Prvé roky života dieťaťa sú zásadné pre vytváranie vzťahu k jedlu a ovplyvňujú jeho stravovacie správanie aj v staršom veku. V tomto období sa nielen rozvíjajú chuťové preferencie, ale tiež sa tvorí základ pre zdravý rast a vývoj. Informácií je v súčasnej dobe množstvo a názory sa aj v odborných kruhoch často líšia. Zorientovať sa v množstve odporúčaní môže byť pre rodičov náročné, preto je dôležité venovať pozornosť nielen všeobecným pokynom, ale predovšetkým sledovať individuálne signály a pripravenosť vlastného dieťaťa. Správne stravovacie návyky u detí sa budujú od najútlejšieho veku a je kľúčové pristupovať k zavádzaniu príkrmov s trpezlivosťou a pochopením.
Kedy začať s prvými príkrmami a signály pripravenosti
Zavádzanie príkrmov je významným vývojovým míľnikom, ktorý dieťa dosiahne prirodzene. Načasovanie závisí od viacerých faktorov. Tým prvým je, akou formou je dieťa kŕmené. Ak je dieťa plne dojčené, odporúča sa zaviesť príkrmy od ukončeného 6. mesiaca. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča výlučné dojčenie do 6 mesiacov, čo zodpovedá začiatku 7. mesiaca. Naopak, ak je dieťa čiastočne či úplne na umelom mlieku, môžete s príkrmami začať už od ukončeného 4. mesiaca. Je dokázané, že priskoré zavádzanie príkrmov pred ukončeným 4. mesiacom môže súvisieť s nárastom obezity u detí. Zároveň by sa začatie prikrmovania nemalo odďaľovať na neskôr ako po ukončenom 6. mesiaci, aby sa predišlo nedostatku živín a problémom s prijatím nových textúr.
Dôležitejšie ako konkrétny čas či vek dieťaťa je sledovať jeho signály, ktoré znamenajú, že je na jedlo pripravené. Vaša ratolesť vám prezradí viac ako tabuľky. Dieťa vám dá samo vedieť, že je pripravené na rozšírenie jedálnička. Medzi tieto znaky pripravenosti patrí očividný záujem o jedlo, keď vás dieťatko sleduje s jednoznačným záujmom pri jedení, načahuje sa za vaším jedlom, snaží sa dať si ho do úst a podobne. Takisto zaváži, či prospieva pekne, alebo sú váhové prírastky slabšie. Ďalším faktorom je aj psychomotorická pripravenosť, čo znamená, či už dokáže udržať hlavičku a pohybovať rukami. Ak tieto znaky vykazuje, potom ho môžete nechať ochutnať jedlo. Nemá zmysel vnucovať dieťaťu jedlo, keď ešte nie je pripravené, ani mu jedlo odopierať, ak už pripravené je.
Mýty a fakty o imunologickom okne a skoršom zavádzaní jedla
V súvislosti s prvými príkrmami sa veľa píše o tzv. imunologickom okne. Pojem imunologické okno predstavuje obdobie zavádzania nemliečnych príkrmov v kritickom období (medzi 4. a 6. mesiacom) s cieľom znížiť výskyt alergických ochorení v detstve a dospelosti. Ešte prednedávnom niektorí pediatri odporúčali využiť tzv. imunologické okno, teda zavádzanie alergénov v potrave medzi 4. až 6. mesiacom života. Avšak, téma „imunologického okna“ ešte nie je uzavretá a v tomto smere nie sú odporúčania jednotné. Štúdia z roku 2019 poukázala na neopodstatnenosť tohto odporúčania, pretože sa za posledné desaťročia nepotvrdilo zníženie rizika potravinových alergií pri zavádzaní tuhej stravy pred ukončeným 6. mesiacom života. (FERRARO, V., ZANCONATO, S. AND CARRARO, S. (2019). Timing of Food Introduction and the Risk of Food Allergy. Nutrients, 11(5), p.1131.) Všeobecne uznávaným názorom však je, že začiatok prikrmovania po ukončenom 4. mesiaci je bezpečný.
