Psychomotorický vývin dieťaťa je mimoriadne komplexný a dynamický proces, ktorý zahŕňa fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj. Tento intenzívny rast prebieha najmä v priebehu prvých troch rokov života a predstavuje fascinujúcu cestu objavovania sveta a vlastných schopností. Hoci sa vývoj líši od dieťaťa k dieťaťu a každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom, existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách. Mamičky sa často obávajú, či v prípade ich ratolestí nejde o oneskorený psychomotorický vývoj, či je normálne, ak dieťa nezodpovedá tabuľkám, prípadne v niečom napreduje viac ako v inom. Je dôležité si uvedomiť, že obdobie psychomotorického vývoja bábätka prebieha skokovo - niekedy sa vám môže zdať, že sa dlho nič nedeje, potom sa však dieťa naučí niekoľko nových zručností naraz. V prípade obáv ohľadom psychomotorického vývoja bábätka je vždy vhodné kontaktovať svojho pediatra, ktorý vie posúdiť individuálny priebeh vývoja.
Prvé týždne a mesiace: Základy pohybového aparátu a zmyslového vnímania
Už po prvom mesiaci môžete u novorodenca pobadať značný posun v oblasti psychomotorického vývoja. Hoci bábätko stále leží, neznamená to, že uňho nedošlo k posunu. V prvých týždňoch totiž začína kopať nohami a hýbe rukami. Paže má zvyčajne ohnuté a ruky zovreté v päsť, postupne by malo byť schopné prsty uvoľniť a dlaň aspoň nakrátko roztvoriť. Potom, čo mu do dlane vložíte prst, prejavuje sa úchopový reflex. Typická je poloha ležmo, pričom dieťa dokáže mierne nadvihnúť hlavičku a reagovať na podnety - otáčať sa za nimi hlavou. Motorika dieťaťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. Ako komunikačný nástroj slúži plač, deti často výdatne plačú, čím vyjadrujú svoje požiadavky - hlad, túžbu po spánku či po kontakte s mamou. Dieťa dokáže rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom.
V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. U dvojmesačného dojčaťa sa rozvíja jemná a hrubá motorika - dokáže v určitej miere kontrolovať pohyby nožičiek a ručičiek. Dlane sú buď pootvorené, alebo otvorené a prsty sú ohybnejšie, dieťa už dokáže nakrátko udržať v ruke predmet. Pri ležaní na brušku dokáže zdvihnúť hlavičku a otočiť ju konkrétnym smerom, pričom ide o izolovaný pohyb. Dojča sa teda neotáča hrudníkom a celým telom, ale len hlavou. Pri ležaní na chrbte často pozoruje svoje ruky, často si vkladá prsty či celé päste do úst a oblizuje si ich. Už dokáže spájať ruky, čo značí súhru oboch hemisfér mozgu. Spevňuje sa mu brušné svalstvo, pri ležaní na chrbte dokáže dvíhať nožičky a udržať ich chvíľu vo vzduchu. Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. Na komunikáciu už neslúži len plač, ale aj úsmev a grimasy. Bábätko sa dožaduje interakcie (očný kontakt, dotyky, nosenie na rukách), vníma zvuky a melódie. Rozpoznáva hlasy rodičov a pôvodcu zvuku vyhľadáva očami. Typické je občasné bľabotanie naprázdno, mrnkanie a hrdlové zvuky. V tomto období sa objavuje tzv. vrkanie alebo mrnčanie, špecifická reč bábätka.
Psychomotorický vývoj v 3. mesiaci: Kľúčové zmeny v polohe a pohybe
Tretí mesiac je vo vývoji dieťaťa po mnohých stránkach kľúčový. V tomto veku sa vytráca typické ohnutie končatín v kĺboch, ruky aj nohy sú natiahnuté a nie je badateľný výrazný ohyb v lakti ani v kolene. Pohyby sú plynulejšie a cielenejšie. Dieťa v tomto mesiaci by malo dokázať udržať telíčko v osi, to znamená, že hlava, trup a nožičky sú v jednej priamke. Do troch mesiacov dieťa skôr drží hlavičku v úklone, ramená sú tiež naklonené a bruško vychýlené na stranu, kam bábätko otočí tvár. Koncom 3. mesiaca sa dieťa učí ovládať pohyby hlavou, už dokáže mať hlavu počas bdenia v strednej polohe väčšinu času, pretočenú na jednu stranu ju má predovšetkým v spánku. V polohe na bruchu dokáže hlavu zdvihnúť o 90 ° na viac ako 10 minút a dokáže ju v tejto polohe bez problémov otáčať zo strany na stranu.
