Každý rodič sa skôr či neskôr stretne so situáciou, keď sa jeho dieťa v noci zobudí a začne hystericky plakať. Môže to byť znepokojujúci zážitok, ktorý vyvoláva obavy a núti nás rýchlo nájsť príčinu a spôsob, ako drobčeka upokojiť. Zdanlivo bezdôvodný a neutíchajúci plač dieťaťa dokáže priviesť do úzkostlivých stavov aj tých najpokojnejších rodičov. Je dôležité si uvedomiť, že plač bábätka treba vnímať ako jeho komunikačný prostriedok.
Plač ako základná forma komunikácie dieťaťa
Na začiatku treba povedať, že plač novorodenca nikdy nie je bez dôvodu a rozhodne nejde o akt, ktorým by si unudené dieťatko len vynucovalo tvoju pozornosť. Plač je totiž jedným z mála signálov a komunikačných prostriedkov, ktorými čerstvo narodené dieťa disponuje, a tak práve pomocou neho s tebou komunikuje a dáva ti najavo, že momentálne nie sú dostatočne naplnené jeho potreby. Plač pre bábätká je ako reč pre dospelého človeka. Využívajú ho na to, aby vám niečo oznámili.
Po príchode z pôrodnice domov sa budete s bábätkom čoraz väčšmi zoznamovať a prehlbovať si váš vzťah. Preto je logické, že napríklad aj počas šestonedelia nebudeš vedieť rozlúsknuť, čo presne ti chce bábätko dať najavo. Prvé dni, respektíve týždne, sa preto budú niesť v duchu pozorovania, skúšania, dosahovania výsledkov v utíšení dieťaťa, ale aj zlyhaní, kedy sa voči jeho plaču budeš cítiť bezmocná.
Po čase naopak zistíš, že nie je plač ako plač, pričom rozhodne nejde len o jeho razantnosť a intenzitu. Pri plači totiž bábätko vysiela aj iné signály, ktoré je potrebné si všimnúť a spätne spojiť s jeho potrebou, ktorú ak si naplnila, nárek ustane. Pozri sa preto, aké ďalšie prejavy môžu jednotlivé typy detského plaču sprevádzať:
Plač dieťaťa od hladu
S týmto nárekom sa niektoré mamičky stretávajú nesmierne často, iné zasa takmer vôbec - všetko závisí od toho, ako vyzerajú začiatky dojčenia, či je bábätko správne prisaté, prípadne či bábätku stačí interval kŕmenia umelým mliekom, ktorý si spočiatku nastavíte. Dojčatá majú malé žalúdky a rýchlo trávia jedlo, takže sa často budia hladné, najmä v prvých mesiacoch života. Ak plačú pravidelne v určitých časoch, oplatí sa skontrolovať, či dieťa potrebuje jesť. Niektoré detičky dokonca zvyknú jesť jednu dávku dojčenskej výživy na niekoľkokrát.
Plač novorodenca od hladu môže spočiatku pripomínať jemné mrnkanie a ak mu do pár chvíľ nie je ponúknuté „jedlo,“ môže prerásť do silnejšej intenzity. Dôležitým rozpoznávajúcim faktorom sú taktiež ručičky dieťaťa - k ústam si prikladá päsť, pokúša sa cmúľať prsty alebo pokojne aj roh deky, ktorú má práve poruke. Okrem plaču si, samozrejme, všímajte aj ďalšie typické náznaky, ktorými dáva dieťa najavo hlad.
Plač dieťaťa od únavy
Nie je na škodu uvedomiť si, že každý, i ten najbanálnejší podnet, je pre bábätko novým. Ak má počas dňa týchto podnetov viac, jeho psychika sa preťaží natoľko, že je napríklad ťažké ho večer uspať. Medzi nové podnety možno zaradiť návštevu vo vašej domácnosti, prvú dlhšiu prechádzku, skúšku nosiča či akúkoľvek zmenu alebo novinku, s ktorou je konfrontované a ktorá si žiada jeho pozornosť.
Plač od únavy sprevádza zívanie, chytanie očiek a tváričky a často sa vyskytuje v podvečerných alebo večerných hodinách. Intenzita plaču sa môže z bábätka na bábätko líšiť - zatiaľ čo jedno bude len nepokojne pomrnkávať a vyžadovať si tvoju prítomnosť, iné môže spustiť skutočne hlučný vresk. Obzvlášť malé deti dávajú plačom najavo, že potrebujú odpočinok. Ak je dieťa unavené, plačom reaguje aj na prílišnú stimuláciu.
Plač dieťaťa od bolesti alebo diskomfortu
Plač, ktorého príčinou je bolesť, má silnú intenzitu, viac ako nárek pripomína skôr kričanie a môže byť sprevádzaný mrvením sa v postieľke či stuhnutosťou telíčka, ak dieťa práve držíš na rukách. Často trvá aj celé hodiny a prichádzať môže počas celého dňa či noci.
Bolesť môže pochádzať z bruška, zastavených vetrov alebo po preklenutí novorodeneckého obdobia v neskorších mesiacoch aj zo zúbkov. Prvé zúbky sa začínajú tlačiť okolo šiesteho mesiaca. V ústočkách sa tiež zvyknú objaviť vredy, ktoré spôsobujú vírusové ochorenia alebo popáleniny. Ďalšou formou takéhoto plaču je nárek z neprebalenej plienky - ide o istý typ diskomfortu, ktorý bábätko vyrušuje, a to predovšetkým vtedy, ak ho plná plienka na zadočku chladí, prípadne dráždi jeho zaparený zadoček. Deti nemajú rady vymieňanie plienok. Keď ich vyzlečiete, zostáva im zima. A to pre ne nie je veľmi pohodlné. Keď má drobec mokrú alebo špinavú plienku, začne plakať.
