Otázka, či dieťa musí nosiť vložky do topánok, je zložitá a závisí od individuálnych potrieb každého dieťaťa. Mnoho rodičov, podobne ako matka 5-ročnej dcéry s plochými nohami, sa stretáva s praktickými výzvami pri snahe zabezpečiť svojim deťom správnu obuv a podporu. „Ale ani do jedných topánok ich nemôžem narvať,“ opisuje svoju skúsenosť, keď po predpise ortopedických vložiek zisťuje, že aj o číslo väčšie tenisky spôsobujú dcére bolesť a tlak „pri prstoch aj na päte“. Táto skúsenosť jasne ilustruje, že samotný predpis vložiek je len začiatok cesty, ktorá si vyžaduje pochopenie vývoja detskej nohy, správny výber obuvi a často aj trpezlivé hľadanie vhodného riešenia. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty tejto problematiky, vrátane vývoja detskej nohy, typov obuvi, diagnostiky a liečby plochonožia a odporúčaní odborníkov, s cieľom poskytnúť rodičom čo najkomplexnejší prehľad.
Vývoj detskej nohy: Od tukového vankúšika k formovaniu klenby
Detské nohy sa vyvíjajú veľmi rýchlo a prechádzajú mnohými zásadnými zmenami, ktoré sú kľúčové pre pochopenie potreby a načasovania nosenia ortopedických vložiek. Noha malého dieťaťa rastie v priemere 15 až 18 mm za rok, zatiaľ čo u starších detí je to 8 - 12 mm. Tento dynamický rast znamená, že vo veku 2-3 rokov potrebujú deti 2 až 3 veľkosti obuvi za rok. V predškolskom veku je to približne 2 veľkosti obuvi a v školskom veku 2 až 3 veľkosti obuvi ročne. Je dôležité si uvedomiť, že rast nohy nie je plynulý, ale prebieha v skokoch. Zvláštnosťou detských nôh je ich znížená citlivosť voči bolesti a tlaku, čo môže sťažiť včasné rozpoznanie problémov, keďže deti často nevedia presne popísať, čo ich trápi.
U najmenších detí, približne do veku 4 rokov, sú v oblasti klenby nožné tukové vankúšiky, pretkané pružným a pevným väzivom. Tieto vankúšiky majú za cieľ chrániť vyvíjajúce sa nožné klenby pred možným preťažením. Preto je dôležité si uvedomiť, že do veku 3 rokov nie je možné spoľahlivo posúdiť, či má dieťa plochonožie. Zdravé dieťa má od narodenia približne do tohto veku oblasť nohy pod kostnou pozdĺžnou klenbou vyplnenú tukovým vankúšikom, ktorý vyvoláva zdanie plochej nohy. Tento tukový vankúšik je prítomný práve kvôli ochrane klenby a mäkkých častí nohy pred preťažením. Či je klenba pod tukovým vankúšikom dobre vyvinutá, sa možno presvedčiť jednoducho tak, že dieťa necháme postaviť sa na špičky. Až vtedy, keď sa dieťa postaví na špičky, je možné vizuálne skontrolovať, či sa klenba objaví a či je dostatočne formovaná. S pribúdajúcim vekom sa tento tukový vankúšik postupne stráca a formuje sa klenba chodidla. U niektorých detí môže fyziologická plochá noha pretrvávať až do štvrtého alebo piateho roku života.
V treťom roku života by malo každé dieťa absolvovať preventívnu prehliadku u ortopéda. V prípade, že sa rodičom chôdza ich dieťaťa nepozdáva, je vhodné navštíviť ortopéda aj skôr. Lekár posúdi, ako sa klenba vyvíja, pretože je to veľmi dôležité pre správny rozvoj chôdze a celkového držania tela. Je dobré si taktiež uvedomiť, že postavenie nôh pôsobí na postavenie kolenných kĺbov, bedier, panvy a chrbtice. Ak sú nohy nesprávne zaťažené alebo deformované, môže to mať kaskádový efekt na celý pohybový aparát dieťaťa, čo zdôrazňuje komplexnosť a dôležitosť správnej starostlivosti o detské nohy.
