Marián Kočner, postava, ktorá je už roky spojená s významnými kauzami slovenského biznisu a justície, oslávil okrúhle životné jubileum - 60. narodeniny. Na rozdiel od bujarých osláv, ktoré by si možno doprial v časoch svojej voľnosti, prebehla jeho šesťdesiatka v komornom režime za múrmi väznice, kde už dlhšie prebýva. Žiadna párty ako za starých čias! Tento míľnik v jeho živote sa niesol v znamení prísnych väzenských pravidiel, ktoré odsúdeným neumožňujú žiadne špeciálne oslavy, alkohol ani pašovanie darčekov. Paradoxne, tento deň má trpko symbolický význam, keďže narodeniny v rovnaký dátum oslavoval aj zavraždený novinár Ján Kuciak, ktorý by tento rok dosiahol 33 rokov. Práve jeho popravu si mal podľa prokuratúry objednať, čo Marián Kočner popiera.
Oslava jubilea v ústavnom režime
Marián Kočner už roky sedí za mrežami a na život vo väznici si zrejme už zvykol. Napriek tomu ho zamrzí, že ako odsúdený človek si nemôže dopriať bujaré oslavy ani v prípade životného jubilea. V stredu oslávil okrúhlych 60 rokov, no, ako sme sa dozvedeli, väzni si môžu maximálne zagratulovať a musia sa zaobísť bez alkoholu. Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) uvádza, že Kočnerova 60-ka musela byť oslávená v komornom režime. Hovorkyňa Monika Kacvinská uviedla, že neexistuje spôsob, akým by niekto mohol Kočnerovi do väzenia „prepašovať“ nepovolený darček. Všetky návštevy podliehajú prísnym kontrolám a dôslednej prehliadke. „Väznené osoby majú zakázané počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody vyrábať, prechovávať alebo požívať alkoholické nápoje, omamné látky, psychotropné látky, jedy a podobne,“ uzavrela.
Oslava v base Kočnerovi tiež nehrozí, nebolo by to v súlade s pravidlami. Zbor väzenskej a justičnej stráže neorganizuje a ani nepovoľuje narodeninové oslavy väzneným osobám. V ústavoch prebieha istý režim a väznené osoby sa riadia harmonogramom činností a ústavným poriadkom, ktorý striktne vymedzuje ich denné aktivity. V čase osobného voľna sa môžu väznené osoby spolu porozprávať, zablahoželať si v cele, izbe, alebo oddiele, ak sú spoločne umiestnené. Táto skutočnosť podčiarkuje dramatický kontrast s jeho predchádzajúcim životným štýlom, plným luxusu a vplyvu.
Marianovi Kočnerovi zostala na umlčanie Jána Kuciaka už len jediná možnosť | Aktuality
Kontroverzný podnikateľ: Od boháča po obvineného
Kontroverzný podnikateľ - takýto prívlastok mal Marián Kočner celé roky. Prečo? Kočnera verejnosť dlho poznala ako boháča na luxusných športiakoch, ktorý sa vie vždy objaviť so zaujímavými a kontroverznými informáciami. S mnohými mocnými si tykal, otvárajúc dvere do sfér, ktoré boli pre bežných smrteľníkov neprístupné. Na novinárov nemal pekné slovo, často ich verejne osočoval a z každého „prúseru“ sa vedel vyhrabať, čo mu dodávalo auru neporaziteľnosti. Jeho meno sa spája s rozsiahlym zoznamom podozrivých obchodov a machinácií, ktoré po sebe zanechávali stopy v ekonomickom aj politickom prostredí Slovenska. Bol majstrom v obchádzaní systému a využívaní medzier v zákonoch vo svoj prospech. Jeden z obvinených v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, podľa Denníka N polícii tvrdil, že práve on mal čin objednať. Táto informácia radikálne zmenila pohľad na Mariána Kočnera v očiach širokej verejnosti. Kto je vlastne Marián Kočner a aké kauzy formovali jeho kontroverznú povesť?