Plač dieťaťa zo strachu alebo separačnej úzkosti
Pre novorodenca je všetko cudzie a jediným bezpečným prístavom je jeho mama. Dôverne pozná jej vôňu a tlkot srdca, a tak je prirodzené, že sa dožaduje jej blízkosti práve vo chvíľach, ak sa cíti neisté. Hoci sa takto malé bábätko nebude báť strašidiel pod posteľou, istá forma strachu môže prameniť práve z odlúčenia od maminky. Strach malých detí väčšinou zapríčiňujú cudzí ľudia.
Bábätká zažívajú strach z cudzích ľudí. Deti medzi 8 - 18 mesiacom sa boria so separačnou úzkosťou. Separačná úzkosť je jednou z úzkostí, ktorou trpia deti v detskom veku. Je to úzkostná porucha, ktorá vzniká okolo 9. mesiaca života dieťaťa. Je to normálna emocionálna fáza vývoja, ktorá začína vtedy, keď deti začínajú chápať, že ľudia a veci existujú aj keď ich nevidia. Dieťa vníma akékoľvek odlúčenie matky alebo rodičov ako strach, nevôľu. Bojí sa, že sa mamička alebo otecko už nevráti, keď niekam odchádza a ono ostane samo. Začne plakať, báť sa. Mnohokrát ide až o hysterický plač a rev, ktorý nejde zastaviť nijako, len príchodom mamičky/otecka. Bábätko, ktoré plače zo strachu alebo smútku z odlúčenia, je na pohľad nepokojné, rúčkami si môže trieť telíčko a hlavičkou aj v ľahu môže nemotorne pohybovať zo strany na stranu, akoby hľadalo osobu, po ktorej blízkosti túži. Už od malička si bábätko s rodičom vytvára silné puto. Zbožňuje vašu vôňu, teplo vášho tela a rytmus vášho srdca ho dokonale upokojuje.
Špecifiká detského spánku a jeho poruchy (Parasomnie)
Spánok je pre deti veľmi dôležitý. Zabezpečuje rast, ukladanie spomienok a ich prechod z krátkodobej do dlhodobej pamäti, umožňuje oddych fyzickému telu aj mozgu ako takému v REM a nonREM fázach. Deti, ktorých spánok nie je dostatočne kvalitný alebo dostatočný, mávajú často ťažkosti so správaním a neskôr aj učením.
Každý človek spí v takzvaných spánkových cykloch. Tieto cykly majú niekoľko fáz a počas noci sa opakujú. Prvá fáza je zaspávanie. Táto fáza trvá od niekoľkých minút až polhodinu. Potom nasleduje fáza hlbšieho povrchného spánku a potom dve fázy hlbokého spánku, po ktorom príde krátke prebudenie. Takéto prebudenia sú niekoľko sekundové a mozog pri nich veľmi rýchlo zmapuje svoje okolie. Krátke prebudenie nikto z nás nevníma a veľmi rýchlo po nich zase zaspávame. Špecifikom detí ale je, že majú krátkych prebudení za noc viac, než dospelí a dokážu sa z nich veľmi rýchlo a ľahko dostať do stavu plnej bdelosti. Deti spia hlbokým spánkom omnoho dlhšie ako dospelí. Problémy sa často vyskytujú medzi prechodmi fáz spánku.
Správanie počas spánku, ktoré v sebe zahŕňa primárne alebo sekundárne poruchy, ktoré sa prejavujú počas spánku, ako sú rôzne záchvaty, dyskinézy, ale i gastroezofageálny reflux, spadajú pod pojem parasomnia. Medzi najčastejšie prejavy patrí:
- Rozprávanie v spánku: Dieťa počas spánku niekoľko sekúnd rozpráva alebo vydáva zvuky - môže to byť hlasný krik alebo v prípade maličkých detí plač, ktorý prejde do spánku.
- Nočné mory: Často sa vyskytujú u detí predškolského veku medzi 3. - 6. rokom veku. Dieťa môže kričať, volať na rodiča, plakať.
- Nočný des: Je omnoho intenzívnejší ako nočná mora. Nebýva tak častý, ale pre rodičov je veľmi znepokojujúci. Dieťa začne zrazu veľmi kričať a plakať, môže sa hádzať na posteli.
- Zmätenosť zo sna: Dieťa sa budí s plačom, je zmätené a nespoznáva nikoho.
- Námesačnosť: Dieťa v spánku chodí po svojej izbe, alebo po dome s otvorenými očami. Zdá sa, akoby bolo zobudené, ale nie je to tak.
