Dojčenie je pre matku aj dieťa jedinečným a prirodzeným procesom, ktorý presahuje rámec výživy a predstavuje komplexný systém vzájomného pôsobenia, podpory a rozvoja. Hoci sa často vníma ako aktivita určená pre bábätká v prvých mesiacoch života, jeho význam a benefity pretrvávajú a dokonca sa prehlbujú aj v pokročilom veku dieťaťa. Predstavy o "dlhodobom dojčení" sa v spoločnosti často líšia a sú poznačené predsudkami, pritom Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) jasne hovorí o dôležitosti dojčenia až do dvoch rokov a dlhšie. Tento článok sa ponorí do hĺbky tohto fenoménu, preskúma jeho počiatočné fázy, spoločenské vnímanie, vedecké poznatky a praktické aspekty dojčenia detí, ktoré už dávno prekročili hranicu novorodeneckého obdobia.
Základy úspešného dojčenia novorodenca: Kľúč k dlhodobému úspechu
Úspešné dojčenie je predovšetkým spočiatku vhodné dodržiavať určité zásady, ktoré proces dojčenia uľahčia. Je nesmierne dôležité neobávať sa požiadať o radu a pomoc personál v pôrodnici. Začať okamžitý a neprerušovaný kontakt kože na koži bezprostredne po pôrode a začať dojčenie do 1 hodiny po pôrode je kriticky dôležité z viacerých dôvodov. Sací reflex dieťaťa je najsilnejší práve počas prvej hodiny po pôrode, čo vytvára optimálne podmienky pre prvé prisatie. V tejto dobe je sekrécia hormónov potrebných na dojčenie, konkrétne prolaktínu a oxytocínu, najvyššia. Mledzivo, známe aj ako kolostrum, poskytuje dieťaťu nielen živiny a tekutiny, ale aj obranné látky, ktoré sú nevyhnutné pre jeho imunitný systém. Tento počiatočný kontakt a dojčenie pomáha k vytvoreniu mlieka pre ďalšie kŕmenie, bráni krvným stratám matky a poskytuje dieťaťu kontakt kože na koži, čo prispieva k osídleniu bakteriálnymi kmeňmi matky. Zároveň dojčenie podporuje zavinovanie maternice po pôrode.
Ako rozpoznať hlad a správne začať
Pre mamičky je úplne prirodzené mať obavy, či budú vedieť, ako začať s dojčením alebo ako často dojčiť svoje dieťatko. Tvorba mlieka začína už počas tehotenstva, takže po pôrode je telo matky pripravené na túto úlohu. Známky hladu u bábätka sú dôležitým signálom na začatie dojčenia. Plač je však neskorým príznakom hladu a je lepšie mu predchádzať. Medzi skoršie signály, ktoré prezradia, že je dieťatko pripravené na kojenie, patria pohyb očí pod viečkami (znak prebúdzania sa a hľadania prsníka), rúčky pri tvári (cmúľanie rúk signalizuje chuť sa nakojiť), pohyb úst (otváranie úst akoby sa chystalo piť) a jemné mrnčanie alebo rýchlejšie dýchanie. Ak dieťatko začne plakať, je už naozaj hladné, ale v tomto momente je pre neho ťažšie sa správne prisať. Preto je lepšie ho najprv upokojiť a až potom mu ponúknuť prsník.
Dojčiť je spočiatku odporúčané 8-12x za deň a ponúkať prsník, keď dieťa vykazuje bdelosť, hľadá a otvára ústa. Je úplne normálne, že niektoré deti vyžadujú dojčenie aj 12x alebo viackrát za deň. Časté dojčenie je normálne a pomáha vytvárať dostatok mlieka. V prvých dňoch potrebuje novorodenec 8 a viac účinných dojčení počas dňa. Režim dojčenia a spánku novorodencov je úplne individuálny.
