Vývoj dieťaťa je fascinujúca cesta plná očakávaní a radosti z každého nového míľnika. Rodičia sa často s netrpezlivým očakávaním tešia na moment, keď sa ich bábätko začne pohybovať, či už plazením, štvornožkovaním, sedením alebo prvými krôčikmi. Mnohé mamičky sa nevedia dočkať, no časom zistia, že časy, keď dieťa len pokojne ležalo a hralo sa pri nich, boli „zlaté staré časy“. Niektoré si aj vtipne spomínajú, že aspoň schudli, keď sa ich malí objavitelia začali pohybovať. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a jeho vývoj je individuálny. Harmonický vývoj dieťaťa nepostupuje dokonale podľa tabuliek, a preto sa netreba ponáhľať ani porovnávať.
Vývojové míľniky: Každé dieťa je jedinečné
Každé dieťatko je iné, no všetky si prejdú v priebehu dôležitého, prvého roka míľnikmi v psychomotorickom vývoji. Niektoré skôr, iné neskôr - základom však je, že ich žiaden z týchto míľnikov učiť nemusíte. Sú prirodzeným výsledkom vývoja a prídu vtedy, keď je dieťatko na ne pripravené. Deti sa vyvíjajú rôzne a skôr či neskôr dosiahnu zručnosti súvisiace s motorickým a mentálnym vývojom. Hlavne však samo od seba túži objavovať svet vôkol seba, spoznávať ho a skúmať a zbierať informácie, stimulovať tak rapídne sa vyvíjajúci mozog. Rodičia sa na tieto zmeny tešia s netrpezlivým očakávaním. Je však dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným tempom, ktoré by sa nemalo násilne urýchľovať.
Napríklad, moja dcéra sa začala plaziť v 10-tich mesiacoch a v 11-tich začala štvornožkovať. Iná mama spomína, že jej malá sa začala plaziť, keď mala 7 mesiacov aj 2 týždne a o tri dni už štvornožkovala. Mnoho detí začína s pohybom v rozmedzí od 5 do 8 mesiacov, no niektoré môžu začať aj neskôr, napríklad v 14 mesiacoch. Jeden otecko spomína, že obaja jeho synovia začali s pohybom ako 7,5-mesační, pričom jeden sa plazil ako partizán a druhý sa odrážal ako nepodarená žaba, raz oboma rukami doprava, raz doľava. Táto rozmanitosť svedčí o individuálnom tempe. Dôležité je, aby vývoj dieťaťa napredoval, a nie aby sa striktne držalo tabuliek.
Od prvého vzpriamenia k pohybu: Príprava na prieskum sveta
Aby sa dieťatko mohlo efektívne pohybovať, musí prejsť v predchádzajúcich mesiacoch svojho života fázami ako „prvé vzpriamenie“, koordinácia oko-ruka, a stráviť dostatok času na brušku, aby posilnilo svalstvo a bolo schopné koordinovať pohyby končatín. Už naše polročné bábätko nás pripravuje na to, že mu čoskoro priestor jeho ležoviska nebude stačiť. Deti sú väčšinou na brušku, vysoko sa dvíhajú na ručičkách alebo ručičky a nožičky zdvihnú a robia lietadielko. Niektoré už trochu podvihnú aj zadoček nad zem. Tieto skoré fázy sú kľúčové pre budovanie svalovej sily a motorických zručností, ktoré sú nevyhnutné pre neskorší pohyb.
Vývojové etapy hrubej motoriky dieťaťa do 18. mesiacov (podľa CDC a fyzioterapeutky):
- 3. mesiac veku dieťatka: Prvé vzpriamenie: koordinácia oko-ruka, schopnosť vzpriamene držať hlavičku, schopnosť používať ruky a spájať ich pred sebou.
- 3,5. - 4. mesiac veku dieťatka: Prevrátenie sa z chrbta na bok a z boku na bruško.
- 4. - 5. mesiac veku dieťatka: V čase na brušku sa vie vzpriamiť a vytiahnuť na predlaktia a lakte.
- 5. mesiac veku dieťaťa: Druhé vzpriamenie: V čase na brušku sa vie dieťa vzpriamiť a vytiahnuť na vystreté rúčky, odtlačiť od podložky.