Dlane má pri ležaní otvorené, snaží sa načahovať za predmetmi a uchopovať ich. Dieťa často skúma svoje ruky, dvíha ich, obzerá a vkladá si ich do úst (vedomý pohyb). U 3-mesačného bábätka je typické slinenie, keďže sa aktivujú slinné žľazy. Časté je vzájomné chytanie rúk, dieťa jednou rukou uchopuje druhú. Koncom 3. mesiaca už bábätko dokáže ovládať svalstvo hornej časti trupu a niektoré deti sa dokážu otočiť z ľahu na chrbte na bok. Ďalším kľúčovým bodom typickým pre dovŕšenie 3. mesiaca je, že dieťa dokáže nadvihnúť nožičky do 90 stupňov vo všetkých kĺboch na dolných končatinách. V ľahu na brušku by sa bábätko malo dokázať opierať o oba lakte a predlaktia. Hlavička a krk sú pretiahnuté v osi telíčka. Telíčko je tiež mierne nesené nad podložkou a bábätko sa opiera o podložku pod pupkom. Túto kvalitu vzpriamených pohybov môžete ohodnotiť sami: telíčko bude nesené nad podložkou tak, že dieťa dokáže zapojiť súčasne svaly na prednej i zadnej strane trupu a šije. Ak vykonáva napriamenie len zapojením svalov na zadnej strane trupu a šije, uvidíte vrásky naprieč chrbta pod lopatkami a v páse. Poloha na brušku je pre deti veľmi dôležitá, pretože je to začiatok ich dlhej cesty k získaniu úplnej kontroly nad svojím telom. Je dôležité dieťatku ukázať, že poloha na brušku nie je nič ťažké a že v nej vie vydržať čím ďalej, tým dlhšie.
MOTORICKÝ VÝVOJ DIEŤAŤA VO VEKU 0 – 2 MESIACE – ČAS NA BRUSKO A PSYCHOMOTORICKÝ VÝVOJ DIEŤAŤA V 1 MESICI
Budovanie sily a koordinácie (4. - 6. mesiac): Pretáčanie a prvé pokusy o sed
V tomto období sa dieťa stáva aktívnejším a lepšie sa zapája do diania okolo seba. Pri polohe na brušku dochádza k „paseniu koníkov (baránkov, ovečiek)“. Dieťa začína symetricky držať telo, dokáže sa vzoprieť na rukách bez toho, aby používalo lakte, vzpriamiť chrbticu a zodvihnúť hlavu, pričom ňou otáča do strán a reaguje na podnety (prvé vzpriamenie). Pohyby hlavy sú u 4-mesačného bábätka veľmi dobré, pohybuje ňou na všetky strany vo väčšom rozsahu. Hoci dieťa už drží hlavičku a zosilňujú sa chrbtové a šijové svaly i brušné svaly, ešte s ním netrénujte sedenie. Stále je totiž prítomný predklon, ktorý je škodlivý pre chrbticu a bedrovú časť.
V ľahu na chrbte siaha bábätko po hračke. Respektíve, ak podáte hračku sprava, bábätko na ňu siahne pravou ručičkou a opačne, ak podávate hračku zľava, bábätko ju uchopí ľavou ručičkou. Ak ponúknete hračku sprava a budete ju pozvoľna posúvať vľavo, dieťa sleduje hračku pravou ručičkou do stredu a ďalej siaha na hračku ľavou ručičkou. Úchop, rovnako tak, ako ostatné pohyby, je závislý na stabilite polohy dieťaťa. V 4. mesiaci dieťa už dokáže pretočiť sa bez pomoci na bok a postupne aj na bruško i bez vašej pomoci. Pokiaľ sa vaše dieťa nepretáča, nepanikárte, stále má čas. Silnie taktiež úchop ruky a zvýrazňuje sa snaha o uchopovanie predmetov. Bábätko už netestuje ústami len ruky, ale aj hračky a všetko, čo sa mu dostane do rúk. Rozvinutá je koordinácia očí a rúk - dieťa dokáže manipulovať s predmetmi, ktoré vidí. Fixovanie predmetov zrakom a koordinácia očí sa vyvinú do 6. mesiaca.
V piatom mesiaci sa koordinácia očí, rúk a úst zdokonaľuje. Dieťa dokáže uchopiť predmet, ktorý ho zaujme, oboma rukami a dať si ho do úst, pričom drží zdvihnutú hlavu a hruď. V ľahu na brušku dokáže urobiť lietadielko, obe ruky upaží súčasne, zanoží nohy a zdvihne vysoko hlavu, chrbátik sa mu prehne. Dokáže taktiež pritiahnuť jednu nožičku pod bruško. Z ľahu na chrbte sa dokáže dieťa aktívne otočiť do ľahu na brušku a sem-tam sa mu podarí sa pretočiť aj naspäť. Už si nechytá len ruky, ale aj nohy a vkladá si ich do úst. Úchop je natoľko silný, že keď sa dieťa chytí dospelého, dokáže sa takmer samo pritiahnuť do sedu. V ľahu na brušku dochádza v tomto mesiaci k veľkému pokroku. Bábätko sa dokáže oprieť o jednu ruku, respektíve lakeť a predlaktie, pričom druhú ručičku dokáže uvoľniť na uchopenie hračky. Jedným z hlavných meradiel je, ak dieťa vo veku piatich mesiacov dokáže zdvihnúť svoju pažu nad horizontálu. V tej chvíli je jasné, že jeho vývoj bude postupovať tak, že po čase bude stáť a chodiť.
