Pre mnohých rodičov je odmietanie jedla ich ratolesťou stresujúca a náročná výzva, ktorá si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a aj kreativity. Keď má dieťatko 16 mesiacov a odmieta stravu, môže to byť obzvlášť znepokojujúce, najmä ak je drobučké a má za sebou už zdravotné komplikácie, ako je reflux alebo vírusové infekcie. Dcérka, ktorá má 16 mesiacov, odmieta stravu úplne, t.j. nechce si ani len oliznúť, ani chrumku, piškótku, nič, len materské mlieko. Je veľmi chudučká a drobná, má len 8,4 kg. Od malička sa trápili s refluxom, po pol roku pridali príkrmy. Zo začiatku jedla veľmi pekne, asi po dvoch mesiacoch však začala počas jedla vracať - jedla, jedla a zrazu to bolo von. Postupne si sama znižovala dávku jedla, až prišli k pár lyžičkám, niekoľkogramové porcie. Počas prerezania zúbkov to bola, samozrejme, katastrofa - nič. V roku chytila rotavírusovú infekciu, schudla ešte aj z toho mála, čo vážila pol kila. Po zotavení začala trošku papať, ale potom sa zasa vrátila do normálu, pár gramov a dosť, alebo ani ochutnať. Nezávisí to na jedle, niekedy z niečoho zje pár lyžičiek s chuťou a koniec, inokedy to isté ani neochutná. Táto situácia, hoci frustrujúca, často súvisí s normálnymi vývojovými fázami a potrebami batoľaťa, ktoré si v tomto veku intenzívne buduje svoju identitu a presadzuje nezávislosť.
Hlavné Vývojové Míľniky 12-24 Mesiacov a ich Vplyv na Stravovanie
Po 12 mesiacoch už vaše dieťa nie je dojča, ale stáva sa mladším dieťaťom, ktoré prechádza obdobím rýchleho a pozoruhodného emocionálneho, fyzického a mentálneho vývoja. Tieto zmeny majú významný vplyv aj na jeho vzťah k jedlu a na stravovacie návyky.
Rastúca Nezávislosť a Emocionálny Vývin
V druhom roku života sa vaše dieťa vyznačuje rastúcou nezávislosťou. Uvedomuje si, že je osobnosť s vlastnými názormi, zámermi a očakávaniami. Naučilo sa slovo „nie“ a teraz si precvičuje vyjadrovanie nesúhlasu. Často testuje hranice prijateľného správania a snaží sa dosiahnuť svoje. Tento boj o čo najväčšiu slobodu a samostatnosť sa prejavuje aj pri jedle.
V tomto období prežíva záplavu rôznych emócií, ktoré ešte nedokáže zvládať - a často to vyjadrujú hlasnými výbuchmi, ktoré môžu trvať aj niekoľko minút. Napríklad, len malá snaha zabrániť dieťaťu, aby sa dotklo niečoho, môže byť sprevádzaná obrovským výbuchom plaču a hnevu. To, že dieťa nedokáže rešpektovať dohody a jeho vnímanie času je veľmi subjektívne, pridáva na zložitosti. Kauzálne vzťahy chápe veľmi priamočiaro - príčina a následok musia ísť bezprostredne za sebou, aby si ich spojilo. Preto je potrebné, aby pochvala aj pokarhanie nasledovali okamžite po určitom správaní.
Napriek týmto výzvam začína dieťa v tomto období ukazovať aj určitú mieru empatie. Keď je niekto v jeho okolí smutný alebo nešťastný, aj dieťa vyjadruje úzkosť, alebo začne plakať, prípadne im poskytne nejakú formu útechy - donesie svoju hračku. Avšak aj napriek tomu stále platí, že samé seba pokladá za stred vesmíru a za najdôležitejšiu osobu pre svoje okolie. V tomto veku nie je zákerné, ani sa nesnaží provokovať. Skúša hranice a nič nepovažuje za nemožné. Očakávajte, že keď začnete kričať, pretože dieťa počmáralo stenu alebo nábytok, že tomu vaše dieťa nebude rozumieť, pretože veď ono len vylepšilo jednotvárnosť. Rovnako má rado hry so šteklením, "Varila myšička kašičku" a podobne. Prvé pol roka po prvých narodeninách je pre dieťa časom rýchleho a pozoruhodného emocionálneho vývinu. Problém je však v tom, že tieto nové emócie 16 - 19-mesačné batoľatá zažívajú a vyjadrujú, ale nie sú schopné ich ovládať!