Ploché nohy u detí: Diagnostika, typy a riešenia
Údaje lekárskych štatistík sú alarmujúce, pretože zatiaľ čo iba 1 % detí sa rodí s vadou nohy, s pribúdajúcim vekom sa počet chýb nôh dramaticky zvyšuje až na 67 %. V roku 2015 bol pracoviskom ortopedickej protetiky v Hamzovej odbornej liečebni pre deti a dospelých zahájený projekt „Zdravá detská noha“, do ktorého sa zapojilo 818 detí zo základných a materských škôl. Vady nôh boli diagnostikované u 437 detí, čo predstavuje 53 %. Tieto čísla poukazujú na rozšírený problém, ktorý si vyžaduje zvýšenú pozornosť.
Ploché nohy u detí rozdeľujeme do dvoch hlavných skupín: patologická plochá noha a fyziologická plochá noha. Patologická plochá noha je vrodené ochorenie a trpí ním menej ako 1 % ľudí. Je charakterizovaná štrukturálnymi zmenami v kostiach alebo kĺboch a jej príznaky sú zreteľné. K týmto príznakom patrí únavnosť nôh po dlhšej chôdzi alebo státí, opuchy nôh, pocit ťažkých nôh, pálenie, niekedy naopak pocity chladu a dokonca aj bolesti chrbtice a chrbta.
Naopak, fyziologická plochá noha nemá výrazné príznaky a je to normálny, prirodzený stav malých detí, spôsobený tukovými vankúšikmi pod klenbou, ktoré vyvolávajú zdanie plochej nohy. Ako už bolo spomenuté, tieto vankúšiky sú prítomné približne do 3. roku života. Taktiež je fyziologická plochá noha daná zvýšenou laxacitou väzivového aparátu, teda väčšou voľnosťou kĺbov a väzov. Deti sa rodia s „plochou“ nohou, ktorá sa spontánne, bez vonkajšieho zásahu upraví v prvej dekáde života. Hlavným rizikovým faktorom, ktorý môže brániť tomuto prirodzenému vývoju, je nadváha, pretože preťažená nožička má menšiu šancu vyrásť do normálu.
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má ploché nohy, je dôležité navštíviť lekára, ideálne ortopéda, ktorý vykoná odborné testy a diagnostiku. Len v prípade, že ortopéd diagnostikuje plochú nohu a odporučí vášmu dieťaťu používanie ortopedickej vložky do topánok, je nosenie ortopedickej obuvi alebo vložiek opodstatnené. Lekár vám následne odporučí ortopedickú obuv, prípadne ortopedické vložky. Poisťovňa aktuálne preplatí jeden pár ortopedických vložiek, čo je významná podpora pre rodiny. Tieto vložky by malo dieťa nosiť po väčšiu časť dňa.
Ploché nohy dieťa nijako zásadne neobmedzujú v bežných aktivitách. Môže naďalej športovať a vykonávať všetky pohybové aktivity. Ak je však noha príliš plochá alebo akútne bolestivá, lekár vás upozorní, ktoré pohybové aktivity by malo mierne obmedziť. Štandardne sa plochá noha lieči ortopedickými topánkami. Avšak, tieto topánky sú často mohutné, pevné a vysoké, čo môže byť pre dieťa nepohodlné. Nosením takýchto topánok sa svaly chodidla paradoxne oslabujú a „zlenivejú“. Ak dieťa nemá príznaky, je zbytočné ho zaťažovať takouto obuvou. Ortopedická obuv totiž nelieči príčinu, ale poskytuje iba oporu poklesnutej klenbe. Ochabnuté svaly klenby ostanú aj naďalej ochabnuté. Je dôležité si uvedomiť, že ortopedická obuv je skôr vhodná pre dospelých, ktorí už na špeciálne topánky budú odkázaní celý život. Pre deti je kľúčové posilňovanie svalstva a aktívny rozvoj nohy.
Pohyb, obuv a podpora: Kde leží rovnováha?
Najčastejšie získané vady u detí sú spôsobené voľnosťou väzivového aparátu a svalovou ochabnutosťou. Tu je treba zdôrazniť, že najdôležitejšia je dĺžka pohybu denne. Malo by ísť nielen o pohyb, kedy sa dieťa nezadýcha, ale aj o taký, kedy sa zadýcha. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča pre deti od piatich do sedemnástich rokov minimálne 60 minút strednej až intenzívnej pohybovej aktivity, pri ktorej sa zadýchajú, denne. Tento aktívny pohyb je nevyhnutný pre posilnenie svalov nielen na nohách, ale aj celého tela, čo prispieva k správnemu držaniu tela a formovaniu klenby.