Polročné dieťatko vás dokáže svojím pohybom prekvapiť. Už ho nie je vhodné nechávať osamote na posteli či prebaľovacom pulte. Väčšina detí sa dokáže pretáčať z chrbátika na bruško a naopak. Dokáže sa samo pritiahnuť do sedu a aj do stoja. Ak dieťaťu podáte prsty, prehne sa a automaticky prechádza z ľahu do stoja na nohách. Má natoľko silný úchop, že sa dokáže na nohách chvíľu udržať. Nezriedka sa v tomto veku vie dieťa plaziť za pomoci rúk, ale aj zdvihnuť do sedu a dokáže chvíľu sedieť bez opory. Predmety si vie zámerne prekladať z ruky do ruky, vďaka čomu ich vie otáčať a uchopovať v rôznych polohách. Očami dokáže pohybovať jedným smerom, takže sa vie sústrediť na všetko, čo ho zaujme. Dotýka sa zrkadla, ak v ňom vidí svoj odraz, obzerá si obrázky v knihách a profiluje sa jeho vkus. Okolo šiesteho mesiaca života sa vrkanie/mrnčanie premieňa na bľabotanie. Bábätko opakuje a napodobňuje zvuky okolo seba, vydáva zvuky, slabiky, experimentuje so zvukmi, ich melódiou a intenzitou zvuku. V tomto období sa dieťa učí sedieť s oporou a začína sa plaziť. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami, čo podporuje rozvoj jemnej motoriky.
Cesta k samostatnosti: Plazenie a prechod na štyri (7. - 9. mesiac)
Siedmy mesiac života dieťaťa je obdobím osamostatňovania sa dieťaťa od dospelého. Už nemusí čakať na to, aby k nemu dospelý prišiel, pretože sa dokáže k nemu dostať sám lezením. Motorický vývin: na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov si dieťa teraz neosvojuje pohybové zručnosti jednotlivých častí tela, ale najmä pohybové zručnosti celého tela - napr. zdokonaľovanie lezenia, ktoré zapája celé telo. V 7. mesiaci sa už dieťa stavia na všetky štyri, zo začiatku je v tejto polohe nehybné, ale veľmi skoro začína prejavovať snahu dostať sa dopredu - nakláňa sa až niekedy padne dolu pusou. Potom sa naučí v tejto polohe nakláňať dopredu a dozadu - rozhojdáva sa. Keď sa mu to podarí, odrazí sa rukami a „rozpľaští“ sa dopredu na bruško, potom pritiahne opäť nožičky pod seba a takto sa mu podarí dostať sa kúsok dopredu a opäť sa dá na štyri. Veľmi rýchlo sa dieťa naučí tento spôsob lezenia. Postupne kladie striedavo pravú ručičku a ľavé kolienko a potom ľavú ručičku a pravé kolienko vpred. Zo začiatku je tento pohyb málo koordinovaný a ťažkopádny, ale ku koncu 7. mesiaca a začiatkom 8. sa pohyb zautomatizuje a dieťa dokáže liezť po byte ako malý chrobáčik.
Lezenie je veľmi dôležitý pohyb, ktorý podmieňuje rozvíjanie chrbtice a chrbtového a šijového svalstva - je vlastne prípravou na správne držanie tela. Preto sa snažíme, aby sa dieťa naučilo najskôr liezť ako sedieť. Deti, ktoré sedia veľmi skoro, niekedy vôbec „nelaškujú“ - nelezú po štyroch a dlhým pobytom v sede si ničia v tomto veku správne držanie tela. Sedí samo, zatiaľ len v predklone a opiera sa o ruky. V 7. mesiaci sa tiež zdokonaľuje schopnosť dieťaťa prekladať si predmet z ruky do ruky. Dieťa sa učí predmet v rukách otáčať rôznymi spôsobmi. Tiež už dokáže udržať v každej ruke jeden predmet - dokáže, na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov, uchytiť iný predmet do ruky bez toho, aby pustilo ten, čo už v druhej ruke má. Táto schopnosť, ktorá umožňuje dieťaťu manipulovať s predmetmi v zvýšenej miere napomáha aj získavaniu skúseností s rôznymi predmetmi. Práve v 7. mesiaci už dieťa prestáva uchopovať menšie predmety všetkými prstami - najskôr sa úchopu prestáva zúčastňovať malíček. Cvičí si tzv. pinzetový úchop - používa ukazovák a palec.
Dieťa vyslovuje dvojhlasné slabiky (ešte nejde o vedomé vyslovovanie slov, len opakovanie slabík) a už rozumie viacerým slovám. Reaguje napr. na riekanky („ťapi, ťapi…“ a zatlieska rukami) a hry, rozvíja si pasívnu slovnú zásobu, zlepšuje porozumenie. Na známe osoby reaguje úsmevom a naťahovaním rúk, na tie, ktoré sa mu nepáčia, grimasami a plačom. Vzťah k ostatným osobám je už diferencovaný - dáva prednosť osobe, ktorá sa o neho najviac stará. Ale najmä v tomto období sa môže objaviť strach, alebo hanbenie sa cudzích ľudí.
