Vracanie u detí predstavuje pre rodičov častú a nepríjemnú skúsenosť, ktorá dokáže mnohých vyľakať. Obzvlášť obavy z dehydratácie môžu viesť k panike. Je dôležité si uvedomiť, že vracanie nie je choroba, ale príznak rôznych ochorení, a telo dieťaťa sa takto často bráni pred škodlivými látkami v žalúdku. Pri chorobách vracajú deti častejšie ako dospelí, a hoci to môže pôsobiť hrozivo, zvyčajne rýchlo ustane. Najväčším rizikom pri vracaní je dehydratácia, teda nedostatok tekutín v tele, ktorá je obzvlášť nebezpečná u mladších detí, pretože čím je dieťa mladšie, tým je citlivejšie na dehydratáciu. K stratám tekutín často prichádza aj vtedy, ak má dieťa okrem vracania aj horúčku alebo hnačku, prípadne potenie a zrýchlené dýchanie.
Rozdiel medzi vracaním a grckaním a najčastejšie príčiny
Je kľúčové odlíšiť skutočné vracanie od bežného „grckania“ po kŕmení alebo pri odgrgnutí. Vracanie je spravidla silené, prudké a opakované, zatiaľ čo grckanie, aj keď môže pôsobiť niekedy prudko a môže byť prúdom, je bez námahy a nespôsobuje dieťaťu výraznú nepohodu. U dojčiat je regurgitácia, teda spätný pohyb tekutého obsahu počas jedla a medzi jedlami, normálna. Ak však dieťa regurgituje niekoľkokrát denne a nedostatočne priberá, môže to byť problém, a v takom prípade je vhodné poradiť sa s lekárom.
Medzi najčastejšie príčiny vracania u detí patrí vírusová infekcia tráviaceho traktu, často nazývaná gastroenteritída, ktorá sa prenáša osobným kontaktom, hlavne v rodine alebo v predškolských zariadeniach a detských centrách, či v bazénoch. Ide o veľmi nákazlivé ochorenie. Pôvodcom môže byť aj „otrava jedlom“, keď je v jedle prítomná jedovatá látka (toxín, vytvorený baktériami), a to pri nedostatočnej tepelnej úprave alebo pri nesprávnom skladovaní potravín. Vracanie môže byť tiež dôsledkom diétnej chyby, ako je konzumácia nie čerstvého jedla, nevhodná kombinácia jedál, mastné alebo príliš sladké jedlá.
Ďalšími príčinami môžu byť infekcie dýchacích ciest, prehriatie alebo mierny úpal v letných mesiacoch, pocity úzkosti alebo niektoré lieky, napríklad antibiotiká. U bábätiek môže byť vracanie spojené s prerezávaním zúbkov. Reflex, ktorý postihuje takmer polovicu bábätiek, je taktiež sprevádzaný vracaním, avšak tieto príznaky zvyčajne vymiznú po treťom mesiaci života.
Vracanie môže byť aj prejavom kinetózy, ktorá postihuje niektoré deti po prvom roku života počas cestovania autom. Medzi vážnejšie príčiny patrí hypertrofická pylorostenóza, čo je zhrubnutie svalu medzi žalúdkom a dvanástnikom, ktoré spôsobuje, že strava nemôže prechádzať ďalej do čriev. Dôležitým príznakom je opakované silné vracanie, zvyčajne prúdom, do 15-30 minút po kŕmení. Ide o vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu, aby sa predišlo ťažkej dehydratácii a strate hmotnosti. Vracanie môže byť aj známkou iných ochorení, ako sú angína, horúčka, hnisavý zápal mozgových blán, ochorenia obličiek alebo pečene. V neposlednom rade, vracanie môže byť psychogénne podmienené, teda spôsobené stresom alebo psychickou záťažou.
