Zdá sa vám vaše dieťa častejšie unavené, bledé, stratilo chuť do jedla alebo sa sťažuje na bolesti hlavy? Tieto signály môžu naznačovať, že možno trpí anémiou, stavom, ktorý je prevládajúcim zdravotným problémom postihujúcim ľudí po celom svete. Anémia, známa aj ako chudokrvnosť, nie je len problémom dospelých; bežne sa objavuje aj u detí, najmä medzi šiestym mesiacom a tretím rokom života, ako aj v období puberty. Chudokrvnosť je celosvetový problém, trápiaci predovšetkým malé deti a tehotné ženy, pričom štatistiky hovoria, že anémiou trpí až štvrtina svetovej populácie. Dôležité je ju nepodceňovať, pretože nedostatok železa môže mať vážne následky na zdravie a vývoj dieťaťa.
Čo je to Anémia (Chudokrvnosť)?
Anémia je stav, pri ktorom je znížený prísun kyslíka do tkanív v tele v dôsledku nedostatočného množstva zdravých červených krviniek v krvi alebo zníženej hladiny hemoglobínu. Hemoglobín je bielkovina, ktorá je veľmi dôležitou zložkou červených krviniek. Je to prostriedok na prenášanie a dodávanie kyslíka do buniek v celom tele. Ak je hemoglobínu málo, tkanivá nedostávajú dostatok kyslíka, čo vedie k mnohým problémom. Anémia (chudokrvnosť) je patologický stav, pri ktorom dochádza k zníženiu hladiny hemoglobínu pod fyziologickú hodnotu pre daný vek a pohlavie. Vzniká v dôsledku nedostatku červených krviniek alebo hemoglobínu, prípadne vtedy, keď krvinky nepracujú tak, ako by mali. Závažnosť anémie závisí od stupňa hladiny hemoglobínu, rýchlosti vzniku a od veku pacienta. Rozoznávame ľahkú anémiu, stredne ťažkú anémiu a ťažkú anémiu. Anémia u detí je bežným zdravotným stavom, ktorý môže byť spôsobený rôznymi faktormi, a jej včasné rozpoznanie a liečba sú kľúčové pre zdravý vývoj.
Krv - životne dôležitá tekutina
Ničím nenahraditeľná a životne dôležitá. To je krv. Je to nevyhnutné tkanivo ľudského tela, ktoré plní rôzne funkcie a tvorí asi 7-8 % hmotnosti človeka. Jej základné zložky sú plazma a krvné bunky, ktoré zahŕňajú červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky.
Plazma tvorí približne 55 % krvi a je to tekutá časť žltkastej farby, ktorá obsahuje vodu, soli, hormóny, bielkoviny a živiny. Červené krvinky, známe aj ako erytrocyty, sú zodpovedné za prenos kyslíka z pľúc do tkanív a odvádzanie oxidu uhličitého späť do pľúc. Biele krvinky, alebo leukocyty, hrajú kľúčovú úlohu v imunitnom systéme, bojujú proti infekciám a cudzím patogénom. Krvné doštičky, nazývané aj trombocyty, sú dôležité pre zrážanie krvi a opravu poškodených ciev, čím zabezpečujú ochrannú funkciu. Krv je tak oveľa viac než len červená tekutina; je celým dynamickým systémom, ktorý zabezpečuje životne dôležité procesy v tele, okrem iného aj transport kyslíka a živín. Je zaujímavé, že rohovka vášho oka je jedným z mála miest v tele, kde sa krv nikdy nenachádza.
Funkcia červených krviniek a hemoglobínu
Červené krvinky sú jedným z najdôležitejších typov buniek v ľudskom tele. Ich hlavnou funkciou je transport kyslíka z pľúc do všetkých tkanív a orgánov a následný odvod oxidu uhličitého späť do pľúc, kde je vylúčený z tela vydychovaním. Tento prenos kyslíka je možný vďaka bielkovine zvanej hemoglobín, ktorá sa nachádza v červených krvinkách a je bohatá na železo. Hemoglobín má schopnosť viazať kyslík, ktorý sa pri dýchaní dostáva do pľúc. Po dodaní kyslíka do tkanív červené krvinky absorbujú oxid uhličitý, ktorý je odpadovým produktom bunkového metabolizmu, a prenesú ho do pľúc na vydýchnutie. Ak je hemoglobínu málo, tkanivá nedostávajú dostatok kyslíka, čo vedie k mnohým problémom. Železo je pritom veľmi dôležitý prvok, ktorý je okrem iného dôležitý pre rozvoj mozgu a kognitívnych funkcií.