Vývoj bábätka napreduje, v 8. mesiaci sa zdokonaľuje jeho pohybový aparát a zlepšuje porozumenie. Dieťatko je v tomto veku veľmi aktívne - lezie, čím si cvičí celé telo, zlepšuje sa jeho schopnosť sedieť a začína sa stavať. Túto schopnosť si trénuje, zo začiatku si s ňou nevie poradiť, ale rýchlo si ju osvojí a cvičí ju. Najprv stojí nepohnute, potom začne prenášať váhu z nohy na nohu. Státie kombinuje s lezením po štyroch a je veľmi rýchle. Jemná motorika sa zlepšuje, dieťa rozoznáva špecifické vlastnosti jednotlivých predmetov. Inak sa hrá s kockou, inak s loptičkou, inak s fľašou (otáča ju, aby kvapkala). Dieťa duplikuje slabiky a často vytvára prvé „slová“ - ham-ham, ma-ma, ta-ta a pod., pričom už ich spája s danou vecou - ham-ham asociuje jedlo, ma-ma či ta-ta rodiča. Ešte stále nejde o aktívne slová. Približne v rovnakom čase (ôsmy - deviaty mesiac života) sa bábätko učí sedieť. Táto pozícia je pre dieťatko veľmi atraktívna, pretože jeho ručičky sú voľné na hranie, môže objavovať okolité veci, ktoré sa samozrejme bude snažiť dosiahnuť.
MOTORICKÝ VÝVOJ DIEŤAŤA VO VEKU 0 – 2 MESIACE – ČAS NA BRUSKO A PSYCHOMOTORICKÝ VÝVOJ DIEŤAŤA V 1 MESICI
V 9. mesiaci je najvýraznejšou aktivitou pohyb. Dieťa je rado na všetkých 4, pohojdáva sa, lozí, sedí samostatne. Ľah na chrbátiku už nie je obľúbený, dieťa sa rado dáva do polohy na brušku a často sa otáča. Vzpriamený postoj je samozrejmosťou, dieťa sa prichytáva nábytku alebo ohrádky, pokúša sa chodiť. Robí úkroky, teda kroky bokom. Učí sa dvíhať predmety zo zeme, pričom sa jednou rukou drží nábytku. Uchopovanie je bezproblémové v rôznych polohách - v stoji, sede, na chrbáte i bruchu. Pohyb rúk je cielený a dieťa dokáže predmet uchopiť špičkami prstov. 9-mesačné dieťa sa učí nesúmerným pohybom, teda robiť rôzne pohyby rukami, napr. v jednej držať predmet a druhou doň búchať. Už vie predmety vkladať do nádob a otvorov, postaviť ich na stôl. Predmety nedokáže pustiť vedome, skôr ide o náhodný pohyb. Avšak rado nimi hádže a sleduje, kam letia. Pribúda počet slovíčok a citosloviec, pričom ich dieťatko spája s danou vecou.
Prvé kroky a objavovanie sveta (10. - 12. mesiac)
Lozenie po štyroch alebo plazenie je obľúbenou činnosťou 10-mesačného drobca. Štveranie na gauč, nábytok a schody preň predstavuje zábavu. Sedenie už dokonale ovláda, preto vyhľadáva iné aktivity. Samozrejmosťou je štvornožkovanie, chodenie ešte nie je úplne bežné, stále dochádza k jeho pokusom. Dieťa chodí okolo nábytku a stále sa ho pevne drží. Na nohy sa stavia aktívne, pričom sa dokáže bezpečne cez kolená dostať na zem. Koncom palca a ukazováka dokáže uchopovať drobné predmety, úchop uvoľňuje vedome. Dieťa si rozpráva samo pre seba, pričom napodobňuje dospelých melódiou reči, mimikou a gestikuláciou. Vyslovuje prvé aktívne slová, ako mama či tata. Rodičia to väčšinou správne chápu ako signál, že dieťa čoskoro začne chodiť. Vytiahnutie sa hore a postavenie sa o nábytok, ktorý je hlavným piliérom je cvičením pripravujúcim bábätko na chodenie.
Z lezúňa sa v 11. mesiacoch pomaly stáva chodec, pričom kroky už nerobí len okolo nábytku, ale aj do priestoru. Zo začiatku najmä s pomocou rodičov. Okrem chodenia sa učí aj „bezpečne“ padať. Dieťa sa vie samo postaviť a v stoji vydrží dlhšiu dobu. Často sa jednou rukou drží a druhou sa napr. hrá. Postupne získava stabilitu a naberá odvahu robiť kroky bez pomoci. Zvyčajne dochádza v tomto veku k úkrokom do strán a pohybovaniu sa za predmetmi, niektoré deti však dokážu urobiť zopár krokov aj bez pomoci, je to individuálne. Dieťa rado napodobňuje svoje okolie, upratuje ako mama, majstruje ako tato. Deti rady skúmajú a tvoria, rozvíja sa ich predstavivosť. Poznajú už svoje telo a vedia ukázať na jednotlivé časti (oko, nos, ucho, ústa atď.). Taktiež už na veci ukazujú prstom a vedia, že ak na predmet ukážu a rodičia mu ho dajú, dosiahnu svoje, ide o spôsob komunikácie. Pri napodobovaní a opakovaní sa zlepšuje ich motorika, zraková koordinácia, úchop, sluch i reč.
