Umelé oplodnenie predstavuje prelomový moment v medicíne, ktorý priniesol nádej miliónom párov po celom svete. Táto metóda, ktorá sa neustále vyvíja, umožnila narodiť sa viac ako deviatim miliónom detí. Počas celého priebehu vývoja asistovanej reprodukcie bola cesta plná výziev, etických dilem, ale predovšetkým neuveriteľných vedeckých objavov, ktoré zmenili osudy mnohých rodín. Od prvých experimentov až po súčasné špičkové centrá, liečba neplodnosti prešla obrovským pokrokom, a to aj na Slovensku a v niekdajšom Československu.
Priekopníci Umelého Oplodnenia vo Svete a Zrod Zázraku
Vývoj metódy umelého oplodnenia v skúmavke, známej ako in vitro fertilizácia (IVF), je neodmysliteľne spojený s menami Roberta Edwardsa a Patricka Steptoea. Britský vedec Robert Edwards začal so základným výskumom procesu oplodnenia už v 50. rokoch minulého storočia. Uvedomil si, že oplodnenie mimo tela matky môže predstavovať potenciálnu liečbu neplodnosti pre páry, ktoré sa márne snažia o dieťa. Počas jeho výskumu sa ukázalo, že ľudské vajíčko má úplne iný cyklus ako králičie, čo si vyžiadalo rozsiahlejšie a precíznejšie štúdium. Edwards s kolegami realizoval viacero experimentálnych výskumov a uskutočnil niekoľko základných objavov. Objasnil proces dozrievania ľudského vajíčka a vysvetlil, akým spôsobom doň zasahujú hormóny, čo bolo kľúčové pre úspech metódy. Podarilo sa mu taktiež určiť podmienky, za ktorých sa aktivujú spermie a oplodnia vajíčko v laboratórnych podmienkach.
Edwards následne kontaktoval gynekológa Patricka Steptoea, s ktorým sa mu podarilo aplikovať poznatky z experimentov do praxe. Steptoe bol v tom čase priekopníkom laparoskopie, novej techniky, ktorá umožňovala kontrolu vaječníkov pomocou optického prístroja. Techniku použil na odobratie vajíčok z vaječníkov bez rozsiahlych chirurgických zákrokov. Edwards ich potom umiestnil do bunkovej kultúry a pridal k nim spermie. Vedci u pacientov analyzovali hladinu hormónov, vďaka čomu mohli určiť presné obdobie vhodné na oplodnenie vajíčka, a maximalizovať tak šancu na úspech celého procesu.
V roku 1977 prišli na kliniku manželia Lesley a John Brownovci, ktorým sa nedarilo ani po deviatich rokoch splodiť dieťa. Lesley Brownová, ktorá sa deväť rokov márne pokúšala otehotnieť, podstúpila rôzne vyšetrenia, ktoré u nej odhalili nepriechodnosť vajíčkovodov - problém, ktorý v tých rokoch nepoznal riešenie. Pár však po bábätku túžil veľmi, a tak ich gynekológ Patrick Steptoe a fyziológ Robert G. Edwards z britskej Oldham General Hospital zaradili do svojho výskumu. Dňa 10. novembra 1977 tak Lesley laparoskopicky z vaječníkov odobrali jej vajíčka, ktoré následne v Petriho miske laborant Jean Purdy spojil so spermiami jej manžela. Išlo o experimentálny zákrok, ktorý sa dovtedy lekárom nikdy nepodaril, a preto s napätím sledovali, ako sa embryo vyvíja. Len čo sa oplodnené vajíčko vyvinulo do štádia embrya s ôsmimi bunkami, lekári ho vložili do maternice budúcej matky. Všetko sa vyvíjalo podľa plánov a bolo v absolútnom poriadku.