Tvorba krvi: Hematopoéza
Tvorba krvi, známa ako krvotvorba alebo hematopoéza, je komplexný a nepretržitý proces, ktorý prebieha hlavne v kostnej dreni. U zdravého človeka je tento proces presne regulovaný, no môže sa narušiť pri rôznych ochoreniach alebo nedostatku živín, čo môže viesť k poruche krvotvorby. Všetky krvné bunky začínajú ako kmeňové bunky v kostnej dreni. Diferenciácia je proces, pri ktorom sa postupne kmeňové bunky špecializujú na konkrétne typy buniek. Tento proces je presne regulovaný podľa aktuálnych potrieb organizmu.
Červené krvinky (erytrocyty) prechádzajú procesom erytropoézy, kde postupne dozrievajú, plnia sa hemoglobínom a strácajú jadro, čo im umožňuje lepšie prenášať kyslík. Krvotvorba je neustály proces, pretože životnosť jednotlivých krvných buniek je obmedzená. Napríklad červené krvinky žijú približne 120 dní, biele krvinky majú rôzne trvanie života (od niekoľkých dní po niekoľko mesiacov) a krvné doštičky prežijú asi 7 až 10 dní. Ak dôjde k poruche krvotvorby, telo nemusí produkovať dostatok červených krviniek, čo vedie k anémii.
Typy anémie u detí a dospelých
Existujú rôzne typy anémie, a ich závažnosť a príčiny sa líšia. Niektoré druhy anémie sú dedičné, iné sa zas vyvinú počas života. Do akej miery anémia ovplyvní bežný život, závisí primárne od jej typu a tiež stupňa. Chudokrvnosť môže mať len mierne a ľahko liečiteľné príznaky, no niektoré jej formy sú závažnejšie a spôsobujú celoživotné zdravotné problémy.
Sideropenická anémia - nedostatok železa
Toto je najbežnejšia forma anémie a najčastejší typ, ktorý postihuje najmä ženy a deti. Sideropenická anémia sa nazýva aj anémia z nedostatku železa. Príčinou je nedostatok železa v tele. Kostná dreň potrebuje železo na tvorbu hemoglobínu, a pri jeho nedostatku telo nie je schopné produkovať dostatok hemoglobínu pre červené krvinky. Je najfrekventovanejšia v období od 3. mesiaca do 3. roku života a opäť v puberte. Sideropenická anémia je v detskom veku najčastejším typom anémie, vyskytuje sa až u 25% detí a 30% adolescentov. Je spôsobená relatívnym alebo absolútnym nedostatkom železa, ktorý predstavuje najčastejší nutričný deficit v celosvetovom meradle.
Anémia z nedostatku vitamínov (B12, B9/kyselina listová)
Anémia z nedostatku vitamínov je ďalšou formou anémie spôsobenej nedostatkom vitamínov vo vašom tele. Vaše telo potrebuje dostatočné množstvo vitamínu B12 a folátu (vitamínu B9 - kyseliny listovej) v strave na tvorbu červených krviniek. Ich nedostatok vedie k nízkej produkcii červených krviniek. Perniciózna anémia patrí k megaloblastickým anémiám, pričom konkrétne ide o anémiu z nedostatku vitamínu B12.
Aplastická anémia
Toto je najzávažnejšia a menej častá forma anémie, ktorá sa vyskytuje, keď telo nie je schopné produkovať dostatok červených krviniek. Aplastická anémia je nebezpečná a zriedkavá forma anémie, pretože v tomto stave vaša kostná dreň neprodukuje dostatok červených krviniek. Hlavné prejavy aplastickej anémie sú únava, väčšia náchylnosť na infekcie a nekontrolovateľné krvácanie. Hoci je to zriedkavé ochorenie, patrí k tým závažnejším.
