Úvod
Hlasný prejav dieťaťa v ranom veku, najmä ak sprevádza rozprávanie, môže byť pre rodičov znepokojujúci. Situácia, keď dvojročné a trojmesačné dieťa, napríklad, komentuje všetko okolo seba, dopĺňa básničky a snaží sa súvislo komunikovať, je znakom jeho pokročilého jazykového vývinu. Ako uvádza logopedička Adelaida Fábianová, po druhých narodeninách sa deti často „veľmi rozrozprávajú“. Problémom však môže byť práve hlasitosť tohto prejavu. Rodičia sa často stretávajú s tým, že ich dieťa „veľmi kričí“, aj keď sa nezdá, že by si namáhalo hlasivky a prejav pôsobí prirodzene. Tento vysoký hlasitostný prejav môže byť vyčerpávajúci pre okolie, najmä pre rodičov, ktorí sú po celom dni „ohučaní“.
Aj keď dieťa dobre počuje a dokáže stlmiť zvuk na chvíľu, keď je na to upozornené, po krátkom čase sa vráti k hlasnejšiemu prejavu. To naznačuje, že nejde o problém so sluchom, ale skôr o reguláciu hlasitosti, ktorá je pre dieťa v tomto veku ešte stále výzvou. Dôležité je, že dieťa s poruchou sluchu by v neskoršom veku neopakovalo slová, ktoré zachytí pri tichšej konverzácii rodičov. Avšak, niekedy sa za týmto hlasným, či dokonca huhňavým prejavom môže skrývať aj špecifická porucha reči známa ako noso-rozprávanie, odborne rinolália, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Tento článok sa zameriava na pochopenie príčin hlasného rozprávania u detí, ako aj na jeho možné súvislosti s celkovým vývinom reči a motoriky, pričom čerpá z odborných poznatkov a skúseností logopédov a rodičov.
I. Vývin Hlasu a Reči v Ranom Detstve: Keď je Dieťa „Ohlučujúce“
1.1 Hlasitosť Prejavu ako Súčasť Vývinu
Mnoho rodičov rieši, že ich dieťa rozpráva príliš hlasno. Ako bolo spomenuté na úvod, dvojročné a trojmesačné dieťa, ktoré komentuje všetko, dopĺňa básničky a snaží sa súvislo komunikovať, preukazuje pokročilý jazykový vývin. Napriek tomu, že rodičia vnímajú hlasitosť jeho prejavu ako „kričanie“, dieťa si pri tom nenamáha hlasivky a prejav pôsobí prirodzene. Ak dieťa dokáže stlmiť hlasitosť, keď je upozornené, a zároveň dobre počuje, opakujúc slová z tichej konverzácie, je pravdepodobné, že jeho hlasitosť súvisí skôr s prebiehajúcim vývinom reči a snahou o efektívnu komunikáciu v novom štádiu jazykového rozvoja. Boj rodičov, že po príchode bábätka bude hlasný prejav ešte horší a bude ho stále budiť, je pochopiteľný, no je dôležité pochopiť širší kontext.
1.2 Medzníky Rečového Vývinu
Reč je genetická danosť človeka a jej vývin sa dá charakterizovať ako prirodzené osvojovanie si materinského jazyka. Ak sú všetky podmienky pre vývin reči v norme, u väčšiny detí sa podstatné aspekty reči završujú tesne po treťom roku života. Už od prvého mesiaca života dieťa vydáva prvé zvuky, hoci ide len o náhodné zvuky bábätka. Okolo siedmeho mesiaca už dieťa tvorí prvé slová, respektíve hlásky, a to opakovaním toho, čo počuje. V druhom roku života sa dieťaťu viac rozvíja slovná zásoba a je schopné vyslovovať ťažšie a dlhšie slová. Keď má dieťa dva a pol roka, vyjadruje slovami činnosti, ktoré sa v jeho okolí dejú a sleduje ich, napríklad „mama papá“. Tretí rok dieťaťa je špecifický častým opakovaním slova „Prečo?“, čo signalizuje obdobie prudkého vývoja reči.
