Nástup do škôlky je významným míľnikom v živote dieťaťa aj celej rodiny. Predstavuje prvý krok k samostatnosti, socializácii a získavaniu nových skúseností mimo bezpečného domáceho prostredia. Petra Arslan Šinková, psychologička a majiteľka predškolských zariadení v Bratislave, ktorá sa špecializuje na testovanie detí v predškolskom veku a využíva program Dr. Veľký krok v emocionálnom a sociálnom dozrievaní dieťaťa, zdôrazňuje, že tento proces je prirodzenou súčasťou vývinu.
Význam odlúčenia a nástupu do škôlky
Odlúčenie od matky a získanie náhradnej vzťahovej osoby, ktorej dieťa bude dôverovať, je kľúčové. Dieťa sa musí prispôsobiť novému režimu, pravidlám a nadväzovať vzťahy. Ako uvádza Petra Arslan Šinková, dieťa sa musí naučiť fungovať v skupine a deliť sa o veci. Ak nemá viacerých súrodencov, doma sa to nenaučí. Pre deti je toto prvé veľké odlúčenie spojené aj so smútkom a je to v poriadku. Vývinovo je úplne normálne, že deti sú z odlúčenia smutné a radšej by boli doma s mamou. Vždy sme smutní, ak sa lúčime s niekým, koho milujeme. Pre deti je pocit bezpečia a istoty to najdôležitejšie a ten majú od svojho narodenia práve pri rodičoch.
Odlúčenie a separácia má však v živote dieťaťa z viacerých dôvodov veľký význam. Je to veľmi dôležitý vývinový krok a deti vďaka nemu emocionálne dozrejú. Je dôležité nielen pre každé dieťa, ale aj jeho rodiča. Najdôležitejšie je, ako tento krok urobíme. Rodičia by sa mali zaujímať, ako to čo najlepšie zvládnuť a zabezpečiť, aby z toho dieťa nemalo traumu.
Prirodzený smútok a potreba bezpečia
Je prirodzené, že deti pociťujú smútok pri odlúčení od svojich rodičov. Tento smútok je signálom ich silnej emocionálnej väzby a potreby bezpečia, ktoré im primárne poskytujú práve rodičia. Petra Arslan Šinková zdôrazňuje, že tento smútok je vývinovo normálny a deti by sa nemali cítiť previnilo, ak sa cítia smutné. Dôležité je, aby rodičia tento pocit akceptovali a zároveň dieťaťu poskytli dostatočnú istotu a podporu, aby sa postupne adaptovalo na novú situáciu.
Pri rozhodovaní o škôlke: Istota rodičov a výber zariadenia
Kľúčovým predpokladom úspešného nástupu do škôlky je istota rodičov. Petra Arslan Šinková uvádza, že rodičia musia byť sami presvedčení, že dieťa chcú dať do škôlky. Akonáhle majú neistotu, či by ešte nemali počkať a pod., tak to nie je dobre. Dieťa vycíti aj tú najmenšiu neistotu rodiča, nech ju rodič nehovorí nahlas. Mali by si teda v prvom rade byť istí svojím rozhodnutím a uvedomiť si, že toto obdobie je vždy ťažké. Byť si však istý pri takomto veľkom životnom kroku asi nie je jednoduché, nie?
Pri istote rodičov zohráva dôležitú rolu aj výber škôlky. Mali by sa vopred porozprávať s jej vedením, učiteľkami a budú cítiť, či sú to ľudia, ktorým chcú svoje dieťa zveriť. Musia tomu zariadeniu a jeho učiteľkám dôverovať. Ak to tak necítia, nemali by dieťa do tej škôlky dávať. Nebude to fungovať.
Odborné posúdenie zrelosti dieťaťa
Pochybnosti o pripravenosti dieťaťa na škôlku by mal vždy posúdiť odborník. Rodičia totiž nemajú potrebný odstup. Majú svoje obavy a ľahko sa môžu dať zviesť k tomu, že ich dieťa nie je na škôlku zrelé, hoci to tak nie je. Ak odborník potvrdí zrelosť dieťaťa, rodičia by mu mali nástup do škôlky aj umožniť a dať mu pocit istoty a podpory.
Petra Arslan Šinková zdôrazňuje, že ak sa ráno mama pri odovzdávaní dieťaťa v škôlke rozplače, je jasné, že sa rovnako bude správať aj dieťa. Bude si myslieť, že sa má tejto novej situácie tiež báť. Ak je rodič dobre nastavený, dieťa je zrelé a pani učiteľka ho vtiahne do kolektívu, adaptácia je otázkou niekoľkých dní. Aj ten veľký plač, čo rodičia zažívajú v šatni, vždy do pár sekúnd ustane, keď zatvoria dvere. Možno to znie neuveriteľne, ale je to tak.