Niekedy sa rodičia obávajú, že je potrebné začať s príkrmami skôr, ak je dieťa „príliš veľké“ alebo sa dojčí „často“. To, že sa chce dieťatko dojčiť často, prípadne sa často budí, nie je ukazovateľom toho, že by mu materské mlieko nepostačovalo. Hmotnosť bábätka nie je faktorom pri načasovaní toho, kedy začať bábätko zoznamovať s jedlom. Materské mlieko je postačujúce aj pre bábätká, ktoré priberali rýchlejšie a viac než väčšina iných bábätiek. Bábätká sa s najväčšou pravdepodobnosťou nebudia z dôvodu hladu, majú na prebudenie mnohé iné dôvody a dojčenie je spôsob, ako ich naspäť uspať.
Pravidlá zavádzania príkrmov a pestrosť jedálnička
Pri výbere prvého príkrmu sa stretnete s dvomi prístupmi. Jedni volia jednodruhové zeleninové príkrmy a druhí mliečne, poprípade nemliečne kaše, pokiaľ je dieťa alergické na laktózu. Podľa vyjadrenia Americkej asociácie pediatrov (AAP) až tak nezáleží na tom, čím začnete. Dôležité je príkrmy nekombinovať. Základné pravidlo je jednoduché: Pri jednom príkrme ostaňte 3 až 5 dní, až potom ponúknite ďalšiu novinku. Táto taktika má jednu veľkú výhodu - umožňuje rodičom lepšie rozpoznať prípadnú neznášanlivosť alebo alergickú reakciu na danú potravinu.
Postupné zavádzanie potravín
Ja osobne preferujem nasledujúcu schému, ktorá ale nie je jedinou možnosťou. Vždy skúšať zaradiť iba 1 druh potraviny 3 dni po sebe.
Zeleninové príkrmy: Zeleninové príkrmy by sa mali podávať v priebehu dňa, ideálne na obed, kedy nie je potreba dieťa zasýtiť na dlhší čas. Pre začiatok voľte radšej jednodruhový zeleninový príkrm, ako je mrkva, zemiak, brokolica, cuketa, tekvica, hrášok, fenikel alebo paštrnák. Deťmi najlepšie prijímaná zelenina je mrkva. Výhodou zeleninových príkrmov je, že si dieťa hneď spočiatku, kedy sa s jedlom zoznamuje, nezvykne na sladkú chuť. Po vyskúšaní 2 - 3 druhov môžete kombinovať už zaradené druhy s novými druhmi zeleniny. Takto vyskúšajte cca 5 druhov zeleniny.
Mäso: Po zavedení niekoľkých druhov zeleniny je vhodné zaradiť mäso ako kvalitný zdroj železa. Hovädzie a teľacie mäso sú jednými z najlepších zdrojov železa, a preto v detskej strave plnia významnú úlohu. Odporúčajú sa už do prvých príkrmov. Začína sa približne na 15 g surového mäsa, okolo roka sa to zdvojnásobí. Zaradiť cca 3 - 4 druhy mäsa. Dlhodobo platilo pravidlo, že deti by už od prvých príkrmov mali konzumovať mäso šesťkrát týždenne a jedenkrát týždenne ho možno nahradiť vajíčkom. V posledných rokoch sa však stávajú populárnejšie odporúčania konzumovať menej mäsa a viac jeho rastlinných náhrad. Judita Tkáčová sa s týmto veľmi nestotožňuje, pretože mäso považuje za dôležitú súčasť jedálnička.