Technika dojčenia a polohy pre novorodenca
Na dojčenie je dobré sa pripraviť už pred pôrodom, ale v prípade pochybností alebo problémov s technikou dojčenia je vždy možné poradiť sa s laktačnými poradkyňami, ktoré poskytnú odborné rady. Najdôležitejšie je, aby dieťa pri kojení ležalo a malo hlavičku, krk a telo v jednej línii - to umožňuje správne prisatie. Celý postup je kľúčový pri každej polohe dojčenia a zahŕňa umiestnenie dieťatka blízko matky, na úroveň bradavky. Jemné naklonenie hlavičky dieťaťa dozadu pomôže dieťaťu široko otvoriť ústa, pričom jeho horná pera sa dotkne bradavky. Je dôležité, aby bábätko malo dostatočne otvorené ústa, jeho brada by sa mala dotýkať prsníka a jazyk by mal byť pri prsníku. Ústa by mali byť otvorené tak, že pod spodnou perou by mala byť viditeľná väčšia časť dvorca (tmavšej pokožky okolo bradavky) ako nad hornou perou. Počas kojenia by mali byť líca dieťaťa plné a zaoblené, čo naznačuje správne prisatie a efektívne kŕmenie.
Nemenej dôležité je to, v akej polohe dieťatko kojíte, pretože to ovplyvňuje nielen správny záchyt bradavky, ale aj efektivitu dojčenia a pohodlie pre matku aj bábätko. Nesprávna poloha môže spôsobiť bolesti, problémy s tvorbou mlieka a znížiť celkovú účinnosť kojenia. Odborníci odporúčajú rôzne polohy na dojčenie novorodenca, ale najlepšie je zvoliť takú, ktorá vyhovuje obom.
Kolíska
Táto poloha je jednou z najbežnejších pri dojčení. Dieťa si uložte k prsníku, z ktorého ho budete dojčiť, tak aby bolo celé telo otočené k vám. Hlavičku jemne oprite do ohybu vášho lakťa, mala by byť dobre podopretá a v úrovni prsníka. Druhou rukou si zo spodnej strany podoprite prsník, aby ste mu uľahčili prisatie. Priložte dieťa k prsníku tak, aby malo v ústach nielen bradavku, ale aj čo najväčšiu časť dvorca. Uistite sa, že hlavička dieťaťa je v jednej línii s jeho telom.
Skrížená kolíska
Ide o jednu z najodporúčanejších polôh pri dojčení novorodencov, pretože umožňuje väčšiu kontrolu nad hlavou bábätka. Pohodlne sa usaďte, najlepšie na stoličku alebo do kresla s opierkami. Položte si bábätko bruškom k sebe. Ak dojčíte z pravého prsníka, držte bábätko ľavou rukou a naopak. Tou rukou, ktorou ho držíte, mu zároveň jemne podopierajte hlavičku zozadu, s otvorenou dlaňou a prstami okolo krku a ramien. Druhou rukou si podoprite prsník zospodu. Pomaly priložte dieťa k prsníku, pričom má mať v ústočkách aj väčšinu dvorca. Je dôležité sa nepredkláňať a nenakláňať sa k dieťaťu - priložte bábätko k prsníku, nie naopak.
Uvoľnená poloha (Laid-back)
Uvoľnená alebo ležiaca poloha pri dojčení je obľúbená najmä u novorodencov, pretože im dáva priestor prirodzene sa prisať a využíva ich inštinkty. Je pohodlná aj pre mamičky, najmä po pôrode, a môže byť ideálna aj pri nadmernom toku mlieka. Ľahnite si alebo sa pohodlne nakloňte dozadu a podložte si chrbát vankúšmi. Položte bábätko na svoje bruško tak, aby ležalo bruškom na vás, telíčko a hlavičku jemne podopierajte. Dieťa sa začne prirodzene hýbať a „hľadať“ bradavku, čo je jeho reflex. Keď nájde bradavku, netlačte ho - väčšina bábätiek sa dokáže prisať sama, využívajúc gravitáciu. Táto poloha je tiež skvelá pre udržanie kontaktu „koža na kožu” alebo pre upokojenie bábätka.