Za prvý rok vývoja nastal v psychomotorike bábätka výrazný posun. Zlepšila sa jemná (pohyby rúk a úchopy) i hrubá motorika (lozenie, sedenie, chodenie), rozvoj reči i sociálna oblasť. Dieťa dokáže stáť a pri držaní sa nábytku sa vie postaviť na špičky alebo na jednu nohu. Vie robiť samostatné kroky, zo stoja sa opatrne posadiť a zas postaviť. Úchop býva pevný, dieťa sa dokáže voľne visiac držať na vašich rukách či na hrazde. Rozvinuté pohyby ruky svedčia o rozvíjajúcom sa intelekte a narastajúcich skúsenostiach dieťaťa. Mnohé deti si v 12 mesiacoch veselo džavocú, iné nad slovami pred vyslovením rozmýšľajú. Zvyčajné je používanie 5 - 20 aktívnych slov, ale je to veľmi individuálne. Treba si uvedomiť, že najprv sa rozvíja porozumenie, potom nasleduje slovná zásoba. Ročné dieťa sa dokáže samo krátko zahrať, dokáže reagovať na výzvy rodiča a rozlišovať jednoduché príkazy. Stále je jeho správanie egocentrické a zamerané na jeho potreby. Ročné dieťa začína reagovať na svoje meno. Rozumie jednoduchým príkazom, najmä takým, ktoré sú podporované špecifickým kontextom. Človiečik je v tomto veku nesmierne zvedavý a živý, potrebuje priestor, pohyb a príležitosť na objavovanie svojho okolia. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, však musí byť bezpečné.
Batoľaťom k nezávislosti (13. - 18. mesiac a ďalej)
Dieťa sa vo veku 13. mesiacov stáva samostatnejšie, dokáže odlíšiť seba od svojej matky, zameriava sa na vonkajšie prostredie, ale aj svoje pocity. Väčšinou je pozitívne naladené a má radosť z objavovania, avšak občas sa môže prejaviť separačná úzkosť a strach z odlúčenia od matky. Pri skúmaní okolia sa batoľa ubezpečuje, že je rodič v dosahu. Drobec začína aktívne chodiť a trénuje si rovnováhu. Samozrejmosťou sú pády, avšak dieťa treba povzbudzovať, aby sa znova postavilo a kráčalo. Jemnú motoriku môžete v tomto veku rozvíjať kreslením. Slovná zásoba sa v tomto veku rýchlo rozširuje, dieťa rozumie tomu, čo hovoríte a komunikuje vlastným jazykom, gestami i naučenými slovami. Žiaľ, drobec aj napriek rozvíjajúcim sa komunikačným zručnostiam nevie vždy vyjadriť, čo chce, preto sa uňho môžu striedať emócie. Z usmiateho šťastného dieťaťa sa razom stane zúriace.
Obdobie osamostatňovania a individualizácie dieťaťa pokračuje, preto sa stále môžu vyskytovať prejavy separačnej úzkosti (krik a plač, utiahnuť, odmietanie jedla, hier). Dieťa testuje hranice - svoje aj rodičov. Začína si presadzovať veľmi dôrazne svoju vôľu a nezriedka sa objavujú počiatky žiarlivosti. Dieťa sa dokáže samostatne pohybovať, jeho pohyby sa spresňujú, dokáže podľa želania ovládať každý pohyb. To značí, že dokáže naplniť a vyprázdniť krabice a nádoby s vecami. V 14. mesiacoch dieťa dokáže pochopiť omnoho viac slov, ako vie povedať, avšak denne sa nové slová učí. Nezriedka opakuje dookola jedno slovo, aby si ho osvojilo. Deti v tomto období začínajú robiť prvé samostatné kroky a objavujú svet novými spôsobmi. Dieťa sa stáva sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi. V 15. mesiaci sa dieťa učí chodiť po schodoch s oporou a skúša stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku. Rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky.
V 16. mesiaci sa dieťa stáva zvedavejším a zapája sa do rôznych hier a sociálnych aktivít. Stáva sa pohyblivejším, dokáže kopnúť do lopty a kreslí prvé jednoduché čmáranice. Napodobňuje činnosti dospelých, rozvíja schopnosť spolupracovať a začína chápať koncept zdieľania. Vo veku 17. mesiacov dieťa výrazne rozširuje slovnú zásobu a začína tvoriť krátke vety. Dokáže behať, skákať a používať príbor pri jedle. Rozumie jednoduchým otázkam, vie vyjadriť svoje potreby a začína chápať pojmy ako „nebezpečné“. V 18. mesiaci sa dieťa intenzívnejšie zapája do tvorivých hier a začína využívať svoju predstavivosť. Zlepšuje svoje pohyby a zvláda chôdzu po schodoch s pomocou. Hrá sa s ostatnými deťmi, začína riešiť konflikty a chápe základné pravidlá spolupráce.