Nočný des: Intenzívny strach počas spánku
Nočný des, alebo nočný úľak (lat. pavor nocturnus), je spánková porucha, ktorá sa najčastejšie objavuje u detí v predškolskom veku. Prípady, keď sa objaví u školákov alebo dospelých, sú veľmi ojedinelé. To, čo popisuje prípad 2-ročného synčeka, patrí do kategórie nočného desu. V noci začne vrieskať, my ho však nevieme utíšiť. Keď ho zoberieme na ruky, tak sa napína a chce ísť dole. Keď ho položíme na zem, tak sa napína, kope, prevracia atď. Oči má zavreté, ale niekedy ich otvorí. Cca. po 15 - 20 minútach z ničoho nič utíchne. Keď sa ho pýtam, že čo mu bolo, tak neodpovedá. Pripomína to, ako keby bol počas tej doby nepríčetný a nezobudený a úplne v tranze. Stále opakuje, že chce ísť dole, alebo že nechce. Nereaguje na žiadne otázky, na dotyky, v podstate na nič, len plače resp. vrieska. Inak je úplne v poriadku ako každé iné dieťa, nespozorovali sme u neho nič mimoriadne.
Pri nočných desoch sú deti veľmi rozrušené, ale stále v stave hlbokého spánku - z ktorého sa ťažko prebúdza. Počas záchvatu vyzerajú, akoby mali panický atak, alebo boli bdelé, ale stále spia. Aj počas nočného desu spia, preto nebudú reagovať, keď sa ich budete snažiť utíšiť. Môžu vyzerať zmätene alebo omámene. Nočný des začína náhle a často krikom alebo plačom. Trvajú približne 10 - 15 minút alebo aj dlhšie. Záchvat nočného desu zvyčajne trvá od 5 do 20 minút, no výnimočné nie sú ani dlhšie epizódy. Najčastejšie dochádza k nočnému desu v prvej tretine noci, obyčajne ešte pred polnocou. Oba stavy (nočné mory a nočný des) sa dejú počas hlbokej fázy spánku, v takzvanej NREM fáze.
Na otázku, prečo vzniká nočný des, však neexistuje jednoznačná odpoveď. Príčin môže byť viacero. Nie sú za tým zlé sny, ako sa mnohí domnievajú. Nočný des má na svedomí pohyb neurónov, ktorý je v prípade tohto nočného zmäteného prebudenia až „búrkový“. Nočný des môže dieťa aj zdediť po svojich rodičoch. Ďalšou príčinou môže byť učenie sa na nočník alebo na záchod, čo sa odohráva v predškolskom veku. Deti totiž môžu mať podvedome strach, že im v noci bude treba cikať a že sa pocikajú. Stáva sa, že sa dieťa úplne neprebudí, avšak vníma svoju potrebu ísť na wc. Toto nočné precitnutie sa teda môže prejavovať ako nočný des. Dôležité je tiež, aby dieťa malo podnety príležitosť pretaviť do hry alebo ich znova prežiť, a teda spracovať inou formou. Hra je pre dieťa najlepšou prevenciou, a vďaka nej si dieťa buduje psychickú odolnosť a rodičia by ho v nej mali podporovať.
Ako reagovať na nočný des:
Je samozrejmé, že plačúce dieťatko sa rodičia snažia okamžite utíšiť. Nie je nič príjemné, hľadieť na vlastné dieťa, ktoré srdcervúco plače a rodič ho nemôže nijakým spôsobom utíšiť. Často sa mamičky a oteckovia vystrašia a každému ako prvé napadne, či sa dieťatku niečo nestalo, či nie je choré. Preto sa rodičia usilujú v prvom rade dieťa zobudiť. Pri nočnom dese je to však vo väčšine prípadov až nemožné. Dieťa vytrvalo plače, môže tiež popritom kopať nohami, rozhadzovať rukami.
- V prvom rade sa upokojte vy. Dôležité je, aby rodič zostal pokojný a vedomý si toho, že des odoznie.
- Nesnažte sa dieťa budiť. Ak má vaše dieťa nočný des nebuďte ho, ak ho necháte spať, nočný des skončí rýchlejšie a dieťa si nebude pamätať vôbec nič.
- Ak sa dieťa bráni kontaktu s vami, neobjímajte ho, ani ho neberte na ruky.
- Zabezpečte, aby si dieťa kopaním a pohybom tela nemohlo ublížiť. Je potrebné dávať pozor, aby sa počas záchvatu nezranilo. Vhodné je, aby počas desu rodičia zažali len malé jemné svetlo. Prostredie, v ktorom dieťa spáva, by malo byť bezpečné, bez ostrých hrán a podobne.
- Rodič sa môže dieťaťu prihovárať pokojným hlasom, opakovať tíšiacu vetu, prípadne sa dieťaťa jemne dotýkať.
- Budenie detí sa odporúča len pri preventívnej technike takzvaného vedomého prerušovania spánku. Rodičia by asi po troch hodinách od zaspatia mali dieťa na krátky čas prebrať, a potom ho nechať opäť zaspať.
- Pomáha tiež večerná rutina, rozprávky a relaxácia. Dôležité je uvedomiť si, že jeho dieťa má bohatý citový život a možno ho nevie úplne vyjadriť a potrebuje rodičovskú podporu. Rodič, ktorý svoje dieťa dobre pozná, ho vhodnými otázkami dokáže priviesť k tomu, aby sa otvorilo. Ich rozprávanie môže vyzerať ako prúd všetkých možných pozitívnych zážitkov alebo krívd, ktoré sa mu cez deň stali a pre rodiča ani nemusia mať zmysel. Dospelí by ich mali láskavo vypočuť, nepokúšať sa ich hodnotiť či dokonca moralizovať.
