Obavy z nedostatočnej tvorby materského mlieka patria medzi najčastejšie, s ktorými sa čerstvé mamičky stretávajú. Mnohé ženy vyslovujú vetu: „Nemohla som dojčiť, lebo: Nemala som dosť mlieka.“ V tomto výroku sa skrýva sklamanie, frustrácia z ukončenia dojčenia, ale aj počiatočné želanie dojčiť. Preto tohtoročný svetový týždeň dojčenia bol venovaný práve tejto téme s mottom: „Nech môžu dojčiť!“ Mamičky zo všetkých strán počúvajú informácie o tom, ako sa niektorým kamarátkam, prípadne členkám rodiny netvorilo materské mlieko, a preto je obava z nedostatku materského mlieka jednou z najčastejších obáv pred pôrodom.
Ženy sa často snažia na dojčenie pripraviť podľa rôznych rád, ktoré bývajú nielen protichodné, ale aj v protiklade k informáciám, ktoré sme o dojčení získali štúdiom dojčenia a jeho princípov. Snáď v každom rodičovskom fóre nájdete dotazy na tému „podpora tvorby mlieka“. Rady v týchto fórach sú väčšinou buď na úrovni pomoc matka-matke, teda ,,mne zabralo‘‘, alebo sa používajú čiastkové informácie vytrhnuté z kontextu. Dojčenie je komplexná problematika a neexistuje nič, ako zázračná tabletka, ktorá pomôže vyriešiť všetky problémy. Častou, no nesprávnou radou je aj tvrdenie: „To, že žena nemá dosť mlieka, je len v hlave. Stačí častejšie dojčiť a mlieko nabehne." Skutočnosť je taká, že väčšina žien by mala dostatok mlieka, ale ich tvorbu mlieka ovplyvňuje množstvo faktorov, a to špeciálne v prvých hodinách a dňoch po pôrode. Preto je začiatok dojčenia taký dôležitý. Na to, aby bola podpora dojčenia účinná, potrebujeme najskôr pochopiť jednotlivé súvislosti, ktoré na jeho priebeh vplývajú.
Je dôležité vedieť, čo by vám o nedostatku mlieka nemal nikto nikdy povedať: „To sa ti iba zdá." „Každá, ktorá chce, má mlieka dosť." „Nedostatok mlieka neexistuje." „Prestaň dojčiť a budeš spokojnejšia aj ty aj bábätko." „Keby si častejšie prikladala, tak by si mala mlieka dosť." Takéto vyhlásenia sú nielen dezinformujúce, ale aj škodlivé, pretože znevažujú skutočné obavy matiek a bránia im v hľadaní odbornej pomoci. Pokiaľ sa skutočne obávate, či máte dostatok materského mlieka, vyhľadajte pomoc čo najskôr. V prípade reálnych problémov s dojčením je potrebné obrátiť sa na certifikovanú poradkyňu pri dojčení (napríklad z www.mamila.sk), ktorá vám ukáže, ako dokážete navýšiť množstvo mlieka, ktoré bábätko z prsníka vypije. Je to otázka zlepšenia prisatia a polohy a ostatných faktorov, ktoré môžu dojčenie ovplyvňovať.
Neporovnateľný Význam Dojčenia a Materského Mlieka
Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme. Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka, ktoré sa väčšinou vyrába z kravského mlieka, je neporovnateľné.
Pre dieťa - základ zdravia a vývoja
Newman (2004) a stovky iných štúdií uvádzajú, že dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami. Nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka, zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia.
V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je takzvaný laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie.
Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu. Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi.
Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko, v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu. Ako vysvetľuje autorka štúdie, Katherine Ottolini: „Hladiny metabolitov sa zvyšujú počas rýchleho rastu mozgu bábätiek. Kreatín umožňuje recykláciu adenozíntrifosfátu, ktorý je zdrojom energie pre bunky. Vyššie hladiny tejto látky svedčia o rýchlejších zmenách a vyššej úrovni dozrievania buniek. Cholín zas pozorujeme pri obnove bunkových membrán, jeho hladina sa zvyšuje pri vytváraní nových buniek."