Vracanie: Najprv u detí - Detská nemocnica vo Vermonte, Fletcher Allen
Prvé kroky po vracaní: Ukľudnenie žalúdka a trpezlivosť
Keď dieťa zvracia, rodičia často robia najčastejšiu chybu, ktorá vedie k ďalšiemu vracaniu, a to podávanie tekutín alebo jedla príliš skoro. Po opakovanom vracaní je nevyhnutné nepodávať dieťaťu nič aspoň 1 hodinu, na ukľudnenie podráždeného žalúdka. Niektoré odporúčania dokonca uvádzajú prestávku 2 až 3 hodiny po dávení, pričom to platí aj pre čistú vodu, pokiaľ dieťa nejaví známky dehydratácie. Pery mu môžu rodičia zvonku mierne navlhčiť. Najlepšie je, ak sa dieťaťu podarí zaspať alebo aspoň odpočívať. Počas spánku je však potrebné dieťa sledovať, aby sa nezadusilo zvratkami. Všeobecne platí zásada, že dieťaťu od posledného vracania hodinu nepodávame žiadne tekutiny. Až po uplynutí tejto doby, počas ktorej sa žalúdok mierne stabilizuje, môžeme postupne po malých množstvách dodávať tekutiny. Pri vracaní je dôležité dohliadnuť, aby dieťa zvratky nevdýchlo do dýchacích ciest - najlepšie je dieťa polohovať v sede v miernom predklone alebo u malých detí prípadne v ľahu na boku. Dôležitou zásadou je aj nepodávať bez odporúčania lekára lieky proti vracaniu, pretože by mohlo prísť k prekrytiu príznakov závažného ochorenia. Krátkotrvajúce vracanie bez iných príznakov zriedka vedie k nedostatku tekutín.
Rehydratácia: Kľúč k prevencii dehydratácie
Zabrániť dehydratácii dieťaťa je hlavnou zásadou liečby. Liečenie spočíva vo včasnej náhrade stratených tekutín a minerálov, čo je rehydratácia. Vracaním dieťa stráca veľa tekutín, ale aj žalúdočných štiav prípadne iných dôležitých látok, preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby boli nahradené v dostatočnom množstve a v správnom zložení. Po prestávke, teda 2 - 3 hodinkách, ideálne, ak sú strávené spánkom či odpočinkom, môžu začať rodičia podávať dieťaťu tekutiny. Dávky tekutín musia byť podávané postupne v malom množstve, pretože akumulácia väčšieho objemu tekutín v žalúdku môže vyvolať opätovné vracanie.
Aké tekutiny podávať a ako?
Najvhodnejšie sú špeciálne tekutiny, nazývané orálne rehydratačné roztoky (ORR), ktoré obsahujú nielen vodu, ale aj správne množstvá minerálov a cukrov (sacharidov), potrebných ako náhradu stratených tekutín. Na trhu sú dostupné rôzne rehydratačné roztoky, ako napríklad Fluidex, Kulíšek, Biogaia, rehydratačný roztok HIPP, BioGaia Plus, Enhydrol, Humana alebo Ele Dietix. Biogaia Protectis je navyše chuťovo veľmi prijateľný. Ak dieťa rehydratačný roztok odmieta, môžete mu ho primiešavať po menších množstvách do čaju.
Zásady rehydratácie rehydratačným roztokom:
- Roztok podávajte vždy vychladený na 4 - 8 °C.
- Podávajte ho po lyžičkách, napríklad po 5 - 10 minútach vždy 5 - 10 ml roztoku (jedna dnešná čajová lyžička má objem 4 ml, takže podáte 2 - 3 lyžičky). Interval môžete predĺžiť na 15 - 20 minút podľa situácie.
- Nikdy roztok nedochucujte ovocnou šťavou alebo džúsom.
Ako doplnenie tekutín môžu poslúžiť aj nesýtené minerálne vody (ako Budiš, Slatina, Fatra a pod.), dojčenská voda, prípadne slabý čierny alebo feniklový čaj mierne sladený glukózou (hroznovým cukrom - Glukopur, dostupné v lekárňach). Tekutiny je vhodné sladiť hroznovým cukrom v pomere 1/2 - 1 čajová lyžička na 100 ml. Pri odmietaní iných tekutín môžete podať aj vodou riedenú jablkovú šťavu. Pre staršie deti je možné podávať mrazené ľadové kocky vyrobené z týchto roztokov.
