Imunitný systém je zložitý komplex buniek, zlúčenín, tkanív a orgánov chrániaci človeka, ktorý rastie a zosilňuje v čase. Prof. MUDr. Mgr. zdôrazňuje, že zázračná pomôcka, potravina či liek pre lepšiu imunitu detí neexistuje. Imunitný systém je príliš zložitý, aby sa dal zostručniť do zopár rád. Podobne ako pri ostatných telesných systémoch sa novonarodené dieťa nerodí s plne rozvinutým imunitným systémom.
Kľúčové fázy formovania imunity
Samotný imunitný systém dieťaťa sa začne vyvíjať bezprostredne po narodení, pričom najmä prvé týždne sú kľúčové pre správne fungovanie imunity v neskoršom živote. V priebehu prvého pol roka dôjde k spotrebovaniu protilátok, ktoré dieťa dostalo od matky, pričom už počas tohto obdobia si dieťa začína budovať svoju vlastnú efektívnu imunitu.
Imunitný systém dieťaťa sa rozvíja prostredníctvom kontaktu s baktériami, vírusmi a plesňami a učí sa proti nim brániť. Do 1. roku veku dieťaťa sa imunitný systém významne rozvinie, aj keď nie úplne. O plne „vyzretej“ obranyschopnosti môžeme hovoriť až zhruba v puberte, medzi 14. a 17. rokom.
Pasívna imunita: Dar od matky
Cez placentu prechádzajú z matky do dieťaťa dôležité protilátky, ktoré mu umožnia zvládnuť prvé mesiace života. Táto podpora tzv. pasívnej imunity potom pokračuje dojčením. Materské mlieko obsahuje množstvo ochranných imunoglobulínov (najmä jeho skorá forma - kolostrum), ktoré dieťa chránia prechodne pred baktériami a vírusmi. Množstvo a druh protilátok odovzdaných dieťaťu závisí od imunity matky. Ak napríklad matka má dostatok protilátok proti čiernemu kašľu, krátko po narodení chránia protilátky prenesené cez placentu aj dieťa.
Fungovanie a zložky imunitného systému
Základnou funkciou imunitného systému je obrana organizmu proti cudzorodým látkam. Je prepojený s nervovým a endokrinným systémom a plní informačnú a riadiacu funkciu. Jeho dôležitou vlastnosťou je schopnosť „učiť sa a adaptovať sa novým podmienkam”.
- Prirodzená (nešpecifická) imunita: Predstavuje prvú líniu v obrane proti patogénom a iným škodlivinám. Je charakteristická rýchlou odpoveďou a riadi sa pravidlom: „všetko alebo nič“.
- Získaná (špecifická, adaptívna) imunita: Predstavuje druhú líniu v obrane organizmu. Nastupuje pomalšie, ale je schopná rozoznať obrovské množstvo podnetov. Po opakovanom kontakte s tým istým antigénom vzniká vďaka nej imunologická pamäť.
Úvod do vrozené imunity
Základnými školami pre bunky imunitného systému sú týmus a kostná dreň. V týmuse sa z niektorých buniek stane koordinátor, z iných tzv. zabijak. V kostnej dreni sa biele krvinky špecializujú na tvorbu protilátok.
Vplyv stravy na obranyschopnosť
Keď si uvedomíme, že 60 až 80 % imunitných buniek sa nachádza v črevách, je logické, že to, čo jeme, má zásadný vplyv na to, ako funguje naša imunita. Najdôležitejším faktorom je vyváženosť a rôznorodosť stravovania. Pre imunitu napríklad nie je dôležitý len zinok alebo vitamín D, ale celý komplex minerálov, vitamínov, enzýmov či probiotík.