- 6. mesiac veku dieťaťa: Obrat z chrbta na bruško a späť.
Čo to znamená „plazenie“? Míľniky okolo 6. a 7. mesiaca
V období okolo 6. a 7. (8.) mesiaca dieťa prechádza do fázy, ktorú nesprávne nazývame „plazenie“. Fyzioterapeutka Mgr. Magdaléna Varcholová z Vitalclinic objasňuje, že plazenie ako také nie je ideálnou motorickou lokomóciou (schopnosť pohybu zmenou polohy alebo miesta) a dieťatko ho môže vynechať. V skutočnosti v období okolo 6. - 7. mesiaca vaše dieťatko môže „váľať sudy“ či tuleniť.
V období medzi 6. a 7. mesiacom môže dieťatko začať objavovať svet okolo a pritom sa môže posúvať vpred váľaním sudov, alebo tulenením. Tulenenie je lokomócia, pri ktorej si dieťatko strieda horné končatiny a zároveň rotuje hlávku vždy k zaberajúcej hornej končatine. Dolné končatiny sú ťahané voľne za telom. Tento pohyb prevádzajú detičky, ktoré majú veľkú motiváciu, či už v staršom súrodencovi, alebo v domácom zvieratku. Plazenie je zaujímavý moment vo vývine dieťatka, ktorý je akosi opomínaný pediatrami a inými lekármi. Pod plazením si predstavujeme posun dopredu na spôsob jašterice. Yasminka sa začala plaziť presne na 7 mesiacov. Náš chrustík už lozí o dušu, niečo po piatom mesiaci začal (možno 5,5). Mladší sa plazí od cca 6 mesiacov. Mne sa začal plaziť, teda skôr tak posúvať pred po 7 mesiacoch, a pre mňa to bolo najsuper obdobie.
Prejedenie - čemer (Posunky + titulky)
Štvornožkovanie: Kedy bábätko začne „loziť ako chrobáčik“?
Štvornožkovanie, alebo lozenie, je kľúčová etapa vo vývoji dieťaťa, ktorá predchádza samostatnej chôdzi. Mnoho detí začne štvornožkovať po krátkom období plazenia alebo tulenenia. Napríklad, dievčatko sa začala plaziť, keď mala 7 mesiacov aj 2 týždne a o tri dni už štvornožkovala. My sme sa plazili od 6,5 mesiaca a o dva týždne už normálne po štyroch. Iné dieťa začalo štvornožkovať v 7 mesiacoch a 3 týždňoch. Môj synáčik preskočil plazenie a štvornožkovať začal v 4 mesiacoch. No moja dcéra sa vôbec neplazila a začala štvornožkovať v 9 mesiacoch. Iná mama spomína, že jej Simonka začala štvornožkovať až v 11 mesiacoch. Dovtedy ju už vodili za ručičku, sama sa nepohla. Staršia dcéra až keď chodila, a malý v 10 mesiacoch.
Koncom 6. a začiatkom 7. mesiaca sa dieťatko dostane do pozície na štyri ako keby naskočením oboch dolných končatín naraz. Poloha je ešte nestabilná. Následne prichádza poloha nízkeho šikmého sedu, kedy sa dieťatko hráva na boku a je ako keby v „plážovej polohe“. Malo by to vedieť na obidve strany. V 9. mesiaci dieťatko štvornožkuje skríženým vzorom. Lozenie je veľmi dôležitá schopnosť dieťatka. Dieťatko sa to naučí približne v 9. mesiaci. Avšak môže to byť individuálne.
Nakoľko ide o skrížený pohyb, kedy pri lození strieda ruky a nohy, zlepšuje svoju rovnováhu, orientáciu v priestore, koordináciu a sústredenie. Prepája obe hemisféry. Metodika Evy Kiedroňovej odporúča, aby dieťatko lozilo až 6 mesiacov, kým dokáže samé chodiť. Keď sa dokáže dieťatko pretáčať z chrbta na bruško a naopak, čiže dokáže kvalitne „váľať sudy“, má silné ruky a pevné bruško, tiež mu nechýba chuť spoznávať svoje okolie, vtedy je pripravené na lozenie.