Dôležitosť správneho sedenia a lezenia: Ako podporiť prirodzený vývoj
Psychomotorický vývoj je jedným z najdôležitejších procesov v živote každého človeka, a preto mu treba venovať dostatočnú rodičovskú pozornosť. Avšak nezabúdajme, že netreba hneď na začiatku očakávať veľké pokroky. Musíme si uvedomiť, že každé dieťa je iné a môže sa stať, že bude vo vývoji buď zaostávať alebo práve naopak veľmi napredovať.
Nezmyselné pokusy o urýchlenie chôdze
Chôdza je zručnosť, ktorá je rodičmi pravdepodobne najviac očakávaná. Avšak nemalo by sa s ňou ponáhľať. Mali by ste vedieť, že časový úsek pre učenie sa chodiť je veľmi široký, od dvanásteho do osemnásteho mesiaca života a akékoľvek pokusy o urýchlenie ako sú chodítka, chodenie za ruku a pod. môžu preťažiť kostné kĺby, poškodiť väzivá a kĺby, čo môže v budúcnosti vyžadovať ortopedickú pomoc. Pokiaľ si myslíte, že chôdzu urýchlite tým, že dieťa budete vodiť za ruky, mýlite sa. Nastane stagnácia a Vaše dieťa môže mať neskôr problémy s chrbticou, pretože sa na Vás bude vešať a intuitívne prekladať nohy. Treba rátať s tým, že chôdza nepríde hneď, niekedy to trvá veľmi dlho, kým sa dieťa dostane z fázy obchádzania nábytku do fázy prvých krôčikov.
Nezriedkavé omyly s posadzovaním
Sed je mimoriadna poloha a medzník vo vývine dieťaťa. Od tejto chvíle sa pre dieťa začína život so vzpriamenou chrbticou. U väčšiny bábätiek v období 7. - 9. mesiaca roka môžeme vidieť snahu pozorovať svet z polohy sedu. Často sa milujúci rodičia snažia dieťatku „pomôcť“ naučiť ho sedieť. Často ho obložia vankúšmi aby si pri páde neublížilo. Toto však nie je to, čo by sa malo odporúčať. Dieťa má zvládnutý sed vtedy, keď sa vie posadiť samé. Rovnako ako pri otáčaní sa z chrbta na bruško a z bruška na chrbát je nám práve ten proces zmeny polohy veľmi jasný, u sedu tento proces nepovažujeme vo všeobecnosti za taký dôležitý. Možno aj pediatri sa skôr spýtajú: „Vaše dieťatko už sedí?“ a nie „Vie sa vaše dieťatko už posadiť?“.
Keď hovoríme, že dieťa vie nezávisle alebo samostatne sedieť, neznamená to, že sa udrží v polohe sedu, ale že sa vie do polohy sedu dostať samé. Ak je dieťa zvyknuté, že ho posadíme, celý proces spočíva v tom, že si to vypýta (zakričí) a my ho zdvihneme z polohy na brušku alebo z chrbta a posadíme ho. To, že sa posadí, závisí od nás. Dieťa, ktoré sa samo neposadí, nenechávame sedieť dlho! To však neznamená, že si ho nemôžeme niekoľkokrát denne posadiť na kolená, nakŕmiť ho takto, pohrať sa s ním. Dieťa sa však musí opierať o náruč a brucho mamy a skôr na mame ležať ako jej sedieť na kolenách. Okrem toho by mala mama alebo otec dieťa pridržiavať pod pazuchami, takže dieťa sedí rovno a chrbtica je pri tom zaťažená minimálne. Odlišný charakter má posadzovanie 4 - 7 mesačných detí do rohu postieľky a podopieranie ich vankúšmi alebo perinkami, aby nespadli. Toto pasívne posadzovanie a pasívne udržiavanie dieťaťa v sede nesie v sebe nebezpečenstvo návyku na nesprávne sedenie, pretože dieťa nemá ešte dostatok sily na udržanie chrbtice v správnej polohe.
Prečo je tréning nezávislého sedu dôležitý?
Musí trénovať. Ak dieťa rieši posadenie samé (nezávislý sed), musí trénovať otáčanie z chrbta na bruško a naopak, balansovanie na boku a následné odtlačenie od spodnej ruky postupne až do sedu. Niektoré deti sa do sedu dostanú z polohy na brušku, kedy sa zdvihnú do polohy na štyroch a potom vychyľujú panvu do strany. Keď sa panva dostane na zem, postupne sa odtlačia rukami (vyručkujú) do sedu. Tento proces posadenia trvá deťom týždeň, dva, tri…, a deti sa v ňom opierajú a odtláčajú od rúk, čo znamená neustále posilňovanie hrudnej chrbtice prostredníctvom rúk. Tiež rovnovážny systém sa postupne adaptuje na vertikalizáciu hlavy spolu s chrbticou cez šikmé polohy. Hľadajú si vertikálnu polohu sami v súlade so zrelosťou neurosvalového systému.
