Jeleň lesný (lat. Cervus elaphus), označovaný aj ako jeleň obyčajný, jeleň hôrny či jeleň európsky, predstavuje majestátneho a rozsiahleho párnokopytníka z čeľade jeleňovitých. Tento druh je jedným z najväčších suchozemských cicavcov obývajúcich Európu a je symbolom sily, elegancie a divokej prírody. Jeho životný cyklus, bohatý na zaujímavé prejavy a adaptácie, začína príchodom na svet v jarných a letných mesiacoch, čo je kľúčové pre prežitie a ďalší vývoj populácie. Mnohé zo samíc už majú graviditu za sebou a starostlivo sa starajú o svoje ratolesti. Každým rokom sa stretávame takýmito malými zázrakmi prírody, keď pri prechádzaním revírom vidíme nový život. Príroda je niekedy nemilosrdná, no krása v nej spočíva v tom, ako vie starý život nahradiť novým.
Termín Pôrodu Jelenice a Ovplyvňujúce Faktory
Termín pôrodu jelenice po 34 týždňoch gravidity sa v našich podmienkach najčastejšie pohybuje od polovice mája do polovice júna (v závislosti od termínu oplodnenia). Prípadné odchýlky od tohto normálu sú spravidla ovplyvnené klimatickými a nutričnými vplyvmi, prípadne zdravotným stavom. U laní je vyvinutá latentná gravidita a rodia jedno, výnimočne dve mladé. Gravidita trvá približne 240 až 262 dní. Samičky Jeleňa Lesného porodia mláďatá, známe ako jelenčatá, zvyčajne jedno alebo dve. Rodia jedno, vzácne aj 2 mláďatá. Mláďatá prichádzajú na svet v máji až júni a ihneď nasledujú matku. Po 235 až 240 dňoch od najsledovanejšej ruje privádza na svet aj samica kráľa našich hôr. V máji až júni dospelá jelenica porodí jedno jelenča (ojedinele dvojčatá) a po troch týždňoch už nasleduje svoju matku.
V rámci sledovania uvedenej problematiky boli zaznamenané aj septembrové pôrody, ale išlo o menšie uzavreté chovy zveri, pri ktorých existujúcu vekovú a pohlavnú štruktúru, úroveň výživy a zdravotného stavu ovplyvňuje človek. Neskoro narodené mláďatá vo vývoji trvalo zaostávali, čo bolo evidentné na telesných rozmeroch, vrátane parožia. Príkladom je jeleň ihličiak s dĺžkami kmienkov (po vytlčení) 6,0 cm, ktorý sa v predchádzajúcom roku narodil v septembri. V treťom roku života vytvoril úplne slabé parožie - vidliaka bez stredných vetiev s dĺžkami kmeňov 31 cm. Pri rozvrátenej vekovej štruktúre, keď absentujú dospelé samce, môže podobne ako v tomto prípade dôjsť k tomu, že jelenica nie je oplodnená v septembri, prípadne v októbri, ale neskôr. Bola zaznamenaná aj možnosť sledovať 7. decembra spárenie dospelej jelenice s jeleňom ihličiakom v druhom roku života, ktorý bol v podpriemernej kondícii. Pri jeleňoch v druhom roku života, ktoré sa vo voľných populáciách jelenej zveri do reprodukcie spravidla ešte nezapájajú, bolo v experimentálnych podmienkach overené, že sú schopné oplodniť aj viaceré jelenice v prirodzenom termíne. To samozrejme platí iba za predpokladu, že bola vylúčená prítomnosť dospelého samca. Pri mladých jelienkoch v takomto prípade rozhoduje dobrý kondičný stav.
Priebeh Pôrodu a Prvé Chvíle Života
Prípravu jelenice na blížiaci sa pôrod sprevádzajú niektoré typické prejavy. Jasným príznakom je nervózne správanie, ktoré môže predchádzať samotnému pôrodu aj dva-tri, ale obyčajne jeden deň. V tomto období má už jelenica zväčšené vemienko (mliečnu žľazu). Vo väčšine prípadov platí, že keď je jelenica gravidná, „je to už na nej vidieť“. V závislosti od kondície, telesných rozmerov, stupňa výmeny zimnej srsti za letnú a podobne sa však môže v ojedinelých prípadoch stať, že až navretie vemienka jelenice spojené s nervóznym správaním signalizuje, že samica je gravidná, a to teda až krátko pred pôrodom. Ide spravidla o výnimočné prípady. Jelenica nervózne chodí a hľadá vhodné miesto na pôrod. Popri tom si líha a zase vstáva a takéto správanie sa opakuje. Počas týchto príznakov prebieha otváracia fáza, kedy sa tlakom plodu otvára krček maternice.