Hemolytická anémia
Je to problém, keď sa červené krvinky v tele rýchlejšie ničia, ako sa regenerujú. Hemolytické anémie sú anémie spôsobené nadmerným ničením krvných buniek, ktoré kostná dreň nestíha nahrádzať. Anemické dieťa do 3 mesiacov má najčastejšie hemolytickú chorobu novorodenca, anémiu nedonosených detí, zatiaľ čo u bábätiek od 3-6 mesiacov sa diagnostikujú vrodené hemolytické anémie, pričom deficit železa sa ešte neprejaví. Vrodené hemolytické anémie sú zapríčinené abnormalitami erytrocytov. Existujú aj autoimunitné hemolytické anémie, spôsobené zrýchleným rozpadom červených krviniek v dôsledku prítomnosti protilátok proti vlastným erytrocytárnym antigénom.
Kosáčikovitá anémia
Kosáčikovitá anémia je dedičná anémia. Zahŕňa deformáciu hemoglobínu, ktorá núti červené krvinky, aby získali kosáčikovitý tvar. Nazýva sa aj kardiovaskulárna anémia a patrí ku genetickým ochoreniam červených krviniek. Dochádza pri nej k zmene tvaru červených krviniek - z tvaru disku na polmesiačiky - čo znemožňuje ich správne fungovanie.
Anémia chronických ochorení
Pri chronických ochoreniach ako je rakovina, HIV/AIDS, reumatoidná artritída, ochorenie obličiek, Crohnova choroba a ďalšie, ktoré spôsobujú zápal, môže sa vyskytnúť anémia. Anémia chronických ochorení je druhá najčastejšie diagnostikovaná anémia v detskom veku a najčastejšia anémia hospitalizovaných pacientov. Vzniká ako prirodzená obranná reakcia organizmu na prebiehajúce ochorenie, ktorej cieľom je obmedziť ponuku železa baktériám a nádorovým bunkám.
Dedičné a vrodené anémie
Okrem kosáčikovitej anémie a vrodených hemolytických anémií existujú aj dedičné poruchy krvotvorby, ako sú napríklad talasémie, ktoré sú vrodenou poruchou krvotvorby, konkrétne hemoglobínu. Anémia môže byť aj vrodená, a kým mnohí rodičia vinia z problému nedostatočnú stravu, nemusí to vždy byť tak. Teda, nemusí ísť len o nedostatok železa v strave. Anémia spojená s ochorením kostnej drene môže nastať, ak trpíte leukémiou a myelofibrózou, ktoré ovplyvňujú schopnosť kostnej drene tvoriť krv, čo spôsobuje miernu až život ohrozujúcu anémiu. Medzi menej časté anémie v detskom veku patrí aj erytroblastopenia detského veku (nedostatok erytroblastov v kostnej dreni), manifestujúca sa u predškolákov.
Prečo je dieťa bledé? Príčiny anémie u detí
Anémia u detí je veľmi často zapríčinená nízkou hladinou železa, avšak príčiny môžu byť rôznorodé - získané aj vrodené. Nedostatok železa môže mať vážne následky, preto je dôležité ho nepodceňovať.
Nedostatočný príjem železa a výživa
Najčastejšou príčinou anémie, a to najmä sideropenickej, je nedostatočný príjem železa potravou. To sa stáva, ak dieťa nemá v strave dostatok železa alebo iných živín, ako sú vitamíny. Medzi získané príčiny môžeme zaradiť dlhodobo nedostatočný príjem železa, hlavne pri jednostrannej strave. Rizikové môžu byť deti, ktoré nejedia mäso, zeleninu alebo strukoviny, alebo sú vegetariánmi. Deti, ktoré pijú kravské alebo kozie mlieko pred dosiahnutím 1. roku života, sú tiež vystavené zvýšenému riziku nedostatku železa, pretože tieto mlieka môžu brániť vstrebávaniu železa alebo v prípade kravského mlieka spôsobiť drobné krvné straty v čreve. Hoci u nedojčených detí sú už sušené mlieka obohatené železom, pridávanie nemliečnych príkrmov je vhodné už od 4. mesiaca.