Riziká nedojčenia a umelého mlieka pre dieťa
Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metaanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.
Pre matku - dlhodobé zdravotné prínosy
Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Spomenieme aspoň najvýznamnejšie z nich: výsledky štúdie z roku 2015 ukazujú, že matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili. Štúdia z roku 2018 skúmala vplyv dojčenia na depresiu žien v období po menopauze. Závery tejto štúdie ukazujú, že dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Táto štúdia priniesla dva závery: "Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze." Štúdia vedcov z Južnej Kórey, publikovaná v apríli 2020, ukazuje, že medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu. Zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.
Dojčenie ako Biologická Norma: Princípy a Podpora Tvorby Mlieka
Je potrebné si upraviť myšlienku a interpretovať informácie správnym spôsobom. Dojčenie neprináša výhody, dojčenie je norma. Znamená to, že po pôrode a aj v nasledujúcich dňoch predstavujú vaše prsníky a vaša hruď dokonalé prostredie pre popôrodnú adaptáciu, správny rozvoj mozgu a tiež umiestnenie dieťatka na hrudník podporuje deje vedúce k dojčeniu. V kontakte koža na kožu je bábätko pokojnejšie. Dojčenie tak predstavuje jediný prirodzený prostriedok na nasýtenie fyzických i psychických potrieb novorodenca. Celé obdobie dojčenia, od prvej sekundy po narodení až do prirodzeného samostatného odstavenia (ktoré prichádza približne v troch a viac rokoch dieťaťa) má dojčenie nenahraditeľný význam nielen pre fyzické zdravie dieťaťa. Dojčenie má neporovnateľný význam pre krátkodobý, ale aj dlhodobý účinok na celkovú kvalitu života a zdravia.
Kŕmenie umelým mliekom by sa teda malo používať vyslovene v nevyhnutných, skôr výnimočných a hlavne medicínsky odôvodnených prípadoch s plným vedomím rizík, ktoré tento spôsob výživy prináša nielen pre dieťa, ale aj pre matku. Práve preto by mala byť v prvom rade dostupná všetka potrebná pomoc a podpora dojčenia od skúseného poradcu pri dojčení.
Kolostrum - prvý dar prírody
Hneď v úvode je potrebné si uvedomiť, že s materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť v tomto kontexte je potrebné venovať aspektu, ktorého dôležitosť býva najviac prehliadaná, a tým je počiatočné materské mlieko - kolostrum. V skutočnosti sa toto materské mlieko tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka).
Kľúčové biologické zákonitosti úspešného dojčenia
Dojčenie je biologická funkcia tela, je to súhra biologických zákonitostí a ich rešpektovanie je mimoriadne dôležitou prevenciou proti problémom s dojčením. Medzi tieto zákonitosti patria:
- bezprostredná blízkosť matky a dieťatka kontaktom koža na kožu,
- možnosť prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka,
- dojčenie priamo z prsníka (bez mätúcich zásahov používaním umelých náhrad prsníka),
- časté a výdatné nočné dojčenie, a to už od prvých okamihov po narodení.
V prípade narušenia týchto procesov dochádza k problémom s dojčením. Začiatky dojčenia však často komplikuje prehliadanie dôležitosti prvých dní po pôrode. Tie bývajú považované za dni, kedy „ešte matky nemajú mlieko“ alebo „dojčia len na skúšku“. Pri objavení problémov s dojčením počas prvých dní v nemocnici existuje predstava, že tieto problémy začnú riešiť až po príchode z pôrodnice, keď budú mať svoj pokoj a domáce prostredie.
Ako Rozpoznať Dostatočný Príjem Mlieka: Spoľahlivé Ukazovatele
„Mám dostatok mlieka“? Táto otázka trápi mamičky po príchode domov z pôrodnice, keďže v pôrodnici nie vždy dostanú správne informácie o dojčení. Dôvody vplývajúce na vznik tejto otázky a neistoty môžu byť rôzne. Najčastejšie sa stáva, že mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje). Rovnako často sa stáva, že bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať. Prípadne bábätko môže byť spavé, tzn. neprejavuje záujem o dojčenie, prisaje sa a hneď zaspí. Alebo môže nastať aj úplne opačná situácia, kedy bábätko vôbec nechce zaspať, je dlho hore a ťažko zaspáva.