Už pri 7-mesačných deťoch vidieť, že sa snažia nájsť nejaký pohyb, ako sa posúvať v priestore. Začínajú pivotovať (točiť sa doprava, doľava, dookola), plaziť, dvíhať zadok ako húsenica. Niektoré deti začínajú tak, že sa dostanú na kolená a sadnú si na ne. Takto sa hrajú s rukami a hračkami. Neskôr zdvihnú zadok a už sú na kolenách. Pohupujú sa dopredu a dozadu. Dieťatko je na kolenách na štyroch končatinách, ako mačka a postupne hýbe naraz s pravou rukou a ľavou nohou (preto skrížený pohyb), ďalej s ľavou rukou a pravou nohou. Je potrebné, aby takto striedalo ruky a nohy. Chrbát sa neprehýba v driekovej časti, ale je pekne rovný. Na začiatku lozenia dieťatko môže mať nohy a ruky naširoko, tzv. širšiu základňu kvôli udržaniu rovnováhy. Ako sa dieťatko rozlozí, základňa sa zúži tak, že pri lození má dieťatko dlane v úrovni ramien a kolienka v úrovni bedier. Špičky chodidiel musia smerovať dovnútra.
Sedenie, státie a prvé krôčiky: Nadväzujúce výzvy
Okrem plazenia a štvornožkovania sú dôležitými míľnikmi aj sedenie, státie a chôdza. Tieto zručnosti sa často vyvíjajú súbežne alebo tesne po sebe, pričom každá nová schopnosť stavia na predchádzajúcej. Pokus o sedenie je jedným z prvých úspechov v motorickom vývoji dieťaťa. Aby sa dieťatko posadilo, potrebuje najskôr nadobudnúť iné zručnosti. Najprv sa bábätko učí otáčať hlavu v polohe na chrbte. V nasledujúcich mesiacoch začne pri ležaní na brušku dvíhať hlavu, čím posilňuje svaly krku. Potom sa podopiera o predlaktia a z polohy na ručičkách a otáča sa - prevaľuje sa z chrbta na bruško a naopak.
Moja dcerka začala sedieť, keď mala 5,5 mesiaca. Stabilný sed je rovnako emotívnym okamihom ako prvé krôčiky. Tento míľnik nastáva medzi 6. a 9. mesiacom života, zväčša ide o obdobie okolo 8. mesiaca. Niektoré deti dosiahnu tento míľnik i skôr. Sedenie s oporou rúk nasleduje často lezenie. Z polohy na štyroch sa deťom lepšie dostáva do sedu. Keď bude drobec liezť do voľného priestoru, dosiahli ste vytúžený cieľ - váš potomok dokáže samostatne sedieť.
Vo veku 9 mesiacov sa dojča dokáže postaviť s oporou. Keď mala moja dcéra cca 5 mesiacov, v 6tich už štvornožkovala a v 7mich sa postavila. Moj syn sa priplazí ku gauči, kľakne si a potom sa postaví, ale ešte sám nechodí. Od kedy môžete očakávať prvé samostatné krôčiky? Okolo veku jedného roka. Ona chodiť začala potom skoro v 14-tich mesiacoch, tiež keď už si bola istá, že bez hanby a pádu prejde kam chce. Iné dieťa začala chodiť, keď malo 1 rok aj 10 dní. Samostatné sedenie, plazenie a prvé krôčiky sú určite vývojové míľniky, na ktoré sa rodičia tešia.
Dôležitosť jednotlivých vývojových fáz: Prečo nič nepreskakovať
V dnešnej dobe veľa z nás chce všetko uponáhľať. Nech už moje dieťatko dokáže plaziť, nech sa už samé vie presúvať v priestore, nech konečne sedí, lozí. A načo má loziť, veď nech už konečne chodí. Mňa však moja dcérka naučila, že všetko má svoj čas. Nie je správne, ak detičky preskočia niektorý model motorickej ontogenézy. Každý nižší model je totiž časťou vyššieho modelu. Napríklad, ak sa dieťatko kvalitne neoprie v 3. mesiaci o lakte v polohe na brušku, bude problém s oporou sprevádzať dieťatko aj v nasledujúcich lokomóciách. To vedie detičky k neideálnej budúcej lokomócii. Každé vývinové obdobie je pre dieťatko a jeho pohyb dôležité.