Rastové obdobia a zvýšená potreba železa
Požiadavky detského organizmu na dodávku železa sa menia v priebehu rastu. U detí v 1. roku života je najvyššia, a to 1-1,5 mg Fe/kg/deň, potom klesá: u batoliat je 0,5 mg Fe/kg/deň, v školskom veku 0,25 mg Fe/kg/deň. V období puberty a adolescencie sa potreba opäť zvyšuje a krátkodobo prevyšuje potrebu v dojčenskom období, vzhľadom na dospievanie (menštruácia u dievčat) ako aj na stravovacie návyky (sklony k diétam a tzv. jednostranným diétam). Rýchly rast alebo časté infekcie môžu tiež zvýšiť spotrebu železa.
Špecifické rizikové skupiny
Niektoré deti sa narodia s nižšími zásobami železa. Ide napríklad o predčasne narodené detičky alebo tie, ktoré sa narodili s nižšou pôrodnou hmotnosťou. Rizikové sú aj deti matiek s anémiou, deti z viacpočetného tehotenstva alebo ak dieťatko pri pôrode stratí viac krvi. So sideropenickou anémiou sa často stretávame u predčasne narodených detí, u dojčiat, adolescentov a tehotných dievčat. Anemické stavy môžu byť škodlivé aj pre budúcu matku a plod, preto je dopĺňanie železa počas celého tehotenstva kľúčové.
Krvné straty a ich vplyv
Anémia môže byť spôsobená poruchou tvorby erytrocytov, ich zvýšeným rozpadom alebo výraznejšími stratami krvi pri krvácaní. Významná strata krvi počas menštruácie u dievčat môže spôsobiť náhly pokles hladín hemoglobínu, najmä u tých po prvej menštruácii, ktoré môžu mať silnejšie krvácanie. Okrem menštruácie sú aj zdravotné stavy, ktoré spôsobujú stratu krvi, ako sú hemoroidy, rakovina hrubého čreva alebo konečníka a vredy, bežnými príčinami anémie. Strata krvi nemusí byť len akútna (pri úrazoch alebo operáciách), ale aj chronická.
Chronické ochorenia a poruchy vstrebávania
Okrem nedostatku železa, vitamínu B12 alebo kyseliny listovej môže byť nedostatok červených krviniek spôsobený aj rôznymi chronickými ochoreniami, ako sú napríklad choroby obličiek. Podľa pediatričky MUDr. Denisy Jaššovej môžu byť príčinou zníženej hladiny železa aj ochorenia, pri ktorých je narušené vstrebávanie železa, alebo iné chronické ochorenia, ako sú celiakia, Crohnova choroba, ochorenia štítnej žľazy či onkologické ochorenia. Niekedy je nedostatok spôsobený nesprávne nastavenou stravou, no môže ísť aj o prejav vážnejšieho ochorenia.
Ako rozpoznať anémiu: Príznaky chudokrvnosti u detí
Prejavy anémie u detí sa viažu k veku dieťaťa, ale ich paleta je veľmi široká. Častokrát si mama všimne, že sa jej na svojom dieťatku niečo nezdá. Drobec nemá toľko energie, je unavenejšie, vyberá si v jedle, je bledé, môže mať aj tmavé kruhy pod očami. Všetko toto môže byť príznakom anémie, teda nízkej koncentrácie hemoglobínu v krvi. Klinické prejavy závisia od veku pacienta, rýchlosti jej vzniku a závažnosti anémie.
Bledosť a únava - prvé varovné signály
K charakteristickým prejavom ochorenia patrí bledosť kože a slizníc, prílišná únava a zvýšená spavosť dieťatka. U detí si môžeme všimnúť bledosť, najmä v tvári, na slizniciach a na spojovkách (vnútornej strane dolného viečka). Tieto deti sú viac unavené, ospalé, nemajú toľko energie na hranie ako dovtedy. Ak je bábätko malé, nemusíte si nedostatok železa vôbec všimnúť. Často sa objaví okolo 6. mesiaca práve preto, že už nie je výlučne dojčené a teda materské mlieko už nestačí dodávať všetky potrebné živiny vrátane železa.