Fyzický a Motorický Vývoj
Po 12 mesiacoch vaše dieťa pokračuje v zdokonaľovaní predtým nadobudnutých zručností. Ak vaše dieťa neurobilo prvé kroky počas prvého roka, pravdepodobne tak urobí krátko po svojich prvých narodeninách - odhaduje sa, že do 18 mesiacov by malo začať samostatne chodiť. Hneď ako sa bude cítiť isté na svojich nohách, začne trénovať rýchlejšie pohyby. Koncom druhého roka už nielen chodí, ale aj behá, skáče a lezie. Zvyčajne chodí po schodoch, aj keď stále opatrne, po jednom kroku. Bude všade!
Ich prsty sú tiež oveľa obratnejšie. Do 12 mesiacov sa naučia samostatne obliekať a vyzliekať niektoré časti oblečenia, umývať si ruky (s minimálnou pomocou), stavať veže z kociek a držať pastelku, aby mohli kresliť jednoduché, ale štruktúrované čiary. Dieťatko v tomto období už dokáže chytiť a dvihnúť pohárik a piť z neho - občas sa ešte poleje, ale je to stále lepšie. Dokonca už dokáže pohár položiť aj na stôl. Dokáže sa kŕmiť lyžicou a viac sa dostane do pusy ako na zem alebo na oblečenie. Túžba hýbať sa je oveľa silnejšia ako pokojné sedenie pri stole a spôsobné jedenie. Vaše dieťatko sa možno chce naháňať so staršími súrodencami, vyliezť na pohovku, vyskúšať, čo sa stane, keď hodí na zem novú hračku atď. Má toho toľko na práci! Z hľadiska fyzického vývinu vie dieťatko kľačať, posadiť sa bez opory, vie sa postaviť samostatne, liezť po schodoch a chodiť. Jeho kroky môžu byť ešte stále vysoké a neisté a môžu mať rozličnú dĺžku a smer. Pretože dieťa nemá ešte rozvinuté priestorové videnie, je veľmi dôležité pamätať na to, že vidí len v smere, kde sa pozerá - to znamená, ak otočí hlavu, môže naraziť do stĺpa, ktorý je pred ním. Teraz je perfektný čas na učenie sa kopať do lopty - lopta by mala byť však mäkká a dostatočne veľká. Veľká, aby sa dieťa trafilo a mäkká, aby sa nezranilo. Rovnako sa bude doma dieťa vyzliekať a behať po dome len v plienke, prípadne nahé - a to niekoľkokrát denne.
Spánok je dôležitý aj kvôli rastu dieťaťa a jeho zdravému vývinu. Približne od 16. mesiaca sa môže meniť spánkový režim dieťatka. Batoľa už cez deň spáva menej - nepotrebuje doobedňajší a poobedňajší spánok - stačí mu len jeden - väčšinou poobede. Nemá zmysel ho nútiť spávať častejšie. Nastupuje nová spánková rutina - jeden spánok, ktorý zo začiatku môže trvať dlhšie a môže sa stať, že dieťatko nechce ísť spať večer. Preto je teraz viac ako dôležité, aby sa dodržiavala rutina večerného spánku. Táto rutina by mala mať určitý sled udalostí, ktoré napomáhajú dieťatku uvedomiť si čas na spánok a súčasne pripravujú jeho telo na oddych. Dieťa by nemalo spávať na pohovke v obývačke pri rodičoch, ale vo svojej postieľke. Vaše dieťa potrebuje odpočinok aj v priebehu dňa, takže by ste mali trvať na tom, aby išlo do postele, aj keď odmieta spať. Dajte mu nejaké knihy a hračky, aby sa pobavilo, prípadne si na chvíľku ľahnite s ním a rozprávajte sa.