Poloha na boku v ľahu
Táto poloha je ideálna najmä v noci alebo keď si potrebujete počas dojčenia oddýchnuť. Ľahnite si na bok a podložte si hlavu a chrbát vankúšmi. Bábätko si položte tiež na bok, bruškom k vám, tvárou k prsníku. Jednou rukou dieťa jemne podopierajte, druhou uchopte prsník a bradavkou sa dotknite jeho pier. Keď sa dieťa prisaje, môžete si podoprieť hlavu jednou rukou a druhou udržiavať bábätko blízko tela. Ak chcete prestriedať prsník, buď si pomôžte vankúšom na nadvihnutie dieťaťa, alebo sa obaja opatrne otočte na druhý bok.
„Futbalová” poloha (Poloha pod pazuchou)
Táto poloha je skvelá najmä po cisárskom reze, alebo vhodná aj pri dojčení dvojčiat. Ocenia ju aj mamičky s väčšími prsiami alebo plochými bradavkami. Umožňuje mať dieťa dobre pod kontrolou a zároveň nezaťažuje bruško ani jazvu po pôrode. Položte si bábätko vedľa seba pod pazuchu, bruškom k vám, ako keby ste držali „futbalovú loptu”. Rukou na tej istej strane si jemne podoprite jeho hlavičku tak, aby bola vo výške vašej bradavky. Jeho chrbátik vám bude ležať na predlaktí. Môžete si podložiť ruku aj bábätko vankúšom. Druhou rukou si pridržte prsník zospodu a jemne sa dotknite bradavkou pier dieťatka. Keď otvorí ústa dokorán, priložte ho k prsníku. Prisatie by malo byť hlboké - nielen bradavka, ale aj väčšia časť dvorca. Skontrolujte, či brada bábätka nie je pritlačená k hrudníku. Keď budete skúšať rôzne polohy na dojčenie, riaďte sa tým, čo vám obom najviac vyhovuje. Sledujte, či sa dieťatko dobre prisáva, pokojne pije a či sa obaja cítite pohodlne - práve to je kľúčové pre úspešné dojčenie.
Signály dostatočného príjmu mlieka a vývoj dieťaťa
Je úplne prirodzené, že ako mamička máte obavy, či je vaše bábätko dostatočne sýte a dobre sa napilo. Podľa expertov vám však pár jednoduchých znakov pomôže spoznať, že dojčenie prebieha správne a vaše dieťatko je spokojné: dojčenie vyžaduje často, zvyčajne 8 až 12-krát za 24 hodín. Počas dojčenia je počuť a vidieť prehĺtanie, najmä po pár minútach od začiatku sania. Po dojčení je dieťatko uvoľnené, pokojné, niekedy zaspí alebo sa spokojne pozerá okolo seba. Dôležitým ukazovateľom je aj priberanie na váhe. Je normálne, že prvý týždeň po narodení novorodenec mierne schudne, ale do 10. až 14. dňa by sa mal vrátiť na svoju pôrodnú hmotnosť. Ďalšou známkou dostatočného príjmu mlieka je 6 a viac pomočených plienok a 3-5 stolíc za 24 hodín. Stolica je spočiatku čiernej farby, tzv. mekónium.
Obdobie novorodenca je od narodenia do 3 mesiacov veku. V tomto čase sa bábätko rýchlo vyvíja a jeho potreby, vrátane dojčenia, sa môžu meniť. Tieto prvé tri mesiace sú veľmi dôležité, pretože pomáhajú vytvoriť správny dojčiaci rytmus, ktorý podporuje nielen jeho rast a výživu, ale aj posilňuje emocionálnu väzbu medzi vami a vaším dieťatkom. V prvých dňoch po narodení sa bábätko bude chcieť dojčiť veľmi často, možno aj každých 30 minút. Väčšina novorodencov potrebuje na dojčenie 10 až 45 minút. V priebehu prvých týždňov sa môže stať, že dieťatko bude prisaté dlhšie - je to úplne normálne, pretože sa ešte len učí správne kojiť. Práve počas sania sa v tele mamy zvyšuje hladina prolaktínu - hormónu zodpovedného za tvorbu mlieka. Tento proces prebieha približne 30 minút po začiatku dojčenia a hladina prolaktínu sa zvyšuje len vtedy, keď dieťa aktívne saje z prsníka. Ak dieťatko prestane sať alebo pokojne zaspí, zvyčajne to znamená, že je nasýtené.