Boj o Markízu a kauza Gamatex
Kočnera spoznala verejnosť počas sporu o televíziu Markíza v roku 1998, kauzy, ktorá otriasla slovenským mediálnym aj politickým prostredím. Vtedy jej šéfoval jeho spolužiak z vysokej školy Pavol Rusko, čo naznačovalo prepojenia s bývalými politickými a ekonomickými elitami. Kočnerova spoločnosť Gamatex napochodovala do Markízy s ochrankármi, čo vyvolalo dojem násilného prevzatia. Končer sa preukázal súdnym rozhodnutím, podľa ktorého bola jeho firma podielnikom s 51-percentným rozhodujúcim vplyvom v Slovenskej televíznej spoločnosti, ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME prevádzkovala Markízu. Tento príbeh sa však začal odvíjať o tri roky skôr, teda v roku 1995, keď Rusko v snahe získať licenciu na vysielanie Markízy uzavrel obchodnú zmluvu s firmou Siloša Pohanku, ktorému išlo o to isté. Predmetom zmluvy bol Ruskov prísľub spoločne prevádzkovať Markízu, ak dostane licenciu na vysielanie on.
Na dohodu však Rusko zabudol a Pohanka dal vec na súd, čím sa začal dlhý a komplikovaný právny spor. Exekútor potom pohľadávku vydražil v prospech Gamatexu, čo viedlo k pokusu o prevzatie televízie Kočnerovou firmou. Kauza Gamatex: Rusko sa posekal so svojím spolužiakom Marianom Kočnerom. Mesiac pred parlamentnými voľbami v roku 1998 televíziu Markíza obsadili zástupcovia spoločnosti Gamatex, jedným z nich bol aj Marian Kočner. Preukázal sa súdnym rozhodnutím, podľa ktorého je jeho firma už štyri dni 51-percentným podielnikom v Markíze. Do budovy TV Markíza v Záhorskej Bystrici prišiel so svojou ochrankou, ktorá ju začala obsadzovať, čím eskaloval situáciu do podoby priameho konfliktu. Spor sa stal politickým, lebo opozícia mala krátko pred voľbami dvere v Slovenskej televízii (STV) zatvorené, a Markíza bola v tom čase kľúčovým nezávislým médiom. Na stranu Pavla Ruska sa v tom čase postavili významné politické osobnosti ako Mikuláš Dzurinda či Robert Fico, ktorí sa svojimi prejavmi pridali k protestu "Zachráňme Markízu", čo poukazuje na obrovský politický význam tejto kauzy a snahu o zachovanie nezávislosti médií v predvolebnom období.
Kauza Technopol: Fiktívny obchod a prezidentská milosť
Ešte predtým, ako verejnosť spoznala Mariána Kočnera v súvislosti s Markízou, figuroval v známej kauze Technopol, ktorá predchádzala dokonca aj únosu Michala Kováča mladšieho. Táto kauza sa týkala rozsiahleho podvodu a odhalila hlboké prepojenia v slovenskom hospodárskom prostredí. Malo ísť o fiktívny obchod s textilom, pri ktorom mal štátny podnik Technopol zaplatiť holandskej firme 2,3 milióna dolárov. Obchod reálne neprebehol, čo neskôr odhalilo medzinárodné vyšetrovanie. Kauza sa stala predmetom záujmu nemeckej polície, ktorá ju aktívne vyšetrovala a zhromažďovala dôkazy. Obchodný partner vypovedal a výsledkom boli medzinárodné zatykače na Slovákov, medzi inými aj na syna vtedajšieho prezidenta Slovenska, Michala Kováča mladšieho.
Kauza Technopol mala pre Mariána Kočnera, rovnako ako pre Michala Kováča mladšieho, prekvapivý záver, ktorý bol dlho predmetom búrlivých diskusií. Spolu s Michalom Kováčom mladším dostal od prezidenta Kováča milosť aj Marián Kočner. Okrem neho bol podozrivý aj Syč-Milý. Všetci traja dostali neskôr milosť od prezidenta Kováča, čo vyvolalo mnoho otázok o spravodlivosti a morálnosti tohto kroku. Zatiaľ čo milosť mladého Kováča bola nedávno spolu s Mečiarovými amnestiami zrušená, Kočnerova ostala v platnosti, čo poukazuje na rozdielny osud a právnu interpretáciu podobných aktov milosti. Zaujímavé je, že podľa zverejnených informácií mal svedka v prípade únosu, Oskara Fegyveresa, finančne podporiť práve Kočner, čo dodáva kauze ďalší rozmer a podčiarkuje jeho vplyv aj v citlivých prípadoch súvisiacich s politickými kauzami.