Obilniny a kaše: Po zavedení zeleninových a mäsovo-zeleninových príkrmov je vhodné do stravy pridať obilné alebo obilnomliečne kaše. Tie jednak zaručujú kontinuitu v mliečnych dávkach a tiež uvádzajú do jedálnička dieťaťa obilniny, ktoré sú zdrojom zdravej energie, vitamínov, minerálnych látok a vlákniny. Správne dojčenské mliečne kaše obsahujú dojčenské mlieko, ktoré má upravený pomer bielkovín a tukov. Nemliečne kaše sa potom pripravujú s dojčenským alebo materským mliekom. Pre začiatok sú najvhodnejšie kaše ryžové alebo kukuričné, pretože sú ľahko stráviteľné a majú jemnú chuť. Kašu obvykle podávame ako večernú porciu pred spaním, vhodné je tiež podať kašu aj ráno na raňajky ako zdroj energie na celé dopoludnie. Mnoho matiek však dojčí a nevie predpokladať, kedy sa bábätko bude dojčiť, a podľa toho časovať podávanie jedla. Preto ich tiež často mätie to, že dieťatko nakŕmia a ono potom chce ešte dojčenie. V rámci myšlienky dojčenia na požiadanie je to normálne. Kaše (obzvlášť tie drahé instantné, kupované), nie sú pre dieťa žiadnou nevyhnutnosťou a navyše niektoré z nich obsahujú umelé mlieko, ktoré dojčené dieťa nepotrebuje. Kaša sa dá uvariť doma z rôznych obilnín (ryža, kukurica, ovsené vločky, pohánka, proso atď.).
Zavádzanie lepku: S lepkom dlho neotáľame a podáme ho najneskôr do ukončeného 7. mesiaca, najlepšie v čase, keď je dieťa ešte dojčené. Podľa najnovších výskumov ohľadom celiakie je dobré začať dieťaťu podávať múku pomerne skoro, ešte kým je dojčené. Materské mlieko by ho malo ochrániť pred možnou celiakiou. Samozrejme, keď ju má dostať, tak ju dostane, týmto sa len zmení pravdepodobnosť. Zavádzanie lepku do stravy by malo byť postupné od malého množstva po celú porciu obilnej lepkovej kaše.
Ovocie: Až po zavedení mäsovo-zeleninových príkrmov sa odporúča začať s ovocím (napr. jablkom alebo hruškou), ktoré nahradí doobednú a poobednú porciu mlieka. Ovocie do stravy zavádzame rovnako, ako zeleninové príkrmy, teda postupne. Ovocný príkrm ponúkame dieťaťu obvykle doobeda či poobede ako olovrant. Na začiatok pre zníženie rizika reakcií je vhodné ovocie napariť a rozmixovať či popučiť. Pokiaľ je zaradenie bez reakcie, môžete ponúkať ovocie surové, ale dieťa si s niektorými druhmi určite neporadí bez vhodného servírovania - napríklad jablko môže byť surové, ale nastrúhané, dieťa bez zúbkov si s ním v inej forme ťažko poradí. Hrozno napr. prekrajovať, aby nedošlo k uduseniu sa celou bobuľou. Banán variť vôbec nemusíte od začiatku. Názor, že bobuľovité ovocie by sa malo zaradiť až po ukončenom 1. roku, nie je v žiadnom oficiálnom odporúčaní. Ak však bobuľovité ovocie správne servírujete a viete, aké na záhrade rastie, tak určite ho dieťaťu ponúknite.
Význam pestrosti a lokálnych potravín
Pre dieťa nie je nič horšie ako monotónnosť. Neviem si predstaviť, že by som jedla každý deň to isté. Na trhu je široký výber príkrmov a aj v začiatkoch zavádzania príkrmov ľahko poskladáte bábätku veľmi pestrý jedálniček. Existuje obrovský výber obilnín: proso, krupica, ovsené alebo ryžové vločky. Každý deň môžete pridať iné ovocie alebo si vytvoriť vlastné kombinácie. Staršiemu dieťaťu môžete dávať obilniny už len každý druhý deň a pomedzi to mu môžete dávať chlieb alebo lievance. V prikrmovaní do roka je veľmi dôležitá samotná pestrosť, to znamená vyskúšať všetky možné druhy, ktoré reálne používate v kuchyni. Ideálne je začať sezónnymi čerstvými produktmi. Na príklade ovocia by som to uviedla: na jar pokojne zaradiť čerešne, keď sú, v lete marhule či broskyne, na jeseň zasa slivky a hrozno. Mnohí odborníci upozorňujú na potrebu konzumácie lokálnych, pre daný geografický región typických potravín, ktoré sú pre organizmus najprirodzenejšie a najprospešnejšie. Áno, ideálne sú určite naše domáce slovenské produkty. Pokojne ich zamrazte či spravte výživy bez cukru v sezóne.