Mledzivo - tekuté zlato prvých dní
Po pôrode sa počas prvých 2 až 3 dní vytvára kolostrum (mledzivo), v množstve približne 40 - 50 ml - to je však pre novorodenca úplne dostačujúce. Kolostrum je žltkastej farby a obsahuje vysoký podiel protilátok. Má tiež vyšší obsah bielkovín, minerálov a vitamínov rozpustných v tukoch, ako sú vitamíny A, E a K. Toto prvotné materské mlieko poskytuje dieťaťu dôležitú imunitnú ochranu, najmä keď sa po prvýkrát stretáva s mikroorganizmami z prostredia. Novorodenec má prirodzene veľmi malý žalúdok, ktorý dokáže prijať len 20 ml (približne 4 čajové lyžičky) tekutiny naraz. Preto je úplne normálne, že vaše bábätko je často hladné a smädné. Experti na laktáciu odporúčajú, aby novorodenec pil aspoň 8 až 12-krát denne počas prvých týždňov života. V prvých 48 hodinách však môže byť kŕmenie častejšie, aj každú hodinu, pretože jeho žalúdok je ešte príliš malý na to, aby udržal väčšie množstvo materského mlieka. O niečo neskôr, medzi 2. a 4. dňom po pôrode, začne telo matky produkovať viac mlieka, aby uspokojilo potreby rastúceho dieťatka. Odpoveď na otázku, ako často kojiť novorodenca, je podľa odborníkov prekvapivo jednoduchá: novorodenca by ste mali kojiť tak často, ako si to vyžaduje a ako je hladný, zvyčajne je to každé dve až tri hodiny, a to aj v noci. Tento prístup sa nazýva „responzívne kŕmenie“ (alebo „kŕmenie na požiadanie“) a je dôležité nielen pre zabezpečenie výživy a hydratácie dieťatka, ale aj samotnú tvorbu materského mlieka.
10 neuveriteľných faktov o materskom mlieku | Výhody dojčenia pre dieťa
Prechod k dojčeniu batoliat a starších detí
Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné". Tento predsudok je hlboko zakorenený napriek tomu, že materské mlieko je v akomkoľvek veku dieťaťa jedinečné a nenahraditeľné. Obsahuje stovky látok, ktoré kravské mlieko a umelá výživa nikdy obsahovať nebude, a to, aj keď je dieťa dojčené dlhú dobu, čo znamená niekoľko rokov, nie mesiacov.
Spoločenské vnímanie a odporúčania WHO
Ak žena dojčí staršie dieťa, napríklad aj vo veku viac ako 6 rokov, zväčša sa stretáva s nepochopením. Ide len o naše predsudky, alebo je to už naozaj zo zdravotného hľadiska zbytočné? Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko. A pritom v 6 mesiacoch ide ešte len o "začiatok" dlhého a významného obdobia dojčenia, počas ktorého dieťa navyše k dojčeniu prijíma aj rodinné jedlo - teda stravu, ktorú konzumuje jeho rodina. Svetová zdravotnícka organizácia zhrnula dôležitosť dojčenia pre celkové zdravie a dlhodobý vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa v dokumente „Long-term Effects of Breastfeeding: A Systematic Review, 2013“.
Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od "dávky". Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa. Nigel Rollins, jeden z vedcov, ktorí na štúdii o význame dojčenia pre Lancet pracovali, na tlačovej konferencii v januári 2016 povedal: „Neustále narastá množstvo dôkazov, že ženy, ktoré chcú dojčiť, nemajú podporu, ktorú často potrebujú. Toto sme si uvedomili i vďaka nášmu výskumnému projektu. Ženy často nemajú prístup k presným informáciám a podpore z dôvodu nedostatkov v poznatkoch a zručnostiach zdravotníkov. Tradície v rodinách, v okolí či v spoločnosti nemajú vždy pozitívny postoj k dojčeniu. … Investície do podpory dojčenia sú len okrajové a zďaleka nepostačujúce. Úspech v dojčení do veľkej miery závisí od zavedenia správnych postupov pri pomoci v dojčení v zdravotníctve, v domácnostiach a v spoločnosti. Zásadný vplyv takýchto zmien je možné dosiahnuť, keď sa tieto zmeny udejú naraz. Deti majú na dojčenie zákonný nárok a dojčenie predstavuje zákonnú povinnosť štátu. Toto celé nie je otázkou úspechu či zlyhania konkrétnych matiek. Netýka sa to toho, či vyhrá jedna skupina ľudí alebo druhá. Netýka sa to toho, čo sa ľuďom zdá príjemné alebo moderné. Ide o prežitie a zdravie žien a detí v súčasnosti a o zdravie budúcich generácií.“
Mýty a realita: Je dojčenie starších detí len o závislosti?
Pre mnohé mamičky, ktoré dieťa dlho dojčia, je odúčanie od dojčenia nemalým problémom. Spravidla, čím dlhšie dieťa dojčíme, tým je to väčší problém - pre dieťa i pre matku. Je ťažké odmietnuť dieťaťu čosi, čo prirodzene vyžaduje, i keď už má „svoje roky“. Odborníci však upozorňujú na vznik nezdravej závislosti, ktorú bude mať dieťa neskôr problém nahradiť. Hovoria o tom, keď dieťa vo veku 3 a viac rokov neustále vyžaduje matkin prsník a tá mu ho dáva.
Na druhej strane sú mamičky, ktoré plne podporujú čo najdlhšie dojčenie a na otázku, či je normálne dojčiť aj šesťročné dieťa, odpovedajú: „No a čo?“ alebo „Prečo nie?“ Zakázať im to nik nemôže, ale má skutočne dojčenie v tomto veku ešte nejaké výhody? Niektorí kritici toto dokonca s pohoršením prirovnávajú ku pornografii, než ku starostlivosti o zdravie dieťaťa a jeho psychickú pohodu. Je pravdou, že môže ísť o psychickú potrebu dieťaťa, istý druh psychického uspokojenia, citovej potreby, ale to tiež vždy nemusí byť dobré, nakoniec sú aj iné spôsoby, ako si vyjadriť city.
Avšak, mnohé námietky proti dojčeniu vyplývajú práve z nepochopenia dojčenia starších detí a jeho nedostatočnej dĺžky a z predstavy, že do 6., 12., 24. mesiacov dojčenie už vyčerpalo svoje "výhody". Pritom mnohé úžasné aspekty dojčenia ako rozvoj imunity, chorobnosť, schopnosť dojčenia pomôcť dieťaťu prekonávať záťažové situácie sa výrazne prejavia až pri dojčení staršieho dieťaťa. Dojčenie uspokojuje mnohé a rozmanité potreby detí (ktoré sa vôbec netýkajú mlieka ako takého) a tieto potreby prirodzene odznejú, keď budú naplnené. Odstavenie dieťatka nastane samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Každé dieťa sa odstaví v čase, keď je na to pripravené. Inými slovami, nejde v skutočnosti o dlhodobé dojčenie, ale o normálnu dĺžku dojčenia. Akurát dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch. Podľa štatistík sa väčšina detí prirodzene odstaví vo veku 4 až 7 rokov - v priemere je to 4,2 roka.
Príbehy mamičiek: Odvaha ísť proti prúdu
Jednou z mamičiek, ktorá plne podporuje dojčenie veľkých detí, je brušná tanečnica a bojovníčka za ľudské práva Turkyňa Maha Al Musa, ktorá žije v Austrálii. Mamička viac ako 6-ročnej dcéry a dvoch starších synov tvrdí, že ju ešte stále dojčí a je to úplne normálne. Maha Al Musa nie je obyčajnou „bežnou“ mamou. Svedčí o tom aj fakt, že svoje tretie dieťa mala ako 46-ročná, dnes má už 52. Je svetoznámou obhajkyňou trendu, ktorému sa hovorí večné alebo neustále dojčenie. Nemá totiž plány prestať dcérku dojčiť, kým si sama nepovie, že už nechce, aj keby to znamenalo, že bude dojčiť desaťročnú. Podľa tejto mamičky je dôležité, aby moderné matky neboli blokované predsudkami, ktoré v našej spoločnosti neustále panujú a riadili sa samy sebou - pocitmi, ktoré s ich materstvom súvisia. Maha si pobúrila veľkú časť verejnosti i tým, že svoje „veľké“ dieťa dojčí aj na verejnosti vždy, keď dcérka požiada o mlieko. Vraví, že jej je úplne jedno, čo si myslí verejnosť. V ideálnom svete by totiž matka mala dať prednosť tomu, čo je dobré pre dieťa a pre ňu - bez ohľadu na okolie.