Zmena vzťahu rodič-dieťa a adaptácia bez plaču
Nástup do škôlky znamená pre rodičov veľký zlom, kedy sa ich dieťa začne odpútavať a dozrievať. Ich vzťah nadobudne nový rozmer. Existujú aj deti, ktoré sa adaptujú bez plaču. Rodičia bývajú vtedy prekvapení, či je to v poriadku. Pravda je, že ich to zväčša dobehne neskôr, a predsa si to odplačú. Na niektoré deti ten smútok príde aj po pár týždňoch, keď si uvedomia, že už naozaj doma s mamou nebudú a takto to bude navždy. Každopádne rodič môže vo veľkej miere ovplyvniť adaptáciu dieťaťa. Ak mu dal dobré základy, zvládne ju oveľa ľahšie.
Veková primeranosť nástupu do škôlky
Niektoré deti sú pripravené na škôlku skôr, ale aj také, čo nie sú ani v 3 rokoch. Dá sa povedať, že v priemere sa však väčšina detí v tomto veku dokáže odlúčiť od matky. Petra Arslan Šinková odporúča v prípade pochybností o zrelosti dieťaťa zostať doma. Pred nástupom do škôlky sa veľa rodičov pýta na dieťa. Pozveme si dieťa na pozorovanie, aby sme videli, či je dieťa vôbec schopné vzdialiť sa od mamy a ísť k hračkám, alebo sa jej stále drží. Na nezrelých deťoch vidno úzkosť.
Plač pri školských bránach: Rutina odovzdávania detí
Tréning separácie ako kľúč k úspechu
Tréning separácie považuje Petra Arslan Šinková za kľúčový. Odlučovanie je potrebné začať postupne a nespôsobiť dieťaťu šok. Možno to robiť s pomocou otca, babičiek a pod. Rodičia by mali pravidelne nechávať dieťa aj s inými osobami už od malička, aby si zvykalo na odlúčenie.
Vývinovo si má dieťa prechádzať určitými štádiami a veľmi dôležité výzvy sú pri tom aj odlúčenia. Vo vývinovej psychológii sa hovorí o štádiách, kedy sa dieťa cíti byť súčasťou tela matky, postupne prechádza do diády, teda už vníma „ja a ty“. V tomto momente ho má začať rodič trošku púšťať. Mali by sme mu začať dávať viac voľnosti, možnosti spoznávať svet okolo seba.
Podpora samostatnosti a budovanie dôvery
Prístup, kde sa dieťa môže kedykoľvek dostať k rodičovi a zároveň sa spolieha samé na seba, je vo výchove veľmi prospešný. Napríklad aj pri spaní môže mať dieťa postieľku umiestnenú tak, že sa samé dokáže ku rodičovi dostať, ak chce. Ak má dieťa v noci potrebu, malo by mať možnosť ju uspokojiť. Som za to, aby si rodičia cez dieťa neriešili svoje neistoty a nezdravo nenaväzovali deti na seba. Neskôr je to pre ich deti ťažšie. Takéto deti majú väčšie problémy s nadväzovaním nových vzťahov. Je lepšie stáť pri nich a byť im oporou, keď to potrebujú.
Po diáde prechádza dieťa do triády, kedy sa priberá otec a na to si začne dieťa vytvárať ďalšie vzťahy.
Testovanie pripravenosti dieťaťa na odlúčenie
Rodič si môže otestovať, či je dieťa zrelé na odlúčenie od mamy, najprv doma. Matka môže ísť do obchodu a dieťa zostane s babkou. Začať je dobré s krátkymi intervalmi. Ak má dieťa problém zostať s inou osobou bez mamy, už je to prvý znak, že môže mať problém s odlúčením.
Dobré je využívať rôžne krúžky či detské centrá, aby si zvykalo, že sú okrem neho ďalšie deti, že učiteľka dáva nejaké inštrukcie a ono ich má nasledovať. Aj tam rodičia uvidia, či je dieťa schopné sa vzdialiť. Ak dieťa mamu stále nesleduje, je to dobré znamenie.