Pediater vysvetľuje 10 najlepších prvých potravín a 13 najhorších potravín pre bábätko
Štruktúra stravy a metódy kŕmenia
Spôsob, akým dieťaťu jedlo ponúkame, je rovnako dôležitý ako samotné zloženie stravy. Príkrmy podávajte dieťaťu zásadne lyžičkou. Nielenže to je monotónne, ale príliš dlhé podávanie mixovaných jedál môže mať za následok aj rôzne poruchy. Uvedomujem si, že nakŕmiť dieťa mixovanou večerou je rýchlejšie ako čakať, kým všetko pohryzie a prehltne, ale cvičenie robí majstra. Čím skôr dieťa naučíte hrýzť, tým lepšie pre jeho bruško (jedlo sa rýchlo strávi). Väčšina detí sa zaujíma o jedlo okolo 6 mesiaca, kedy sa nachádza v tzv. senzitívnej fáze. Pozoruje vás počas jedla a naznačuje, že by tiež rado ochutnalo. Ak je dieťa ochotné jesť jedlo z taniera, tak mu ho nie je potrebné mixovať, možno ho bude schopné jesť. Môže si ho vziať do rúk a skúmať a skúšať jesť. Ak nie, môžete mu ho rozpučiť vidličkou.
Metóda Finger Food
Vo svete sa teší čoraz väčšej obľube metóda Finger Food (z ang. prstové jedlo). Táto metóda je najvhodnejšia pre deti od 6. do 9. mesiacov. Bábätko namiesto kašičiek dostáva malé kúsky pevnej stravy, ktoré si môže samostatne vziať do rúk, preskúmať a samostatne jesť. Výhodou tejto metódy je, že bábätko sa oboznámi s prirodzenou štruktúrou pripravených jedál. Dbajte na to, aby kúsky jedla boli naozaj malé a dali sa ľahko požuť aj v prípade, že dieťatku sa len začínajú prerezávať zúbky. Pri papaní buďte pri dieťatku, predídete tým riziku dusenia. Niektorí rodičia preskočia obdobie kašičiek a začínajú ihneď dieťatko zoznamovať s „finger food“ metódou. S mixovanými zeleninovými kašičkami ho môžete zoznamovať po ukončenom 6. mesiaci. Pripravte sa na to, že väčšina kašičky skončí mimo cieľa a obsah misky bude po celej kuchyni. Nevadí. Aj to je časť tréningu.
Dôležité zásady kŕmenia a rodičovská trpezlivosť
Základom sú pravidelné časy jedla. Samozrejme, nehovorím o výlučne dojčených deťoch, keďže tie môžu jesť, kedy chcú, teda na požiadanie. Dieťa kŕmené z fľaše alebo vo fáze zavádzania tuhej stravy by malo byť kŕmené v pevných časoch. Medzi jedlami by mali byť 3 - 4-hodinové prestávky, ktoré uľahčujú trávenie. Okrem toho pevné časy jedla tvoria základ denného rozvrhu dieťaťa. Dlho sa nám, žiaľ, nedarilo zaviesť pevné časy jedla, čo malo za následok rôzne časy spánku. Moja dcéra často zaspala až neskoro po polnoci a potom som ju nevedela zobudiť až do poludnia. Niekedy sme išli na prechádzku pred obedom a niekedy pred olovrantom. To viedlo k neustálemu plaču, kriku a nepokoju. Všetko to súviselo s nedostatočnou bezpečnosťou. Moja dcéra proste nikdy nevedela, čo sa bude diať ďalej.