Ďalšou skupinou sú bábätká, ktoré sa vôbec nechcú prisávať, prípadne sa prisajú a hneď sa „zošuchnú“ z prsníka (čo signalizuje, že v skutočnosti prisaté nie sú). Iným mamičkám sa stáva, že bábätko plače pri dojčení či medzi dojčeniami, v podstate stále. Táto situácia býva často nesprávne pripisovaná bolestiam bruška - vetríkom a podobne. Pri väčšine týchto situácií, ktoré sú často pre mamičku náročné, sa pridáva tlak okolia, ktoré automaticky pripisuje týmto prejavom ako hlavnú a častokrát aj jedinú príčinu nedostatok materského mlieka.
Ako teda rozlíšiť, kedy príčinou problémov je, alebo nie je nedostatok materského mlieka? Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.
Spoľahlivé metódy hodnotenia príjmu mlieka
Existuje niekoľko spôsobov, ako môžeme zistiť, či bábätko prijíma dostatok materského mlieka. Niektoré metódy sú spoľahlivé, iné sa stále používajú, hoci nie sú vhodné.
Pauza v brade
Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to takzvanou „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mlieka dieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie. Pozorovanie dojčenia a sledovanie "pauzy v brade" je spoľahlivý ukazovateľ výdatnosti dojčenia. Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Takže nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia.
Viete, prečo sú probiotiká a prebiotiká pre bábätko dôležité?
Množstvo a vzhľad pomočených plienok
V prvých niekoľkých dňoch dostáva dieťa veľmi silné a cenné mledzivo, takže môže mať mokrú plienku iba raz alebo dvakrát za deň. Potom už denný počet pomočených a pokakaných plienok je dobrým ukazovateľom toho, či má dieťa dostatok mlieka. Pri jednorazových plienkach sa za znak dostatočného dojčenia považuje počet okolo 6 pocikaných plienok za deň. Pri látkových je to 8-12 kusov. Ak je moč bledý, je jasné, že má dostatok tekutín.
Frekvencia a farba stolice
V prvom mesiaci života (po prvých dňoch) by stolica výlučne dojčeného bábätka mala byť aspoň 2-4 krát za deň a to v zažltnutej horčicovej farbe, môže však byť aj častejšie. Po uplynutí jedného mesiaca sú pohyby čriev menej časté, takže nie je nezvyčajné (pre dojčené deti), že niektorý deň bude vyprázdňovanie vynechané. Neskôr, asi v 3-6 týždňoch života dieťatka sú už bežné aj pauzy medzi stolicami, tie môžu trvať 3 dni, ale neraz aj o dosť dlhšie.
Prírastok na váhe
Pre orientáciu: V prvom mesiaci by bábätko malo priberať približne 150-300 gramov za týždeň; v 2. a 3. mesiaci by to malo byť 150-250 gramov týždenne; medzi 3. a 6. mesiacom približne 70-130 gramov týždenne; a od 6. do 12. mesiaca by malo byť naďalej zabezpečené priberanie. Je bežné, keď novorodenec v niekoľkých prvých dňoch po narodení stratí 5 až 7 % svojej pôrodnej hmotnosti - niektorí dokonca až 10 %. Potom by však mal každý deň pribrať aspoň 20 až 30 g a do 10. až 14. dňa života by mal získať späť svoju pôvodnú pôrodnú váhu. Pokiaľ aj potom, čo bábätko získa späť svoju pôvodnú pôrodnú váhu, naďalej priberá na váhe, je to dobrý znak.
Nespoľahlivé a stresujúce metódy
Váženie bábätka pred a po dojčení
Váženie bábätka pred a po dojčení sa často používa ešte v pôrodniciach a následne u detského lekára, ak sa zdá, že bábätko dostatočne nepriberá. Lenže táto metóda neposkytuje v skutočnosti smerodajné údaje. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je menej smerodajný ako pozorovanie pitia dieťatka, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode. Veľkou nevýhodou je aj to, že je stresujúcim faktorom pre matku.