Vo svojej praxi sa fyzioterapeutka Anka Sedláčková stretla s dieťatkom, ktoré už samostatne chodilo, ale mamička ho musela postaviť, lebo jediné, čo vedelo urobiť samostatne, bolo pretočenie z chrbátika na bruško. Čiže 14 mesačné dieťa, ktoré mama musela posadiť a postaviť. Pri chôdzi jej musela byť stále v pätách, lebo malá padala dozadu, nakoľko nevedela pokrčiť nohy a znížiť svoje ťažisko - jednoducho v procese svojho vývinu nemala príležitosť sa naučiť padať. Na tomto príklade vidíme, že aj keď dieťatko vedelo samo urobiť niekoľko krokov, neprinieslo mu to očakávanú samostatnosť, lebo jej chýbalo niekoľko veľmi dôležitých medzikrokov, ktoré za ňu museli urobiť iní (posadiť, postaviť, posadiť zo stoja na zemi a pod.). A práve jedným z takýchto medzikrokov je plazenie.
Proces vývinu ako aj vývinu pohybu môžeme vnímať z rôznych hľadísk. Jedným z nich je zrenie nervovej sústavy prostredníctvom základných neurologických vzorcov. Tieto vzorce sú veľmi prínosné v pozorovaní vývinu pohybu u dieťaťa ako aj v situáciách, keď sa plynulý vývin zadrhne. V systéme Body - Mind Centering® je štúdium a stelesnenie základných pohybových vzorcov dôležitou súčasťou vzdelávacej ako aj terapeutickej práce s deťmi aj s dospelými. Pre jednoduchosť uvádzame iba tzv. vertebrálne vzorce, ktoré môžeme priamo pozorovať u dieťaťa v prvom roku života. Sú to: spinálny, homologický, homolaterálny a kontralaterálny. Každý z nich má špecifické miesto, kde pohyb začína a ako sa šíri cez telo.
Spinálny pohyb začína hlavou a šíri sa cez chrbticu smerom ku kostrči alebo kostrčou a šíri sa chrbticou k hlave. Jasným prejavom spinálneho vzorca je pretáčanie. Homologický vzorec pohybu začína v oboch rukách (dlaniach) a šíri sa smerom k obom nohám (chodidlám) alebo v oboch chodidlách a šíri sa k obom rukám. S ním sme sa stretli tiež v predchádzajúcom vekovom období, kedy sme hovorili o polohe na brušku. Ide o naše ľudovo povedané „pasenie koníčkov“ - zdvih na rukách v polohe na brušku. Ďalší zo vzorcov je homolaterálny vzorec, kedy pohyb začína jednou rukou (dlaňou) a šíri sa do nohy (chodidla) na tej istej strane, resp. začína chodidlom jednej nohy a šíri sa k ruke na rovnakej strane. Jeho najľahšie rozoznateľným prejavom je plazenie.
Posledným vzorcom je vzorec kontralaterálny, kde pohyb začína natiahnutím sa jednej ruky do priestoru (v polohe na štyroch) a pokračuje k opačnej nohe (tá sa predĺži) resp. natiahnutím nohy vzad, pričom pohyb prechádza k opačnej ruke (predĺži sa). Príkladom tohto vzorca je lozenie po štyroch. Toto je základný repertoár pohybových koordinácií pre pohyb do priestoru, ktorý sa postupne rozvíja na vyšších úrovniach (v stoji, v skokoch), ako aj vzájomným kombinovaním jednotlivých vzorcov (napr. ak vyskočíme a pritom sa vo vzduchu otočíme).