Množstvo jedla a frekvencia
Jednoročné dieťa by malo mať päť jedál denne. Skúste si spočítať, koľkokrát za deň váš drobec je. Nezabudnite započítať každý rožok alebo jogurt. Sú prípady, keď dieťa zje aj 10 - 12 jedál denne. To je príliš veľa. Ak je vaša situácia podobná, skúste dieťaťu rýchlo zmeniť jedálniček a znížiť počet jedál. Menšie porcie uľahčujú trávenie. Ak vidíte, že po zjedení pol misky polievky má dieťa dosť, už ho ďalej nenúťte. Nebehajte za ním len preto, aby zjedlo celú pripravenú porciu. Na začiatku prikrmovania postačia 2 - 3 lyžičky. Viac ani nie je vhodné skúšať podávať. Zažívací trakt dieťaťa sa musí zaťažovať postupne. Toto množstvo pomaly navyšovať podľa preferencií dieťaťa. V literatúre sa píše o množstve cca 150 - 200 g príkrmu v uvarenom stave. Ja však nie som zástancom váženia stravy, príde mi to stresujúce pre matku (a aj dieťa). Radšej sa riaďte dieťaťom a jeho preferenciami. Ak otvára pusu, jedlo mu ponúkajte, ak už kýve hlavou, myká sa, nejaví záujem, jednoducho jesť nechce, tak s kŕmením prestaňte. Na druhej strane sú deti, ktoré „nemajú dno“ a chcú jesť stále a veľa. Niekedy to končí až vracaním či bolesťami bruška.
Trpezlivosť a príklad rodičov
Nedávajte bábätku medzi jedlami žiadne ďalšie jedlo a nenúťte ho jesť. Niekedy stačí pol misky polievky. Samozrejme, poznám veľa prípadov „pašovania“ potravín. Mama zapne rozprávku, aby zaujala dieťa, a potom sa ho snaží nakŕmiť. Nemôžete nútiť dieťa jesť. Viem, aké je to ťažké. Skôr než som získala prax v kŕmení a naučila sa, koľko toho moja dcéra zje, mali sme veľa sporov o každú lyžicu obedu. A pamätajte, že dieťa musí byť trochu hladné, aby jedlo s chuťou.
Trpezlivosť - kŕmenie si vyžaduje váš čas a najmä trpezlivosť. To, že to nepôjde hneď ako po masle, je prirodzené. A ak aj pôjde, je dobré sa nastaviť (tak ako v celom materstve), že sú obdobia… Jedenie sa v procese môže horšiť aj po tom, ako už dieťatko začne pekne jesť. Takisto každé dieťa je iné a treba sa prispôsobiť situácii. Príkladnosť - ak dieťa bude vidieť, že mamička a ocko si dosáľajú, večer jedia čipsy a pijú kolu, ťažko budeme chcieť niečo iné od neho, ťažko sa budeme snažiť vybudovať mu iné stravovacie návyky. Toto obdobie je skvelé na prehodnotenie vlastných stravovacích návykov. Deti sa totižto najlepšie učia nápodobou. Jedzte zároveň s dieťaťom. Bábätko môže jesť bežné zdravé rodinné jedlá, o ktoré prejaví záujem.
Čomu sa v detskom jedálničku vyhnúť
Zdravá strava pre deti znamená vyhýbanie sa určitým potravinám a prísadám, ktoré by mohli zaťažiť ich vyvíjajúci sa organizmus alebo formovať nežiaduce stravovacie návyky.
Soľ a cukor - nepriatelia detského zdravia
Vzdajte sa soli a cukru. Ak nebudete pridávať soľ do jedla a cukor do nápojov či ovocia, vaše dieťa to nebude vyžadovať. Ani nám predsa nechýba chuť, ktorú nepoznáme. Pamätajte, že soľ môže zaťažovať obličky dojčaťa a cukor znižuje chuť do jedla. Dlho som dcére nesolila jedlá a časom som stratila zvyk soliť napr. zemiaky alebo cestoviny. Podávam len prírodné šťavy a ovocie. Ak je jablko kyslé, nevadí. Deťom do jedného roka sa jedlo nedosáľa a neprisladzuje cukrom. Mnohí odborníci tvrdia, že ľudia nemajú piť mlieko, že je len pre teliatka, iné tvrdia, že pre deti do 10 rokov je veľmi dôležité. Ak sa nesolí (u dospelých), tak potom treba zohnať iný zdroj jódu. Glukóza je jediný zdroj energie pre mozog, telo ju musí nejak získať, buď zo škrobu alebo z jednoduchého cukru, ale telo tú glukózu potrebuje. Limitovať je potrebné soľ, ktorá zaťažuje detské obličky. Vhodné je limitovať jednoduché cukry, ktoré sa nachádzajú v sladkostiach, cukre, ale aj v ovocí a džúsoch. Majú súvis s detskou obezitou a kazivosťou zubov. Dostatok cukru dieťa získa z kaší, ovocia a obilnín.