Ďalšie fyzické a behaviorálne prejavy
Okrem bledosti a únavy sa môžu objaviť aj ďalšie príznaky, ako sú bolesti hlavy či dokonca závrate. Deti môžu stratiť chuť do jedla, stať sa apatickými, trpieť zvýšenou chorobnosťou a často aj celkovým neprospievaním. Väčšie deti sa tiež môžu sťažovať na búšenie srdca.
Niektorí rodičia u svojho dieťaťa tiež môžu pozorovať neobvyklé správanie. Dieťatko napríklad konzumuje netypické veci ako hlina či omietka. V minulosti sa hovorilo, že je to práve znak chudokrvnosti. Toto správanie sa odborne nazýva pika a môže byť spojené s nedostatkom železa alebo zinku. Ak dieťa opakovane vyhľadáva a konzumuje nepotravinové látky, určite je na mieste konzultácia s pediatrom. Je však dôležité dodať, že nie každé dieťa, ktoré si v dojčenskom veku dáva veci do úst, je choré; u najmenších detí ide o prirodzenú súčasť vývinu, nie o piku. Diagnóza piky sa stanovuje len vtedy, ak ide o dlhodobé a vývojovo neprimerané správanie - napríklad u staršieho dieťaťa, ktoré netrpí vývojovou či mentálnou poruchou, ktorej by sme mohli takéto správanie pripísať. V bežnej populácii ide o pomerne zriedkavý stav.
Anémia u detí: Všetko, čo potrebujete vedieť
Diagnostika anémie: Kedy navštíviť lekára?
Ak spozorujete akékoľvek vyššie uvedené prejavy, je vhodné navštíviť pediatra. Lekár dokáže anémiu odhaliť vcelku rýchlo. Ten odhalí príčinu a nastaví správnu liečbu.
Význam krvného obrazu
Či je dieťa skutočne chudokrvné, sa zistí pri vyšetrení krvného obrazu. Toto vyšetrenie navrhne často lekár, ak si chce overiť, či je všetko v poriadku. Ak máte podozrenie, že dieťaťu chýba železo, môžete si u detského lekára toto vyšetrenie krvi vyžiadať. Kompletný krvný rozbor (CBC) je kľúčový - odoberie sa vzorka krvi na vyšetrenie hladiny červených krviniek, hematokritu a hemoglobínu v krvi. Odporúča sa, aby sa všetky dojčatá vo veku 9 - 12 mesiacov podrobili testom na anémiu z nedostatku železa. Diagnostika a liečba nekomplikovanej anémie (sideropenická, poinfekčná) spadá do kompetencie praktického pediatra.
Prečo sa krvný obraz nerobí rutinne u detí?
Objavujú sa ponosy niektorých rodičov, že detskí lekári nezisťujú krvný obraz pravidelne počas preventívnych prehliadok, ako sme na to zvyknutí u dospelých pacientov. Podľa pediatričky Denisy Jaššovej je dôležité myslieť na to, že k detskému pacientovi pristupujeme inak ako k dospelému. „Každý jeden bolestivý podnet od nás lekárov nám výrazne narúša u dieťaťa dôveru a tým pádom sťažuje prácu. Preto ich minimalizujeme na naozaj indikované prípady a nerobia sa u detí rutinne,“ vysvetľuje. Predtým, ako si svojpomocne naordinujete doplnky so železom, mali by ste sa obrátiť na lekára.
Čo robiť pri potvrdenej anémii? Liečba a prevencia
Liečba tohto zdravotného stavu zahŕňa užívanie doplnkov stravy alebo aj absolvovanie špecifických liečebných procedúr podľa závažnosti zdravotného stavu pacienta. Liečba bežnej detskej (sideropenickej, postinfekčnej) anémie je riadená pediatrom. V prvom rade je potrebné zmeniť stravovací režim.
Úprava stravy: Potraviny bohaté na železo
Železo sa prirodzene nachádza v mnohých potravinách, ktoré konzumujeme, a najlepšou formou, ako zvýšiť dávky železa, je prijímať ho zo stravy.