Pokiaľ nemáte možnosť ísť do lekárne a kúpiť rehydratačný roztok, môžete si pripraviť aj domáci. V pol litri vody rozpustite pol kávovej lyžičky soli a štyri kávové lyžičky najlepšie hroznového cukru.
Dôležité objemy tekutín pre rehydratáciu:
- Rehydratácia musí byť rýchla a má byť zvládnutá za 4 hodiny; za ten čas podajte 30 - 50 ml roztoku na 1 kg hmotnosti dieťaťa.
- Zabezpečenie dostatočného príjmu tekutín u dojčaťa znamená prijať 120 až 180 ml tekutiny/kg telesnej hmotnosti za 24 hodín.
- U batoliat je to o niečo menej - 100 - 120 ml tekutín na 1 kg hmotnosti za 24 hodín. Do tohto objemu počítame aj jedlo v tekutej forme (mlieko, dojčenie), slabý čierny alebo feniklový čaj prisladený hroznovým cukrom (glukopurom), dojčenská voda.
Čo nepodávať?
Nikdy nepodávajte nápoje typu Coca-Cola alebo džúsy. Tieto nápoje sú úplne nevhodné, a ich podávanie môže Vášmu dieťaťu zhoršiť zdravotný stav. Obsahujú totiž nežiaduce množstvá minerálov a iných látok (napríklad veľké množstvo cukrov a fosforečnanov), ktoré môžu ešte zhoršovať stav hydratácie a tiež poškodzovať sliznicu, „zranenú“ infekciou. Nepodávajte neriedené ovocné šťavy, džúsy alebo limonády. Vyhýbajte sa bežnému repnému cukru, ktorý v črevách zhoršuje kvasné procesy. Nepodávajte len čistú vodu bez pridania solí a cukrov.
Kedy začať s jedlom a akú stravu zvoliť?
Postupná realimentácia, teda postupné podávanie dobre znášanej a ľahko stráviteľnej stravy, je ďalším dôležitým krokom po úspešnej rehydratácii. Pevnú stravu zaraďujte až po 6 až 8 hodinách bez vracania. Najmenej 24 hodín by ste nemali dieťaťu ponúkať bežné jedlo. Ak vaše dieťa opakovane vracia, nepodávajte mu pevnú stravu. V prípade pridružených hnačiek okrem rehydratácie podávame aj nedráždivú, protihnačkovú diétu a probiotiká.
Odporúčania pre deti do 1. roka (dojčené a kŕmené náhradnou výživou)
Dojčenie pri rehydratácii neprerušujeme, vhodné je podávanie menšieho množstva materského mlieka v častejších intervaloch podľa tolerancie. Umelé mlieko odporúčame zarábať do ryžového odvaru namiesto vody. Dojčeným deťom odporúčame pred kŕmením podávať pár čajových lyžičiek ryžového odvaru, ktorý môže pomáhať pri zmiernení hnačky.Pri zlepšenej tolerancii mlieka alebo iných rehydratačných tekutín je možné asi o 2-3 hodiny pridať malé množstvo tuhej stravy z už zavedených príkrmov. Pri pretrvávajúcej hnačke je to najmä banán, ryža a varená mrkva. Pre mladšie deti začnite s nedráždivými jedlami, ako je jablkové pyré (známa “detská výživa”), roztlačené banány alebo dojčenské cereálie.
Odporúčania pre deti od 1. roka
Pri zlepšenej tolerancii rehydratačných tekutín skúsime o 2-3 hodiny podať malé množstvo nedráždivej, respektíve protihnačkovej stravy. Ako prvé sú vhodné ľahko stráviteľné potraviny, napríklad sucháre, piškóty, slabší vývar (mrkvovo-mäsový), ryža, varené zemiaky, roztlačený zemiak, toast. Zo zeleniny sa odporúča varená mrkva, tekvica alebo cuketa. Ak chcete podať mäso, volte dusené alebo naparené chudé časti. Keď dieťa toleruje tekutiny, môžu rodičia zaradiť diétne jedlo, rovnako v menších dávkach. Po 24 hodinách bez vracania sa vráťte k bežnej strave, ale vyhnite sa mastným jedlám a sladeným nápojom, pretože môžu zhoršiť hnačku.