Po odtečení plodovej vody a objavení sa predných ratíc jelenčaťa trvá pôrod ešte od 10 do 45 minút. Jelenica pritom viackrát vstane, prípadne zmení polohu. Pri vytláčaní mláďaťa sa matka často prevracia na chrbát. Týmito pohybmi si pomáha. Po vypudení mláďaťa sa samica postaví a dôjde k pretrhnutiu pupočnej šnúry. Ak samica pri vypudení mláďaťa stojí, dôjde k pretrhnutiu pupočnej šnúry pri dopade mláďaťa na zem.
Pôrodná Hmotnosť a Vývoj Jelenčiat
Pôrodná hmotnosť jelenčiat oboch pohlaví, zistená na pracovisku v Nitre pri 33 pôrodoch, sa pohybovala od 8,1 do 12,1 kg, s priemerom 9,89 kg. Pomer pohlavia zistený v týchto prípadoch bol 1,1 : 1,0 (samec : samica). Hmotnosť jeleničiek sa pohybovala od 8,1 do 11,5 kg (priemer 9,7 kg) a hmotnosť samčekov od 8,3 do 12,1 kg (priemer 10,04 kg). Samce dosahujú už pri pôrode mierne vyššiu hmotnosť (o 3 - 4 %) a tento rozdiel sa neskôr pri ďalšom vývoji nielenže zachováva, ale zväčšuje. Vývoj hmotnosti mláďat jelenej zveri však bude témou nasledujúceho príspevku v Myslivosti. Mláďatá vážia približne 15 kg.
Z poľovníckeho hľadiska je zaujímavá závislosť medzi telesnou hmotnosťou matky a jej mláďaťa. Z výsledkov výskumu vyplýva, že silnejšia jelenica rodí aj silnejšie mláďa v porovnaní so slabšou jelenicou, ktorej mláďa je slabšie. V experimente boli jelenice rozdelené na dve skupiny. Silnejšie samice dosahovali priemernú telesnú hmotnosť v zime pred pôrodom 137,1 kg a pôrodná hmotnosť ich mláďat bola 10,7 kg. Naproti tomu slabšie jelenice mali priemernú hmotnosť 121,4 kg (-11,5 %) a hmotnosť ich mláďat pri pôrode bola 9,1 kg (- 1,6 kg, - 15 %).
Telesnú hmotnosť jelenice (v rámci jednej populácie) do veľkej miery ovplyvňuje kondícia. Túto ovplyvňuje poľovnícky manažment ochranou zveri v zmysle poskytnutia vhodnej potravy, krmív a celoročnou minimalizáciou stresu. Zároveň počas doby lovu predstavuje cielený selektívny odstrel opatrenie, prostredníctvom ktorého sa vyberá (resp. ponecháva) v populácii tie jelenice, ktoré budúci rok porodia mláďatá, a tým je možné do určitej miery ovplyvniť kvalitu populácie.
Všeobecná Charakteristika Jeleňa Lesného
Jeleň lesný je jedným z najväčších zástupcov svojej rodiny cicavcov a patrí do čeľade jeleňovitých. Je to druh párnokopytníka. Vďaka jeho veľkolepému vzhľadu ho považujeme za kráľa našich lesov, najmä kvôli bohatému parožiu, ktorý majú len samci. Jeleň, tiež známy ako Cervus, je jedným z najväčších suchozemských cicavcov obývajúcich Európu. Je to zviera štíhlej, ale pevnej postavy, ktoré dokonale spája ladnosť a silu. Jelene majú dlhé, štíhle nohy, ktoré im umožňujú rýchly beh a obratné manévrovanie v hustých lesoch. Telo je silnej konštrukcie, v bočnom pohľade takmer štvorcové. Dlhé nohy s útlymi kopytami spôsobujú, že telo vyzerá ľahšie, ako je v skutočnosti.