Dňa 25. júla 1978 sa jej po deviatich mesiacoch tehotenstva cisárskym rezom narodilo zdravé dieťa. Bola ňou Louise Joy Brownová, ktorá sa narodila v Oldhame cisárskym rezom a pri pôrode vážila 2600 g. Médiá po narodení Louise Brownovej písali o obrovskom zázraku. V tomto prípade zasiahli ruky lekárov a vytúžená dcérka sa narodila zo skúmavky. V tej dobe išlo o nevídanú situáciu, medicínsku senzáciu a prepis histórie. Edwards a Steptoe sa navždy zapísali do histórie reprodukčnej medicíny.
Louise Joy Brown vyrastala v centre diskusií o etike a zároveň bola nádejou pre milióny párov na celom svete, ktorým sa nedarí dieťa splodiť prirodzenou cestou. Hoci Louise „vznikla“ za vtedy jedinečných okolností, jej život je viac ako normálny. Louise, nazývaná médiami „Dieťa storočia“, musela počas svojho života čeliť aj opačnej stránke - nenávistným názorom o tom, že je dieťa zo skúmavky a je to proti prírode. Rodičia ju nikdy neklamali a pravdu jej povedali, keď mala 4 roky, púšťajúc jej video zachytávajúce jej príchod na svet a vysvetľujúc, že sa narodila inak ako ostatné deti. Dnes žije Louise stále v Anglicku a má dvoch synov, Camerona a Aidna, ktorí boli počatí prirodzenou cestou. Na svadbe s manželom Wesleym sa zúčastnil aj sám doktor Edwards, s ktorým sa stali priateľmi. Louise sa považuje za normálnu ženu, matku a manželku, ktorá chodí do práce a žije normálny život, a vo voľnom čase sa venuje osvete týkajúcej sa neplodnosti a metóde umelého oplodnenia.
Netrvalo dlho a manželia Brownoví zatúžili po druhom dieťati. Opäť pomohli lekári a rovnako vďaka umelému oplodneniu sa im narodila druhá dcéra Natalia. Louisina o štyri roky mladšia sestra Natalie sa narodila ako 40. dieťa zo skúmavky na svete. V roku 1999 sa stala prvým takto počatým dieťaťom, ktoré porodilo vlastného potomka, syna Caseyho. Všetky tri deti sestier Brownovcov boli počaté prirodzenou cestou a nepotvrdili sa tak obavy niektorých vedcov, že deti zo skúmavky sa pri snahe o vlastných potomkov nezaobídu bez pomoci lekárov. „Kruté a nepodložené komentáre voči mojej osobe som sa naučila ignorovať,“ zverila sa vlani na jeseň novinárom, keď sa pripomínalo štyridsiate výročie jej počatia.
Uznanie a Rozvoj IVF vo Svete
Práve tak sa dodnes označuje narodenie Angličanky Louise Joy Brownovej ako jeden z najpozoruhodnejších vedeckých objavov 20. storočia. O obrovský pokrok a zázrak, ktorý predstavovalo dieťa narodené prostredníctvom umelého oplodnenia, bol obrovský záujem. Dom v meste Bristol, kde rodina žila, v deň príchodu bábätka obklopovalo približne sto novinárov.