Je vhodné myslieť aj na potraviny, ktoré majú väčšie zastúpenie imunite prospešných látok. Patria sem potraviny, v ktorých nájdeme zvýšený podiel karotenoidov, vitamínu C, zinku, vitamínu B6 či omega-3/6 esenciálne nenasýtených mastných kyselín. Naopak, ak spravíte z potravín na báze bielej múky a z rafinovaného cukru základ stravovania vášho dieťaťa, zdravotné dôsledky, ale napríklad aj obezita na seba nenechajú dlho čakať.
Životný štýl a prostredie
Neustále čítame o tom, že bylinka či jedlo sú určujúce pre posilnenie imunitného systému. Toto zjednodušujúce tvrdenie ale ignoruje základný fakt: imunita je príliš zložitý systém. Žiadne zázračné posilnenie imunity pomocou niekoľkých tabletiek echinacei či návštev sauny neprichádza do úvahy.
Spánok ako základ regenerácie
Bez kvalitného spánku nie je možné zabezpečiť dostatočnú regeneráciu celého organizmu vrátane imunity. Ešte dôležitejšia než dĺžka je kvalita spánku. Deti by nemali aspoň hodinu pred spaním pozerať TV či hrať PC hry.
Hygiena a kontakt s prostredím
Naučiť dieťa správne hygienické návyky už v útlom detstve je nesporne dôležité. Správna hygiena síce nezabezpečí lepší imunitný systém, ale napríklad umytie rúk po pobyte vonku alebo na toalete zníži riziko infekčných ochorení. Na druhej strane, každý extrém škodí. Vedci zistili, že úzkostlivá snaha izolovať naše deti pred cudzími baktériami vedie v skutočnosti k zvýšeniu chorobnosti a výskytu alergií.
Čo robiť pri opakovaných infekciách
V období viróz je vhodné zvýšiť príjem čerstvej zeleniny a ovocia. Osvedčené sú čerstvé zeleninové šťavy, vhodná je aj kvalitná pitná voda. Vhodné je preplachovanie nosa, inhalácie, úprava stravy, saunovanie.
Ak naučíte vaše dieťa aktívnemu pohybu a cvičeniu, dáte mu jeden z najdôležitejších darov do života. Viaceré vedecké štúdie potvrdili, že pravidelné cvičenie zvyšuje počet prirodzených protilátok u dospelých aj detí. Pri správne určenej diagnóze porúch imunity je k dispozícii široká škála imunomodulačných liekov. Neodporúča sa rodičom púšťať sa do samoliečiteľstva, pretože to môže oddialiť diagnostiku závažnej choroby.
Vplyv stresu a psychiky
Stres je jeden z kľúčových faktorov, ktoré prispievajú k úpadku imunitného systému. Dlhodobý stres a pocit úzkosti pri opustení matky vplývajú neraz u dieťaťa aj na oslabenie jeho obranyschopnosti. Naopak, viaceré štúdie preukázali, že smiech, vnútorná pohoda a zdravie vzájomne súvisia. Prostredie, v ktorom dieťa nemusí podávať výkon, ale môže byť samo sebou, je pre zdravý vývoj imunity rovnako dôležité ako strava či spánok.
Úloha črevného mikrobiómu
Črevná mikrobiota matky má vplyv na vývoj obranyschopnosti dieťaťa. Spôsob, akým dieťa uzrie svetlo sveta, ovplyvňuje aj to, aké baktérie sa usadia v jeho črevách. Ak sa dieťa narodí cisárskym rezom, nedostane sa do kontaktu s baktériami v pôrodných cestách matky. To má za následok zníženie rozmanitosti mikroorganizmov v črevách dieťaťa. Dojčenie to môže kompenzovať, pretože materské mlieko je bohaté na bifidobaktérie, ktoré znižujú riziko vzniku infekcií. Mikrobióm v čreve dieťaťa sa však môže ľahko narušiť, napríklad ak je liečené antibiotikami. Ak sa črevná mikrobiota nevyvíja správne, u detí sa neskôr častejšie vyskytuje astma, alergie a autoimunitné ochorenia.
tags: #kedy #ma #dieta #vybudovany #imunitny #system