Väčšina odborníkov sa prikláňa hlavne k rozmanitosti obúvania. Odborník Křenek (2016) sa prikláňa k tomu, aby sa obuv kombinovala. Pri aktívnych hrách, vonku, na pieskovisku sa odporúča mať nohu na voľno. Dieťa sa tým učí, ako má nohu položiť a ako ju aktívne používať. Pri statických aktivitách, ako je kreslenie na tabuľu alebo kľudnejšie hry, kedy sa viac stojí a svaly na nohe sa toľko nezapájajú, by si vybral pevnú obuv, ktorá poskytuje potrebnú oporu.
MUDr. Picek taktiež zdôrazňuje: „Najvhodnejšia a najzdravšia chôdza je naozaj na boso, ale iba na mäkkej podložke, napr. behanie po piesku, tráve, či po malých jemných okruhliakoch. Je to prirodzené a dochádza tak ku správnemu prekrveniu nôh.“ Vysvetľuje, že chôdza naboso na tvrdom povrchu je naopak nevhodná alebo časom prináša komplikácie v podobe zrútenia klenby a podobných problémov. Toto je kľúčové pochopiť, keďže chôdza naboso nie je univerzálnym riešením pre všetky povrchy.
Zaujímavé výhody chôdze naboso
Typy obuvi a ich vplyv na detskú nohu
Existujú rôzne typy obuvi, ktoré môžu ovplyvniť vývoj detskej nohy, a je dôležité rozlišovať ich účel a vhodnosť.
Klasická detská obuvPri výbere klasickej detskej obuvi je nutné dbať na niekoľko kritérií. Vhodná dĺžka v prednej časti topánky má mať pre priestor na prsty rezervu 1-1,5 cm a dostatočnú výšku. Podrážka by mala byť rovná, tenká a ohybná, zvlášť v prednej časti, a to pre zaistenie plynulého odvíjania chodidla od zeme pri odpichu. V priestore v obuvi ide o to, že tvar topánky má zodpovedať prirodzenému tvaru nohy používateľa. Má mať priestornú špičku a dostatok miesta pre prsty. Opätok, čo je časť, ktorá drží pätu, má byť dostatočne pevný a dlhý, drží a fixuje pätu. Zosilňovanie svalstva a väziva prebieha najintenzívnejšie do 5.-6. roku dieťaťa, a po celú dobu od prvých krôčikov je nosenie obuvi s pevným opätkom veľmi dôležité pre správnu stabilizáciu päty.
Otázkou ostáva, či s alebo bez ortopedického tvarovania podstielky. Dominik Šprunk, odborník zo spoločnosti SANTÉ, uvádza, že do veľkosti topánok cca 27-28 by podstielka mala byť rovná. Dieťa má na nôžke tukový vankúš a klenok, teda pevne tvarovaná podpora klenby v topánke, by mohol nohu deformovať, namiesto toho, aby jej pomáhal. Tento poznatok je obzvlášť relevantný pre rodičov malých detí. Skúsený ortopéd MUDr. František Picek ďalej radí: „Ak rodičia kupujú topánky väčším deťom, nemali by sa obávať topánku vyskúšať už v obchode, nechať deti prebehnúť sa, zabrzdiť, topánka by sa mala v prednej časti čiastočne ohnúť, ale nie zlomiť, za to zadná časť okolo päty musí byť pevná.“ Tieto praktické rady pomáhajú zabezpečiť, aby obuv nielen dobre vyzerala, ale aj správne fungovala.
Barefoot obuvSpojenie slov BARE a FOOT v preklade znamená bosé chodidlo. Ide o obuv s tenkou podrážkou a dostatkom priestoru tak, aby sa v nich nohy mohli pohybovať čo najprirodzenejšie. Princíp barefoot topánok funguje tak, že noha má určité otlakové zóny, a tie by sme mali intuitívne (podvedome) používať správne, ako uvádza Křenek (2016). Táto filozofia vychádza z predpokladu, že ľudská noha je prispôsobená pre chôdzu naboso po mäkkých povrchoch. Avšak, Havrda (2015) v relácii Sama doma neodporúča v topánkach s minimálnou podrážkou chodiť po tvrdých podkladoch. Marunová (2017) dodáva, že barefoot obuv nie je vhodná pre všetkých, a to najmä pre tých, ktorý majú voľné väzivo, deformity nohy, akútne bolesti a zápaly v nohách, a tiež pre ľudí, ktorí potrebujú nápravnú ortopedickú nohu. V týchto prípadoch by mohlo nosenie barefoot obuvi situáciu ešte zhoršiť. Najlepšia prevencia plochých nôh je pritom chodiť naboso, a to po vonku po tráve, ale aj vnútri po byte. Aj chodenie naboso po byte poskytne nožičke určite viac vzruchov ako topánočka, hoci aj ortopedická. Tým pádom sú najlepšie topánky s mäkkou podrážkou, ktoré sú najbližšie k tomu byť naboso - dieťa cíti kamienky, musí vyrovnávať rovnováhu a tým sa správne formuje klenba, ale zároveň je chránené proti úrazom a chladu.