Pozemky pod Kiou a mafiánske zoznamy
Marián Kočner sa nezastavil pri kauzách Technopol a Markíza. Jeho meno rezonovalo aj v súvislosti s rozsiahlymi obchodmi s pozemkami, ktoré často budili dojem špekulácie a boli spojené s významnými investíciami štátu. Zapojil sa aj do sporu medzi vládou a majiteľmi pozemkov pod automobilkou Kia, ktorá mala na Slovensku vybudovať svoju výrobnú prevádzku. Kočner špekulatívne skupoval časti týchto parciel, predpokladajúc ich zvýšenú hodnotu v dôsledku strategického investičného projektu. Napokon na ich predaji štátu zarobil značné finančné prostriedky. V tom čase bol ministrom hospodárstva opäť Pavol Rusko, čo naznačovalo pretrvávajúce prepojenia medzi Kočnerom a kľúčovými postavami v slovenskej politike a ekonomike. Táto kauza poukázala na schopnosť Mariána Kočnera profitovať z veľkých štátnych projektov a využívať svoje kontakty na získanie výhod.
Meno Mariána Kočnera sa tiež objavilo na takzvaných mafiánskych zoznamoch, ktoré unikli z polície v roku 2011. Tento únik informácií vyvolal v spoločnosti búrlivú diskusiu o prepojeniach organizovaného zločinu a legálneho podnikania. Fotografia, meno, priezvisko, dátum narodenia a iné identifikačné údaje kontroverzného podnikateľa boli zaradené medzi mužov bratislavského podsvetia prezývanými Piťovci. Prítomnosť jeho mena na takomto zozname len potvrdila rozsiahle podozrenia verejnosti o jeho spojení s nelegálnymi aktivitami a nečistými praktikami. Hoci to nebolo priamym dôkazom trestnej činnosti, výrazne to poškodilo jeho reputáciu a vnímali ho ako človeka stojaceho na pomedzí zákona.
Kauza Maják Nádeje: Krízové centrum v ohrození
S Pavlom Ruskom spojila Mariána Kočnera aj kauza týkajúca sa budovy v centre Bratislavy. Dlhé roky v nej sídlilo krízové centrum pre týrané ženy a deti, symbol pomoci a nádeje pre najzraniteľnejších. Centrum zakladala Nadácia Markíza a budovu do projektu vložilo mesto, čím sa zabezpečila jeho fungujúca prevádzka. Keď Rusko odišiel z politiky a v biznise sa mu prestalo dariť, začal sa zrazu o Maják Nádeje zaujímať, čo vyvolalo podozrenia z nekalých úmyslov. Luxusná: Do Five Star Residence sa malo sťahovať krízové centrum pre ženy a deti. Neskôr tam býval Pavol Rusko. Stal sa jeho riaditeľom a okrem podivných transakcií, za ktoré je vyšetrovaný, uzavrel s firmami, v ktorých figuruje Marián Kočner výmennú zmluvu. Predmetom výmeny bolo presťahovanie centra pre týrané ženy a deti do luxusnej bytovky Five Star Residence pri rozhlase, čo sa spočiatku javilo ako zlepšenie podmienok.
Výmena však bola zastavená, pravdepodobne kvôli pochybnostiam o jej legitímnosti a nevýhodnosti pre krízové centrum. Následne si Kočner uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, čím sa situácia pre Maják Nádeje rapídne zhoršila. Krízové centrum pre týrané ženy a deti zrazu jeho firmám dlžilo státisíce eur, čo ho dostalo do finančných ťažkostí a napokon do dražby. Centrum odvtedy nefunguje, čo zanechalo hlbokú stopu v oblasti sociálnych služieb a ukázalo, ako aj charitatívne projekty môžu byť zneužité na obohatenie jednotlivcov. Celá kauza vyvolala vlnu verejného pohoršenia a otázok o morálke a etike biznisu.