Keď vedia sedieť, vedia aj padať. Deti, ktoré sa posadia sami si trénujú aj tzv. ochranné reakcie - reflexné pohyby, ktoré zabezpečujú rovnováhu. Vidíme ich vtedy, ak sa dieťa zachytí rukou, keď stratí rovnováhu. Deti, ktoré sa posadia sami, vedia padať - vedia sa zachytiť. Ak dieťa nemá oporu v rukách (pri pasívnom posadení), snaží sa orientovať do vertikály iba hlavou. To riešia tzv. vzpriamovacie reakcie, ktoré sú v tomto prípade extrémne stimulované. Na druhej strane nie sú dostatočne stimulované ochranné reakcie, ktoré sa podnecujú najmä v šikmých polohách. To, že dieťa nemôže využívať oporu rúk, kompenzuje zvýšeným tonusom v driekovej chrbtici. To síce nevidíme, ale v ďalších rokoch to môže priniesť dieťaťu problémy s držaním tela vo forme ochabnutia svalov okolo hrudnej chrbtice a príliš veľké napätie v panve a krížovej chrbtici. Sed, akokoľvek je mimoriadny, je pre dieťa iba jednou z polôh, cez ktorú sa postupne dostáva vyššie alebo nižšie v priestore. To znamená, že táto samotná poloha má pre dieťa zmysel iba vo vzťahu k tomu, odkiaľ sa do nej dostalo (to bol ľah) a kam sa z neho môže vybrať (to je plazenie alebo lozenie po štyroch).
Ako môžeme pomôcť dieťatku, ktoré iba sedí?
Tento proces má dve fázy: prenášanie váhy v sede a samostatné posadenie z ľahu, cez polohu na boku. Obe fázy by sme mali precvičovať súčasne. Principiálne musíme dieťaťu pomôcť naučiť sa prenášať váhu z jednej sedacej kosti na druhú - vychyľovať sa. Pritom sa musí naučiť opierať o ruku, aby zachytilo svoju váhu. Toto prenesenie váhy však musíme robiť veľmi citlivo, aby sa dieťa nezľaklo, resp. aby sa následkom vychýlenia neaktivizoval úľakový reflex. Vhodné je si sadnúť s nohami mierne roznoženými a dieťatko si dať pred seba tak, aby vaše nohy vytvárali malú ochranu - „múrik“. Položte obľúbenú hračku dieťaťa na svoju nohu (napríklad pravú). Dieťa za hračkou otočí hlavu a zoberie si ju. Chvíľu sa hrajte tak, že kladiete hračku stále na rovnakú nohu. Ak toto ide dieťatku ľahko, môžete dať hračku na zem, za vašu pravú nohu. Na to, aby dieťatko hračku uchopilo, potrebuje sa oveľa viac v pretočení predkloniť. A to môže byť znepokojujúce, nakoľko sa musí vychýliť zo svojej stabilnej polohy. Ale tým, že sa pri natiahnutí oprie pásom o vašu nohu, nájde potrebnú oporu. Tiež si začne postupne opierať ruky o vašu nohu a snažiť sa pretočiť bruškom na ňu, aby mohlo dočiahnuť hračku. Tento proces môže byť u niektorých detí veľmi rýchly a u iných môže trvať dlhšie. Buďte trpezliví! Ak sa dieťaťu darí, po chvíľke hry môžeme hračku preložiť z boku opäť do stredu. Najlepšie je, ak dieťa sleduje pohyb hračky. Tu nám môže pomôcť napr. hračka, ktorá hrká. Pozorujeme, ako dieťa rieši návrat z polohy cez našu nohu za hračkou späť do stredu. Ak v jednom alebo druhom smere má dieťa problém pohyb dokončiť, jemne ho chytíme za panvu a pomôžeme mu panvu dotočiť. Táto situácia pomáha dieťaťu orientovať sa v prechádzaní z polohy sedu do polohy cez nohu, čo je vlastne podoprená poloha na štyroch. Je dôležité aby sme dieťa podopierali v oblasti pása. Tento spôsob bude neskôr dieťa využívať aj samé na prechod zo sedu na štyri a zo štyroch späť do sedu. Toto cvičenie podporuje prirodzený proces vývinu samostatného sedu.
MOTORICKÝ VÝVOJ DIEŤAŤA VO VEKU 0 – 2 MESIACE – ČAS NA BRUSKO A PSYCHOMOTORICKÝ VÝVOJ DIEŤAŤA V 1 MESICI
Prípravné cvičenia na lezenie
Účelom prípravných cvičení je posilniť paže, aby sa na nich dieťa unieslo a tiež posilniť brušné svalstvo, aby dieťa dokázalo pritiahnuť kolienka pod bruško. Hlavným princípom týchto cvikov je to, že otec alebo mama fungujú ako živá, ale bezpečná prekážka - položia dieťa na seba a potom ho lákajú, aby z tejto polohy prešlo na inú a chytilo si hračku. Dieťa sa snaží na ležiaceho otca vyliezť alebo z neho zliezť a pritom sa zapiera nohami aj rukami, pohybuje trupom. A súčasne teplé ľudské telo vyvoláva intenzívnejšie pohyby a podporuje pohyb dieťatka viac ako napr. tvrdý stôl.