Ortopedická obuv a vložkyOrtopedická obuv je špeciálne navrhnutá obuv, ktorá má vo vnútri ortopedicky tvarovanú stielku s charakteristickým tvrdým vypuklým oblúčikom na podporu klenby. Používa sa primárne na liečbu, nie na prevenciu plochej nohy. Je mimoriadne dôležité, aby sa nosenie ortopedickej obuvi s podporou klenby pre deti do troch rokov veku, a pre deti, ktoré nemajú plochú nohu, neodporúčalo. Môže to totiž spôsobovať nepohodlie pri chôdzi a často prispievať k vzniku deformít chodidla. Paradoxne, nosením ortopedickej obuvi s predčasnou alebo nesprávnou podporou si môžete svojmu dieťaťu plochú nohu "vypestovať". Namiesto toho odborníci odporúčajú pre deti používanie mäkkých kožených vkladacích stielok (vložiek do topánok), ktoré deťom poskytujú oveľa väčší komfort a anatomicky sa prispôsobujú.
Len v prípade, že ortopéd diagnostikuje patologickú plochú nohu a odporučí vášmu dieťaťu používanie ortopedickej vložky do topánok, je nosenie ortopedickej obuvi opodstatnené. V takom prípade lekár predpíše ortopedickú vložku "na mieru" pre dieťa. Takáto vložka sa nechá vyrobiť a používať sa môže do akejkoľvek obuvi, ktorá má vyberateľnú stielku, čo rieši problém s nepohodlím. Lekár vám môže predpísať aj poukaz na celé topánky vrátane vložky vyrobenej na mieru.
Pre rodičov, ktorých dcéra má podobné problémy s ortopedickými vložkami, je dôležité pochopiť, že ortopedické vložky do topánok nie sú len doplnok - môžu byť kľúčom k zdravšej a pohodlnejšej chôdzi. Stielka do obuvi, známa aj ako vložka do topánky, je tenká vrstva materiálu, ktorá sa vkladá dovnútra topánky. Jej hlavnou úlohou je zvýšiť komfort pri chôdzi, zlepšiť podporu chodidla a prispôsobiť obuv tvaru nohy. Pri problémoch, ktoré sa týkajú bolesti nôh či chrbta alebo rôznych deformácií chodidiel, je práve ortopedická vložka to, čo je potrebné. Ortopedické vložky sú označované ako zdravotnícka pomôcka, ktorá koriguje nesprávne postavenie chodidla a poskytuje mu potrebnú podporu.
Na rozdiel od bežných vložiek, ortopedické vložky majú špeciálny tvar a materiály, ktoré podporujú chodidlo tam, kde je to najviac potrebné - najčastejšie priečnu a pozdĺžnu klenbu, pätu alebo oblasť prstov. Ak rodičia narazia na problém, že vložky „nemôžu narvať“ do topánok, je to jasný signál, že buď vložky nie sú správne zvolené pre daný typ obuvi, alebo je obuv príliš malá. Preto je dôležité vždy kupovať obuv s vyberateľnou stielkou, aby bolo možné vložky jednoducho vymeniť za ortopedické, a zároveň je potrebné vyberať topánky s dostatočným priestorom po vložení ortopedickej stielky. Ak aj o číslo väčšie tenisky tlačia, je to znamenie, že treba prehodnotiť buď tvar vložky, alebo hľadať topánky s úplne inou konštrukciou a šírkou. Môže to byť frustrujúce, ale investícia do správneho riešenia sa vyplatí, pretože zlá opora nohy môže viesť nielen k bolesti chodidiel, ale aj členkov, kolien či dokonca chrbtice.