Mentálny a Jazykový Rozvoj
Po prvých narodeninách si vaše dieťa naďalej buduje svoju identitu a presadzuje svoju nezávislosť všetkými možnými spôsobmi. Koncom druhého roka radi opakujú každé slovo, ktoré počujú. Majú už veľkú slovnú zásobu a dokážu tvoriť prvé jednoduché vety, zvyčajne pozostávajúce z 2 - 3 slov. Začínajú tiež lepšie napodobňovať zvuky a slová, ktoré počujú okolo seba. Je dôležité zapojiť dieťa do rozhovoru, aj keď ešte nie je úplne verbálne, pretože to pomáha rozvíjať jeho jazykové schopnosti. Ak ich budete povzbudzovať, aby opakovali slová a odpovedali na otázky, podporíte tým rozvoj ich reči v tomto vzrušujúcom období rastu. Vaše dieťatko sa tiež začína pýtať na príčiny udalostí a na to, prečo sú určité činnosti potrebné. Vtedy začínajú vytrvalo klásť otázky: „Prečo?“ a ‚Prečo?‘. Snažte sa odpovedať na ich otázky, aj keď vás ich frekvencia unavuje. Je to pre vaše dieťa dôležitá lekcia v chápaní sveta a jeho vzťahov.
Dieťatko v tomto období už dokáže pomenovať jednotlivé časti svojho tela, rovnako ako predmety vo svojich knihách. Vie a často napodobňuje zvuky zvierat. Rovnako si dokáže a samostatne si vyzlieka časti oblečenia - niekedy na požiadanie, niekedy samé od seba. Rovnako je skvelé v tom, že si uvedomuje, že obrázok, hračka a živé zviera sú všetko napríklad mačka. Väčšinou nefungujú stratégie typu "vidieť iné deti jesť", "nechať ho vyhladovať", "dať do pusinky niečo, keď sa nedíva", "dávať mu vybrať, že bude jej toto alebo nič" a podobne. Batoľatá milujú aktivity spojené so spevom a s pohybom. Zvedavý a neposedný drobček sa zabaví aj so skladačkami a s vkladačkami, pri ktorých musí dostať rôzne dieliky do vopred určených zhodných otvorov, s drevenými kockami alebo plastovými stavebnicami, s jednoduchými hudobnými nástrojmi, ako sú činely, triangel, bubienok, xylofón (nemusia to však byť len hračky z obchodu, ale aj obyčajné hrnce, pokrievky, drevené varechy), s kuchynskými pomôckami a inými predmetmi dennej potreby - dieťa ich vyberá zo zásuviek a škatúľ, skúma a opätovne ukladá späť, s prírodnými materiálmi, ako sú kamene, piesok, konáre, palice, listy. V časoch, keď dieťa nezamestnávate spoločnou hrou, nechajte ho rozvíjať vlastné herné nápady.
V tomto období dieťatko oceňuje, že sú mu zverované určité úlohy a môže pomáhať mamine pri domácich prácach - varení, upratovaní apod. Tieto drobné úlohy podporujú odvahu dieťaťa skúšať nové veci a prinášajú mu pocit uspokojenia pri dosiahnutí činnosti. Jeho záujem je premenlivý - pri niektorých aktivitách vydrží veľmi dlho, pri niektorých pár sekúnd. Vždy je potrebné ho pochváliť za vykonanú prácu. Na to, aby sme predišli nežiaducej zvedavosti dieťaťa - fascinujú ho zásuvky, skrinky a všetko, čo sa dá vytiahnuť - je dobré mať v kuchyni jednu zásuvku s „hračkami“ pre dieťa. Tam by mali byť bežné veci - varešky, nerozbitný hrnček, utierka a pod. a dieťa by malo mať k nemu voľný prístup. Z času na čas mu môžeme niečo pridať, alebo zobrať a tak mu zásobu obmeniť.
Fenomén Odmietania Jedla u Batoľaťa: Prečo a Ako sa Prejavuje
Odmietanie jedla, strach z nového jedla, vymýšľanie pri jedení sú častými javmi u batoliat, a to aj u tých, ktoré predtým jedli bez problémov. Pochopenie týchto fáz je kľúčové pre rodičov.