Glance House: Spory o bytovku a rola prokuratúry
Kočnerovo meno rezonovalo aj v súvislosti s bytovkou Glance House, ďalšou z mnohých kauz, ktoré demonštrovali sporné majetkové transakcie a prepojenia na najvyššie miesta prokuratúry. Spory o bytovku sa ťahali od roku 2010, kedy stavbu zablokovala špeciálna prokuratúra kvôli sporom medzi spoločníkmi, ktorí ju stavali. Komplikovaný právny stav a nejasné vlastnícke vzťahy vytvorili priestor pre manipuláciu. V roku 2012 boli pozemky pod bytovkou, na základe listu vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, prevedené na firmu blízku Kočnerovi. Tento krok vyvolal masívne podozrenia z ovplyvňovania súdnych a prokurátorských procesov a priameho zneužívania právomocí verejného činiteľa.
Dobroslav Trnka: Kvôli kauze Glance house mal problémy. V prípade čelil podozreniu zo zneužívania právomocí verejného činoteľa bývalý riaditeľ katastra. Čo sa Trnku týka, trestný čin podľa polície nespáchal, avšak jeho konanie bolo prinajmenšom kontroverzné. Čelil však disciplinárnemu konaniu, čo potvrdzuje, že jeho úloha v celej kauze bola predmetom interného prešetrovania a kritiky. Kauza Glance House je ďalším príkladom, ako Marián Kočner dokázal využívať komplikované právne a majetkové spory vo svoj prospech, často s podporou alebo nečinnosťou vplyvných osôb v justícii.
Technopol opäť, zmenky Markízy a väzba
Kočnerove obchody v Technopole opäť ožili, keď ich vlani v januári objavil zavraždený Ján Kuciak. Svojimi článkami poukázal na schému, v ktorej majetok v hodnote 20 miliónov eur prešiel na ľudí okolo Kočnera, čo vyvolalo novú vlnu záujmu o túto starú kauzu. Polícia v prípade obvinila niekoľko ľudí z rôznych trestných činov, čo svedčí o závažnosti odhalených skutočností. Najnovšie vystupoval Kočner v spore s televíziou Markíza, od ktorej žiadal vyplatenie zmeniek za takmer 70 miliónov eur, ktoré mal podpísať Pavol Rusko, ešte v čase, keď jej šéfoval. Markíza namietala pravosť zmeniek, s čím sa stotožnil aj trestný prokurátor, čo viedlo k závažným právnym krokom. Kočner aj s Ruskom sú v súčasnosti stíhaní pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov.
Vzhľadom na závažnosť obvinení a potenciálnu možnosť ovplyvňovania svedkov či pokračovania v trestnej činnosti, súd vzal Kočnera do väzby. Prokurátor Ján Šanta vtedy na súde vyhlásil: „Koná vysoko sofistikovane. Svoju ekonomickú trestnú činnosť stupňuje. Zmenkový delikt spáchal štyrmi útokmi v astronomickej sume 69 miliónov eur, ktorú česká a slovenská kriminalita ani nepozná. Som hlboko presvedčený, že ak nebude obmedzený na osobnej slobode, bude pokračovať v trestnej činnosti a mariť vyšetrovanie.“ Jeho slová podčiarkli vážnosť situácie a opodstatnenosť rozhodnutia o väzbe.
Obvinenie z objednávky vraždy Jána Kuciaka
Najnovšie a najzávažnejšie obvinenie, ktoré Marián Kočnerovi čelí, sa týka najtragickejšej udalosti v moderných dejinách Slovenska - vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Práve túto popravu si mal podľa prokuratúry objednať, čo Marián Kočner popiera, no stojí pred najťažším obvinením svojej kariéry. Zoltán A., jeden z obvinených z úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ho mal označiť za objednávateľa vraždy. Toto obvinenie predstavuje pre Kočnera zlomový bod a radikálne mení pohľad na jeho predchádzajúce aktivity a kontroverzné prepojenia. Práve v piatok, dva dni po narodeninách, sa má rodina aj verejnosť dozvedieť verdikt v prípade smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, čo dodáva tomuto dátumu mimoriadnu váhu a symboliku. Celá kauza nielenže obnažila korupčné prepojenia na najvyšších miestach, ale aj tragicky ukázala nebezpečenstvo, ktorému čelia novinári pri odhaľovaní trestnej činnosti.
tags: #kocner #marian #narodenie