Zdroje železa: mäso, strukoviny, zelenina
Dôležité zdroje železa sú červené mäso, teda teľacie či hovädzie, ale aj ostatné druhy mäsa ako kuracina, morčacina, ryby, vaječný žĺtok a strukoviny. Medzi ďalšie dobré zdroje železa patria zemiaky, paradajky, fazuľa, melasa a hrozienka. Mnoho obilnín má pridané železo; pre istotu kontrolujte nutričný obsah potravín. Nájdete ho napríklad v morských plodoch, pečeni, špenáte alebo brokolici.
Z rastlín je výborný napríklad špenát, avšak tam je železa tam oveľa menej, ako nás naučila rozprávka o Pepkovi námorníkovi. Detská lekárka odporúča byť opatrný. Vnútornosti by sa najmenším deťom mali podávať veľmi obozretne a vlastne iba sporadicky, napríklad raz za čas ako pečeňové halušky do polievky. Je dôležité upozorniť, že pečeň volíme len z hospodárskych zvierat, v žiadnom prípade nie od voľne žijúcich. Mak sa deťom po roku sporadicky ponúknuť môže, ale nie je to dôležitý zdroj železa, ale skôr vápnika. Kyselina listová je syntetická forma živiny a je dostupná v arašidoch, ovocí, fazuli, zelenej listovej zelenine a obilninách.
Potraviny, v ktorých nájdeme najviac železa:
- Hovädzie a teľacie mäso
- Kuracina a morčacina
- Ryby
- Vajcia - najmä vaječný žĺtok
- Strukoviny
- Vnútornosti
- Sušené ovocie
- Orechy
- Listová zelenina
Potraviny na podporu vstrebávania (vitamín C)
Vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa, a preto je nevyhnutný pre tvorbu hemoglobínu. Okrem obsahu železa je dôležité aj jeho vstrebávanie - napríklad taký vitamín C napomáha vstrebávaniu nehémového železa. Lekár vám tiež odporučí vhodnú stravu, ktorá by mala pozostávať z potravín bohatých na železo a z potravín s vyšším obsahom vitamínu C, ako napríklad citrusy, paradajky, paprika a podobne, nakoľko práve vitamín C napomáha vstrebávaniu železa.
Potraviny, ktoré zhoršujú vstrebávanie
Čo sa týka kombinácií, rodičia by mali vedieť, že môžu existovať potraviny, ktoré zhoršujú vstrebávateľnosť železa. Železo sa horšie vstrebáva, keď sa užíva v kombinácii s kávou, čiernym či zeleným čajom, ale aj s mliečnymi produktami. Vápnik bráni účinnému vstrebávaniu železa. Neznamená to, že musíte vyradiť z jedálnička všetky mliečne výrobky, ale nemali by ste ich konzumovať v rovnakom čase ako železo. Čo naopak môže vstrebávanie železa spomaľovať, sú niektoré rastlinné látky, ako napríklad triesloviny v čaji a káve. Tieto látky môžu viazať železo a zabraňovať jeho absorbcii v tele.
Doplnky železa a vitamínov
Pokiaľ dieťaťu nepostačuje prirodzená dávka železa zo stravy, zvyčajne sa dopĺňa železo vo forme kvapiek, aby ho dieťa vedelo ľahšie prehltnúť a zároveň táto forma nezaťažuje citlivý detský žalúdok. Liečba anémie spočíva v pridaní železa do stravy alebo aj formou výživových doplnkov. Pri liečbe konzultujte s lekárnikom alebo lekárom, či lieky na anémiu obsahujú komplex s vitamínom C, alebo ho máte deťom dopĺňať. Často sa k železu pridávajú aj vitamíny C, B6 a kyselina listová, ktoré zabezpečia lepšie vstrebávanie železa v organizme. Vitamín B12 je taktiež dôležitý pre tvorbu červených krviniek.
Kedy podávať lieky na anémiu?
U najmenších detí sa uprednostňujú preparáty s trojmocným železom kvôli lepšej tolerancii (bez gastrointestinálnych ťažkostí, bez rizík predávkovania), nevýhodou je však pomalší nástup účinku. U starších detí sa predpisujú lieky s dvojmocným železom (najčastejšie vo forme sulfátu a fumarátu železnatého). Ich výhodou je rýchly nástup účinku, ľahšia resorpcia črevom, nevýhodou naopak zlá tolerancia, časté gastrointestinálne ťažkosti a možnosť predávkovania. Odporúčaná terapeutická dávka je 5 mg/kg/deň, väčšinou rozdelená do dvoch denných dávok.