Bežné Vývojové Fázy
Väčšina detí netrpí žiadnymi poruchami príjmu potravy, ale mnohé z nich prechádzajú normálnou vývojovou fázou nazývanou neofóbia. Objavuje sa už okolo 12.-13. mesiaca a znamená, že deti, ktoré predtým bez problémov jedli rôzne jedlá, ich zrazu odmietajú a zároveň netolerujú novú potravu. Dcérka, ktorá niekedy z niečoho zje pár lyžičiek s chuťou a koniec, inokedy to isté ani neochutná, a nechce si ani len oliznúť, ani chrumku, piškótku, nič, len materské mlieko, je typickým príkladom. Neofóbiu často zhoršuje aj to, ak deti v noci pijú neprimerane veľa mliečka a následne cez deň nie sú hlavné. Majú prehodený režim jedenia deň a noc. Tým pádom celú noc pijú mlieko a cez deň nemajú základnú motiváciu preto, aby jedli - hlad.
Ďalší problém, ktorý si treba uvedomiť, je tzv. food jag. Ide o prijímanie len jedného druhu potravy alebo len niektorých druhov jedla. Stáva sa to väčšinou, ak každý deň ponúkate vášmu drobcovi to isté - napr. na raňajky má stále toast, na večeru pečený zemiak. Ak nestriedate potraviny, môže to vyústiť do úplného odmietania jedla, ktoré malo vaše dieťa po celé týždne. Tento stav sa dá prekonať, ak dáte vášmu drobcovi pauzu od tohto druhu jedla a opätovne ho zavediete neskôr.
Deti, ktoré boli pri narodení menšie, mali v rannom detstve reflux alebo boli menej dojčené, môžu trpieť odmietaním jedla vs. neofóbiou. Dcérka, ktorá váži len 8,4 kg a od malička sa trápila s refluxom, spadá do tejto kategórie, čo naznačuje, že jej problémy s jedlom môžu byť komplexnejšie, než len bežná fáza.
Fyziologické a Zdravotné Aspekty
Deti zvyčajne jedia dobre do svojich 10-12 mesiacov. Potom začínajú jesť menej. Súvisí to s ich tempom rastu. Mladšie dieťa zje rovnako toľko ako staršie, pretože menšie stále rastie. Deti musia jesť, aby rástli, rozvíjali sa a mali energiu, ktorú potrebujú, aby boli aktívne. Niekedy to však vyzerá, že jedia málo. Vždy by ste si mali všímať, či vaše dieťa rastie, prosperuje a či má dostatok energie. Ak áno, nie je žiadny dôvod na paniku. Z tejto fázy odmietania jedla určite vyrastie. V prípade dcérky je však jej nízka váha a história refluxu a rotavírusovej infekcie (kedy schudla ešte aj z toho mála, čo vážila pol kila) dôvodom na ostražitosť, pretože naznačuje, že dieťa možno neprosperuje optimálne. Niektoré deti nejedia napríklad preto, lebo nemajú dostatok zinku alebo železa a doplnenie týchto prvkov im pomôže.
Dojčenie a Zavádzanie Príkrmov: Kľúčové Princípy
Materské mlieko je pre dieťa tou najlepšou a dokonalou výživou. Je výborným zdrojom karbohydrátov, proteínov, tuku, minerálov a vitamínov. Je najlepším typom mlieka pre dieťa tak dlho, ako ho dokáže vaše telo vytvoriť. Aj po skončení výlučného dojčenia je ešte mnoho mesiacov hlavnou súčasťou výživy dieťaťa a ešte v druhom roku života pokrýva takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa. Preto, ak sa dieťa prechodne chce znova len dojčiť a odmieta jedlo, nie je potrebné sa obávať. Táto situácia sa často stáva, ak je bábätko choré. Choré deti často chcú byť len dojčené. Dojčenie im totiž pomáha prekonať bolesť, dodáva im imunitné látky a rôzne iné imunitné faktory a pomáha im, aby sa ľahšie a rýchlejšie uzdravili. V prípade dcérky, ktorá po rotavírusovej infekcii začala trošku papať, ale potom sa zasa vrátila do normálu, kde preferuje materské mlieko, to podčiarkuje jeho dôležitosť ako útechy a zdroja živín.