Dokŕmenie bábätka po dojčení
Ďalšou metódou, ktorá zbytočne mýli a stresuje mamičky, je aj dokŕmenie bábätka po dojčení. Vychádza sa z predpokladu, že ak bábätko po nadojčení vypije ešte z fľaše ďalšie mlieko, či už odstriekané alebo umelé, dojčenie bolo nedostatočné. Opäť ale ide o nepresnú a zavádzajúcu metódu, pretože faktom je, že takmer každé bábätko je po dojčení ešte schopné vypiť nejaké mlieko z fľaše.
Kedy je Dôvod na Obavy a Kedy sa Bojíte Zbytočne
Znaky možného zníženého príjmu materského mlieka
Niektoré signály by vás mali viesť k úvahe o možnom nedostatku mlieka alebo zníženom príjme. Ak sledujeme, že bábätko saje, ale nepije, môžeme mu pomôcť vypiť viac mlieka pomocou stláčania prsníka. Ak už nepije ani so stláčaním, ponúknite dieťatku druhý prsník. Niekedy sa stane, že po počiatočnom pokojnom období dojčenia a dobrého priberania príde po pár týždňoch, či po pár mesiacoch k zmene správania bábätka. Vtedy je možné všimnúť si jeden alebo viacero z týchto znakov, ktoré predstavujú situácie, kedy matka môže mať sekundárne zníženú tvorbu materského mlieka:
- bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá (to, že dieťa prestane priberať je jedným zo základných znakov problémov s dojčením, rovnako ako to, že je občasne dokrmované),
- bábätko začne tráviť čoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom,
- bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní,
- bábätko sa javí pokojné keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláčať sa,
- bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň,
- bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne,
- bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník,
- dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné,
- veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu, aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce,
- paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsníky však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch.
Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením. Okrem toho, ak dieťa stále chudne, má moč veľmi tmavý (ako farba jablčnej šťavy), je väčšinu času úzkostlivé alebo apatické, alebo len zriedka počujete dieťa pri dojčení prehĺtať, ide o varovné signály. Rovnako, ak má dieťa sucho v ústach alebo žltačku (zožltnutie kože alebo očí), alebo pokiaľ je letargické a nemá hlad, môže byť dehydrované.
Kedy sa pravdepodobne obávate zbytočne
Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať. Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napríklad, často sa mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer. Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav.
Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky. Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu tak, že tvorba materského mlieka je bezproblémová. Po pôrode sa žene nalievajú prsia takzvane „do zásoby“, teda mlieka je spočiatku stále dostatok. Po šestonedelí tento jav postupne mizne, prsia zmäknú a telo začne produkovať mlieko viac podľa aktuálnej potreby dieťaťa. Niektoré mamičky sa v tejto fáze zľaknú a majú pocit, že prišli o mlieko.
Laktačná kríza je obdobie, keď má mamička pocit, že má menej mlieka alebo že dieťa chce dojčiť častejšie. Vo väčšine prípadov ide o krátkodobé obdobie, ktoré trvá niekoľko dní. K zníženiu toku mlieka a pocitu poklesu laktácie môže dochádzať aj pred menštruáciou a počas nej. Obavy o dostatočný príjem mlieka a správny prírastok na váhe sú bežné u mnohých mamičiek. Takéto obavy sú neopodstatnené a žiadne vedecké poznatky o materskom mlieku nepotvrdzujú, že by niečo ako "slabé" mlieko existovalo. Nie je dôvod mať obavy týkajúce sa kvality či výživnosti mlieka.
Je dobré vedieť, že materské mlieko má inú farbu a iný vzhľad ako kravské mlieko. Nemusí mať bielu farbu, môže mať rôzne farby. Vysoký obsah srvátky v materskom mlieku mu dáva iný vzhľad oproti kravskému mlieku. Nie je dôvod porovnávať vzhľad materského mlieka s kravským mliekom a nie je dôvod očakávať, že tieto dva rôzne druhy mlieka budú vyzerať identicky.