Nočné mory: Zlé sny a ich zvládanie
Nie je úplne jasné, kedy deti začínajú snívať, ale vieme, že už batoľatá môžu hovoriť o svojich príjemných či strašidelných snoch. A hoci takmer každé dieťa má príležitostne znepokojujúce sny, ukazuje sa, že nočné mory vrcholia v predškolskom veku, kedy je u detí normálny strach z tmy. Nočné mory sú zlé sny, ktoré deti rozrušujú a vystrašia. Často bývajú o reálnych nebezpečenstvách - psoch, žralokoch, pavúkoch, ale aj príšerách, ktoré deti videli v televízii, počítači alebo o nich počuli. Vyskytujú sa neskôr v noci alebo v skorých ranných hodinách. Nočné mory nastupujú okolo 3. roka života dieťaťa. Väčšina detí ich nemusí nikdy ani zažiť.
Vyskytujú sa neskôr v noci a vzbudzujú v dieťati intenzívne pocity strachu a úzkosti. Staršie deti sú schopné zobudiť sa, spomenúť si a opísať sen. Nočné mory môžu byť vyvolané a spôsobené pre dieťa desivým zážitkom. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že to, čo rodičia považujú za strašidelné pre dieťa, strašidelným byť nemusí a naopak. Musíme si uvedomiť, že príležitostne ich majú všetci - aj deti a neznamená to, že nie sú v poriadku. Ak má dieťa živú predstavivosť, môže mať nočné mory častejšie ako iné deti. Spozornieť treba, ak sa u dieťaťa opakovane vyskytuje rovnaká nočná mora alebo zlé sny - môže to znamenať určitý druh stresu. Dieťa sa po nočnej more budí vystrašené a uplakané. Je preň veľmi ťažké odlíšiť realitu a sen.
Ako pomôcť dieťaťu po prebudení z nočnej mory:
- Uistite dieťa, že ste tu. Vaša pokojná prítomnosť pomôže dieťaťu cítiť sa bezpečne. Neodkladajte zbytočne čas, kedy ku dieťaťu prídete. Nenechávajte ho vyplakať, pravdepodobne sa tým jeho úzkosť zvýši. Ak sa zobudí z nočnej mory, je potrebné ho uistiť, že je v bezpečí. Pomáhajú bozky, objatia, uistenia, že je všetko v poriadku.
- Pomenujte, čo sa stalo. Povedzte dieťaťu, že to bol len sen, zlý sen a už je preč. Ubezpečte dieťa, že všetko zlé, čo sa v sne objavilo, nie je naozaj. Nehovoríme mu, že to, čo sa mu snívalo, neexistuje, ani to, že je hlúpe, pretože sa bojí a pod. Vysvetľujeme to pri jeho plnom vedomí, nie v noci. Vtedy tiež zisťujeme, čo sa stalo v posledných dňoch pred nočnou morou.
- Ukážte, že rozumiete pocitom dieťaťa a že sú namieste. Pripomeňte dieťaťu, že zlé sny občas mávajú všetci a že je normálne sa v tejto situácii báť.
- Vymyslite svoje kúzlo. U predškolákov a v mladšom školskom veku môže krásne pomôcť sila vašej lásky a drobné kúzlo - napr. že vy prinútite príšery zmiznúť so špeciálnym protistrašidlovým sprejom. Alebo obíďte izbu, skontrolujte WC a miesto pod posteľou, aby ste dieťa uistili, že v izbe žiadne príšery nie sú. Pomáha tiež vytvoriť „čarovnú paličku“, ktorá odháňa strašidlá, mimozemšťanov apod.
- Nočné svetielko.
- Proti nočným morám sa nedá veľmi robiť prevencia, ale to čo môžeme my rodičia urobiť je, že zabezpečíme podmienky pre pokojnú noc. Potom, keď sa aj nočná mora objaví, pocit istoty z vás rýchlo prinavráti pokoj aj dieťaťu. Pokiaľ sa nočné zlé sny objavujú len zriedka, nie je dôvod sa obávať. V prípade, že sa dieťa budí s nočnými morami často, je potrebné hľadať ich dôvod. Niekedy postačí zmeniť denný režim, mieru a formu podnetov, ktoré dieťa za deň dostane (TV, knihy, udalosti, prostredie). V ťažších prípadoch je však potrebné obrátiť sa na skúseného detského psychológa, aby pomohol nielen dieťaťu, ale aj rodine situáciu zvládnuť. Uistite sa, že dieťa spí dostatočne.
Námesačnosť: Keď dieťa spí a chodí
Námesačnosť, alebo somnabulizmus, sa vyskytuje medzi 4. - 8. rokom života dieťaťa. Väčšinou sa objaví približne hodinu až dve po zaspaní - tieto epizódy trvajú 5 - 15 minút. Deti, u ktorých sa tento jav vyskytuje, z toho väčšinou vyrastú. Niekedy môže byť námesačnosť príznakom spánkového apnoe. Ak je dieťa námesačné, je potrebné ho zaviesť späť do postele, nebudiť ho, len ho upokojiť a nechať spať. Je však potrebné zabezpečiť byt, aby dieťa nespadlo alebo neodišlo z domu. Dieťa si nepamätá, čo sa stalo, ani to, že malo zlé sny.