Kedy zavádzať príkrmy
To, že dieťa začne jesť aj inú potravu popri dojčení, je vývojový míľnik, ktorý dieťa dosiahne prirodzene. Omnoho viac ako konkrétny čas či vek dieťaťa je dôležité sledovať jeho signály - signály, ktoré znamenajú, že je na jedlo pripravené. Znaky pripravenosti sú, že sa zaujíma o to, keď vy jete, načahuje sa za vaším jedlom, snaží sa dať si ho do úst a podobne. Ak tieto znaky vykazuje (bez ohľadu na jeho vek), tak potom ho nechajte ochutnať jedlo, ktoré si z vášho taniera vyberie. Ak sa tieto znaky ešte neprejavujú, tak počkajte. Nemá zmysel vnucovať dieťaťu jedlo, keď ešte nie je pripravené, ani mu jedlo odopierať, ak už pripravené je. Zároveň nie je dobré tento vývojový míľnik premeškať. Väčšina detí sa zaujíma o jedlo okolo 6 mesiaca, tento čas je však orientačný, a je pravda, že pre mnohé deti tvorí veľkú časť príjmu jedla materské mlieko ešte po mnoho mesiacov, niektoré začnú viac jesť až okolo roku s tým, že dojčenie, samozrejme, pokračuje.
Príkrmy ako doplnok, nie náhrada
Príkrmy sa k dojčeniu PRIdávajú, nemajú teda za úlohu znižovať počet dojčení či záujem bábätka o dojčenie. Pokojne bábätko dojčite tak ako doteraz, podľa jeho potrieb, kedykoľvek chce. Mnoho bábätiek sa v tomto veku dojčí aj v noci veľmi často alebo aj častejšie ako predtým. To, že bábätko je jedlo, zväčša neovplyvňuje počet nočných zobudení - naopak, niekedy ich počet ešte pribudne, hlavne okolo 8. - 10. mesiaca. Dávajte bábätku toľko jedla, koľko chce. V tomto bode nie je úlohou rodiča dostať do bábätka čo najväčšie množstvá jedla. Ak zje pár lyžičiek, je to v poriadku, ak má chuť zjesť viac, dajte mu viac.
Vyvrátenie mýtov
Mnoho rodičov sa v otázke zavádzania jedla stretáva s „chaosom“. Odporúčania sú skutočne nesmierne rozmanité. Harmonogramy, recepty pre bábätká a presné rozpisy sú populárne. Mnohé z týchto rád sú bezdôvodne príliš opatrné a berú jeden meter na všetkých - kombinujú zoznamy potenciálne alergizujúcich potravín a paušálne predpokladajú, že dieťa bude alergické na všetky. WHO nehovorí o zavádzaní jednozložkových jedál či o tom, že by existovali akékoľvek správne poradie pri zavádzaní jedla.
Jedným z nesprávnych predpokladov je, že účelom podávania jedla je odstrániť dojčenie, pretože existuje nesprávna predstava, že jedlo dojčenie nahrádza; že jedenie je začiatkom odstavovania. Naopak, príkrmy sa k dojčeniu, ktoré zostáva zachované v rovnakom rozsahu, pridávajú.
Ďalším nesprávnym predpokladom je, že dojčenie neprebieha podľa potrieb dieťaťa, ale že má trojhodinový režim, v rámci ktorého o 7:00 nadojčíte, a preto o 10:00 zavediete ovocnú desiatu, čím nahradíte dojčenie o 10:00. Matky, ktoré dojčia podľa potrieb bábätka, často hovoria, že nevedia predpokladať, kedy sa bábätko bude dojčiť a podľa toho časovať podávanie jedla. Preto ich tiež často mätie to, že dieťatko nakŕmia a ono potom chce ešte dojčenie. Alebo naopak, ak je dieťa už príliš hladné, nie je ochotné zjesť jedlo a vytrvalo sa dožaduje dojčenia. V rámci myšlienky dojčenia na požiadanie je oboje normálne, dieťa sa naďalej dojčí na požiadanie, či už pred jedlom alebo po jedle.
Nie je pravdepodobné, že by zavedenie „kaše“ a podobných výrobkov reklamovaných pre „lepší“ spánok ovplyvnilo spánok bábätka, a to bez ohľadu na marketing, ktorý tieto kaše sprevádza. Bábätká sa s najväčšou pravdepodobnosťou totiž nebudia z dôvodu hladu, majú na prebudenie mnohé iné dôvody a dojčenie je spôsob, ako ich naspäť uspať.