Všeobecné odporúčané jedlá pre zotavenie
Jedlo má byť ľahko stráviteľné a nedráždivé. Na začiatku má byť jedlo mixované, kašovité, postupne mleté alebo nadrobno posekané (pre menšie deti).
- Zelenina: mrkva, ryža, zemiak, tekvica, cuketa, varené alebo dusené na vode. Začínajte zemiakom, postupne mrkvu, petržlen, cuketu, tekvicu.
- Ovocie: banán (pučený - mixovaný), strúhané jablko bez šupky alebo dusené na vode. Nezrelé banány sú bohaté na draslík, rezistentný škrob a pektín - prebiotickú vlákninu, ktorá pomáha zlepšovať trávenie a môže znížiť frekvenciu hnačky.
- Mäso: chudé, napríklad kuracie, morčacie, teľacie, rybie filé, varené, ideálne pomleté alebo mixované.
- Pečivo: sucháre, jednodňové pečivo, ryžové chlebíky, bezvaječná cestovina, ryžové rezance, staršie biele netukové pečivo, výnimočne slané tyčinky bez zrniek a soli.
- Kaše: zemiaková, ryžová, krupicová len na vode, bez masla a mlieka.
- Pri zlepšovaní stavu a formovanej stolici možno zaradiť biely nízkotučný jogurt s probiotickou kultúrou, postupne nízkotučný tvaroh, najemno nastrúhaný eidam s 30% obsahom tuku.
Protihnačková diéta
Protihnačková diéta s nižším obsahom tukov (teda aj mlieka a mliečnych výrobkov) a jednoduchých cukrov, ako sú banány, ryža, varená mrkva, strúhané jablko, je vhodná najmä v prvých dňoch hnačiek. Následne treba začať s bezlaktózovými produktami a postupnou obnovou perorálneho príjmu. Chia semená majú veľmi vysoký obsah rozpustnej vlákniny, čo môže pomôcť minimalizovať hnačku, pretože rozpustná vláknina sa viaže na vodu a pomáha absorbovať prebytočnú tekutinu, čím zväčšuje objem stolice a zlepšuje jej konzistenciu.
Ryžový odvar - recept a použitie
Ryžový odvar môže byť veľmi nápomocný, najmä pri hnačkách.Recept na ryžový odvar:
- 50 g ryže (2 polievkové lyžice) na 2 litre vody. Ryžu prepláchnuť v studenej vode. Variť 1 - 1,5 hodiny v 2 litroch vody.
- Iný variant receptu: 25 g umytej bielej lúpanej ryže uvaríte v litri vody do mäkka. Rozmixujete a ak chýba, doplníte prevarenou vodou do celkového objemu 0,5 l.Tento odvar sa môže použiť na zarábanie umelého mlieka pre dojčatá namiesto vody, alebo sa môže podávať dojčeným deťom pred kŕmením v malých množstvách.
Nevhodné potraviny počas rekonvalescencie
Počas zotavovania sa vyhýbajte nasledujúcim potravinám:Sladkosti, tukové keksy, nafukujúca zelenina (ako kaleráb, kapusta, hrášok, brokolica, karfiol), strukoviny, hríby, tučné mäso, údeniny, párky, vyprážané jedlá, vajíčka, grahamové a celozrnné pečivo, tukové pečivo, mak, orechy, korenené jedlá, zapražené polievky a omáčky.
Známky dehydratácie: Kedy spozornieť?
Dehydratácia dieťaťa v dôsledku vracania alebo vracania spojeného s hnačkami je častým strašiakom rodičov a tiež najzávažnejším dôsledkom. Je nevyhnutné všímať si príznaky dehydratácie, ktoré môžu signalizovať potrebu lekárskej pomoci. Platí, že čím je dieťa mladšie, tým je náchylnejšie na dehydratáciu.
Ktoré znaky dehydratácie si všímať u svojho dieťatka:
- Suché sliznice: Suché ústa, lepkavé sliznice v ústach, suchý jazyk. Suché pery samy osebe o dehydratácii nesvedčia, ale sú sprievodným znakom.