Robert Edwards získal za rozvoj IVF v roku 2010 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Švédsky Kráľovský inštitút Karolinska vyzdvihol, že Edwards priniesol radosť do života neplodných párov v celom svete. „Jeho úspechy umožnili liečbu neplodnosti, zdravotného stavu, ktorý trápi veľkú časť ľudstva vrátane vyše 10 percent všetkých párov vo svete," zdôvodnil inštitút svoje rozhodnutie. Louise Brownová reagovala na udelenie Nobelovej ceny s radosťou: „Je to fantastická správa - ja a mama sme tak radi, že jeden z priekopníkov oplodnenia v skúmavke dostal ocenenie, ktoré si zaslúži. Máme Boba veľmi radi a s radosťou jemu aj jeho rodine v tejto chvíli súkromne blahoželáme.“
Vysvetlenie umelého oplodnenia: Informované rozhodnutia
Iba dva roky po tom, ako sa narodila Louise, si lekári Edwards a Steptoe otvorili prvú kliniku asistovanej reprodukcie v Cambridgeshire, Bourn Hall v Cambridge. Tridsať lôžok, ktoré boli k dispozícii, boli neustále obsadené, keďže žien, ktoré mali problém s otehotnením, bolo priveľa. „Išlo o dohru šesťdesiatych rokov, keď mali ženy poškodené vajíčkovody v dôsledku sexuálne prenosných infekcií, ako napríklad chlamýdií.“ Klinika sa stala centrom, z ktorého sa poznatky o spomenutej metóde šírili ďalej do sveta. V priebehu rokov sa zaviedlo do praxe viacero vylepšení - napríklad sa začali vkladať spermie priamo do vajíčka (ICSI - intracytoplazmatická injekcia spermie), čo výrazne pomohlo v liečbe mužskej neplodnosti. Dnes sa tak deti už rodia bežne. Od prelomového roku 1978 sa vďaka novej metóde na svete narodilo viac ako 9 miliónov detí.
Umelé Oplodnenie v Československu: Prvé Kroky
Začiatky IVF programu na Slovensku siahajú do spoločného československého štátu. Boli sme súčasťou spoločnej sekcie asistovanej reprodukcie, založenej v roku 1985, aj spoločného registra asistovanej reprodukcie. Československo sa stalo priekopníkom v tejto oblasti v rámci východného bloku.
Profesor Ladislav Pilka sa preslávil tým, že v roku 1982 umožnil v Brne so svojím tímom narodenie prvého dieťaťa zo skúmavky vo vtedajšom Československu aj v celom komunistickom bloku. Prvé „dieťa zo skúmavky“ v ČSSR sa narodilo 4. novembra 1982 v Brne po aplikácii metódy GIFT (Gamete Intrafallopian Transfer). Chlapec meral 51 centimetrov a vážil 3 650 gramov. GIFT je skratka z anglickej terminológie a znamená zavedenie gamét, vajíčka a spermie, do vajíčkovodov. Uvedená metodika bola jednou z mála poskytnuteľných v danom období. Profesor Pilka je označovaný ako „otec GIFTU“, za čo dostal počas Svetového kongresu IVF/ET v San Franciscu v roku 1998 ocenenie za celoživotnú prácu a prínos v reprodukčnej medicíne.
Profesor Pilka so svojím tímom pracoval v brnianskej pôrodnici na Obilnom trhu v náročných podmienkach. „Naše prvé deti zo skúmavky vznikali doslova na kolene. V Československu vtedy nebol dostupný žiadny materiál, špeciálne striekačky som zohnal na Slovensku v Starej Turej a naše sestričky ich museli dopilovať, aby sme dosiahli potrebnú špicatosť. Hadičky som zohnal od vojakov a špeciálnu komôrku, kde sa spája vajíčko so spermiou, vyrobil kolega v tíme,“ opísal pred dvoma rokmi profesor Pilka podmienky, za akých pracovali. Profesor Pilka dostal za tento úspech celý rad vyznamenaní, vrátane medaily I. stupňa od českého ministra školstva v roku 2000 za odbornú pedagogickú a vedecko-výskumnú činnosť.
Vývoj Asistovanej Reprodukcie na Slovensku
Na Slovensku sa prvé dieťa po IVF + ET narodilo až 13 rokov po Lujze Brownovej. Podľa archívnej správy TASR sa prvé slovenské dieťa zo skúmavky narodilo v roku 1991: „Dňa 3. mája, ráno o pol deviatej sa v Bratislave narodilo prvé slovenské dieťa oplodnené v skúmavke. Dievčatko Zuzanka má hmotnosť 3070 gramov a dĺžku 50 cm a je zdravé, rovnako ako jeho 31 ročná mama Anna", uvádza sa v archívnej správe TASR. Priekopníkom umelého oplodnenia na Slovensku je MUDr. Jozef Války.
Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa smerovanie asistovanej reprodukcie na našom území zmenilo. O IVF program sa v tom období snažili dve bratislavské a jedna košická klinika, ale možnosti na liečbu boli ekonomicky výrazne obmedzené. V roku 1994 bola založená sekcia asistovanej reprodukcie pri Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti (SAR SGPS), ktorá zohrala kľúčovú úlohu v koordinácii a rozvoji tejto oblasti. Prvé dieťa na Slovensku po ICSI (intracytoplazmatická injekcia spermie) sa narodilo v Košiciach v roku 1994 a po kryoembryotransfere tiež v Košiciach v roku 1996. Treba spomenúť aj mená lekárov, ktorí vo vtedajších určite nie ideálnych podmienkach asistovanú reprodukciu na Slovensku rozvíjali - v Bratislave doc. Války, Dr. Hrúzik, Dr. Pintér, v Košiciach Dr. Herman, Dr. Hlinka.
História Centier Asistovanej Reprodukcie na Slovensku
K historickej budove na Zochovej 7 v Bratislave sa viaže 150-ročná história I. gyn.-pôr. kliniky v Bratislave, s ktorou súvisí viac ako 50-ročná história liečby neplodnosti na Slovensku. V rokoch 1999-2004 tu pracovalo Centrum humánnej reprodukcie. Na Zochovej boli robené všetky výkony asistovanej reprodukcie viazané na danú dobu, čím sa položili základy pre modernú liečbu neplodnosti v Bratislave.
Medzi metódy vykonávané na Zochovej patrili:
- IUI (intrauterinná inseminácia) - zavedenie spracovaných spermií priamo do maternice.
- DIPI (direct intraperitoneal insemination) - dnes už nepoužívaná metóda, pri ktorej sa spermie zaviedli do brušnej dutiny cez zadnú pošvovú klenbu. Pri tejto metóde bolo vyššie riziko mimomaternicovej gravidity.
- GIFT (gamete intrafallopian transfer) - metóda popísaná vyššie, ktorá predstavovala predchodcu IVF, kedy sa gaméty zavádzali priamo do vajíčkovodov.
- IVF + ET (in vitro fertilizácia a embryotransfer) - oplodnenie v skúmavke a následný prenos embrya do maternice.
- ICSI (intracytoplazmatická injekcia spermie) - injekcia jednej spermie priamo do vajíčka, čo výrazne zvýšilo úspešnosť pri mužskej neplodnosti.
- Kryoprogram - v tom čase pomalé, počítačom riadené zmrazovanie vajíčok, spermií a embryí pre budúce použitie.
- MESA (microsurgical epididymal sperm aspiration) - mikrochirurgické odsátie spermie z nadsemenníka, operačná metóda získavania spermií pri azoospermii (neprítomnosti spermií v ejakuláte).
- TESE (testicular sperm extraction) - chirurgické získanie spermie priamo zo semenníka, ďalšia metóda pri azoospermii.
V roku 2003 bola I. gyn.-pôr klinika premiestnená do nemocnice Sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici. Univerzitné centrum reprodukčnej medicíny I. gyn.-pôr.-kliniky LFUK a UN Bratislava vzniklo až v roku 2010. V rokoch 2003 - 2010 nebolo v Bratislave univerzitné pracovisko reprodukčnej medicíny; jediné takéto centrum bolo v Košiciach. V súčasnosti je situácia opačná - v Košiciach už univerzitné IVF centrum nie je. Jediné univerzitné IVF centrum na Slovensku v súčasnosti je práve Univerzitné centrum reprodukčnej medicíny I. gyn.-pôr. kliniky LFUK a UN Bratislava.