Aby to však nebolo také jednoduché, objavujú sa tu dva možné spôsoby, ako sa pohyb začína. Jeden je spôsobom odtlačenia sa od prekážky, najčastejšie od zeme, a druhý spôsobom natiahnutia končatín do priestoru. Najviditeľnejším prejavom základných neurologických vzorcov je síce pohyb dieťaťa do priestoru, ale práve neurologické dráhy týchto koordinácií súvisia s nervovou aktivitou centier ovplyvňujúcich koncentráciu, reč, grafomotoriku a pod. Každý so základných neurologických vzorcov súvisí aj s určitým psychickým nastavením. Plazenie súvisí s prenášaním váhy z jednej polovice tela na druhú a s vnímaním každej polovice samostatne. To súvisí s rozdielnym používaním pravej a ľavej strany, pravej a ľavej ruky, pravej a ľavej nohy.
Rozlišovanie patológií a správnych pohybových vzorcov
Mnohé mamičky sa pochvaľujú rôznymi štýlmi „plazenia“ (pohybu na brušku) svojich detí. Deti v snahe preskúmať okolie a hračky či jednoducho veci môžu napredovať rôznymi spôsobmi. Ak sú to však práve tieto spomínané a trvajú dlhšie, fyzioterapeutka upozorňuje, že ide o rôzne patológie - teda radí ozvať sa a poradiť. Medzi patologické štýly patria:
- priťahovanie sa len rúčkami, „plazenie posediačky“ či v polosede: posúvanie sa pomocou nôh a zadočka (ide o patológiu).
- „cúvanie“ (odtláčanie sa rukami): ak trvá chvíľočku a len ste si to všimli, príčinou môže byť šmýkanie sa ponožkami o hladkú podložku - radíme preto vyzuť ponožky či pančušky. Ak cúvanie trvá dlhšie, ide o patológiu a možné oslabenie svalov v ramenách a krku. Posun dozadu u dieťatka býva často spojený s určitou frustráciou, pretože jeho vnímanie je nasmerované dopredu - pravdepodobne by rado niečo dočiahlo.
- pohyb pomocou kolien a lakťov: ide o patológiu a slabú oporu rúk.
Ak vaše dieťatko pivotuje - otáča sa vôkol vlastnej osi, prípadne sa hýbe po špičkách nožičiek so zdvihnutým zadočkom a dvíha sa aj na rúčky, to fyzioterapeutka prezýva tzv. medvedia chôdza, a sú to správne lokomócie.
V predchádzajúcom období bolo veľmi dôležité, aby si dieťa vybudovalo silné vnímanie symetrie, čo sa prejavuje napríklad v uchopovaní hračky do oboch rúk naraz, zdvíhaní oboch nôh naraz, chytaním si kolienok a chodidiel oboma rukami, odtlačením sa od oboch rúk. Takto dobre vyvinutá symetria dáva predpoklad pre pohyb asymetrický, kedy každá polovica tela plní inú funkciu. Pohybov, ktoré súvisia s homolaterálnou organizáciou je však viac. Jedným z veľmi dôležitých je posúvanie sa dozadu odtláčaním od rúk, pričom telo sa jemne vychyľuje ako stierač na aute. To vychyľovanie je prejavom toho, že jedna ruka zatláča viac ako druhá. Práve tento pohyb dozadu uvoľňuje pohyb kostrče do strán, čo neskôr pri opretí pokrčeného chodidla o zem umožní posun dopredu.
Ako podporiť prirodzený vývoj bábätka? Hra a prostredie
Ako upozorňujú mnohí fyzioterapeuti a fyzioterapeutky, základom správneho psychomotorického vývoja je „správne manipulovanie s dieťaťom“, aby ste uňho nezafixovali zlý pohybový stereotyp. Od ktorého sa odúča náročnejšie. Učiť deti nemusíte ničomu, ale môžete ich podporiť. Podľa fyzioterapeutky máte najlepšie podmienky podporiť deti v psychomotorickom vývoji práve tým, čo najviac zbožňujú: hrou. V domácnostiach si na to vytvorte vhodné podmienky.