Samce dorastajú do 175 - 230 cm a ich hmotnosť sa pohybuje medzi 160 - 240 kg. Samce majú mohutné telo, s hlbokým hrudníkom, dlhé až 240 cm a vážia neuveriteľných 250 kg. Samice sú oproti samcom výrazne menšie, dorastajú do 160 - 210 cm a dosahujú hmotnosť medzi 120 - 170 kg. Samice sú výrazne menšie, s dĺžkou od 100-200 cm a váhou do 150 kg. Dospelý jeleň môže vážiť od 160 do 240 kg, pričom samica jeleňa je oveľa ľahšia s hmotnosťou od 80 do 120 kg. Samice (lane) sú o štvrtinu alebo tretinu ľahšie ako samce. Chvost pritom meria 12 - 19 cm, v kohútiku dosahujú výšku 120 až 150 cm a výška v kohútiku je 100-150 cm. Výška v pleci je len 130 cm. Dĺžka chvosta je 10-15 cm, výška ušnice (ucha) je 15-18 cm. Dĺžka tela je 160-250 cm; chvost meria 12-15 cm; hmotnosť 95-300 kg. Dožívajú sa 7-20 rokov. V priemere sa jeleň vo voľnej prírode dožíva 14-15 rokov, v zajatí sa môže dožiť až 20 rokov. Jeho vek záleží od rôznych faktorov, ako napríklad či má prístup k potrave, lekárskej starostlivosti, alebo ochranu pred prípadnými hrozbami vo voľnej prírode.
Jelenia srsť sa mení v závislosti od ročného obdobia. Cez leto má jelenia srsť obvykle hnedú farbu s červeným nádychom a u samcov je väčšinou navyše viditeľná aj menšia srsť na krku. V letnom období má červenohnedú farbu. Zimná farba srsti je šedo-hnedá. Jeleň má prirodzene dobre maskujúcu srsť. Jelene menia srsť dvakrát do roka - na jar a na jeseň. Letná farba srsti je hnedo-červená, zimná je šedo-hnedá. Mláďatá sú sfarbené do hneda s bielymi bodkami. Odhliadnuc od škvrnitého zafarbenia mláďat sú jelene jednofarebne sfarbené. Karpatské jelene sú hnedosivé s tmavými nohami a tmavo olemovaným zrkadlom, chýba im však hriva na krku; jelene západoeurópskeho typu sú hrdzavohnedé a na krku majú výraznú sivohnedú hrivu. Výmena srsti prebieha v máji, u gravidných samíc neskoršie, až po uliahnutí mláďat. Na jeseň začína pĺznutie v septembri a končí sa až po ruji. Chvost prekrýva stredný úsek svetlej zadnej časti tela ("zrkadlo"), ktorá je viditeľne oddelená od tmavej okolitej srsti.
Rozšírenie a Poddruhy
Jeleň lesný žije v rozľahlých presvetlených lesoch, ale obýva skoro všetky európske biotopy, od nížin až po územie Álp, nížinné riečne luhy až po vysokohorské plošiny. Je to najväčší živočíšny druh žijúci v dunajských luhoch a v práve tomto prostredí narastá do mohutných rozmerov. Obýva rozsiahle lesné oblasti od lužných po horské lesy. Preferuje listnaté, ihličnaté a zmiešané lesy. Vyskytuje sa na rozľahlom území Európy, na Kaukaze, v Malej, Strednej a Západnej Ázii a izolovane aj na území medzi Marokom a Tuniskom, čo z neho robí jediný druh jeleňa v Afrike. Človekom bol neskôr rozšírený aj do iných častí sveta ako do Austrálie, na Nový Zéland alebo do Argentíny. Sú rozšírené na rozľahlom území Európy, severnej Afriky, Ázie medzi tundrou a Himalájami až po Kamčatku. Pôvodne bol rozšírený v Európe, Ázii, severnej Afrike a v Severnej Amerike, chýbal iba v Južnej Amerike a v Austrálii. U nás sa vyskytujú dva poddruhy, a to jeleň lesný stredoeurópsky (Cervus elaphus hippelaphus) a jeleň lesný karpatský (Cervus elaphus montanus). Dospelé jedince sa zreteľne odlišujú veľkosťou, farbou srsti, tvarom i hmotnosťou parožia, no väčšina miestnych populácií je natoľko skrížená, že zaradenie do niektorého poddruhu je často zložité. Stredné Slovensko je domovom ich krížencov. Čistá forma jeleňa lesného karpatského sa vyskytuje na východnom Slovensku a patrí k najväčším a trofejne najhodnotenejším. Areál jeleňa lesného stredoeurópskeho smeruje do západnej Európy. Variabilitu ovplyvňujú aj ekologické faktory, napríklad lužné jelene a z nižších polôh sú vždy bledšie ako vysokohorské. Medzi dôležité rozoznávacie znaky jeleňa lesného stredoeurópskeho patrí menší vzrast, výška v pleci len 130 cm, hmotnosť dospelého jeleňa 150-200 kg, z čoho parohy predstavujú 8 kg. Štvrtá vetva parohov je jednoduchá, hriva samcov mohutná. Jelene obývajú rozsiahle lesné oblasti od lužných po horské lesy.