Po piatom roku života by dieťa bez poruchy reči malo správne vyslovovať a používať všetky hlásky, aj sykavky (S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ), L a R. Správna výslovnosť L a R sa môže ustáliť do siedmich rokov. Zároveň by všetky mali byť tvorené správne (teda nie tzv. „francúzske R“ či jazyk vybiehajúci medzi zúbky pri vyslovovaní sykaviek). Reč je zrozumiteľná pre každého a slová nie sú skomolené. Dieťa má dobre rozvinutú rozprávačskú schopnosť - rozpráva príbehy, ktoré majú nielen úvod, jadro a záver, ale aj príčinu a pointu. Chápe a vie presne pomenovať „čo sa prečo stalo“. Tieto udalosti majú správne logické poradie (najprv sa umyjem, až potom sa oblečiem, nie naopak). Používa pritom i súvetia a hovorí gramaticky správne. Správne používa minulý a budúci čas, predložky, správne časuje a skloňuje. Má bohatú slovnú zásobu (až 2000 slov). Neznámu rozprávku si pomerne presne zapamätá a prerozpráva. Nebojí sa komunikácie, pozerá sa vám do očí, samo iniciuje otázky. Dokonca si aj overí, či vám porozumelo správne. Správne rozumie i zložito povedanej inštrukcii, napríklad: „Obuj si topánky, vezmi batoh a počkaj ma pri dverách.“ alebo „Ukáž, ako mama umýva bábo!“ Zvládne tiež vyslabikovať niekoľko slov, počuje i prvú hlásku v slove, ak ju zvýrazníte, a často pozná i niekoľko písmen. Zopakuje po vás bez chyby i ťažké, dlhé či vymyslené slovo, dlhšiu vetu, zapamätá si tri-štyri čísla za sebou. Rovnako po vás bez zaváhania správne zopakuje niekoľko pohybov jazykom, napr. vyplaziť, dať ho za horné zuby, striedavo ho dávať rýchlo do pravého a ľavého kúta pery, usmiať sa, našpúliť pery a i. Dýcha nosom, zúbky majú správny zhryz a jazyk v pokoji ani pri reči netrčí von z úst. Hlas znie prirodzene, je zvučný, jasný, v primeranej výške a sile, bez chripotu. Nezajakáva sa - neopakuje slová či ich časti. Dokáže sa 15 - 20 minút sústrediť aj na činnosť, ktorá ho nebaví, ale dostalo ju za úlohu.
II. Komplexné Faktory Ovplyvňujúce Rozvoj Detskej Reči
2.1 Prečo Má Dnes Tolko Detí Problém s Rečou?
Odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná ani dokázaná, môžeme uviesť iba vlastnú úvahu. Dojem, že dnes potrebuje logopéda omnoho viac detí ako kedysi, môže vytvárať niekoľko faktorov. Rodičia sú informovanejší, majú lepší prístup k informáciám a sami vyhľadávajú logopedickú starostlivosť. Vedecké poznatky z posledných desaťročí umožňujú lepšie vyhľadať a odlíšiť tieto deti, a to v skoršom veku. Dnešná doba vyžaduje od detí, ale i dospelých odlišný spôsob práce s pozornosťou. Pracujeme v prostredí s mnohými podnetmi a potrebujeme sa sústrediť inak. Deti sú od útleho veku vystavované vplyvom, ktoré sústredenosť roztriešťujú, čo sa odráža aj na spôsobe, akým sa rozvíja reč.
Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, používa odlišné pravidlá sociálnej komunikácie ako kedysi. Deti netrávia toľko času s dospelými v práci či s inými staršími i mladšími deťmi, ale prevažne len s jedným dospelým alebo len s rovesníkmi. To im uberá príležitosť učiť sa reč prirodzene odpozorovaním z rozhovorov dospelých a starších detí. Čiastočne sa mení aj spôsob hry detí. Na trhu sú hračky, rozprávky a interaktívne CD-čká, ktoré sľubujú, že rozvíjajú reč dieťaťa. Hračky a rozprávky však neučia deti rozprávať. Rozprávanie učí deti rozprávať. Rozprávka či hovoriaca hračka neodpovedá (alebo odpovedá vždy rovnako), nežiada od vás hovoriť, neopraví vás. Ak sa hráte s elektronickou hračkou, hovoríte menej. A to, koľko a ako hovoríte počas hry (alebo bežnej rutiny) s dieťaťom, je pre vývin reči zásadné. V neposlednom rade môže byť faktorom aj rozvinutá zdravotná starostlivosť - predpôrodná, aj starostlivosť o rizikových a predčasne narodených novorodencov. Určitú časť logopedickej klientely tvoria predčasne narodené deti a deti s vývinovými syndrómami. Keďže toto percento detí vďaka lepšej lekárskej starostlivosti vlastne stúpa, stúpa aj počet detí v logopedických ambulanciách.
2.2 Úloha Orofaciálnej Oblasti a Motoriky vo Vývine Reči
Odborníčka Adelaida Fábianová zdôrazňuje dôležitú súvislosť medzi spôsobom prijímania potravy a vývinom reči. „Pohyb, vnímanie a komunikácia sa navzájom dopĺňajú,“ uvádza. Motorika, teda celková pohybová činnosť človeka, úzko súvisí s formovaním reči a vývinom mozgu. Pokiaľ dieťa stagnuje v pohybe, teda v motorickom vývine, predpokladáme, že psychický vývin bude oneskorený. Ak nie je dostatočne stimulovaná orofaciálna - tvárová oblasť, artikulácia, je to ako s chôdzou. Ak človek dostatočne nechodí, je ochabnutý. Podobné sa stáva s rečou.
Dojčenie a Kŕmenie: Pri dojčení sú dostatočne stimulované všetky periorálne svaly prostredníctvom sacieho a hltacieho reflexu. Dieťa sa pri jedle namáha, čo je kľúčové pre rozvoj orofaciálnej oblasti - oblasti tváre zodpovednej za artikuláciu. Ak je dieťa kŕmené fľaškou, je dôležité sledovať veľkosť otvoru na cumlíku. Príliš veľký otvor môže spôsobiť, že dieťa iba pasívne prehĺta a mlieko mu steká do tráviacich ciest, namiesto aby aktívne stimulovalo potrebné svaly. Hoci sa dnes preferuje dojčenie, ľudia, ktorí boli v minulosti kŕmení z fľaše, nemusia mať nutne rečové problémy. „Problém nastáva, ak sa fľaška podáva pridlho,“ upozorňuje Fábianová. Dôležité je, aby dieťa od šiestich mesiacov začalo prijímať aj nemliečnu potravu.
Orálne Stimuly: Zaujímavý výskum poukazuje na priamu súvislosť medzi orálnymi stimulmi a rozvojom reči. V momente, keď dieťa prvýkrát vezme do úst pohár alebo zovrie lyžičku perami, dochádza k aktivácii týchto svalov. Do mesiaca po tejto aktivácii začne dieťa vytvárať hlásky ako „b“, „p“, „m“. S prijímaním tuhej potravy musí dieťa jazykom kmitať smerom hore a dole. Tento pohyb je základom pre rozvoj hlások „d“, „t“, „n“, keď sa jazyk dotýka tvrdého podnebia. Trpezlivosť je kľúčová pri zavádzaní nových potravín; deťom môže trvať osem až desať pokusov, kým si na ne privyknú. Metodika „baby-led weaning“, pri ktorej dieťa samo spracováva celú parenú zeleninu, je považovaná za najlepší prirodzený tréning orálnej motoriky. Tento proces však musí byť prispôsobený zrelosti dieťaťa a nesmie preskakovať vývinové štádiá. Je dokázané, že ak dieťa po dvanástom mesiaci veku pije len z fľašky, dochádza k oneskorenému zreniu orálno-motorických pohybov. Ak dieťa v dvoch rokoch spracováva potravu tak, že jazyk tlačí medzi zuby, nejde len o estetický problém - jazyk vynakladá taký tlak, že zuby tlačí von, čo môže viesť k predhryzu alebo pokriveným zubom.
Vplyv Hrubého Motorického Vývinu: Vývin podlie
tags: #ked #dieta #nosovo #rozprava