Ortopedické vložky: Kedy a pre koho?
Hoci ortopedické vložky pri riešení problémov s chodidlami predstavujú účinnú a efektívnu pomoc, k ich výberu je nutné pristupovať zodpovedne a vždy po konzultácii s odborníkom. Sú určené predovšetkým pre deti s ortopedickými odporúčaniami po odbornej konzultácii na korekciu vývoja chodidla. Existujú rôzne typy ortopedických vložiek, ktoré sú cielené na konkrétne problémy:
- Ploché nohy a padnutá klenba: Tieto typy vložiek zvyknú kombinovať rôzne materiály, aby sa dosiahla pevná opora klenby a zároveň sa odľahčili namáhané, citlivé miesta. Obtiaže z plochonožia možno zmierniť nosením ortopedických vložiek s oporou pozdĺžnej klenby a pevným lemom okolo piat (korýtkové ortopedické vložky), alebo konfekčnou obuvou s pevným uchopením a vedením piat.
- Vybočený palec (hallux valgus): Špeciálna úprava sa v tomto prípade sústreďuje na prednú oblasť vložky, ktorá má za úlohu stabilizovať chodidlo a znížiť tlak na palec.
- Diabetická noha a citlivé chodidlá: Prioritou je maximálne mäkký povrch bez hrán, ktorý nevytvára nežiaduci tlak a minimalizuje riziko vzniku otlakov a rán.
Zlepšenie stavu a vymiznutie ťažkostí sa neobjavia bezprostredne po prvých noseniach vložiek. Ide o dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť. Každý deň urobíme v priemere 5 000 až 10 000 krokov. Ak máte nesprávnu oporu chodidla, vplyv sa môže prejaviť nielen na nohách, ale aj na kolenách, bokoch či chrbtici. Nezabúdajte, že správna stielka do obuvi nie je len doplnok - je to investícia do zdravia vašich nôh. Aj tá najkvalitnejšia stielka do obuvi sa časom opotrebuje, preto je dôležité ju pravidelne kontrolovať a včas vymeniť.
V prípade, že má dieťa voľnejšie väzivové spojenia kĺbov (hypermobilitu), treba počítať s tým, že liečba plochej nohy ortopedickou vložkou nemusí byť účinná v krátkej dobe, pretože kĺby sú prirodzene flexibilnejšie. Súmerné večerné pozáťažové bolesti predkolení z plochonožia možno zmierniť aplikáciou vlhkých zábalov - niečo chladnejších od tela, prekrytých suchou vrstvou zábalu (bez igelitovej vrstvy).
Cvičenia a aktivity na posilnenie nohy
Okrem nosenia špeciálnej obuvi a vložiek je nutné dodržiavať aj cvičenia, ktoré pomáhajú odstrániť plochú nohu a vytvoriť potrebnú klenbu. Niektoré z nich vám poradí aj lekár počas prehliadky, no okrem nich existujú aj všeobecné cviky, ktoré sú taktiež vhodné pri tejto situácii. Patria sem aktivity ako zlepšenie ohybnosti nohy pomocou kreslenia ňou, keď si dieťa medzi prsty uchytí ceruzku a tak kreslí po papieri, čo stimuluje jemnú motoriku a svaly chodidla.
Ďalšie efektívne cvičenia zahŕňajú vystieranie sa na špičky, zotrvanie v tejto polohe a následné uvoľnenie, čím sa posilňuje lýtkové svalstvo a aktivuje klenba. Rodičia môžu dieťaťu pomôcť aj tak, že chodidlo bude položené na zemi a palec budú mierne vychyľovať smerom k päte, čím sa podporuje správne postavenie klenby. Zdvíhanie rôznych predmetov zo zeme len za pomoci chodidiel, napríklad malých guličiek alebo handričiek, je vynikajúce na posilnenie drobných svalov chodidla. Uchopenie loptičky medzi obe chodidlá a jej posúvanie zároveň premasíruje vnútornú stranu nohy. Sedenie na pätách je tiež dobré pre flexibilitu členkov a chodidiel. A v neposlednom rade, pri cvičení, keď je noha voľne položená na podložke, môže dieťa posúvať prsty smerom k päte, pričom päta zostáva na mieste, čím sa vytvorí z klenby akoby malý oblúk, čo efektívne formuje a posilňuje klenbu.