Plánovanie nástupu do škôlky a minimalizácia zmien
Neodporúča sa robiť naraz veľa zmien v čase nástupu do škôlky. Mali by sme si zodpovedne naplánovať nástup dieťaťa do škôlky a podriadiť tomu aj ostatné veci. Ak rodič nastupuje do práce, mal by zaškôlkovať dieťa aj 2 - 6 mesiacov vopred ako nastúpi do práce. Je to úplne nová situácia pre všetkých. Odplienkovanie, odnaučenie od cumlíka či dojčenia je dôležité robiť vopred, lebo tých zmien by bolo na dieťa veľa. Podobne aj v prípade, ak sa má narodiť súrodenec. Každá zmena prináša dieťaťu pocit narušenia istoty a bezpečia. Bude sa musieť vyrovnávať so zmenami, ktoré budú výrazne vplývať na jeho život. Čím menej zmien, tým lepšie.
Ideálny adaptačný proces v škôlke
Ideálny adaptačný proces zahŕňa predprípravnú fázu, kedy by rodičia mali o škôlke deťom rozprávať. Hovoriť im, čo sa tam deje, hrať sa na ňu. Čítať si príbehy, kde sa spomína nástup dieťaťa do škôlky. Z rozprávky sa dokáže dieťa krásne vcítiť do situácie a mať predstavu, čo ho asi čaká. Potom by sa mali chodiť prechádzať k škôlke. Ak sa dá, ísť sa do nej pozrieť.
Úžasné by bolo, ak by všetky škôlky umožňovali, aby rodičia mohli zotrvať aspoň prvé dni 30 minút až 1,5 hodiny. Nesmie to byť viac. Dieťa si nemá zvykať fungovať v prostredí s rodičom, ale bez neho. Rodič by mu mal sprostredkovať pocit istoty a bezpečia.
Postupné predlžovanie pobytu a dodržiavanie sľubov
Ak dieťa vyzerá bezproblémovo, už aj druhý deň ho môžeme nechať samé. Povieme mu, že si ideme nakúpiť jabĺčka a zatiaľ môže napríklad postaviť s deťmi vežu. Tak, aby sme vedeli dodržať ten sľub a prídeme preň aj s jabĺčkami. Dieťa má pocit, že rodič dodržal sľub a zároveň vie, kde bol. Deti musia vedieť, kam mama odišla. Rodič nesmie meškať. Hlavne v prvé dni neexistuje, aby meškal, lebo to nabúra u dieťaťa pocit jeho istoty.
Čas v škôlke dieťaťu postupne predlžujeme. V prvý deň tam môže byť pol hodinu, ďalší deň hodinu a pol. Ak nemá problém, tak aj pol dňa. Ak je úzkostnejšie, necháme ho len hodinu a pol. Treba to riešiť individuálne a sledovať, ako reaguje. Je dôležité dobre naplánovať, kedy sa dieťa dostane z pol dňa na celý deň. Bežne hovoríme o 1-2 týždňoch.
Stres zo zmeny a zvýšená záťaž organizmu
Stres zo zmeny nie je jediným dôvodom, prečo sú niektoré deti často choré. Je to jednoducho zvýšená záťaž. Tým, že sa kladú väčšie požiadavky na dieťa, musí nasledovať inštrukcie, prispôsobiť sa režimu, je tam viac detí, nové aktivity, je z toho unavené. Keď je organizmus vyčerpaný, má slabšiu imunitu a ľahšie ochorie.
Zmeny v správaní po návrate zo škôlky
Súvisí s týmto vyčerpaním aj to, že deti bývajú po návrate zo škôlky podráždenejšie a plačlivejšie. Na jednej strane je adaptácia, ktorá sa deje v škôlke. Dieťa je najprv väčšinou vo fáze pozorovateľa, sleduje, čo sa okolo neho deje, nezapája sa veľmi. Potom sa začne aktívnejšie zapájať, skúša, testuje a následne si začne hľadať v kolektíve pozíciu.
Zmeny v správaní nastanú aj doma. Dieťa bude unavenejšie, môže byť uzavretejšie. Potrebuje si spracovať zážitky. Často býva doma aj mrzutejšie. Tým, že sa v škôlke začne prispôsobovať novým pravidlám a režimu, doma môže skúšať posúvať túto hranicu a nechce sa mu už počúvať inštrukcie. Môže s rodičom viac bojovať, lebo potrebuje niekde „vypustiť paru“. Niekedy deti dostanú záchvat hnevu ešte v šatni, keď príde rodič. Mali by mu však dať šancu vykričať sa, uvoľniť sa. Je to to isté, akoby rodič začal chodiť do práce a stále od neho niekto niečo chce. Dieťa sa musí všeličomu prispôsobovať. Doma chce mať pokoj alebo sa vykričať, aby to dostalo zo seba. Nie je to znakom toho, že by mu v škôlke bolo zle.
tags: #kedy #dat #dieta #do #skolky