Životný Cyklus a Sociálna Štruktúra
Jeleň lesný jeleň žije spoločensky v čriedach, okrem starých jeleňov. Črieda pozostáva zo samíc (jelenica, laň) a mláďat (teľa). Samce (jeleň) žijú jednotlivo alebo v jeleních čriedach. Samce sa síce väčšinou pohybujú osamote, avšak lane, samice jeleňa, sú veľmi spoločenské zvieratá a pohybujú sa vo veľkých stádach. V stáde sa môže nachádzať až 50 jedincov. Čriedu tvorí vodiaca jelenica a ďalšie neplodné jelenice a nedospelé jedince obidvoch pohlaví. Dospelé jelene vytvárajú osobitné čriedy. Keď laň ide rodiť mladé, oddelí sa na čas od ostatných laní a po pôrode sa k nim opäť pridruží. Samce sa okrem ruje zdržujú väčšinou samostatne, samice naopak v skupinách, ktoré môžu pozostávať až z 50 jedincov. Žijú v stádach, ktoré môžu pozostávať z niekoľkých dospelých samíc a ich mláďat, ktoré sa nazývajú teľatá. Na rozdiel od samcov, ktorí často vedú samotársky životný štýl, zostáva spolu, čo zvyšuje ich šance na prežitie a ochranu mláďat pred predátormi.
Jelenia zver pohlavne dospieva v 2. roku života, mladé jelene však majú možnosť aktívne sa zúčastniť na ruji až v 3. roku.
Pochopte správanie jeleňa bielochvostého počas ruje
Parožie Jeleňa Lesného: Symbol Sily a Vývoja
Najcharakteristickejším prvkom vzhľadu samca sú parohy. Parohy, alebo parožie, sú tvorené z kosti a vážia 5-15kg a môžu siahať až do dĺžky 1 metra. Jelenie parohy nie sú len pôsobivou dekoráciou, ale aj nástrojom, ktorý zohráva v živote tohto zvieraťa kľúčovú úlohu. Parohy vyrastajú na výrastkoch čelových kostí, tzv. pučniciach. Sú obalené kožou, tzv. lykom. Potom, ako parožie dorastie, v júli až auguste, lyko zaschne a začne sa odlupovať. Odlupovaniu lyka pomáha jeleň vytĺkaním parožia o stromy. Vytlčené parožie, t.j. kostené parohy s viacerými vetvami (10 aj viac), váži až 14 kg. Vrchné hroty tvoria tzv. korunu. Parožie vyzerá najpôsobivejšie krátko pred odpadnutím lyka. Úplne dorastené parohy sú iba z kostnej hmoty, bez prekrvenia a drene. Zmena hladiny hormónov spôsobí, že vo februári parohy odpadnú od kostných čelových výbežkov. Zostane krvavá zaschnutá rana, ktorá sa rýchlo zahojí. Parožie mu taktiež slúži, aby mal v stáde vysoké postavenie a aby vzbudzoval rešpekt.
Jelenie parohy sú zaujímavé, rozmanité výtvory. Sú často rozvetvené až s dvadsiatimi šiestimi hrotmi. Ďalšou zaujímavosťou je, že parožie sa skladá z viacerých častí, s rôznymi názvami. Samotný paroh sa tvorí z hlavnej časti, nazývaný kmeň, z ktorej sa oddeľujú a vystupujú vetvy. Na čele sa nachádza výbežok (pučnice), z ktorej vyrastajú parohy. Parožie sa spája s pučnicou prostredníctvom ružice. Vetva nad ružicou sa nazýva očnica a z nej ďalej vystupuje nadočnica.
