Každý z nás je iný. Jeden je vysoký, druhý nízky, niekto má modré oči, druhý hnedé. Farbu očí, vlasov, ale aj výšku dieťaťa môžeme zistiť ešte pred jeho narodením. V prírode hrá matematika neraz dôležitú úlohu. Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu.
Tajomstvo ryšavej farby vlasov
Prirodzenú ryšavú farbu vlasov má približne iba 1- 2 % ľudskej populácie. Ak ste sa niekedy zamýšľali, prečo sa neradíte do tejto skupiny práve vy, prinášame vám dôvod, ktorý sa podaril zistiť vedcom. Predpokladalo sa, že za vznik ryšavých vlasov môže gén MC1R. Ide o takzvaný recesívny gén, ktorý sa však u dieťaťa nemusí prejaviť ani v prípade, že obaja rodičia majú ryšavé vlasy.
Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1). Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami.
Tmavovlasí rodičia a ryšavé dieťa
Ak ste tmavovlasí, môže sa vám narodiť aj dieťa s ryšavými vlasmi. A ani v tom nemusí mať prsty sused. Tmavovlasí rodičia môžu mať ryšavé dieťa. Môže za to gén, ktorý sa dá aj ľahko detekovať, je totiž schovaný za tmavé vlasy rodičov. Všetko závisí od genotypu rodičov, prarodičov a vzťahov recesivity a dominancie medzi jednotlivými alelami génov. V prípade, ak sú rodičia heterozygoti, o to je šanca väčšia, ale možné to kľudne je. Nezávisí to len od rodičov, ale aj od starých rodičov.
Rovnako tak je možné, že dvaja ryšaví rodičia môžu mať dieťa s tmavšími vlasmi. Ak sú obaja rodičia nositeľmi recesívneho génu pre ryšavosť, ich dieťa bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou ryšavé vlasy. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny.
Skryté súvislosti medzi farbou vlasov a pôvodom... Červená, blond, hnedá atď...
Genetika očí a komplexnosť dedičnosti
Farba očí je komplexný znak, ktorý je ovplyvnený viacerými gény. Kedysi sa predpokladalo, že hnedá farba očí je dominantná a modrá recesívna, no v skutočnosti je dedičnosť farby očí zložitejšia. Príčinu dominancie hnedých očí vysvetľuje známa lekcia z hodiny biológie, ale farba očí je v skutočnosti určená mnohými génmi a je to trochu komplikovanejšie. Nie je to úplne tak, že gény sú dominantné a recesívne, ale majú silnejšie a slabšie účinky.
Farbu očí určujú pigmentové bunky - melanocyty, tie produkujú farebný pigment melanín. Pri narodení nie je ešte ukončená pigmentácia očnej dúhovky melanínom, čiže málo pigmentu melanínu spôsobuje, že oči sú svetlomodré. Ak bude melanínu viac, budú oči tmavomodré, zelené, hnedé či dokonca výrazne tmavohnedé. Väčšina detí sa rodí s modrými alebo šedými očami, no až v 9. až 12. mesiaci bude farba dúhovky konečná.
Silné a slabé gény v praxi
Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť. Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť.
Vývoj vlasov u novorodenca
Vlásky novorodeniatka nevypovedajú nič o tom, či raz bude z neho drobca kučeravý vlasáč alebo ryšavý exot. Tmavým rodičom sa pokojne môže narodiť žltovlasý kučeravý anjelik, rovnako ako dvom blondiakom čiernovlasý čertík. O pár týždňov už môže byť všetko inak. Z kučier anjelika môžu byť hnedé rovné vlásky a tmavý čertík bude mať holú hlávku. Prvé, fetálne vlásky, nech už sú akejkoľvek farby, bábätkám vypadajú a postupne, asi do troch mesiacov ich nahradia pevnejšie vlasy.
Môže sa tak stať aj bez toho, aby ste si niečo všimli alebo fetálne vlásky vypadnú akoby naraz. Zmeny hormonálnych hladín u dieťaťa sú príčinou tiež toho, že niektoré novorodeniatka sú holohlavé a normálne vlasy im začnú rásť až okolo šiestich mesiacov. Okrem vláskov na hlavičke môže mať novorodenec aj „vlásky“ na telíčku. Tieto chĺpky, lanugo, sa objavia už počas vnútromaternicového vývoja a do pár dní či týždňov po pôrode vypadajú.
Mýty o raste a starostlivosti
Dokonca aj holiči sú schopní vás presviedčať, že častejšie strihanie pomôže, aby dieťaťu vlasy rástli rýchlejšie a boli hustejšie. Nie je to pravda! Každý z nás sa narodí s určitým typom, kvalitou a hustotou vlasov a ovplyvniť na tomto fakte sa dá máločo. Rovnako sa rodíme už s daným počtom vlasových folikulov, takže častým strihaním nie je možné, aby sa nám korienky rozmnožili a vlasov bolo viac.
Prvé týždne by ste mali vlásky a hlavičku umývať bábätku iba čistou vodou vždy pri kúpaní. Až do 6. mesiaca nemusíte kupovať šampón, aj na vlásky postačuje pri umývaní detské mydlo. Umytú hlavičku nezabudnite jemne vysušiť prikladaním osušky, nie šúchaním. Na česanie stačí jemný hrebienok alebo kefka - raz denne rovnomerne prečešete celú hlavičku, aby sa pokožka prekrvila, čo stimuluje aj vlasové folikuly.
Genetické prekvapenia a ich vysvetlenie
Existuje mnoho príkladov z praxe, ktoré potvrdzujú túto skutočnosť. Jedna z mamičiek opisuje, že bola ako dieťa špinavá blondínka s ryšavým nádychom, jej partner bol ako dieťa čistý blonďák a v dospelosti svetlohnedý. Ich dieťa sa narodilo s čisto ryšavými vlasmi, ktoré sa neskôr zmenili na špinavý blond s ryšavým odtieňom. Ďalší pár, kde je jeden rodič blond a druhý tmavý, má ryšavé deti. V inej rodine majú rodičia tmavé vlasy a ich deti sú ryšavé.