Ak väčšie dieťatko nepriberá dostatočne, odmieta príkrmy a súčasne sa často alebo dlho dojčí, často sa vysloví nesprávny záver, že dieťa odmieta jedlo preto, lebo sa dojčí. Niekedy paradoxne zvýšenie tvorby mlieka a zvýšený príjem mlieka zo strany bábätka zvýši aj chuť do jedenia jedla. Bez ohľadu na to, aká je príčina správania dieťatka, dojčenie preňho môže byť v takejto situácii len dobré, pomáha mu získavať životne dôležité živiny a vo všeobecnosti celú situáciu zachraňuje. Nie je príčinou toho, prečo dieťatko odmieta jesť stravu a odmietnuť dať mu možnosť sa nadojčiť nijako nezvýši jeho chuť do jedla.
Efektívne Strategie pre Rodičov: Podpora Pozitívneho Vzťahu k Jedlu
Pre rodičov je odmietanie jedla stresujúca a náročná výzva, ktorá si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a aj kreativity. Hoci matka dcérky už skúsila hocičo - hračky, vaňu, telku, mobil, nahú, oblečenú, dala jej lyžičku, príbor, varechu, hrniec, svoj tanier a svoje jedlo - a nefungovalo to, je dôležité skúsiť zmeniť prístup a zamerať sa na dlhodobé budovanie pozitívneho vzťahu k jedlu.
Vytvorenie príjemnej atmosféry pri jedle
Predovšetkým, zachovajte si zmysel pre humor. Nezabúdajte aj na vyťaženie iného dospelého. Sedenie spolu pri stole by malo byť spoločenské, a viac o spájaní ako o jedení. Všetci by ste sa mali medzi sebou rozprávať, napríklad o jedle, ktoré práve jete. V čase jedenia sa vyhnite telefónu, televízoru či hračkám, ktoré vášho drobca rozptyľujú. Od malička by ste mali deti viesť k tomu, že existujú dôležitejšie veci.
Nenaťahujte dobu jedla na dlhšie než 20-30 minút. Po tejto dobe odložte jedlo zo stola bez toho, aby ste to pred dieťaťom komentovali. Most rodičov sa až príliš zameriava na to, koľko ich dieťa zje a či konzumuje dobré jedlo. Mali by ste byť neutrálni. Pochváliť vášho drobca môžete za dobré správanie pri stole, alebo môžete podotknúť, aké fajné a zdravé je jedlo, ktoré práve je. Mali by ste sa však vyhnúť frázam typu mňaaam, to je výbornééé. Nepoužívajte žiadne frázy typu „dobrý chlapec“ alebo „šikovné dievčatko, zjedla si brokoličku“. Jedenie je normálna vec, nie je to niečo, za čo by sme museli naše deti pochváliť. Pochvala za jedenie ich učí, že môžu prosíkať, manipulovať s nami a získavať pozornosť na to, čo a ako jedia.
Uistite sa, že vaše dieťa nemá medzi hlavnými chodmi neustále snacky (jedlo, mlieko). Chceme totiž, aby pri príchode k stolu na obed, večer, či ráno, pociťovalo základnú biologickú potrebu, základný predpoklad preto, aby jedlo - HLAD. Nechceme, aby dieťa hladovalo, avšak ani nechceme, aby polhodinu pred večerou zjedlo pol rožka a dve jablká. Batoľa rýchlo pochopí princíp a začne to zneužívať. Nenúťte dieťatko do jedla. Netlačte naňho. Deti, ktoré netrpia poruchou príjmu potravy, určite nebudú naschvál hladovať. Nátlak pri jedení v spojitosti s prehnanou kontrolou rodičov je kontraproduktívny. Nerozprávajte pred dieťatkom o tom, že "nechce papať".