Názory odborníkov na chôdzu naboso sa v tomto smere rôznia, no vo všeobecnosti sa zhodujú, že vhodnejšia je chôdza naboso, pretože noha sa tak lepšie tvaruje a nedeformuje ju nesprávna obuv. Dokonca aj v lete, keď je vonku príjemne teplo, by ste mali nechať malé deti z preventívnych dôvodov pobehať si bez topánočiek. Vynikajúco na chodidlá pôsobí chôdza po väčších plochých kameňoch, pretože ich zároveň premasírujú. Tá istá rada platí aj v prípade, že už vášmu potomkovi zistili plochú nohu.
Dieťa s ľahšími formami plochonožia netreba odrádzať od bežných športových a hobby aktivít. Ak má vaše dieťa v škôlkarskom veku na ihrisku energie nazvyš, ale nechce ísť s vami po meste na dlhšiu vychádzku, nepovažujte ho za lenivé. Dieťa je len jednoducho preťažené monotónnou aktivitou, pretože chôdzou po tvrdom hladkom teréne sa unavujú stále tie isté svalové skupinky plosky nohy. Pri obéznych deťoch, alebo deťoch s výraznejším plochonožím uprednostňujeme také športové aktivity, pri ktorých nie je kladený dôraz na preťaženie dolných končatín v stoji. Vhodné je napríklad bicyklovanie, plávanie a vodné športy, ktoré odľahčujú nohy a zároveň posilňujú telo. Vrodené formy plochonožia s kolískovým tvarom plosky nohy, alebo s poruchou v tvare a zraste kostí nohy sú veľmi zriedkavé a posúdiť ich možno len pri vyšetrení odborným lekárom - ortopédom.
Starostlivosť o detskú nohu a výber obuvi
So starostlivosťou o nohu je nutné začať hneď po narodení dieťaťa. Noha dieťaťa potrebuje k svojmu vývoju úplnú voľnosť pohybu a možnosť precvičovania svaloviny nôh. Je kľúčové si uvedomiť, že detská noha rastie, zatiaľ čo obuv nie. Rodičia by mali pravidelne kontrolovať, či dieťa z obuvi nevyrástlo. Nové topánky treba kupovať včas, keď je to potrebné. V súlade s rastom nohy platí - čím menšie dieťa, tým viac párov obuvi za rok je potrebných. Detskej nohe neprospeje ani nosenie opotrebovanej obuvi so zošľapanými podpätkami a pätníkmi, s prešľapanými podrážkami a devastovanými podšívkami a stielkami. Preto je dôležité pravidelne prehľadávať, ako dieťa obuv opotrebováva.
Pri výbere obuvi pre deti je dôležité dbať na niekoľko faktorov, ktoré zásadne ovplyvňujú zdravý vývoj nohy:
- Dostatočný priestor: Detská obuv musí byť dostatočne priestranná. Mala by mať guľatú špičku, ktorá poskytuje dostatok miesta pre prsty. Čím rovnejšia je vnútorná hrana obuvi, tým lepšie, lebo palec je v prirodzenej polohe a nie je tlačený k ostatným prstom. Rodičia by sa mali vyvarovať špicatej obuvi, pretože spôsobuje deformity prstov, ako sú vbočený palec, vybočený malíček alebo kladivkové prsty.
- Prírodné materiály: Vyberajte obuv, ktorá je vyrobená z prírodných materiálov, ako je useň alebo textil. Tieto materiály sú mäkké, priedušné a absorbujú vlhkosť. Ich najdôležitejšou vlastnosťou je, že sa prispôsobia anatomickému tvaru nohy.
- Fixácia nohy: Noha v obuvi musí byť dokonale fixovaná. Nesmie dochádzať k nežiaducim bočným pohybom pätovej časti nohy. Preto každá detská obuv uzavretých strihov, prípadne sandálová s plnou pätou, musí mať dostatočne tuhý, vysoký a dlhý opätok. Dobrú fixáciu obuvi zaisťuje tiež vhodný strih zvršku, pretože drží pevne nohu proti opätku a bráni posunu nohy v obuvi. Odporúča sa obuv šnurovacia, prípadne uzatváraná na pracku alebo suchý zips. Obuv mokasínového alebo lodičkového strihu je nevhodná najmä pre malé deti.