Liek je možné podať po krátkej prestávke po ľahkom jedle (desiata, olovrant), na zapitie sa používa čistá voda. Ďalšia konzumácia jedla (obed, večera) je vďaka rýchlej resorpii železa z gastrointestinálneho traktu možná už po 2 hodinách od užitia lieku. Vitamín C podporuje resorpciu železa, a preto sa môže podávať súčasne s liekmi. Opačne pôsobia potraviny s obsahom vápnika, vlákniny, čaju a niektoré druhy zeleniny, ktoré resorpciu znižujú, a preto sa nemôžu konzumovať súčasne s liekom na železo. Aplikácia lieku na noc sa taktiež neodporúča, je spojená so zvýšeným výskytom nežiaducich účinkov pri jeho dlhodobom užívaní.
Dôležitosť konzultácie s lekárom pred suplementáciou
Keď sa však už anémia lekársky potvrdí, okrem prijímania železa v strave je vhodné ho doplniť aj umelo. Avšak, na suplementáciu je potrebné mať odporúčanie lekára. „Určite sa neodporúča začať podávať doplnky železa bez konzultácie s lekárom. Hoci sa anémia z nedostatku železa v detstve vyskytuje pomerne často, železo je stopový prvok, s ktorým treba narábať opatrne,“ upozorňuje detská lekárka. „Suplementácia železom bez indikácie lekára sa neodporúča, pretože my potrebujeme vedieť aj príčinu, nielen to, že potenciálna anémia u dieťaťa prebieha,“ vysvetľuje. Ak pociťujete nadmernú únavu, objavuje sa u vás dýchavičnosť, prípadne iné z vyššie spomenutých príznakov bez zjavnej príčiny, obráťte sa na lekára.
Riziká nesprávnej suplementácie
Existuje riziko, že ak by dieťa naozaj anémiu nemalo a rodič by suplementoval železo, môže mu spôsobiť naopak hromadenie železa v organizme, nehovoriac o zbytočnej záťaži gastrointestinálneho traktu. S tým súvisia aj iné nepríjemnosti ako je zápcha či nevoľnosti. Vo voľnopredajných preparátoch koncentrácia železa nemusí byť taká vysoká, akú by sme potrebovali na liečbu potenciálnej anémie. Preto je nevyhnutné odborné posúdenie.
Špecifická liečba podľa typu anémie
Existujú rôzne spôsoby liečby anémie v závislosti od príčiny. V prípade straty krvi, okrem menštruácie, je dôležité zastaviť krvácanie lokalizáciou zdroja. Liečba anémie z nedostatku vitamínov je jednoduchá: musíte konzumovať potraviny bohaté na vitamín B12 a kyselinu listovú alebo užívať doplnky. Anémia chronických ochorení nemá žiadnu špecifickú liečbu; lekári sa snažia liečiť základnú chorobu. Liečba aplastickej anémie zahŕňa krvné transfúzie na produkciu dostatočného množstva červených krviniek. Liečba kosáčikovitej anémie zahŕňa kyslík, lieky proti bolesti a perorálne, ako aj intravenózne tekutiny, čo znižuje bolesť a zabraňuje ďalším komplikáciám. Pre lepšie výsledky lekári odporúčajú krvné transfúzie, doplnky kyseliny listovej a antibiotiká. V závažných prípadoch môže byť pri anémii potrebná transfúzia krvi, prípadne transplantácia kostnej drene a iné lieky či procedúry.