Hravé zoznamovanie sa s jedlom
Táto hra je skvelá pre deti, ktoré sa boja nových farieb, chutí a zloženia. Pripravte spoločne veľkú misu s niečím chutným - napríklad so želé, pudingom alebo jogurtom. Zakryte ju a vložte do nej nejaké malé plastové hračky, s ktorými sa môže váš drobec hrať. Dovoľte mu objavovať hračky a jedlo akýmkoľvek spôsobom, akým chce. Cieľom tejto hry nemusí byť jedenie, ale iba to, že dieťa vidí jedlo ako niečo zábavné. Nesnažte sa ho prinútiť, aby jedlo, olizovalo alebo koštovalo.
Existuje mnoho jednoduchých a zábavných vzdelávacích spôsobov, ako zapojiť malé deti do nakupovania, varenia a prípravy jedla. Zoberte svojho drobca na trh alebo do supermarketu, alebo na zber do vlastnej záhrady - je to výborná príležitosť, aby sa deti zoznámili s potravinami. Choďte do knižnice, dovoľte vášmu drobcovi nájsť knihu s receptami a vybrať jedlo, ktoré vám pomôže pripraviť. Potom môže nakresliť alebo napísať nákupný zoznam. Dokonca aj 15-mesačné dieťa vie miešať a dvojročné môže s pomocou rodiča začať krájať. Dovoľte deťom prestrieť stôl a servírovať, čo pripravíte.
Pre vášho drobca môže byť ohromujúce, keď má pred sebou veľký tanier jedla, ktorý musí „zdolať“. Pre rodičov je zase skľučujúce, keď ich dieťa neje dobre. Urobte kompromis. Použite veľký tanier s menšou porciou jedla. Vložte rôzne druhy jedla do rôznych priehradiek. Alebo použite podnos na muffiny. Pre malé deti je to veľmi pôsobivé. Niektoré nemajú rady, keď sa potraviny dotýkajú iných, mohli by sa vzájomne „kontaminovať“. Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dieťatku dojčenie neodmietajte. Dávajte mu čo najviac toho, čo má rado. Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohlo hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedlo. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie.
Trpezlivosť a opätovná ponuka
Než sa váš drobec rozhodne, či má niečo rád alebo nie, môže vás to stáť niekoľko pokusov. Prvá negatívna reakcia by nemala znamenať, že nejaké jedlo mu už neponúknete nikdy viac. Skúste ponúknuť vášmu drobcovi „bezpečné“ známe jedlo s malým kúskom nového jedla. Nemali by ste si všímať, či ho dieťa prijme alebo odmietne. Ak nové jedlo vyskúša, opýtajte sa ho, čo si o ňom myslí. Alebo to premeňte na hru a opýtajte sa vášho dieťaťa, akú známku do 10 by mu dalo. Ak dieťa nechce jesť, hovorte o jedle v intelektuálnej rovine. Občas, keď niečo jete, skúste namodelovať situáciu, že ste si možno vzali viac ako zvládnete, alebo niečo, čo sa vám nepáči a čo vám nechutí. Úspech je, ak je dieťa schopné dať si jedlo do úst. Ak ho za vypľúvanie hrešíte, potom môže odmietať dať si jedlo do úst úplne. Ak bol čas jedenia stresujúci, urobte po ňom niečo zábavné - súboj šteklenia alebo maznania. Cvičením sa uvoľní oxytocín a ostatné endorfíny, čo spôsobí, že sa všetci budete cítiť lepšie.
Výživa v období batoľaťa: Čo ďalej?
V druhom roku života podávajte juniorom naďalej výrobky určené pre najmenších, označené vekovými značkami. Tieto výrobky sú vyrobené zo zložiek s kvalitou vhodnou pre deti do troch rokov. Strava vášho juniora je rovnako pestrá ako vaša, ale jeho tráviaci systém a potreby sú stále odlišné od vašich, preto musí byť jeho strava starostlivo zostavená. Váš Junior však už vie dobre žuť a hrýzť väčšie kusy jedla a má vyvinuté chuťové preferencie. Môžete mu začať ponúkať zložitejšie jedlá - bohaté na zeleninu a obsahujúce kvalitné bielkoviny a sacharidy, napríklad ryžu, obilniny alebo cestoviny. Hotové jedlá v pohároch zabezpečujú, že porcie a výživová hodnota zodpovedajú potrebám energického dieťaťa v tomto veku. Poháre pre deti sú väčšie a recepty zložitejšie ako tie pre bábätká, navrhnuté tak, aby spĺňali potreby rastúcich brušiek!