- Rúčkovanie cez otca: Otec si ľahne na zem na chrbát a dieťa si položí na bok tak, aby kľačalo na zemi a opieralo sa rukami o jeho brucho. Na druhú stranu položí hračku. Dieťa sa snaží dostať sa k hračke a nohami sa odstrkuje. Otec mu môže pomôcť tak, že nastaví nôžkam dieťaťa svoju dlaň.
- Lezenie v závese: Zložíme plienku tak, aby nám vznikol širší pás, ktorý dieťaťu dáme okolo hrudníka a oba konce chytíme pri jeho chrbte. Dieťa položíme na brušku a pomocou pásu nadvihneme jeho hrudník asi o 10 - 15 cm - tým mu uľahčíme pritiahnutie nožičiek pod bruško.
- Posadenie sa na naklonenej rovine: Sadneme si na gauč alebo na zem, zakloníme sa a oprieme sa lakťami o zem - dieťa čiastočne sedí na našich stehnách, čiastočne leží chrbtom na našom bruchu.
Rozvoj jemnej motoriky a koordinácie
- Uchopovanie predmetov rôznej veľkosti, tvarov a v rôznej polohe: Často podávame dieťaťu predmety zvláštnych tvarov, s ktorými má menej skúseností a ktoré nie je možné uchopiť akokoľvek - napr. veľký balón, ktorý možno chytiť len oboma rukami, menšie kocky, ktoré môže chytiť dve do jednej ruky. Dieťa sa musí naučiť odhadnúť veľkosť, tvar a polohu predmetu a podľa toho upraviť ruku, keď ju k predmetu približuje.
- Uchopovanie predmetov v pohybe: Podáme dieťaťu nejaký lákavý predmet, ale potom akoby zo žartu pohybujeme predmetom pomaly sem a tam, aby dieťa ešte stačilo predmet v pohybe uchopiť.
- Uchopovanie predmetov v rôznych nádobách: Pred dieťa dáme do nádoby predmet, ktorý chce a potom ho vyzveme, aby si ho vzalo. Začíname s nádobami s veľkým otvorom a postupne prechádzame stále k menším nádobám s menšími otvormi.
- Chytenie fľašky a vedenie k ústam: Ak sme v predchádzajúcich mesiacoch dávali dieťaťu do ručičky fľašu, tak v 7. mesiaci už ju dokáže uchopiť samé - keď mu ju ponúkneme, a vedie si ju smerom k ústam.
- Podávanie lyžičky k ústam: Ak dáme dieťaťu do ruky lyžičku, tak v 7. - 8. mesiaci si ju dáva do úst samo. Pred kúpaním môžeme dieťaťu dať na lyžičku nejakú kašu, ktorá sa na nej udrží - dieťa si ju samé dá do pusy a olíže ju.
- Ťapi - ťapi…: Keď dieťa začne rozumieť slovám, začíname s ním precvičovať rôzne pohyby na slovné výzvy. Napr. zoberieme dieťa za ručičky, tlieskame s ním a pritom hovoríme riekanku. Keď hru s dieťaťom niekoľkokrát opakujeme, začne dieťa na výzvu: „Urob ťapi, ťapi …“ samé aktívne tlieskať ručičkami. Podobne nacvičujeme aj iné pohyby na slovnú výzvu. Napr. „Ukáž, aký si vysoký. Alebo - Aký vysoký vyrastieš?“ a ukazuje rukami smerom hore. Alebo „Urob pá-pá“ a zamávame ručičkou dieťatka.
Bezpečné prostredie a rodičovská podpora
Rodičia by mali dať dieťaťu čo najviac možností a čo najčastejšie možnosť, aby sa hralo samé. Veľmi skoro sa tak presvedčia, že dieťa vykonáva spontánne mnoho činností, ku ktorým nebolo vedené, ale väčšina z nich je pre dieťa a jeho vývin veľmi užitočná. Dbáme na to, aby predmety, ktoré dávame dieťatku k dispozícii, neohrozovali jeho zdravie a bezpečnosť, neboli ostré, krehké, jedovaté, malé. Rovnako aj priestor, v ktorom sa dieťa hrá, má byť bezpečný - bez ostrých hrán, rohov, horúcich, či ľadových predmetov. Je potrebné skôr nežiadúcim činnostiam dieťaťa predchádzať ako ich zakazovať, lebo vo výchove má prevládať podnecovanie, povzbudzovanie, pochvala a zákazy, vyhrážky a tresty, ktoré narušujú vzťah medzi dieťaťom a rodičom majú byť používané VÝNIMOČNE.
Váš drobec si stále viac uvedomuje svoje ja, preto je stále potrebné učiť ho, čo je dovolené a čo nie. V 11. mesiaci dieťa vie spolupracovať (pri jedení či obliekaní) a nasáva všetky informácie. Aktívne si rozširuje slovnú zásobu, preto je vhodné, aby ste mu vysvetľovali, čo a prečo robíte, pomenúvali veci. Blízkosť, bezpečnosť, ochrana, pohodlie, starostlivosť a uznanie predstavujú dôležité emocionálne kotvy pre každé dieťa. Poskytovaním láskyplného prostredia, podpory a stimulácie môžeme výrazne prispieť k jeho zdravému rastu a rozvoju.
tags: #kedy #sa #snazi #dieta #na #styri