- Ohybnosť: Obuv, hlavne pre najmenšie deti, musí tzv. "ísť" s nohou a spolupracovať s ňou. Tuhá a nepoddajná obuv zvyšuje únavu a narušuje pohodlie chôdze a zdravý vývoj nôh. Ohybnosť (flexibilitu) ovplyvňuje ako druh použitého vrchného materiálu a strihové riešenie, tak najmä druh, hrúbka a tuhosť podošvy. Čím silnejšia je podošva, tým je obuv tuhšia.
- Stabilita: Podpätky u detskej obuvi musia byť čo najnižšie s veľkou plochou pre udržanie stability dieťaťa.
- Hmotnosť: Často zanedbávanou vlastnosťou obuvi je jej hmotnosť. Ľahká obuv je pre deti vždy lepšou voľbou, pretože minimalizuje záťaž na malé nožičky.
- Správna veľkosť: Obuv musí dobre padnúť ako do dĺžky, tak do šírky. Ak je štíhla noha v príliš širokej obuvi, kĺže pri chôdzi do „nadmerku“ a poškodzuje prsty tlakom na obuv. Je bezpodmienečne nutné, aby dieťa obuv pred zakúpením riadne vyskúšalo. Neodporúčame skúšať obuv bez predchádzajúceho premerania nohy, iba klasickým spôsobom - tlakom prsta na špičku obuvi zisťovať veľkosť „nadmerku“. Deti často reflexne pokrčia prsty, čo vedie k nákupu krátkej obuvi. Je vhodné, aby dieťa skúšalo celý pár obuvi a prešlo sa v novej obuvi po predajni, aby sa preverilo pohodlie a funkčnosť.
- Účel obuvi: Dôležité je dbať na to, aby deti nosili obuv podľa účelu, ku ktorému bola vyrobená. Iné nároky sú na topánky na behanie, iné na topánky do spoločnosti a iné na domáce prezuvky.
Mnohé mamičky sa domnievajú, že ortopedická obuv je pre deti najvhodnejšia. Je dôležité si však pripomenúť, že ide o obuv, ktorá má vo vnútri ortopedicky tvarovanú stielku (s charakteristickým tvrdým vypuklým oblúčikom na podporu klenby) a používa sa na liečbu (nie prevenciu!) plochej nohy. Všetky deti sa prirodzene rodia s plochou nohou, a je to úplne v poriadku. Nie je to príznakom žiadneho ochorenia. Ako už bolo uvedené, do veku asi 3 - 4 rokov je oblasť klenby u detí chránená tukovým vankúšikom, ktorý sa postupne stráca a formuje sa klenba chodidla. Len v prípade, že ortopéd diagnostikuje plochú nohu a odporučí vášmu dieťaťu používanie ortopedickej vložky do topánok, je nosenie ortopedickej obuvi opodstatnené. V takom prípade lekár predpíše ortopedickú vložku "na mieru" pre vaše dieťatko. Takáto vložka sa nechá vyrobiť a používať sa môže do akejkoľvek obuvi, ktorá má vyberateľnú stielku, čo rieši problémy s nepohodlím.
Čo si všímať u detí od približne 3 rokov?
Rodičia by mali byť obzvlášť pozorní a v prípade akýchkoľvek pochybností vyhľadať odbornú pomoc, ak si všimnú, že ich dieťa:
- Stáča špičky dovnútra, čo môže signalizovať problém s postavením bedrových kĺbov alebo chodidiel.
- Má spadnuté členky dovnútra, čo je často spojené s poklesnutou klenbou.
- Má kolená do „X“, známe ako genu valgum, čo môže byť dôsledkom nesprávneho postavenia nôh.
- Vytáča špičky von, čo rovnako ako stáčaním dovnútra môže byť znakom ortopedických problémov.
- Má ploché nohy, ktoré pretrvávajú aj po veku, kedy by sa mala fyziologická klenba začať formovať.
- Chodí po špičkách, čo môže byť znakom skrátených Achillových šliach alebo neurologických problémov.
Dôležité je taktiež venovať pozornosť postaveniu piet pri pohľade zozadu. Na obrázku je vyobrazenie nôh hore správne, dole vadné, čo pomáha vizualizovať, ako by malo správne postavenie päty vyzerať a aké odchýlky sú problematické. Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre zdravý vývoj detských nôh a celého pohybového aparátu.
tags: #ked #musi #dieta #nosit #vlozky #do