Mýtus o "prednom a zadnom mlieku": Ešte aj dnes mnohé mamy veria, že existuje takzvané predné a zadné mlieko. Predné mlieko vraj malo uhasiť smäd bábätiek a zadné podľa povier funguje na nasýtenie bábätka, vďaka vyššiemu obsahu tuku. Rozdelenie materského mlieka na "predné" či "zadné" mlieko nie je užitočné, pretože rozhodujúce je to, aby bábätko skutočne pilo mlieko z prsníka a aby pilo výdatne. Ak bábätko pije dostatočné množstvo mlieka, tak bude priberať a získavať živiny ako aj tuk v potrebnom množstve.
Ako Zvýšiť Tvorbu Mlieka a Prekonať Problémy s Dojčením
Prvou a najčastejšou príčinou, ktorá spôsobuje, že tvorba materského mlieka je nedostatočná, je nesprávny začiatok dojčenia, a potom nasledujú ďalšie faktory. Najčastejšie k zníženiu tvorby materského mlieka prispievajú situácie, ktoré vzniknú už v pôrodnici. Žena potom odchádza z pôrodnice s pocitom, že sa prsia príliš nenalievajú, a dieťa dostáva dokrm umelým mliekom. Dodnes sa napríklad niekedy odporúča dojčiť každé tri hodiny a vždy len z jedného prsníka. Následne dostane dieťa cumlík na upokojenie a býva pevne zabalené v zavinovačke. Dojčenská fľaša aj cumlík totiž môžu narušiť správnu techniku sania. Ak dieťa nesaje správne, prsníky nie sú dostatočne stimulované a tvorba mlieka sa môže znižovať. Cumlík a zavinovačka navyše tlmia prirodzené reflexy dieťaťa. Dieťa sa nemusí budiť na dojčenie podľa svojej potreby a je upokojované cumlíkom. Toto je veľmi častý príklad toho, ako môže dôjsť k poklesu laktácie.
Ak má mama pocit, že nemá dosť materského mlieka, zvyčajne to súvisí s tým, ako sa bábätko správa na prsníku - plače, ošíva sa, odťahuje sa. Zároveň celkovo slabšie prosperuje a nepriberá na hmotnosti.
Základné princípy pre zvýšenie tvorby mlieka
Vo väčšine prípadov je možné tvorbu mlieka zvýšiť. Návrat k plnému dojčeniu však môže vyžadovať viac trpezlivosti než podanie fľaše. Prvým krokom je vždy pomoc pri dojčení a náprava dojčenia.
- Optimalizácia prisatia a techniky dojčenia: Efektívne vyprázdňovanie prsníka je signál pre telo, aby ho opäť naplnilo. Takže čím viac bábätko pije, tým viac mlieka sa vytvorí. Ak pri pozorovaní dojčenia bábätko pije krátko a vypije malé množstvá mlieka, potom je zrejmé, že ide o znížený príjem materského mlieka.
- Častý a neprerušovaný kontakt koža na kožu: Je pre tvorbu mlieka kľúčový, v začiatkoch dojčenia, ale aj neskôr. Preto ak máte pocit, že tvorba mlieka klesla, alebo nie je dostatočná, pokračujte v častom kontakte koža na kožu s dieťatkom. Pokiaľ to nie je možné napríklad kvôli staršiemu dieťaťu, veľmi dobre funguje nosenie bábätka v šatke alebo v ergonomickom nosiči pre deti. Hlavička bábätka má špecifickú vôňu, ktorá stimuluje telo ženy k tvorbe hormónov podporujúcich laktáciu.
- Stláčanie prsníka počas dojčenia: Podporuje pitie dieťatka, pretože mu mliečko tečie ľahšie, a to aj v situácii, kedy by inak iba „dudlovalo“ a salo naprázdno. Pomáha to najmä novorodencom. Ak už nepije ani so stláčaním, ponúknite dieťatku druhý prsník.