Námesáckosť - 10 tipov na identifikáciu, prevenciu a liečbu
Witching Hour: Neutíchajúci večerný plač novorodencov
Častý večerný plač novorodenca dokáže rodičov potrápiť. Ste novopečení rodičia a svoje malé klbko šťastia si konečne prinesiete domov z pôrodnice. A čo teraz? Položiť ho do postieľky? Nakŕmiť? Prebaliť? Obavy a strach „začiatočníka“ sú na mieste. Keď si po pár dňoch myslíte, že už ako tak zvládate starostlivosť o nové stvorenie, tzv. witching hour vás vyvedie z omylu. Objavuje sa s blížiacim sa večerom a počas nej spustí vaše novorodeniatko z ničoho nič neutíchajúci nárek. Ako to? Veď je napapané, netrápi ho kolika, no ono nechce prestať a plače aj celé hodiny. Niekedy počas witching hour vaše novorodeniatko neupokojí nič. Nepomáha kŕmenie, cumlík, kolísanie. Srdcervúci neznesiteľný plač sa môže skončiť po hodine, niekedy trvá aj dlhšie.
Veľa rodičov je presvedčených, že ich bábätko trápi detská kolika. Veď tá sa predsa tiež prejavuje dlhodobým a intenzívnym plačom, ktorý sa začína väčšinou neskoro popoludní alebo podvečer. Odhaduje sa však, že ozajstnú koliku zažije len približne 20 percent detí. Dojčenská kolika je jednou z najčastejších príčin, prečo novorodenci a dojčatá dlhodobo plačú - a jednou z najväčších výziev pre rodičov. Ak má tvoje bábätko niekoľko týždňov a trápi ho každodenný večerný plač, ktorý trvá aj hodiny, bez zjavného dôvodu - možno sa stretávaš práve s kolikou. Špecifickými signálmi sú výrazná červeň v tvári, ostrý a uši rezajúci nárek, priťahovanie nožičiek k brušku. V postieľke sa dieťa nepokojne mrví, nepomáha hojdanie ani akékoľvek tíšenie.
Neexistuje žiadna známa príčina koliky, ktorá ju spôsobuje. My si ale myslíme, že je spojená s črevnými ťažkosťami - plynatosťou a trávením, ktoré spôsobujú bolesti malého bruška. Približne v druhom alebo treťom týždni po narodení sa u detičiek objavuje kolika. Ide o kŕčovité bolesti bruška, ktoré sprevádza silný plač. Nemusíte sa báť, tento stav časom pominie. Buďte však pripravení a sledujte, či dieťatko neplače viac než zvyčajne.
James McKenna z University of Notre Dame v USA publikoval štúdiu, v ktorej hovorí, že SIDS a neutíšiteľný plač detí označovaný ako kolika majú spoločný biologický pôvod, hoci sa tieto dva javy prejavujú rôzne. Oboje je vysvetliteľné tým, akým jedinečným spôsobom sa vyvíjal dýchací trakt ľudí. McKenna vysvetľuje, že v oboch situáciách pomáha dojčenie a fyzická blízkosť rodičov. V štúdii McKenna detailne opisuje, že nedostatok synchrónie pri vývoji kortikálneho a subkortikálneho nervového prepojenia potrebného na reguláciu dýchania smerujúceho k ľudskej vokalizáciii môže znamenať, že dieťa neutíšiteľne plače. Tento nedostatok synchrónie poskytuje tiež vysvetlenie pre syndróm náhleho úmrtia dieťaťa (SIDS). Približne okolo 1 mesiaca veku sa bábätka naučia počas spánku a bdenia rozlišovať medzi dýchaním riadeným autonómne a dýchaním ovládaným ľudskou vôľou, čo sa zakladá na vytvorení funkčného prepojenia medzi kortikálnymi a subkortikálnymi nervami. Syndróm náhleho úmrtia a neutíšiteľný plač môže odrážať to, že takáto adaptácia nenastane, a toto môže zhoršovať separácia rodiča a dieťaťa, či už cez deň alebo v noci, pričom jedna alebo druhá podsústava nervov nie je rovnako vyspelá na to, aby dostatočne vysielala, zachytávala alebo reagovala na signály druhej podsústavy. McKenna uvádza, že z tohto by rodičia mali pochopiť, že podobne ako oni sami aj bábätko je dočasne „obeťou“ epizódy plaču, ktorá pri rôznych bábätkách môže mať rôznu intenzitu, a že nejde o to, že by to bábätko robilo naschvál. Neutíšiteľný plač je výsledok daného vývojového obdobia, ktoré je prechodné. Aj rodič aj dieťa sú teda súčasťou „krízy“, ktorú nespôsobili, a ktorú dieťa nemá možnosť ovládať vôľou. Preto z hľadiska medicíny nie je pomenovanie „kolika“ užitočný termín, pretože neutíšiteľný plač je správanie bábätka, a nie ochorenie.
Príčiny neutíchajúceho plaču počas Witching Hour:
- Preúnavenie: Ak nemá bábätko správne spánkové návyky, preúnava môže byť jedným z dôvodov podvečernej neutíchajúcej nervozity. Keď spánkový dlh neustále narastá, dieťatko sa dostane do stavu, že je vyčerpané a unavené. Zamerajte sa na jeho spánok.
- Príliš veľa podnetov: Svetlá, hluk, zvuky rôznych aktivít cez deň. Váš malý drobec sa síce do nich nezapája, no vníma ich a sleduje vás, čo môže psychiku preťažiť.
- Trápiace prdíky: Ak kojíte, mali by ste si dávať pozor na to, čo zjete. Každé bábätko je iné a reaguje inak. Možno si ani neuvedomujete, že káva, ktorú ste pred chvíľou vypili, mu spôsobuje v brušku problémy. Na čas by ste mali vylúčiť napr. korenisté jedlá. Dôležité je aj odgrgnutie po napapaní. Skúste mu napríklad vytvoriť tiché prostredie alebo ho povzbudzujte v tom, aby si odgrglo.
