meno obvyklé.
Dávanie mien po celebritách je podľa niektorých názorov úplná hlúposť, pretože nič nie je prchavejšie ako sláva dnešných celebrít. Dávať mená, ktoré sa tradujú v rodine, je stará tradícia, ktorá podľa mnohých vymiera, už to nie je moderné a mnoho mamičiek vyberá mená len silou-mocou preto, aby zneli moderne a zahranične. Rodičia zabúdajú na to, že dieťa prežije väčšinu života ako dospelé a preto by malo mať meno, ktoré neznie ako pre 5 ročné dieťa. Detská prezývka sa dá vymyslieť vždy.
Ak nastane situácia, kedy sa rodičia nevedia dohodnúť - napríklad v prípade komplikovaných vzťahových pomerov alebo nezvestnosti jedného z rodičov - je nutné obrátiť sa na súd. V takomto prípade je potrebné podať návrh na určenie mena dieťaťa. Ak dieťa ešte nemá meno v rodnom liste zapísané, v návrhu sa označuje ako „Maloletý mužského/ženského pohlavia s priezviskom [priezvisko], narodený [dátum]“.
Zmena mena a priezviska maloletého
Zmeny mena alebo priezviska sú bez poplatku a robia sa priamo na matričnom úrade, v ktorého matrike je zapísané meno alebo priezvisko štátneho občana SR, na základe jeho písomného vyhlásenia. Žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska musí byť písomná. Žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom.
V súlade s ust. § 6 ods. 5 zákona o mene a priezvisku, na žiadosť rodiča maloletého dieťaťa, ktoré nemá priezvisko tohto rodiča, a ktorý sa o dieťa osobne stará, okresný úrad povolí maloletému dieťaťu používanie priezviska tohto rodiča ako ďalšie priezvisko v poradí za podmienky, že rodičia dieťaťa nie sú manželia a druhý rodič nedal súhlas so zmenou priezviska alebo sa súhlas od neho nedal získať; v takom prípade sa nahradenie súhlasu druhého rodiča súdom nevyžaduje.
Informačná povinnosť rodičov v oddelených domácnostiach
V súčasnosti mnohí rodičia žijú v oddelených domácnostiach a deti sú tak zverené do starostlivosti jedného z rodičov. Podľa čl. 4 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo na informácie o svojom dieťati.
Ideálny model oddelených rodičov je, že sa navzájom dobrovoľne o svojom maloletom dieťati informujú. Či už ide o zdravotný stav dieťaťa alebo o to, ako sa mu darí v škole. Samozrejme, nie vždy tomu tak je. Rodičia, ktorí dieťa nevychovávajú v jednej domácnosti, často nevedia nájsť spoločný konsenzus vo výchove dieťaťa. Podľa § 24 ods. 5 prvá veta zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Ak sa k informáciám o vašom dieťati nedostanete ani po písomnej žiadosti, podajte návrh na súd. Podľa § 24 ods. 5 druhá veta zákona o rodine, rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Je potrebné podať návrh na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Matka je povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca.
Dohovor o právach dieťaťa ako základný dokument
Deklarácia práv dieťaťa, prijatá OSN v roku 1959, obsahuje desať základných morálnych princípov potvrdzujúcich, že „ľudstvo je povinné dať dieťaťu to najlepšie, čo má.“ Dohovor o právach dieťaťa je medzinárodná zmluva stanovujúca občianske, politické, ekonomické a kultúrne práva detí. Slovenská republika sa ako nástupnícky štát po rozdelení Česko-Slovenska stala zmluvnou stranou dohovoru 28. mája 1993, so spätnou účinnosťou od 1. januára 1993.
Práva dieťaťa Segment 1 - Čo sú práva detí
Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru, zabezpečia dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
Deti majú právo vyrastať v rodinnom prostredí plnom harmónie, lásky a porozumenia, aby sa naučili rešpektovať druhých, a aby sa rozvinuli do svojho plného potenciálu. S dieťaťom sa treba rozprávať, hlavne ho počúvať. Má právo na svoj názor, aj keď sa nezhoduje s tým našim. Má právo byť vypočuté. Základom je pristupovať k dieťaťu s rešpektom a naučiť ho rešpektovať druhých. Je to prístup, ktorý deti učí rešpektovať všetkých ľudí bez ohľadu na farbu pleti, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu. Nevtĺka deťom do hlavy predsudky a neučí ich diskriminovať.
Ochrana identity a práva dieťaťa
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru, rešpektujú právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov. Ak je dieťa protizákonne alebo úplne pozbavené svojej totožnosti, zabezpečia mu štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, potrebnú pomoc a ochranu pre jej urýchlené obnovenie.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
Dieťa má právo na vzdelanie, ktoré má byť bezplatné a povinné, aspoň na základnom stupni. Má sa mu dostávať vzdelávanie, ktoré mu zvýši jeho všeobecno-kultúrnu úroveň a poskytne mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, svoje názory a svoj zmysel pre mravnú a spoločenskú myseľ, aby sa mohlo stať užitočným členom spoločnosti. Dieťa má mať zároveň všetky možnosti a podmienky pre hru a zotavenie. Dieťa má byť chránené pred všetkými formami zanedbávania, krutosti a využívania.
Súdne konanie a úloha kolízneho opatrovníka
Počas súdneho konania o informačnej povinnosti alebo o určení mena maloleté dieťa na súde zastupuje kolízny opatrovník (ÚPSVAR). Po podaní návrhu o uloženie informačnej povinnosti súd vyzve povinného rodiča, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Rodičia sa môžu o tom, ako bude informovanie prebiehať, dohodnúť aj vopred. Uzatvoria dohodu, ktorú predložia súdu na schválenie.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Deti nesmú pracovať. Pomáhať pri práci doma je chvályhodné a nevyhnutné. Nikto ho však nemôže nútiť ťažko pracovať. Deti nesmú byť týrané. Majú právo, aby sa dospelí o ne starali. Deti majú právo zvoliť si svoje vierovyznanie. Ak chcú, môžu veriť v (akéhokoľvek) Boha, majú na to právo. Každé dieťa má právo na lekársku starostlivosť. Keď je choré a necíti sa dobre, má právo na ošetrenie lekárom.
Rodina, ako základná jednotka spoločnosti a prirodzené prostredie pre rast a blaho všetkých svojich členov a najmä deti, musí mať nárok na potrebnú ochranu a takú pomoc, aby mohla bezo zbytku plniť svoju úlohu v spoločnosti. Uznávajúc, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia, je nevyhnutné, aby sa práva dieťaťa na meno, informovanosť a výchovu oboma rodičmi striktne dodržiavali.
Právo na meno a informačná povinnosť nie sú len právnymi kategóriami, ale vyjadrením morálneho záväzku spoločnosti chrániť to najcennejšie, čo máme. Vzájomná komunikácia rodičov po rozvode alebo rozchode je kľúčovým faktorom pre zabezpečenie zdravého vývoja dieťaťa, ktoré má právo na stabilné rodinné zázemie, bez ohľadu na formu spolunažívania jeho rodičov.
tags: #kazde #dieta #ma #pravo #na #meno