Inou takouto mamičkou je Angličanka Denise Sumpter, ktorá stále dojčí svoju viac ako šesťročnú Bellu. 44-ročná matka je presvedčená, že je to jedna z najlepších vecí, ktoré spravila pre svoju rodinu. Keďže táto mamička dojčí v prvom rade 1,5-ročného syna, mlieka má dostatok. Teší sa z toho, že Bella vôbec nebýva chorá a je o hlavu vyššia ako všetci spolužiaci.
Nenahraditeľná hodnota materského mlieka pre staršie deti
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory, ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast.
Mandel vo svojej štúdii z roku 2005 (Fat and Energy Contents of Expressed Human Breast Milk in Prolonged Lactation) uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, "má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa." Materské mlieko nielenže nestráca po prvom roku na kvalite, ale naopak sa jeho kvalita ešte zvyšuje. V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Inými slovami, vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často. A materské mlieko takto dojčených detí prispieva k výžive, pretože podľa štúdií vypijú až 460 - 550 ml materského mlieka (Kathleen Buckley: Long-Term Breastfeeding: Nourishment or Nurturance?, 2001).
Výživové a imunitné zloženie: Materské mlieko ako živá tekutina
Materské mlieko obsahuje stovky látok, ktoré kravské mlieko a umelá výživa nikdy obsahovať nebude. Aj po prvom roku života dieťaťa, dokonca v druhom roku života, materské mlieko naďalej poskytuje dôležité živiny a ochranné faktory.
Oligosacharidy (HMO)
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Takýchto oligosacharidov je v materskom mlieku viac ako 200 druhov a sú treťou najviac zastúpenou zložkou v materskom mlieku. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií. Oligosacharidy dostáva dieťa v materskom mlieku vždy, keď sa dojčí, v akomkoľvek veku (Lars Bode: Human milk oligosaccharides: Every baby needs a sugar mama, Glycobiology. 2012 Sep; 22(9): 1147-1162.; Pannaraj PS et al. Association Between Breast Milk Bacterial Communities and Establishment and Development of the Infant Gut Microbiome. JAMA Pediatr. 2017;171(7):647-654.).
Jedinečné proteíny
Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Čím dlhšie je dieťa dojčené, tým dlhšie má šancu ich získavať (Lönnerdal B. Nutritional and physiologic significance of human milk proteins. Am J Clin Nutr. 2003;77(6):1537S-1543S.; Michaelsen KF, Greer FR. Protein needs early in life and long-term health. Am J Clin Nutr. 2014;99(3):718S-722S.). Podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 (A longitudinal study of human milk composition in the second year postpartum: implications for human milk banking) materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým.
Kmeňové bunky a mikroRNA
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Kmeňové bunky dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a dokážu sa premeniť na rozličné vyspelé funkčné bunky. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu. Tento proces sa nazýva mikrochimérizmus a dokazuje význam dojčenia nielen z hľadiska výživového a imunitného, ale aj z hľadiska pomoci, ktorú matkin organizmus poskytuje dieťaťu z hľadiska využívania živín a vytvárania tolerancie (Hassiotou F, Hartmann PE. At the Dawn of a New Discovery: The Potential of Breast Milk Stem Cells. Adv Nutr. 2014;5(6):770-778.; Biere CE. Breast Milk Stem Cells: Current Science and Implications for Preterm Infants. Adv Neonatal Care. 2016 Dec;16(6):410-419.; Hassiotou F. Breastmilk is a novel source of stem cells with multilineage differentiation potential. Stem Cells. 2012 Oct; 30(10):2164-74.). Podľa štúdií materské mlieko okrem toho obsahuje viac ako 1400 mikroRNA, ktoré sú dôležité pre regulovanie génov, rozvoj a prevenciu ochorení, pomáhajú rozvíjať imunitný systém a hrajú rolu pri rozvoji a zmenách v prsníku.