Sladkosti a rýchle občerstvenie
Sladkosti - čím neskôr, tým lepšie. Moja dcéra nepoznala chuť čokolády, pretože doma jeme sladkosti len zriedka. Nebyť dobroprajnej tety, ktorá jej ju ponúkla, keď mala takmer 2 roky, asi by dlho nevedela, čo to je. Teraz, keď príde na návštevu, sa moja dcéra vždy snaží žobroniť o čokoládu a ja, žiaľ niekedy podľahnem. Ak chcete svojmu dieťaťu dopriať niečo sladké, urobte vlastné koláčiky. Domáce koláče, sušienky alebo torta sú bez konzervačných látok. A keď už dieťa zatúži po čokoláde, dajte mu tmavú a bez príchutí, s maximálnym množstvom kakaa.
Zákaz rýchleho občerstvenia! Už ani neviem spočítať, koľkokrát som videla dieťa do 2 rokov alebo ktorému ešte len išli zuby napchávať sa hranolčekmi alebo hamburgerom. Ak máte chuť na niečo nezdravé, nedávajte to bábätku. Dajte mu jedlo, ktoré ste sami pripravili. Keď ideme na dlhší čas von, vždy zoberiem pre dcérku nejaké jedlo, aby ma nelákalo nakŕmiť ju niečím kúpeným v meste. Keď jem hamburger alebo pizzu, moje dievčatko ma vždy prehovára, aby som jej dala ochutnať, ale ja to rázne odmietam. Mali by ste sa vyhýbať tučným, spracovaným jedlám.
Obmedzenia v jedálničku - čo na detský tanier nepatrí
Vnútornosti ako pečeň, krvavnička, paštéta alebo držky by sa tiež nikdy nemali dostať na detský tanier. Z mliečnych výrobkov nie sú pre batoľatá vhodné plesňové, slané a tavené syry. Z mäsa nie sú vhodné údeniny, konzervy a mäso pripravované na ohni. Džúsy je dobré riediť, dieťa by ho malo vypiť do 150 ml denne. Pre deti nie je vhodné dráždivé korenie a glutamán sodný, ani iné dráždivé chute. Samozrejme nie sú vhodné konzervačné látky, stabilizátory a farbivá. Celé orechy môžu predstavovať riziko udusenia. Treba sa snažiť nepresladzovať, nepresoľovať a nepreháňať to s vyprážaním. Medzi nevhodné patria malé kúsky ako semienka či oriešky v strave dojčiat a batoliat, lesné huby, ktoré môžu byť pre malé deti ťažko stráviteľné a v krajných prípadoch spôsobiť otravu, a takisto aj surové či nepasterizované živočíšne výrobky.
Mlieko a pitný režim
Materské či umelé mlieko pre bábätko nebude od istého obdobia jediným zdrojom výživy, ale mlieko a pitný režim hrajú kľúčovú úlohu počas celého prvého roka života a aj neskôr. Dieťa do roka stále pije mlieko a pri príkrmoch stále hrá veľmi dôležitú úlohu.
Kravské mlieko
Kravské mlieko by sa malo podávať až od 3 rokov. Počas prvého roku života by všetky deti mali bezpodmienečne piť materské mlieko alebo špeciálne práškové mlieko. Kravské mlieko môže zaťažiť nezrelý tráviaci systém alebo obličky, pretože obsahuje priveľa bielkovín a elektrolytov. Okrem toho môže spôsobovať alergiu. Pred časom som s babkou diskutovala na tému kŕmenia bábätiek. V jej časoch sa kravské mlieko podávalo deťom oveľa skôr ako dnes, no detské alergie ešte neboli také rozšírené. Zmena v prístupe ku kravskému mlieku a odporúčanie zaviesť ho do detskej stravy až po 3 rokoch je spôsobené technologickým vývojom. Mlieko dostupné na trhu v súčasnosti je vysoko spracované, a preto vydrží dlho čerstvé. Alebo možno je iný prístup spôsobený väčšími znalosťami o kŕmení a zdravej strave. „Moja babička, ktorá mala 9 detí, každé dojčila len 2 mesiace. Potom sa presedlalo na kravské mlieko, slepačí vývar či krupicovú kašu,“ spomína Alena na zavádzanie príkrmov povojnovej generácie. „Vtedy sa verilo, že materské mlieko je slabé a že bábätku jednoducho nestačí,“ dodáva. Dnes už vieme, že to nie je pravda.