Prvé súkromné IVF centrum na Slovensku vzniklo v roku 1998 - Iscare v Bratislave. V súčasnosti máme na Slovensku 16 IVF centier: 8 v Bratislave, 3 v Košiciach, 2 v Martine, 1 v Nitre, 1 v Žiline a 1 v Banskej Bystrici.
Slovenské IVF Dnes: Súčasnosť a Výzvy
Problémy slovenského zdravotníctva sa premietli aj do možností liečby neplodnosti na Slovensku. IVF program a s ním súvisiace moderné metódy liečby sa u nás rozbiehali pomalšie, ale počas posledných rokov môžeme povedať, že na Slovensku vieme poskytnúť všetky dostupné metódy liečby a úspešnosť liečby je u nás minimálne porovnateľná „so svetom“. Aj keď ich máme podstatne menej ako napr. v Česku, pri výraznom nedostatku univerzitných pracovísk súkromné centrá úspešne „suplujú“ ich úlohy - vývoj, výskum, výuka a onkologický program - zachovanie fertility u onkologických pacientov pred onkologickou liečbou.
Počiatočné „zaostávanie“ možností liečby sa prejavuje aj v súčasnosti - pomerne veľký počet párov stále vyhľadáva liečbu neplodnosti v zahraničí. To má za následok nižší počet liečebných cyklov v porovnaní s európskym priemerom. Na druhej strane, vysoká úspešnosť liečby v našich IVF centrách spúšťa „IVF turistiku“ aj opačným smerom, veľa zahraničných párov prichádza za liečbou neplodnosti na Slovensko. Jedným z dôvodov sú aj podstatne nižšie náklady na liečbu v porovnaní s mnohými inými krajinami.
Na Slovensku dnes poskytujeme všetky metódy liečby, vieme vybrať aj tzv. „liečbu šitú na mieru“, realizujeme všetky „patient a baby friendly“ postupy. Máme úspešný medical freezing program, a výrazne sa posunula aj úhrada liečby v tejto oblasti. Funguje tu aj úspešný darcovský program. Ešte nedávno prichádzali za tzv. social freezingom prevažne zahraničné pacientky. Aj vďaka cielenej osvete túto možnosť dnes už využíva veľa slovenských pacientiek. Táto možnosť umožňuje ženám zmraziť si vajíčka v mladšom veku, aby mohli mať deti v neskoršom veku, aj keď pôvodným zámerom metódy bolo pomôcť ženám, ktoré majú v plodnom veku problém s otehotnením.
Od roku 2022 máme spustený Národný register asistovanej reprodukcie, ktorý manažuje NCZI (Národné centrum zdravotníckych informácií). Od rozdelenia republík takmer až doteraz bola mapa Slovenska „bielym miestom“ na mape európskeho registra (EIM - European IVF Monitoring). Náš register je povinný a tzv. „cycle per cycle“, čiže prospektívny, registruje každý urobený výkon asistovanej reprodukcie. Údaje zadáva každé IVF centrum, zadávanie je časovo náročné, ale máme valídny výstup o výsledkoch našej práce. Tvrdenie, že máme minimálne porovnateľné výsledky liečby s okolitými krajinami, je už podložené aj výstupom z Národného registra. Údaje do nedávno vytvoreného prospektívneho európskeho registra asistovanej reprodukcie (EuMAR - European Monitoring of Assisted Reproduction) bude už zadávať NCZI. Slovensko je jednou z 15 európskych krajín, ktoré spĺňajú kritériá na zadávanie údajov do EuMAR.