Samce používajú svoje parohy na zapôsobenie na samice a na ochranu a boj so samcami o potenciálnych partnerov. Toto je proces, ktorý je nevyhnutný, pretože rast parohov spotrebuje veľké množstvo energie a ich zhadzovanie umožňuje jeleňovi ušetriť energiu na iné aktivity, ako je párenie a hľadanie potravy. Najväčšie parohy v Československu pochádzajú z jeleňa (240,65 bodov) uloveného v roku 1982. Pri jeleniciach tvoria parohy 12-13 kg.
Potrava a Spôsob Života
Jeleň je bylinožravec, čo znamená, že ich potrava sa z väčšej časti skladá z rastlinnej potravy. Jeleň spása porasty veľkoplošne a neselektívne. Jelenia zver má hryzáky iba na spodnej čeľusti, tieto slúžia na odtrhnutie rastliny tým, že rastlinu hryzákmi pritlačia na rohovinovú platničku na hornej čeľusti. Jeleň je prežúvavec, ktorý potrebné výživné látky získava požieraním trávy, kôry stromov, lístia, či žalúdí. Táto slabo predžutá potrava sa dostáva do prvého oddielu žalúdka - bachora. V bezpečnom úkryte sa neskôr natrávená potrava vracia späť do papule na dôkladnejšie mechanické spracovanie. Po dôkladnom prežutí jeleň potravu opäť zhltne a definitívne strávi.
Jeleň lesný je typický bylinožravec. V jeho strave prevažujú najmä zelené byliny, ale často ohrýza aj kôru stromov alebo požiera lesné plody (bukvice, gaštany, žalude) a puky. Hlavnou potravou sú rôzne byliny, trávy, plody, semená a hľúzy, v zime konáriky a kultúrne plodiny. Zimné prikrmovanie jeleňov je spravidla nevyhnutné, pretože v dôsledku dopravných ciest a mozaikovitosti krajiny si črieda nemôže tak ako predtým vyhľadať v zime miesta bohaté na potravu.
Jelene sú aktívne za súmraku a v noci. Aktivitu zvierat určuje najmä počasie a ročné obdobie. Jedince odpočívajú počas dňa poväčšine v dobrých úkrytoch a až podvečer vychádzajú na pastvu. Aktívny býva až počas súmraku, kde ho môžeme vidieť na pastve na lesných lúkach. Jeleň lesný je neúnavný plavec a bez problémov dokáže prežiť aj záplavy v lužnej krajine. Rád sa vyvaľuje v bahne. Len v období ruje si ohraničujú neveľkú plochu, odkiaľ je však dobrý rozhľad. V tomto čase sa jeleň často kaluží, charakteristicky páchne, je vzrušený.
Jelenia Ruja: Obdobie Súbojov a Rozmnožovania
Jelenia ruja je jedným z najveľkolepejších prejavov, ktoré nám príroda ponúka. Počas ruje, koncom augusta do októbra, si jeleň ohraničuje svoj revír hlasným trúbením a bráni ho pred súpermi. Ruja prebieha od konca augusta do októbra. U nás spravidla od 5. septembra do 10. októbra. Vtedy vytvárajú lane skupiny, ku ktorým sa pridávajú rujné jelene. Rujný jeleň si stráži svoju skupinu a snaží sa odohnať ostatné jelene, dochádza k súbojom o skupinu laní. V boji so súperom môže dôjsť k vzájomnému zakliesneniu parohov, no napriek nebezpečným hrotom parožia dochádza v boji iba málokedy k ťažším zraneniam. Počas ruje sa jelene takmer vôbec nepasú, takže za necelý mesiac stratia až tretinu hmotnosti. Po ruji jeleň čriedu opúšťa a združuje sa do skupín s inými jeleňmi, ktoré vodí mladší jeleň.