Pitný režim
Zároveň však od začiatku prikrmovania deti učíme návyku na pitie čistej vody - v množstve postupne od jedného dúšku do 2 dcl denne do roka. Je to naozaj iba návyk. Ideálny druh tekutín je čistá voda. Do prvých príkrmov sa môže použiť balená dojčenská voda, prípadne nesladený čaj. Pre niektoré deti predstavuje počas prvých rokov života významný zdroj tekutín materské mlieko. Minerálky by sa deťom postupne mali zaraďovať do pitného režimu až v staršom veku.
Množstvo jedla a riešenie bežných problémov
Mnohí rodičia sa snažia nájsť ten najlepší návod na to, ako kŕmiť svoje bábätko, a preto sa často do písmena pridržiavajú návodov, namiesto toho, aby sledovali svoje bábätko a jeho reakcie - podobne ako pri dojčení. Odpútajte sa od strachu z podávania jedla. Z bežného aktu jedla sa stáva strašiak, ktorým môžu svojmu dieťaťu ublížiť, ak náhodou nedodržia nejaké pravidlo.
Neordinujte dieťaťu diétu!
Aj keď miery vášho dieťaťa nezodpovedajú rastovému grafu, nemôžete mu zaviesť nízkokalorickú diétu. Dieťa kŕmené z prsníka alebo umelou výživou schudne, keď sa začne hýbať. Bude musieť venovať veľa energie do otáčania, lozenia a následného učenia sa chodiť, čím stratí nadbytočné kilogramy. Moja dcéra sa dlho pohybovala mimo hodnôt rastového grafu. Bola veľmi bacuľaté a vysoké dieťa. Často som počula rady ako: „Dávaj jej menej jesť! Mala by držať diétu!“ Len náš pediater mi zakázala akékoľvek diéty. Odporúčal iba dodržiavať správny počet jedál. Keď moja dcérka začala chodiť, schudla a teraz je tenká ako prútik. Aj keď je vaše dieťa bacuľaté, nezabudnite mu do večere pridať olivový olej alebo maslo.
Ak dieťa odmieta jedlo
Nezúfať, trpezlivo ponúkať a nerezignovať. Odmietaním si v určitej fáze (zuby, choroba) prejde určite každý rodič, je to súčasť tohto procesu. Dieťa čaká XY rokov v živote, počas ktorých jesť ešte bude až-až. Nemusí preto zjesť v prvom roku života všetko a hneď. Je to cesta, ktorá učí rodiča aj dieťa. Dôležité je brať obdobie do ukončeného 1. roka ako zoznamovanie sa s jedlom, stále môže prevládať mliečna strava. Pokiaľ dieťatko prospieva a psychomotoricky napreduje, je všetko v poriadku.
Mnohí rodičia sa snažia zvýšiť množstvo jedla tým, že dieťaťu dávajú do jedla svoje odsaté materské mlieko. Toto je zbytočné, pretože dieťatko má zo stravy získavať iné jedlo a materské mlieko je najjednoduchšie získať priamo z prsníka. Mnohé deti v prvých mesiacoch zavádzania jedla nezjedia reálne veľké množstvá jedla. Je to tak v poriadku. Bábätká sa spočiatku ešte len učia jesť jedlo a je normálne, že dojčenie tvorí drvivú časť ich celkového príjmu potravy. Naďalej dojčite tak ako doposiaľ. Príkrmy sa k dojčeniu pridávajú, nemajú teda za úlohu znižovať počet dojčení či záujem bábätka o dojčenie. Pokojne bábätko dojčite tak ako doteraz, podľa jeho potrieb, kedykoľvek chce. Mnoho bábätiek sa v tomto veku dojčí aj v noci veľmi často alebo aj častejšie ako predtým. To, že bábätko je jedlo zväčša neovplyvňuje počet nočných zobudení - naopak, niekedy ich počet ešte pribudne, hlavne okolo 8. - 10. mesiaca. Dieťatko sa bude učiť jesť postupne, nenúťte ho do jedla, dajte mu jedlo ochutnávať, brať do ruky, oblizovať, nechajte ho vyberať si z vášho taniera to, na čo má chuť. Čas, v ktorom deti začnú jesť väčšie množstvá jedla, je rozličný pre rozličné deti.