- Potrebuje „dotankovať“ mliečko.
- Menej pozornosti: Možno mu venujete menej pozornosti, pretože ste zaneprázdnení bežnými podvečernými domácimi prácami - varíte večeru, robíte si úlohy so starším dieťaťom…
Ako utíšiť plačúce dieťa počas Witching Hour:
Dobrou správou je, že neutíšiteľný plač bábätka sa dá zmierniť tým, že rodičia nebudú obmedzovať reagovanie na potreby dieťaťa a nebudú sa báť kontaktu s dieťaťom či nosenia dieťaťa. Tým, že sa zvýši počet hodín, keď je dieťa nosené z 3 hodín na 4 hodiny za deň, je možné vo veku 6 týždňov znížiť trvanie plaču o 43 %. Neexistuje rýchly nástroj, ktorý by čarovnú hodinku natrvalo odstránil. Lepšie je nechať plynúť čas - bábätká z toho postupne vyrastú.
- Snažte sa zostať v pokoji: Táto rada je niekedy v praxi len ťažko splniteľná, ale je najdôležitejšia. Bábätko reaguje na atmosféru, ktorá doma panuje, a rovnako i na pocity, ktoré vysiela jeho maminka.
- Húpavý pohyb: Bábätká majú rady hojdavé pohyby, ktoré ich doslova ukolíšu k spánku. Či už ho budete vykonávať pri chôdzi, v kočíku, alebo sediac na fitlopte, dieťatko, ktoré nič nebolí a má naplnené svoje potreby, by sa malo po čase upokojiť. Istou formou hojdavého pohybu je aj jazda autom - nie jeden rodič štartoval auto i v strede noci, aby svoje hlasno plačúce bábätko uspal.
- Bližší kontakt s maminkou: Ak dieťa plače, pretože sa dožaduje matkinej blízkosti, často sa stáva, že akonáhle si ho maminka privinie k sebe, spustí ešte silnejší plač, ktorý však do pár minút ustane. V prípade, že si tvoje dieťa vyžaduje telesný kontakt takmer neustále, zváž kúpu šatky alebo nosiča. Tvoja chrbtica sa síce odľahčí len čiastočne, no aspoň budeš mať počas dňa voľné ruky.
- Biely šum: Hračky s bielym šumom si niektoré maminky nevedia vynachváliť. Zväčša ide o plyšové zvieratko, ktoré má v sebe zabudovaný prístroj vysielajúci rôzne zvuky - šum mora, búrku či zvuk vysávača. Táto pomôcka je nesmierne osožná predovšetkým vtedy, ak dieťatko plače od únavy, je nepokojné a má problém ponoriť sa do spánku. V blízkosti dieťaťa nepúšťajte hlasitú hudbu a nerobte ani žiadne prudké pohyby, čo môže pomôcť.
- Pevné zavinutie: Niektoré bábätká túto metódu bojkotujú, iné na ňu reagujú expresne. Pevné zavinutie im totiž pripomína tesné prostredie maternice, v ktorom sa cítili bezpečne. Na trhu je množstvo zavinovačiek a spacích návlekov, ktoré bábätku znemožnia pohyb, dôsledkom čoho sa zvykne upokojiť predovšetkým vtedy, ak plače od vyčerpania a únavy. Pri tíšení detského plaču pomáha aj to, že drobca zabalíte do zavinovačky.
- Cvičenie s nožičkami a masáž bruška: Ak ide o plač od bolesti bruška, nemala by si zabúdať na pravidelné cvičenie s nôžkami a masáž bruška. Tieto techniky môžeš pokojne využívať aj preventívne, teda v čase, keď je dieťatko spokojné a práve neplače. Pri záchvate plaču môže zasa ísť o formu rýchlej pomoci.
- Ak nefunguje dojčenie, kontakt koža na kožu a vyššie uvedené tipy, môžete sa dieťatko pokúsiť utíšiť pomocou teórie Harvey Karpa 5S.
Ďalšie bežné príčiny nočného plaču a ich riešenia
Keď sa drobček rozplače alebo rozfňuká v noci, všetci sme vydesenejší a reagujeme s väčším strachom než cez deň. To, že dieťa sa v noci prebudí s plačom či mrnčaním však nevyhnutne nemusí znamenať, že sa deje niečo zlé. Kľúčom k úspechu je zachovať pokoj a rozvahu. Veľkou pomôckou je mať pripravený plán, lebo, priznajme si, keď sa zobudíme uprostred noci, naša stratégia obvykle nie je práve uvážená.
Ušné infekcie
Ušné infekcie sa veľmi často prejavia práve v noci, v ľahu sa zvyšuje tlak na Eustachovu trubicu, lebo infikovaná tekutina sa hromadí. Ak má dieťa aj výtok z nosa, kašle či kýcha, toto je pravdepodobná príčina jeho plaču.
Teplota
Ak sa vám nezdá, že drobčeka niečo bolí, no i tak sa zobudil s bolestivým plačom, je mrzutý a nevie sa uložiť späť na spánok, vyťahujte teplomer. Je veľmi pravdepodobné, že mu stúpa teplota. V noci toho veľa nenarobíte, preto by ste nemali váhať a hľadať alternatívy, ale uľaviť dieťatku Ibuprofenom alebo Panadolom.