- Menej sĺz: Keď dieťa plače, vidíte málo sĺz alebo plače bez sĺz - má suché očká.
- Znížené močenie: Malé porcie tmavého moču, interval močenia viac ako 6 - 8 hodín, menej ako 6 mokrých plienok za deň u bábätiek, alebo nedostatočné močenie 8-10 hodín (slabé, tmavá moč). Ak dieťa nezmočilo plienku viac ako 6 hodín, je to varovný signál.
- Celkový stav: Únava, malátnosť, apatia, ospalosť, letargia, nezáujem, alebo naopak podráždenie a nepokoj. Pre závažnú dehydratáciu svedčí, ak je dieťa príliš slabé, aby sa postavilo, alebo ak sa pokúsi vstať, má silný závrat. Ak je dieťa hravé, šťastné a správa sa normálne, pravdepodobne nejde o dehydratáciu.
- Koža: Suchá, chladná koža, mľandravá a zvrásnená, najmä na brušku.
- Oči a fontanela: Vpadnuté oči, u bábätiek výrazne vpadnutá fontanela - mäkké miesto na vrchu hlavy.
- Smäd a hmotnosť: Výrazný smäd (u starších detí), všimnúť si môžete aj stratu hmotnosti.
- Kardiovaskulárny systém: Rýchla akcia srdca, rýchle dýchanie.
- Kapilárny návrat: Spomalený kapilárny návrat - za normálnych okolností po stlačení nechtového lôžka necht nadobudne bielu farbu a po uvoľnení tlaku sa mu do 2 sekúnd vráti pôvodná farba. Pri dehydratácii je tento čas dlhší.
Kedy vyhľadať lekára?
Niekedy je návšteva lekára nevyhnutná a netreba s ňou váhať, najmä ak sa stav dieťaťa zhoršuje. Hoci s prvým vracaním netreba hneď utekať k lekárovi, je dôležité poznať varovné signály. Vracanie zvyčajne odznie do 24 až 48 hodín pri bežnej črevnej viróze. Ak sa asi do 8 hodín nepodarí u dieťaťa obnoviť perorálny príjem tekutín, alebo sa jeho celkový stav zhoršuje, je nutné vyšetrenie dieťaťa lekárom.
Lekára je potrebné vyhľadať v nasledujúcich prípadoch:
- Ak sa u dieťaťa prejavia známky dehydratácie.
- Ak dieťa plače bez sĺz alebo má sucho v ústach.
- Ak dieťa chokuje alebo sa dusí.
- Ak napriek opatreniam nedochádza k ústupu ťažkostí.
- Ak dieťaťu neodchádza stolica ani vetry.
- Ak má dieťa silnú bolesť brucha vynucujúcu si úľavovú polohu.
- Ak vracaniu predchádzal úraz hlavy.
- Ak dieťa jedlo huby.
- Ak trpí úpornými bolesťami hlavy.
- U dojčiat do 6 mesiacov s vracaním silným prúdom (nie odgrckávanie) po každom kŕmení.
- Ak je dieťa mladšie ako mesiac a vracia prúdom.
- Ak je malátne, apatické, spavé alebo má zmeny správania.
- Ak opakovane vracia zelený alebo krvavý obsah.
- Ak neprestáva vracať a vyzerá veľmi choré (je bledé, malátne, schvátené).
- Ak dieťa mladšie ako tri mesiace vracia.
- Ak dieťa vo veku 3 - 12 mesiacov opakovane vracia.
- Ak dieťa vracia opakovane dlhšie ako dva dni, stav sa zhoršuje alebo nie je schopné udržať v sebe žiadne tekutiny.
- Ak má prímes krvi v stolici alebo zvratkoch.
Pravidelné ponúkanie tekutín je nevyhnutné k zabezpečeniu dostatočnej hydratácie a je kľúčom k tomu, aby dieťa nemuselo byť prijaté do nemocnice na infúznu rehydratačnú liečbu. Rady a poučenia v žiadnom prípade nenahrádzajú zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekármi a inými kvalifikovanými zdravotníckymi pracovníkmi.
tags: #kedy #moze #dieta #jest #po #vracani