Prejedenie - čemer (Posunky + titulky)
Tu sú dôležité body pre podporu:
- Dbajte na to, aby dieťa trávilo dostatok času na brušku: Dôležitá nie je kvantita, stačí pravidelne každý deň. Položte bábätko na bruško. Toto je ideálna poloha pre bábätko! Dojča začne inštinktívne dvíhať hlavičku, dvíhať sa na predlaktiach a odstrkovať sa, aby sa otočilo na chrbát. Batoľa má v sebe prirodzený sklon k pohybu, takže tieto pokusy bude robiť, aj keď nie vždy budú úspešné. To môže vyvolať frustráciu, ale to je v poriadku. Bude sa o to pokúšať aj naďalej a v závere vie sedieť.
- Motivujte dieťa k dvíhaniu hlavičky a pohybu: Podporíte tak posilňovanie svalstva a koordináciu pohybov končatín umiestňovaním objektov a hračiek do priestoru vôkol neho. Sprvu mierne mimo dosah ruky, neskôr ďalej či umiestňovaním za vankúš, aby ste podporili štvornožkovanie. Nie je treba veľa hračiek, ale mali by byť rozmiestnené okolo dieťatka tak, aby muselo použiť svaly a hlávku na to, aby sa k hračke dostalo. Inak stratí záujem a je nespokojné. Váľaním sudov, alebo tulenením sa poposúva a následne môže využiť nízky šikmý sed a hrať sa. Do priestoru môžeme rozložiť rôzne vysoké vankúše, aby bolo dieťatko nútené dostať sa do vyšších polôh. Zapojí aj brušné svaly a postupne sa dostane do pozície na štyri. Vidina hračky za vyšším vankúšom môže pomôcť naštartovať štvornožkovanie. Nepomáhajte, nepresúvajte dieťa, ale nechajte, aby na objekty dočiahlo samo, podporujete tak jeho samostatnosť a nezávislosť. Po mesiaci lozenia je vhodné dávať dieťatku prekážky, cez ktoré môže loziť.
- Dbajte aj na správnu podložku: Aby sa dieťa nešmýkalo a tým nepodporili nežiadúce lokomočné modely pohybu. Ideálny je koberec, tráva, niečo nešmykľavé. Na parketách a na dlažbe sa dieťatku šmýka, a preto ostáva v nižších, alebo nežiadúcich lokomočných modeloch. Vhodné sú koberce, alebo protišmykové nohavice a podobne. Radšej mu na šmykľavých povrchoch vyzujte pančušky či ponožky, ideálne je, aby bolo nahé, bez plienky. Vtedy dokáže jeho telíčko sa bez obmedzení pohybovať. Ak nechcete nechať dieťatko nahé, tak aspoň, nech sú nohy - kolienka holé, aby cítilo podlahu a mohlo sa zaprieť kolienkami. Vytvorte mu priestor na hranie. Položenie bábätka na podlahu na podložku je najlepší spôsob, ako ho povzbudiť k samostatnému cvičeniu.
- Zapojte sa do hry s dieťaťom: Uložte sa na bruško aj vy - dvíhajte hlávku, ukazujte prstom, dosahujte rukou, štvornožkujte - viete dobre, že deti vás prirodzene imitujú. Povzbudzujte, chváľte, tlieskajte a oslavujte malé úspechy vášho dieťaťa. Zakaždým, keď sa mu niečo podarí - zdvihne hlavu, pokúsi sa zdvihnúť na predlaktiach a potom sa otočí, je to dôvod na pochvalu. Dieťa to ešte viac motivuje k snahe.
Čo určite nerobte:
- Detičky neposadzujeme, nestaviame a netlačíme do chôdze, ak na to ešte nie sú pripravené. Nenúťte svoje dieťa, aby tieto kroky urobilo. Nenúťte dieťa sedieť len preto, že sa obávate o jeho vývoj.
- Podopieranie nožičiek - šliap nôh dlaňami, aby sa deti pri fáze pohybu po brušku zapierali a hýbali vpred.
- Vyhnite sa používaniu chodítok a hopsadiel. Nie je vhodné používať interaktívne hračky, aby ste svoje dieťa povzbudili k snahe naučiť sa sedieť.
Pre zabezpečenie počas prvých pokusov o sedenie, keď sú svaly ešte slabé a chýba stabilita, môžete chrániť svoje dieťatko vankúšom na kŕmenie. Je to skvelé riešenie. Jednoducho ním obklopte svoje dieťa a vytvorte bezpečné prostredie. Odporúčajú sa aj mäkké podložky na hranie, ktoré chránia dieťatko nielen pred chladom podlahy, ale predovšetkým pred nárazmi o tvrdý povrch.