Dlhodobé zdravotné benefity pre dieťa
Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj nový dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761). Toto znamená, že deti, ktoré nie sú dojčené v 12 - 23 mesiaci života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené."
Ochrana pred infekciami a ochoreniami
Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne (Elsie Gulick: The Effect of Breastfeeding on Toddler Health, 1986; Jack Newman: Breastfeeding a Toddler, ibconline.ca, 2017.). V čase ochorenia navyše dojčenie nielenže pomáha dieťaťu rozličnými mechanizmami ochorenie prekonať a vyzdravieť za kratší čas, ale tiež ho upokojuje a odstraňuje bolesť lepšie ako lieky proti bolesti. Dojčenie je dôležité pre imunitu a imunitný systém dieťaťa počas celej doby trvania dojčenia (Duijts L et al. Prolonged and exclusive breastfeeding reduces the risk of infectious diseases in infancy. Pediatrics, 2010;126(1):e18-25.; Labbok, MH: Breastfeeding: Maintaining an Irreplacable Immunological Resource, Nat Rev Immunol, 2004.; Howie PW et al. Positive effect of breastfeeding against infection. BMJ.1990;300(6716):11-16.).
Existujú štúdie, ktoré skúmali imunologické zložky materského mlieka a ich význam pre ochranu pred ochoreniami, napríklad Goldman, A.S., Goldblum, R.M., & Garza, C. (1983). Immunologic components in human milk during the second year of lactation. Acta Paediatr Scand, 72:461-462. a Goldman, A.S., Garza, C., Nichols, B.L., & Goldblum, R.M. (1982). Immunologic factors in human milk during the first year of lactation. The Journal of Pediatrics, 100(4):563-567. Ďalšie výskumy od Goldman AS (1993, 1998) a Hanson LA (1999, 2001) potvrdzujú imunitnú úlohu materského mlieka a jeho ochranné vlastnosti proti infekciám. Hassiotou F et al. (2013) zistili, že materské a detské infekcie stimulujú rýchlu leukocytovú odpoveď v materskom mlieku.
Dojčenie navyše poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha už v trvaní 4 mesiacov a samozrejme potom ďalej (Duncan B, Ey J, Holberg CJ, Wright AL, Martinez FD, Taussig LM. Exclusive breast-feeding for at least 4 months protects against otitis media. Pediatrics. 1993;91:867 -872.). V situácii, keď sa jednoročné či dvojročné deti stretávajú oveľa viac so svojimi rovesníkmi a majú tak viac príležitostí nakaziť sa vírusmi či baktériami, predstavuje dojčenie starších detí mimoriadne dôležitý spôsob ochrany obzvlášť pred ochoreniami dýchacích ciest a pomáha im prípadné ochorenia ľahšie prekonať (Cushing AH, Samet JM, Lambert WE, Skipper BJ, Hunt WC, Young SA, et al. Breastfeeding reduces risk of respiratory illness in infants. Am J Epidemiol. 1998;147:863 -870.; Wright AL, Holberg CJ, Martinez FD, Morgan WJ, Taussig LM. Breast feeding and lower respiratory tract illness in the first year of life. Group Health Medial Associates. BMJ. 1989;299:946 -949.; Bachrach V, Schwarz E, Bachrach LR. Breastfeeding and the risk of hospitalization for respiratory disease in infancy: a meta-analysis. Arch Pediatr Adolesc Med. 2003;157:237 -243.; Pisacane A, Graziano L, Zona G, Granata G, Dolezalova H, Cafiero M, et al. Breast feeding and acute lower respiratory infection. Acta Paediatr. 1994;83:714 -718.).
tags: #kojenie #10 #rocnych #deti