- Dojčenie podľa potrieb dieťaťa: Novorodenci sa obvykle kŕmia veľmi často - asi 10 až 12 krát denne alebo každé dve hodiny - to nie je známkou toho, že nemáte dosť mlieka. Prvý mesiac môže chcieť dieťa piť každé dve až tri hodiny, alebo 8 až 12-krát každých 24 hodín. V druhom mesiaci pijú dojčatá zvyčajne 8 alebo 9 krát denne a 7-8 krát denne v treťom mesiaci. Po 4 mesiacoch frekvencie opäť klesá. Od 6 mesiacov to bude s najväčšou pravdepodobnosťou maximálne päť alebo šesť kŕmení každých 24 hodín. Veľmi dôležité je aj nočné dojčenie, pretože vtedy sú hladiny prolaktínu produkujúceho mlieko najvyššie. Nenaťahujte intervaly medzi dojčeniami, pretože chcete, aby dieťa „vydržalo“ hodinu, dve či tri bez dojčenia. Tiež sa nesnažte dieťa naučiť prespať celú noc.
- Postupné odstránenie mätúcich prostriedkov: Dôležité je tiež postupne odstrániť fľaše a cumlíky, ktoré môžu narušiť správnu techniku sania. Ak je príjem materského mlieka nedostatočný a je potrebné bábätko dokrmovať, používajte na dokrmovanie laktačnú pomôcku. Laktačná pomôcka pomáha okrem iného stimulovať tvorbu mlieka a vytvára príležitosť, aby bábätko zároveň pilo aj mlieko z prsníka.
- Spoločné spanie: Veľmi prínosné môže byť aj spoločné spanie. Mnoho rodičov využíva takzvaný balkónik - postieľku bez bočnice prisunutú k posteli rodičov.
Úloha laktačnej poradkyne - komplexná podpora
Ak bábätko nezískava dostatok mlieka z prsníka, existuje pomoc. Môžete sa obrátiť na profesionálnu laktačnú poradkyňu MAMILY. Na otázku, či máte dostatok mlieka, najspoľahlivejšie odpovedá pozorovanie dojčenia, sledovanie pitia bábätka. V prípade, že máte problém rozlíšiť, kedy bábätko pije a kedy saje bez pitia, pomôže vám v tom poradkyňa pri dojčení, ktorá pri osobnom stretnutí vie ukázať mamičke prehĺtanie dieťatka.
Čo pre vás môže urobiť poradkyňa:
- Základom je zhodnotenie pitia dieťaťa na prsníku. Na základe vyhodnotenia pitia dieťaťa potom treba robiť ďalšie odporúčania.
- Naučí matku, ako utíšiť dieťatko. Pretože mnoho detí plače preto, že rodičia nepoznajú spôsoby, ako bábätko upokojiť, či si dokonca myslia, že ho rozmaznajú, ak ich budú používať.
- Naučí matku, ako uspať bábätko. Mnoho rodičov nechá bábätko plakať, lebo si myslia, že by malo zaspať samo.
- Naučí matku, prečo je dobré, aby spala spoločne s dieťaťom.
- Naučí matku, aby nenaťahovala intervaly medzi dojčeniami, pretože chce, aby dieťa „vydržalo“ hodinu, dve či tri bez dojčenia.
- Naučí matku, že nie je dobré, aby sa snažila dieťa naučiť prespať celú noc.
- Matku naučí, ako pozná, že dieťa pije, naučí ju stláčať prsník, aby dieťa pilo, aj vtedy, keď by za bežných okolností len salo bez pitia. Na základe poznania toho, kedy bábätko pije a kedy už nepije, ju naučí vymeniť prsník, ak už bábätko nepije. A odporučí jej, ak je to potrebné, aby celý proces zopakovala niekoľkokrát, až kým sa dieťatko dostatočne nenapije.
- Zhodnotí iné faktory, ktoré mohli dojčenie negatívne ovplyvniť (napríklad užívanie antikoncepcie či niektorých liekov, ktoré môžu tvorbu mlieka znížiť).