Prevencia anémie u detí a tehotných žien
Nie je možné zabrániť všetkým typom anémie, ale nedostatku železa a vitamínov sa dá predísť konzumáciou potravín bohatých na železo a vitamíny, ako sú vitamín C a vitamín B12. Prevenciou sideropenickej anémie je jednoznačne pestrá strava bohatá na železo. U bábätiek sa odporúča dojčenie aspoň do 6 mesiacov života. Rodičia bábätiek by mali mať na pamäti, že celkové zásoby železa sa u týchto drobcov vyčerpávajú okolo šiesteho mesiaca veku. Je preto dôležité v tomto veku začať železo dopĺňať v príkrmoch a neodporúča sa s tým otáľať. Prvé mäsko by bábätko malo dostať už v prvých týždňoch po zaradení zeleninových príkrmov. Od 4 až 6 mesiacov by sa malo dojčeným deťom pridávať železo, až kým nezačnú prijímať dostatok potravín, ktoré ho prirodzene obsahujú. Starším deťom dávajte vyváženú stravu s potravinami, ktoré obsahujú železo.
Pre budúce matky je dôležité dopĺňať železo počas celého tehotenstva. Počas prvých približne 6 mesiacov života si dieťa čerpá takmer všetko železo z rezervy, ktorá vznikla v tehotenstve (ak je riadne donosené). Dojčenie dodáva len zlomok jeho potreby. Dopĺňaním železa v tehotenstve vytvoríte dostatočnú rezervu u svojho dieťaťa, ale aj u vás, ak napríklad pri pôrode stratíte veľa krvi. Plánovanie tehotenstva s návštevou lekára je nevyhnutné, ak uvažujete o tehotenstve, pretože anemické stavy môžu byť škodlivé pre budúcu matku a plod. Pravidelný krvný test na kontrolu hemoglobínu je potrebný pre každú ženu od doby, keď dosiahne pubertu, a to najmä pri významnej strate krvi počas menštruácie. Vyhýbanie sa faktorom, ktoré poškodzujú krvotvorbu, ako sú fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu, môže mať negatívny vplyv na tvorbu červených krviniek.
Dôsledky neliečenej anémie
Anémia, ak sa nelieči, môže mať pre deti dlhotrvajúce a vážne následky. Nedostatok železa môže spôsobiť poruchy rastu, poruchy psychomotorického vývoja, poruchy správania a problémy s pamäťou a vnímaním. Anémia z nedostatku železa môže mať dlhotrvajúce následky na mentálny, motorický aj behaviorálny vývoj dieťaťa, a preto je pre účinnú liečbu nevyhnutné zistenie príčiny anémie. Anemické stavy môžu byť škodlivé pre budúcu matku a plod. Chudokrvnosť môže mať len mierne a ľahko liečiteľné príznaky, no niektoré jej formy sú závažnejšie a spôsobujú celoživotné zdravotné problémy.
Mýty a fakty o anémii
V súvislosti s anémiou a železom koluje mnoho mýtov. Jedným z najznámejších je ten o špenáte, ktorý by mal byť extrémne bohatý na železo. Hoci špenát železo obsahuje, jeho množstvo nie je také vysoké, ako sa verilo vďaka chybnej desatinnej čiarke v staršej analýze (a popularizácii prostredníctvom kreslených postavičiek ako Pepek námorník). Aj keď je špenát zdravý, nie je to zázračný liek na anémiu z nedostatku železa.
Ďalším mýtom je, že ak dieťa konzumuje nejedlé veci (pika), vždy to automaticky znamená nedostatok železa. Ako už bolo spomenuté, pika môže byť spojená s nedostatkom železa alebo zinku, avšak u najmenších detí je dávanie si predmetov do úst prirodzenou súčasťou vývoja. Diagnóza piky sa stanovuje len vtedy, ak ide o dlhodobé a vývojovo neprimerané správanie u staršieho dieťaťa, ktoré netrpí inou vývojovou alebo mentálnou poruchou.
Je tiež dôležité vyvrátiť mylnú predstavu, že každé bledé dieťa má anémiu. Bledosť môže mať aj iné príčiny, napríklad genetické predispozície alebo menej závažné stavy. Naopak, nie každé dieťa, ktoré miluje mäsko, nemôže mať anémiu z iných príčin. To podčiarkuje dôležitosť lekárskej diagnózy prostredníctvom krvného obrazu a konzultácie s pediatrom, aby sa predišlo nesprávnej samodiagnostike a možným rizikám spojeným s neoprávnenou suplementáciou železa.