Ak vaše dieťa pije kravské mlieko, dohliadnite, nech je plnotučné, nie polotučné či nízkotučné. BIO kvalita mlieka je deťom tiež odporúčaná na úkor klasickej produkcie, ktorej pôvod nepoznáme. Istotou, že vaše dieťa dostáva mlieko s potrebnými živinami a v tej najvyššej kvalite, je voľba pokračovacieho mlieka, ako je napríklad HiPP 3 JUNIOR Combiotik® alebo BEBA COMFORT 3. Príkrmy sa k dojčeniu pridávajú, nemajú teda za úlohu znižovať počet dojčení či záujem bábätka o dojčenie. Pokojne bábätko dojčite tak ako doteraz, podľa jeho potrieb, kedykoľvek chce.
Je dôležité, aby dieťa malo medzi jedlami dostatočný pitný režim, hlavne vodu alebo riedené džúsy, a hutnejšie šťavy podávajte skôr len k hlavným jedlám. Mnohé deti v prvých mesiacoch zavádzania jedla nezjedia reálne veľké množstvá jedla. Je to tak v poriadku. Bábätká sa spočiatku ešte len učia jesť jedlo a je normálne, že dojčenie tvorí drvivú časť ich celkového príjmu potravy. Neponáhľajte sa s olovrantom. Množstvo jedla, ktoré deti vo veku do 1 roka z taniera rodičov zjedia, je relatívne malé, keďže hlavným zdrojom potravy zostáva materské mlieko. Preto aj soli, ktorú v jedle dieťatko dostane, nie je veľké množstvo (ak chcete, môžete znížiť množstvo soli, ktoré používate pre celú rodinu - obdobie začiatkov jedenia môže byť aj motiváciou pre zlepšenie stravovania celej rodiny). Nie je dôvod na to, aby dieťa jedlo chuťovo nevýraznú stravu (ktorú deti často odmietajú), preto sa netreba vyhýbať bylinkám či koreninám. Jedzte zároveň s dieťaťom. Príkrm podávajte teplý, ale nie horúci. Lyžičku, ktorou kŕmite, neolizujte.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Vždy by ste si mali všímať, či vaše dieťa rastie, prosperuje a či má dostatok energie. Ak áno, nie je žiadny dôvod na paniku. Ak však dieťa nepriberá dostatočne, odmieta príkrmy a súčasne sa často alebo dlho dojčí, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Situácia dcérky s váhou len 8,4 kg a históriou zdravotných problémov naznačuje, že je dôležité túto situáciu konzultovať s pediatrom alebo laktačnou poradkyňou.
Laktačná poradkyňa môže vyhodnotiť výdatnosť pitia bábätka a navrhne vám kroky, ktoré môžu viesť k tomu, že bábätko bude piť viac materského mlieka. Ak je skutočne potrebné zvýšiť kalorický príjem a nepodarí sa to zvýšením príjmu materského mlieka, potom je možné po ukončenom 4. mesiaci namiesto dokrmovania umelým mliekom zaradiť akékoľvek jedlo (z ktorejkoľvek skupiny potravín: ovocie, zelenina, obilniny, mäso, ak ho konzumujete). Lekár môže posúdiť, či za odmietaním jedla nie sú medicínske príčiny, ako napríklad nedostatok zinku alebo železa, ktorých doplnenie môže výrazne pomôcť.
Prinášame niekoľko symptómov, ktoré môžu signalizovať problémy u dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že tieto symptómy sa môžu vyskytovať aj jednotlivo počas krátkeho obdobia ako súčasť normálneho vývinu. Za problematické ich považujeme, ak sa vyskytujú viaceré súčasne počas dlhšieho obdobia. Medzi ne môže patriť pretrvávajúce odmietanie hrudkovitej stravy (kedy dieťa vypľúva akýkoľvek malý kúsok, ktorý vyžaduje žuvanie), odmietanie dojčenia, zápcha alebo pretrvávajúca nízka váha a nedostatočný rast. Dôležité je sledovať celkový obraz a dôverovať svojmu rodičovskému inštinktu.
tags: #ked #16 #mes #dieta #vystraja #pri