Tieto príklady ukazujú, že farba vlasov môže preskakovať generácie. Ryšavá farba vlasov je často spojená s recesívnymi génmi, ktoré sa nemusia prejaviť u rodičov, ale môžu sa objaviť u ich potomkov, ak obaja rodičia nesú tento gén. Je dôležité si uvedomiť, že gény sú zmeskou dedičstva z predchádzajúcich generácií. Preto sa dieťa môže podobať na svojich prarodičov alebo dokonca ešte vzdialenejších predkov. Takže, ak máte v rodine niekoho s ryšavými vlasmi, aj keď to bolo pred mnohými generáciami, je tu možnosť, že sa tento gén prejaví aj u vášho dieťaťa.
Gonozómová dedičnosť a jej špecifiká
Dedičnosť znakov viazaných na pohlavie sa nazýva aj gonozómová dedičnosť, podľa ktorej sa dedia všetky znaky viazané na pohlavné chromozómy. V niektorých prípadoch neobsahujú chromozómy X a Y žiadne zhodné úseky. Heterologická časť chromozómu X je tá časť DNA, ktorá nemá zodpovedajúcu homologickú časť na chromozóme Y. Tieto gény sú dôležité pre vývoj a fungovanie organizmu, a keďže nie sú prítomné na chromozóme Y, prejavujú sa v rôznej miere u mužov a žien.
Na druhej strane, heterologická časť chromozómu Y je tá časť DNA na chromozóme Y, ktorá nemá zodpovedajúcu homologickú časť na chromozóme X. Chromozóm Y obsahuje len veľmi málo génov, a tie, ktoré sa nachádzajú v jeho heterologickej časti, sú špecifické pre jedincov heterogametického pohlavia (mužov). Tieto gény sa dedia priamo z otca na syna, čo sa nazýva holandrická dedičnosť alebo priama dedičnosť. Príkladom takéhoto génu je gén pre nadmerné ochlpenie ušníc, ktorý sa prenáša výhradne z otcov na synov.
Poznanie farieb v živote dieťaťa
Poznanie farieb je v živote dieťaťa veľmi dôležité. Vo všeobecnosti sa uvádza, že dieťa by v čase nástupu do školy malo vedieť vymenovať základné farby. Neznamá to však, že sa ich začne učiť pomenovávať vo veku piatich rokov. Poznávanie farieb začína cca okolo 18. mesiaca života dieťaťa a dospelí v procese poznávania môžu byť veľmi nápomocní. Rozoznávanie farieb je pre dieťa významná schopnosť. Ľudia používajú farby na to, aby opísali veci, situácie, orientovali sa v premávke alebo posudzovali bezpečnosť potravín.
Dieťa má schopnosť rozoznávať farby približne od 18. mesiaca svojho života. Je to čas, kedy začína zaznamenávať rozdiely a podobnosti v tvaroch, farbách, veľkostiach a povrchoch. Potrvá však oveľa dlhšie, kým sa farby naučí aj správne pomenovať. Väčšina detí vie vo svojich 3 rokoch pomenovať jednu farbu. Dôležité je, aby ste ako rodičia, či opatrovatelia dieťaťa vytvárali prirodzené podmienky na poznávanie a osvojovanie si farieb. Život predškoláka je o hre a poznávaní a učení sa počas nej. Netreba si robiť na chladničku vyvesiť nejaký plán, čo, kedy počas dňa robíme a s dieťaťom trénujeme.
Vplyv prostredia a sexuálna selekcia
So všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta. Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande.
Poznáme viacero teórií, ktoré sa snažia tieto javy vysvetliť. Kanadský antropológ Peter Frost publikoval v marci 2006 štúdiu v odbornom časopise Evolúcia a ľudské správanie, kde sa uvádza, že blond vlasy sa vyvinuli veľmi rýchlo na konci doby ľadovej najmä vďaka sexuálnej selekcii. Podľa tejto štúdie zabezpečoval severský vzhľad žene s blond vlasmi a modrými očami výsostné postavenie medzi rivalkami v silnom boji o mužov. Iná teória, autor diela „História a geografia ľudských génov“, naznačuje, že blond vlasy začali prevládať v Európe asi v roku 3000 pred naším letopočtom na území dnešnej Litvy.
Genetická kalkulačka a etické hranice
Nie sú to však iba vzorce. Existuje tiež genetická kalkulačka, ktorá vie odhaliť aj genetické ochorenie. Jedna americká firma uviedla na trh kalkulačku, ktorá na základe DNA rodičov vypočíta pravdepodobnosť genetického ochorenia. Vznikli však pochybnosti, či je to vôbec etické. Ak sa na vás dieťa nepodobá, má inú farbu očí, vlasov, alebo má inú výšku, skúste testy DNA alebo zazvoňte u poštára.
"Boli skonštruované rovnice, ktoré dokážu výšku dieťaťa predpovedať na základe výšky rodičov s relatívne vysokou presnosťou," potvrdil znalec. Na to, aby ste zistili, aké bude asi vysoké vaše dieťa, stačí výška oboch rodičov a jednoduchý vzorec. Výšku matky spočítame s výškou otca, výsledok vydelíme dvoma a ak ide o chlapca pripočítame 7,5 a ak o dievča 7,5 odpočítame. Výsledok je predpokladaná výška dieťaťa v dospelosti. Je však možná aj niekoľkocentimetrová odchýlka.
tags: #kedy #ma #dieta #rysavu #farbu