Prerezávanie zúbkov
Ďalšou z príčin je prerezávanie zúbkov, ktoré je pre malé dieťa veľmi nepríjemné a v noci, keď ho nerozptyľuje nič iné, ich vníma oveľa intenzívnejšie. Aj v tomto prípade je dobrou voľbou podanie sirupu alebo zavedenie čípku. Cez deň mu uľavíte studenými hryzátkami, v noci ťažko. Lieky proti bolestí začínajú účinkovať zhruba za 20 minút. Dieťa by malo opäť zaspať a niekoľko hodín si od bolestí a nepríjemných pocitov oddýchne.
Motorický vývoj
Vedci nepoznajú presnú príčinu toho, prečo sa dieťa v období, keď sa začína plaziť, štvornožkovať alebo chodiť, prebúdza častejšie. Odborníci radia, aby ste k dieťaťu nebežali hneď, ako sa začne mrviť alebo slabo pomrnkávať. Veľmi často zaspí opäť samo bez pomoci. Ak sa mrnčanie zmení na plač, pohladkajte, pohojdajte a opäť ho vložte do postieľky.
Laryngitída (zápal hrtana)
Dieťaťu opúcha hrtan a to ho núti na kašeľ. Prvou pomocou je studený vzduch a vlhko, čo zmierni opuch. Ak nemáte zvlhčovač, zoberte dieťa do kúpeľne a pustite horúcu sprchu. To by malo dieťaťu uľahčiť dýchanie. Z liekov siahnite po sirupe proti kašľu a Fenistile. Pomôže aj to, keď v izbe, kde dieťa spí, otvoríte okná a necháte dnu prúdiť čerstvý vzduch. Väčšinou sa dá kašeľ zvládnuť aj takto, no ak neutícha, prípadne dieťatku začínajú modrať pery či ťažko dýcha, volajte lekársku pohotovosť.
Nevhodné podmienky spánku
Dieťa sa môže zobudiť kvôli prehriatiu, chladu, suchému vzduchu alebo nepohodlnému oblečeniu. Skontrolujte teplotu v miestnosti (ideálne 18 - 21 °C) a uistite sa, že je dieťa vhodne oblečené - najlepšie v bavlnenom pyžame a spacáku namiesto deky. To, že má dieťatko správnu telesnú teplotu, spoznáte jednoducho. Rúčky a nôžky má ružové a hrudník teplý. Ale keď mu bude príliš teplo, oznámi vám to plačom. Najlepšie však urobíte, ak detičky budete vhodne obliekať, a tým predídete zbytočným nárekom. Vo všeobecnosti platí, že dieťatko má mať o jednu vrstvu navyše oproti vám. Pre istotu mu vezmite aj oblečenie navyše a vždy majte poruke prikrývku.
Potreba blízkosti
Novorodenci a dojčatá potrebujú kontakt s rodičmi, aby sa cítili bezpečne. Vytvorte si večerný rituál - kúpeľ, masáž, upokojujúca hudba a stlmenie svetiel aspoň 30 minút pred spaním pomáhajú upokojiť dieťa.
Vplyv rodičov na spánok dieťaťa a spánkové rituály
Nevyspatá, unavená a podráždená mama, ktorá vôbec netuší, prečo jej potomok nespí a stále plače. Aj tak môže vyzerať vaše materstvo. Podľa odborníkov, si za spánkové problémy detí, môžu častokrát matky samé. Veľa prebdených nocí kvôli neustále kričiacemu dieťaťu, je nepríjemné nielen pre ne samotné, ale znamená stres aj pre zvyšok rodiny. Veľmi často je to i dôvod partnerských nezhôd.
Pozor na spánkové rituály: Podmienené reflexy
Detskí psychológovia tvrdia, že za plačúcim dieťaťom je väčšinou chyba jeho matky. Vo väčšine prípadov spájajú zaspávanie dieťaťa s určitými rituálmi. Uspávajú ho v náručí a spievajú mu, nechávajú dieťa zaspávať pri slabom svetle a držia ho pritom za ruku a podobne. Pokiaľ začnete dieťa takto uspávať pravidelne, vytvoria sa u neho podmienené reflexy. Dieťa si skoro zvykne na takýto rituál a bude ho vyžadovať pri každom zaspávaní.
Dlhá cesta k náprave:
Pokiaľ vytvoríte u vášho dieťaťa spomínaný podmienený reflex, bude veľmi zložité ho odnaučiť. Dieťa nevie čo sa deje, je nepokojné a dožaduje sa toho, čo ho matka naučila. Vy síce viete, prečo dieťa plače a čo chce, ale pokiaľ chcete niečo zmeniť, musíte byť vytrvalá. Aj keď môžete zvoliť najrýchlejšiu metódu - nechať dieťa vyplakať až zaspí. Tento spôsob je ale pre väčšinu rodičov stresujúci, preto radšej i vy radšej vyskúšajte postupné odbúravanie reflexu. Pokiaľ je vaše dieťa nakŕmené, netrpí žiadnym nepohodlím, podľa psychológov, nie je dôvod, aby ste jeho uspávanie komplikovali. Ideálne je, aby ste ho ukladali spať v rovnakú dobu, napríklad pri kúpaní.
Neuropsychologický pohľad na detský spánok
Španielsky neuropsychológ Álvaro Bilbao, autor bestselleru Detský mozog, vo svojej novej knihe Všetci do postele ponúka návod pre rodičov, ako si s detským spánkom poradiť.