Hlavná otázka je, či vaše dieťatko prospieva. Pretože väčšina detí, ktoré sú v prvých mesiacoch zavádzania jedla dobre dojčené a zároveň jedia trošku jedla, prospieva dobre a postupne sa neskôr rozpapajú viac. Nie je vhodné ich do jedla nútiť ani sa nemusíte trápiť. Ak väčšie dieťatko nepriberá dostatočne, odmieta príkrmy a súčasne sa často alebo dlho dojčí, často sa vysloví nesprávny záver, že dieťa odmieta jedlo preto, lebo sa dojčí. Niekedy paradoxne zvýšenie tvorby mlieka a zvýšený príjem mlieka zo strany bábätka zvýši aj chuť do jedenia jedla. Bez ohľadu na to, aká je príčina správania dieťatka, dojčenie preňho môže byť v takejto situácii len dobré, pomáha mu získavať životne dôležité živiny a vo všeobecnosti celú situáciu zachraňuje. Nie je príčinou toho, prečo dieťatko odmieta jesť stravu a odmietnuť dať mu možnosť sa nadojčiť nijako nezvýši jeho chuť do jedla.
Tipy pre rodičov detí odmietajúcich jedlo
To, že deti nejedia jedlo môže mať veľa príčin, niektoré z nich môžu byť medicínske, niektoré psychologické a niektoré si vyžadujú len trpezlivosť a veľké úsilie. Niektoré deti nejedia napríklad preto, lebo nemajú dostatok zinku alebo železa a doplnenie týchto prvkov im pomôže. Tu je pár tipov, ktoré by vám mohli pomôcť:
- Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dieťatku dojčenie neodmietajte.
- Nenúťte dieťatko do jedla. Netlačte naňho.
- Začnite tým, že mu budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rado. Z nich vychádzajte, keď sa mu budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte mu podobné jedlá ako tie, čo mu už chutia.
- Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové.
- Dávajte mu čo najviac toho, čo má rado.
- Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohlo hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedlo. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie.
- Väčšinou nefungujú stratégie typu „vidieť iné deti jesť“, „nechať ho vyhladovať“, „dať do pusinky niečo, keď sa nedíva“, „dávať mu vybrať, že bude jesť toto alebo nič“ a podobne.
- Nerozprávajte pred dieťatkom o tom, že „nechce papať“.
- Väčšinou nefunguje žiadne „podplácanie“ darčekmi, hračkami, tanierikmi, sladkosťami.
Prechodné odmietanie jedla a význam dojčenia
Čo ak sa dieťa v období prikrmovania občas chce prechodne znova len dojčiť? Materské mlieko je aj po skončení výlučného dojčenia ešte mnoho mesiacov hlavnou súčasťou výživy dieťaťa a ešte v druhom roku života pokrýva takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa. Preto, ak sa dieťa prechodne chce znova len dojčiť a odmieta jedlo, nie je potrebné sa obávať. Táto situácia sa často stáva, ak je bábätko choré. Choré deti často chcú byť len dojčené. Dojčenie im totiž pomáha prekonať bolesť, dodáva im imunitné látky a rôzne iné imunitné faktory a pomáha im, aby sa ľahšie a rýchlejšie uzdravili. Pri zavádzaní jedla je dôležité, aby sa neustále zabezpečovalo aj dobré dojčenie. Niektoré bábätká sa totiž po zavedení jedla samy od seba dojčia veľa a výdatne, ale niektoré vzhľadom na rýchlo zavedené veľké množstvá jedla a na znížený počet dojčení, sa dojčia menej, ako by potrebovali, čím sa môže príliš znížiť tvorba mlieka, a následne bábätká dojčenie môžu odmietať.
tags: #ked #dieta #vystraja #pri #jedle