- Ak pitie bábätka nie je postačujúce, bábätko nepriberá, je nespokojné, plače, odvracia sa od prsníka, odťahuje sa, púšťa bradavku či je jeho správanie inak znepokojujúce, hľadá aj ďalšie príčiny a situáciu rieši a pomôže bábätku, aby získavalo dostatočné množstvo mlieka z prsníka alebo pomôže zvýšiť tok mlieka.
- V niektorých situáciách nedostatočného pitia, treba urobiť viac než len čakať, že sa situácia vyrieši sama od seba alebo tým, že matka bude viac jesť a piť. Existujú aj ďalšie spôsoby, ako zvýšiť tvorbu mlieka, prípadne sú situácie, v ktorých môže byť oprávnené navrhnúť prostriedky na zvýšenie tvorby mlieka či zavedenie príkrmov, ak má dieťa už viac ako 4 mesiace a situácia si to vyžaduje.
Alternatívne metódy podpory tvorby mlieka
Laktogénne potraviny a bylinky
Vo všetkých kultúrach existovali potraviny, ktoré ľudia považovali za potraviny, ktoré podporujú tvorbu mlieka. Napriek tomu účinky potravín a potravinových doplnkov na tvorbu mlieka nie sú vedecky dokázané. Niektoré kultúry hovorili o pozitívnych účinkoch moringy olejodarnej na tvorbu mlieka, v iných o senovke gréckej či benedikte lekárskom, ale aj o mnohých ďalších bylinkách. Takisto sú rôzni ľudia presvedčení o rozličných potravinách, ktoré im pri tvorbe mlieka pomáhali - a nie je jednoducho vyhodnotiteľné, či išlo o skutočný efekt alebo len placebo. Sú to všetky tie potraviny, ktoré si ľudia medzi sebou radia, ako napríklad ovsené vločky, alfalfa, jastrabina, malinové listy, fenikel, pivovarské kvasnice, žihľava a mnohé iné.
Mnoho mamičiek sa riadi aj nasledujúcimi radami: pitie čo najviac vody, jedenie veľa polievok, zeleniny, ovocia. Niektoré si doprajú aj sladkosti a tučné jedlá. Pozor však na mlieko a mliečne výrobky, niektorým zvykne práve toto škodiť ešte viac ako strukoviny. Niektorým mamám veľmi pomáhajú aj čaje na dojčenie, iné si dopriavajú vineu alebo hroznovú šťavu. Ak má matka rada pivo, občas si dopraje aj čierne pivo. Taktiež aj biela káva, caro a podobné obilninové kávy sú vnímané ako pozitívne ovplyvňujúce tvorbu mlieka. Ak by bolo potrebné zvýšiť tvorbu mlieka, existujú postupy, ktoré dokážu pomôcť, obráťte sa na poradkyňu pri dojčení. Ale ak dojčenie prebieha dobre, bábätko dobre pije, dobre priberá, nemusíte sa zbytočne strachovať o udržanie tvorby mlieka.
Odsávanie mlieka na podporu tvorby
Ak potrebujete podporiť tvorbu mlieka počas prvých piatich dní po pôrode, môžete použiť dvojfázovú elektrickú odsávačku s iniciačnou technológiou, ako je typ Medela Symphony. Hoci je každá mamička iná, často je účinné odstriekavať mlieko ihneď po dojčení alebo za hodinu. Najprv môžete odsávať iba malé množstvo, ale nenechajte sa odradiť - pri pravidelnom odsávaní sa množstvo zvýši. Pokúste sa odčerpávať mlieko (dojčením aj odsávaním) 8 až 12 krát denne, vrátane jedného nočného dojčenia alebo odsávania, pretože vtedy sú hladiny prolaktínu produkujúceho mlieko najvyššie. Čím častejšie sa prsník vyprázdňuje, tým lepšie. Po dvoch alebo troch dňoch pravidelného odsávania by ste mali vidieť výrazné zvýšenie v množstve vyprodukovaného mlieka.