Stopy Jelenej Zveri: Odzrkadlenie Prítomnosti
V stope jelenej zveri sú vytlačené najviac štyri prsty a to v prípade bežiaceho jeleňa. Jelenia zver však zanecháva po sebe najčastejšie iba dvojprstú stopu ratice. Ratice sú vytlačené tesne pri sebe a majú oválny tvar, jej predné okraje sú tupé a súbežné. Stopa vybočuje zo smeru stopovej dráhy. Starý jeleň má 7,5 - 9,0 cm dlhú a 6,0 - 7,0 širokú stopu. Dĺžka kroku je 60 - 70 cm a šírka rozkroku 15 - 20 cm. Čím je jedinec mladší, tým je jeho stopa menšia. Teľa má stopu dlhú 5,0 - 6,0 cm a 3,5 - 5,0 širokú. Dĺžka kroku je 35 - 45 cm a rozkroku 5-10 cm. Jelenice majú stopu dlhú 5,5 - 6,5 cm a 5,0 - 5,5 cm širokú, dĺžka kroku je 50 - 60 cm a rozkroku 10 -15 cm. Stopy zadných nôh sú o niečo užšie.
Ohrozenie, Ochrana a Manažment Populácie
Po celé storočia je jeleň lesný veľmi obľúbenou lovnou zverou, čo na značnej časti jeho areálu rozšírenia platí dodnes. Aj keď bol jeho počet často viditeľne oslabený, vďaka spätnej reintrodukcii do voľnej prírody a mnohým ochranárskym opatreniam prežíva v pomerne hojnom počte aj v súčasnej dobe. Uvádza sa že stavy jeleňa sú neprimerane vysoké, čo sa odzrkadľuje na škodách, ktoré napácha na lesných kultúrach. Udržanie určitého početného stavu jeleňov je jednou z najdôležitejších úloh poľovníkov, bez ktorej by sa tento „kráľ lesov“ už v strednej Európe nevyskytoval. Jelenie parohy sa v dnešnej dobe využívajú aj ako dekorácia.
V národnom parku sa populácia jeleňa lesného reguluje odstrelom samíc a mláďat. Podľa plánu manažmentu Národného parku Donau-Auen by minimálny počet vysokej zveri z hľadiska trvalej udržateľnosti izolovanej populácie zveri nemal byť na ploche cca 50 000 ha nižší ako 600 ks. V minulosti dlhé migračné trasy z dunajských luhov do oblastí Weinviertel a Leithagebirge umožnili jeleňom dostatočnú výmenu genetických informácií na obnovenie populácie. Dnes sú tieto možnosti veľmi obmedzené výstavbou diaľnic, sídlisk a intenzívnym poľnohospodárstvom.
Mláďatá sa môžu stať ľahkou obeťou rysov. Najväčším prirodzeným nepriateľom jeleňa je vlk a čas od času môže na ne zaútočiť aj medveď. Pri pokuse o napadnutie sa samce väčšinou oháňajú svojimi parohmi a snažia sa tak predátora zastrašiť, samice sa obvykle spoliehajú na svoju ostražitosť a pri pastve na otvorenej ploche nad bezpečnosťou stáda dohliada niekoľko z nich, ktoré v prípade ohrozenia vydajú poplašný signál a celé stádo sa stiahne späť do lesného porastu. Bohužiaľ život je veľmi krehký a ani príroda sa s nikým nemazná. No mnohé nádejné jelene, srnce a budúce rodičky sú chybou človeka pripravované o život, lebo sú násilne odobraté z prírody. Osamotené mláďatá raticovej zveri nie sú osirotené, je to bežný jav, preto by sa malo neustále zdôrazňovať verejnosti, aby sa ich nálezcovia nedotýkali a nebrali domov.
Interakcia Jeleňa s Človekom
Jeleň žijúci vo voľnej prírode a jeleň chovaný v zajatí môžu mať rozdielne správanie. Jelene sú zvyčajne plaché a opatrné zvieratá. Nakoľko ich stretávame málokedy, môže vzniknúť dojem, že v okolí je menej jedincov. Skutočnosť je však iná. Jelene sú veľmi opatrné a pred nebezpečenstvom rýchlo reagujú, väčšinou útekom, alebo hľadaním úkrytu. Jeleň v prírode sa bežne zľakne aj pri prasknutí vetvičky a reaguje únikom. Taktiež sa vystraší a utečie, ak uvidí alebo pocíti prítomnosť človeka. Je schopný bežať až rýchlosťou 60 km/h a skočiť do vzdialenosti až 10 metrov. Jelene sú rýchlymi bežcami, pri nebezpečenstve sa dajú skôr na útek, než by sa skrývali v húštinách.
tags: #kedy #sa #rodia #jelen #lesny #narodenie