Etické a Spoločenské Aspekty Umelého Oplodnenia
Hoci je umelé oplodnenie úspešnou metódou liečby neplodnosti, vyvoláva aj etické otázky. Medzi ne patrí napríklad osud nadbytočných embryí. Obavy o osud embryí pri umelom oplodnení sú legitímne, ale diskusie o legislatívnych návrhoch niekedy obsahujú priveľa omylov a argumentačných faulov. Napríklad sa často píše, že povolené má byť iba „prirodzené oplodnenie ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou“. To je značne problematická formulácia, lebo nie je vôbec zrejmé, čo „prirodzené oplodnenie“ znamená. Navyše, celá medicína je postavená na boji s nedokonalosťami nášho tela a hľadaní riešení tam, kde príroda zlyháva.
Umelé oplodnenie zmenilo svet. Okrem revolúcie v medicíne sa počatie v Petriho miske už roky nepovažuje za niečo zlé a ľudia už naň nepozerajú až tak skepticky. Pred štyridsiatimi rokmi bol svet na takýto zázrak nebol veľmi pripravený, a preto Louise Brown musela čeliť kontroverziám. Kardinál Albino Luciani, neskorší pápež Ján Pavol I., bol síce zmierlivejší a odmietol kritiku rodičov, ktorí nemôžu a chcú mať dieťa, no zároveň vyjadril obavy z toho, aby sa zo žien nestali „továrne na deti“. Dnes však rastú nové etické otázky. Najväčším strašiakom je výroba „detí na mieru“. Mnoho organizácií dnes upozorňuje na problém, ktorý môže nastať, ak si rodičia budú môcť vybrať nielen vzhľad detí, ale aj ich vlastnosti, zdravotné dispozície a podobne. To môže byť z viacerých dôvodov nebezpečné a otvára dvere k manipulácii s ľudskou genetikou.
Na druhej strane, IVF v mnohých formách prináša nádej pre páry, ktoré nemôžu mať dieťa prirodzene. Po tom, ako počuli o úspešnom narodení prvého dieťaťa, dostali nádej. Tento spôsob dnes využívajú mnohé páry a čoraz viac sa ich stretáva s úspechom, pretože i v tejto oblasti sa neustále objavujú novinky a vylepšenia. Existujú však aj dohady o rôznych technikách umelého oplodnenia a faktom stále zostáva, že nefungujú pre každého. Negatívny vplyv na plodnosť v celosvetovom meradle má nekvalitná strava, rôzne diéty, drogy, alkohol, stres, moderné technológie a nekvalitné ovzdušie vo väčších mestách, čo zvyšuje potrebu liečby neplodnosti. Louise Brown vždy hovorí párom, ktoré prechádzajú procesom IVF: „Nikdy sa nevzdávajte. Lekárom a embryológom ďakujem za všetko, čo urobili pre milióny párov a ich detí.“
Zuzka: Prvé Slovenské Dieťa Zo Skúmavky a Jej Príbeh
Možno neviete, že prvé dieťa narodené zo skúmavky na Slovensku prišlo na svet 3. mája 1991 a volá sa Zuzka. Dnes je už šťastnou mamičkou. Zaujímavé je, že až do vlastného tehotenstva netušila, že bola počatá v skúmavke, navyše ako prvé dieťa na Slovensku - rodičia jej to prezradili v správny čas.
Jej dieťatko bolo počaté prirodzenou cestou a pôrod prešiel hladko, čo potvrdzuje, že deti počaté metódou IVF majú zdravé reprodukčné schopnosti. Zuzka o týchto momentoch pre médiá dávnejšie vyhlásila: „Rozplakala som sa a nevedela som sa utíšiť. Je to zázrak.“ Mama Zuzky, ktorá po IVF úspešne porodila v roku 1991, nemala jednoduchý stav - pokiaľ išlo o jej plodnosť. Najskôr jej zistili nepriechodnosť vajcovodov, takže musela podstúpiť operáciu. V rámci tejto operácie jej vložili do vajcovodu vajíčko oplodnené manželovou spermiou. Príbeh Zuzanky je svedectvom o nádeji a možnostiach, ktoré priniesla asistovaná reprodukcia na Slovensku.
tags: #kde #sa #zrodilo #prve #dieta #zo