Pokiaľ dieťa vôbec z prsníka nedojčíte alebo pre neho nemáte dostatok odstriekaného mlieka, môže vám pomôcť technika nazvaná „hands-on pumping“. Bolo preukázané, že táto technika zvyšuje množstvo mlieka, ktoré matky počas odsávania získajú. Celý proces trvá asi 25 až 30 minút. Počas odsávania stlačte na niekoľko sekúnd prsník palcom a prstami.
Viete, prečo sú probiotiká a prebiotiká pre bábätko dôležité?
Psychická pohoda matky
Je dôležité si uvedomiť, že psychický stav matky sa odrazí aj na tvorbe mlieka, aj na tom, ako sa bude správať dieťatko. Pokiaľ ste v strese, tak sa blokuje oxytocín, ktorý potrebujete na spustenie mlieka pri dojčení. Pokúste sa preto zostať v pokoji. Kludná mama = kludné dieťa.
Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc
Ak máte podozrenie, že dieťa nemá dostatok mlieka, neváhajte zavolať lekárovi vášho dieťaťa alebo spojte sa s laktačným poradcom. Jedine odborník môže posúdiť, či máte málo mlieka a pozrie sa, ako dojčíte, aby zistil, či je dieťa dobre prisaté a prijíma dostatočné množstvo potravy. Nedostatočne pomočené a pokakané plienky, dehydratácia a nedostatočný prírastok na váhe sú varovné signály, ktoré by ste mali konzultovať s pediatrom.
Medicínske príčiny zníženej tvorby mlieka
Niektoré medicínske stavy u matky môžu ovplyvniť tvorbu mlieka. Patrí sem anamnéza syndrómu polycystických ovárií, cukrovky, ochorenia štítnej žľazy alebo iných hormonálnych porúch. V takýchto prípadoch je obzvlášť dôležité spolupracovať s lekárom a laktačnou poradkyňou.
Možnosti dokrmovania
Pokiaľ nie ste stále schopná odstriekavať pre dieťa dostatok materského mlieka, musíte dieťa pod dohľadom lekára dokrmovať darcovským materským mliekom alebo náhradnou dojčenskou mliečnou výživou. Dôležité je si uvedomiť, že pokiaľ sa vám dieťa zdá hladné, jedlo mu neodopierajte. Avšak, neprepchávajte ho len preto, že si myslíte, že by mal prijímať určité množstvo mlieka. Kým dojčené dieťa sa môže pri prsníku upokojiť a zároveň vypiť len minimálne množstvo mlieka alebo len také množstvo, aby uhasilo smäd, deti kŕmené z fľaše túto možnosť nemajú. Ak chcete pomôcť dieťaťu prijať správne množstvo mlieka, kŕmte ho pomaly a robte mu malé prestávky, aby vám mohlo dať najavo, že má dosť. Ak sa vám zdá, že dieťa mlieko prehĺta príliš rýchlo a zadúša sa, pomôžte mu chytiť dych tým, že ho od mlieka odtrhnete vždy po niekoľkých, napríklad desiatich prehltnutiach.
V prvom mesiaci veku sa väčšina detí kŕmi asi 8-krát denne po 70-90 ml materského mlieka na jednu dávku, v celkovom objeme 600-750ml za 24 hodín. Potom, až do šiesteho mesiaca, sa priemerné množstvo potrebného materského mlieka pohybuje okolo 750-850 ml denne, rozdelených do šiestich až ôsmich dávok. Väčšina detí starších ako sedem až jedenásť mesiacov prijíma už celý rad potravín v pevnom stave dvakrát alebo trikrát denne, plus malé občerstvenie, spolu so štyrmi alebo piatimi dávkami materského mlieka denne. Majte na pamäti, že zatiaľ čo kravské mlieko je pre ne dobré, nesmiete to s ním preháňať, alebo znížite dieťaťu chuť na pevnú stravu a iné zdravé potraviny. Veľké množstvo kravského mlieka môže dokonca viesť k anémii z nedostatku železa. Samozrejme môžete pokračovať s dojčením aj po uplynutí jedného roka, pokiaľ to vy aj dieťa chcete.
tags: #ked #nepribera #dieta #ale #mlieka #je