Nechať dieťa vyplakať sa alebo hneď bežať za ním?
Ľudia veria tomu, že rodičia majú len dve možnosti. Jedna je nechať potomka usedavo plakať, aj keby si išiel vykričať hlasivky. A tá druhá je s ním spať v jednej miestnosti. Vieme, že plač počas dlhej doby môže vyvolať stres, ktorý generuje hormón kortizol. A kortizol zas môže vyvolať neurologické poruchy. Je tiež pravda, že dieťa, ktoré plače v noci bez rodičov, sa cíti obraté o preňho dôležitú pozornosť. Zažíva priam hororové chvíle, lebo nerozumie tomu, že rodičia sú vedľa. V jeho očiach jednoducho zmizli navždy. Plač je veľmi primitívna reakcia. Čím silnejšie totiž dieťa plače, tým pravdepodobnejšie za ním mama príde. A tým skôr prežije.
Staršia generácia sa často necháva počuť, že aj novorodenci vedia manipulovať a jedinou záchranou tvojho psychického zdravia je nechať ich vyplakať. Určite si aj ty počula rady, ako by si si svoje dieťatko nemala často brať na ruky, prípadne by si k nemu nemala priskočiť, len čo zamrnká a zaplače. Žiaľ, ide o poriadne zastaraný názor, pretože novorodenec a ani staršie bábätká skutočne nemajú sklony k manipulácii a plač je pre ne stále prostriedkom vyjadrenia aktuálnej emócie či prosby o pomoc a naplnenia jeho potrieb. Ak rodič necháva svoje dieťa „vyplakať,“ dáva mu tým najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Tým pádom sa dieťa skutočne odnaučí plakať, no z tejto skúsenosti, nazbieranej v ranom štádiu života, si odnesie len jedno - pocit osamelosti. Touto zastaranou „výchovnou metódou“ si rodič narúša vzťah so svojím dieťaťom a navyše mu ukazuje, že sa už v útlom veku nemá na koho spoľahnúť.
Čo by poradil zúfalým nevyspatým rodičom prvého dieťaťa?
Že to je celkom normálna fáza. Keď má bábätko menej ako rok, najpohodlnejšie je s ním zdieľať izbu aj posteľ. Keď si to tak zariadia, budú síce vstávať častejšie, ale výbuchy plaču budú menej rušivé pre mamu aj pre dieťa. Štúdie dokazujú, že je jedno či dieťa spí vo vlastnej izbe alebo s rodičmi. Počas prvého roka je kvalita spánku veľmi slabá. To znamená, že neexistuje čarovný recept počas prvých mesiacov. No postupne sa situácie zlepší. Dôležité je, aby sa dieťaťu ukázali zvyky, ktoré mu postupne pomôžu nabrať samostatnosť pri zaspávaní. Nezáleží na tom, či vo svojej postieľke alebo v rodičovskej, ale ak si dieťa osvojí dobré návyky, pomôže mu to zaspať. Je tiež dôležité, aby pochopili, prečo ich dieťa plače a zobúdza sa, lebo ak tomu porozumejú, budú schopní vstávať k nemu s väčším pokojom a so zvýšenou toleranciou voči frustrácii.
Špeciálny detektor na pohyb:
Zdá sa že bábätká majú špeciálny detektor na pohyb. Všetci, ktorí už mali bábätko v náručí vedia, že vo chvíli, keď ho pustíte, sa rozplače. Je to preto, že počas prvých dvadsiatich minút je spánok veľmi ľahký. Keď si uvedomia zmenu, ihneď sa zobúdzajú. Spánok sa totiž spája s určitými stimulmi. Dieťa, ktoré zaspalo v náručí si spánok spája s teplom matky či otca, s fyzickým kontaktom. A keď ho pustíte, je to ako keby ste vy spali v teplej posteli a zrazu by vás hodili do ľadového bazéna. Pre dieťa je to drsná zmena.
Námesáckosť - 10 tipov na identifikáciu, prevenciu a liečbu
O koľkej by sa mali deti ukladať do postele?
Závisí to aj od ich dopoludňajšieho programu. Vieme, že deti potrebujú veľa spánku. Nejde o to, aby sme ich nútili ležať v posteli, ale aby sme zachovali ich biologické potreby spánku prihliadajúc na vývojovú etapu, v ktorej sa nachádzajú. Bábätko spí denne 16 hodín aj viac, pubertiak a dospelý zas najmenej osem hodín. Je veľmi dôležité viesť deti k potrebe spánku, ako aj k fixnej hodine odchodu do postele.
Prečo nemajú deti pozerať televízor či hrať sa na tablete pred spaním?
Televízor aj tablet aktivujú centrálny nervový systém a dieťa sa môže rozrušiť. No my chceme pred spánkom dosiahnuť pravý opak, aby sa uvoľnilo. Jednoduché pravidlo, ktoré môžu zaviesť všetci rodičia je - žiaden televízor po večeri. Taktiež sme svedkami toho, že malé deti si pozerajú alebo čítajú rozprávky na mobile. Sú to pekné rozprávky, s príjemnou hudbou. Zdalo by sa, že pomôžu privolať spánok. No druh svetla, ktoré žiari z mobilov - takzvané modré svetlo - brzdí príchod melatonínu. Hormónu, vďaka ktorému prichádzajú spánkové cykly, a preto bude dieťaťu trvať zaspávanie dlhšie.
tags: #ked #ma #dieta #v #noci #neutichajuci