Kedy zbystriť pozornosť a vyhľadať pomoc odborníka?
Ako rodič, ktorý trávi s dieťatkom veľa času, si určite všimnete asymetriu alebo akékoľvek omeškanie. Ak sa vám čokoľvek nezdá, nebojte sa vyhľadať pediatra či pediatričku, alebo poradiť sa s fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou. V dnešnej dobe sú už rodičia informovaní a majú načítanú motorickú ontogenézu dieťatka a k nám prichádzajú väčšinou už na začiatku problému. Niekedy prídu aj preventívne, aby sme skontrolovali správnosť pohybu. Je dôležité, aby prišli na diagnostiku včas, najlepšie v 6. týždni veku dieťatka, alebo pri otočení hlávky len na jednu stranu. Čím skôr odhalíme odchýlku od vývoja, tým skôr vieme terapiou dieťatku pomôcť k správnemu motorickému vývoju.
Ak sa dieťatko omešká o 1 - 2 mesiace, bolo by vhodné to skonzultovať. Panika nie je na mieste. Pre fyzioterapeutov a fyzioterapeutky, ktorí sa venujú vývojovej ontogenéze, je dôležitá kvantita (správne vekové obdobie, kedy dieťa robí pohybové vzory) a kvalita (správny stereotyp prevedenia pohybového vzoru) prevedenia pohybu. Porovnaním motorickej ontogenézy a motoriky konkrétneho dieťatka vieme určiť odchýlku a podľa toho zaraďujeme dieťatko do terapie.
Aj podľa American Academy of Pediatrics si všímajte napr. problémy vášho dieťatka s pretočením sa, sedením, chodením, držaním krku a hlavičky vo vzpriamenej polohe, alebo ak sa vám svaly dieťatka nezdajú v poriadku - prepína sa alebo leží ako handrová bábika. Ak je pohyb dieťatka rodičom nápadný, je treba sa poradiť s pediatrom, pediatričkou, alebo fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou hneď (napr. pri hre používa iba jednu hornú končatinu, hlávku otáča len na jednu stranu, neštvornožkuje, postaví sa bez nákroku jednej dolnej končatiny a pod…). Terapia, ktorú prevádzajú odborníci, je individuálna. Detičky cvičia vždy po jednom, aby sa mohli plne sústrediť na dieťatko a aby mohli indukovať rodičov v terapii, ktorú potom prevádzajú doma.
Užívajte si každú fázu: Pohľad rodičov na rýchle plynutie času
Mnoho rodičov sa nevie dočkať, kým ich dieťa začne chodiť, ale potom si hovoria, že „kde sú tie časy, keď len ležal“. Ešte si tú nehybnosť pekne uži, lebo potom sa fakt už nezastavíš a v kuse budeš musieť striehnuť. Hoci to môže byť náročné, keď sa dieťa začne pohybovať, prináša to aj novú úľavu a samostatnosť. Mne sa začal plaziť, teda skôr tak posúvať pred po 7 mesiacoch. Štvornoškovať začal pred 9 mesiacmi. Pre mňa to bola úľava, lebo ako ležiaci sa nevedel zahrať a len sa dožadoval nosenia. Od kedy sa začal pohybovať a vedel prísť kam chcel, sa stal samostatnejší.
Užívajte si lezenie na štyroch rovnako ako sedenie bábätka. Pozorujte vývoj dieťatka a tešte sa z jeho úspechov. Vychutnajte si sledovanie, ako vaše bábätko sedí, plazí sa a robí ďalšie vývojové skoky. Poskytnite mu podmienky i pozornosť pre podporu vývoja. Na záver iba dodávame: užívajte si každú vývojovú fázu svojho dieťatka. Nebojte sa spýtať odborníkov a odborníčok, ktorí vedia lepšie poradiť čo a ako. Nechajte svoje deti prirodzene sa vyvíjať, netreba nič urýchľovať, nikam sa netreba ponáhľať.