Dojčenie, hoci je považované za najprirodzenejší a najzdravší spôsob výživy dieťaťa, môže byť pre mnohé matky spojené so značným stresom a vyčerpaním. Namiesto radosti, ktorú mnohé mamičky popisujú, sa niekedy stáva trapením. Príbehy žien, ktoré prežívajú ťažkosti pri dojčení, sú dôležité a ukazujú, že podporu dojčenia treba všade. V tomto článku sa pozrieme na to, ako stres ovplyvňuje tok mlieka, aké prekážky môžu matky stretnúť, a aké sú dôležité aspekty podpory duševného zdravia a výživy počas dojčenia.
Keď dojčenie prináša zúfalstvo: Osobný príbeh a prvé prekážky
Pre mnohé matky, vrátane jednej matky trojmesačného dievčatka, sa cesta dojčenia stáva zdrojom veľkého stresu a zúfalstva. Tento osobný príbeh ilustruje, že stres je to prvé, čo treba pri dojčení vylúčiť, no u mnohých to je veľký problém. Prvá chyba nastala hneď po pôrode v nemocnici. Rodenie cisárskym rezom často znamená, že bábätko po pôrode len ukážu a nemajú matky s dieťatkom kontakt koža na kožu. V nemocnici mi nikto poriadne nevysvetlil, ako sa má kojiť, a pokusy kojenia sa skončili krvavými bradavkami. Na to radili klobúčiky a dokrmovanie umelým mliekom (UM). Domov tak matky často prídu s tým, že dojčia s klobúčikmi a následne dokrmujú UM.
Pokusy kojiť bez klobúčikov často nevychádzajú, čo ďalej pridáva na frustrácii. Pediatrička môže poradiť odsávanie, aby sa zvýšila tvorba mlieka, a následne matky nahradia dokrmovanie UM vlastným mliekom. Časom sa bábätko môže naučiť papať bez klobúčikov, za čo sú matky neskutočne šťastné. Napriek tomu sa dokrmovanie z fľaše vlastným mliekom niekedy ponechá. Toto rozhodnutie sa neskôr ukáže ako chyba, keďže dieťa je zmätené, čo je čo, a matky by rada fľašu úplne vynechala a výlučne dojčila.
Fľaša sa ponechá z dôvodu, že bábätko nevydrží na prsníku dlho, lebo sa veľmi hýbe a vôbec nie je pokojné. Rada všetko obzerá, preto jej hlavička neostane v jednej pozícii. Navyše zvykne potom aj plakať. Každý pohyb matky ju takisto vyruší a je po kojení. Matky sa pýtajú, či je dieťa prehnane aktívne z dôvodu, že nie je dostatočne hladné. Takisto je problém aj s polohami na kojenie; dieťa momentálne papá len keď leží, aj to len chvíľku. Keď sa ju matka snaží kojiť v polohe „kolísky“, veľmi plače a odstrkuje sa od prsníka. Túžba prežívať dojčenie s radosťou, akú všetky mamičky popisujú, je veľká, no v tejto chvíli je to naozaj trápenie.
09 - Nepokoj dieťaťa pri prsníku a laktačná kríza
Vplyv Stresu na Dojčenie a Produkciu Mlieka
Keď je matka v strese alebo pociťuje napätie, telo reaguje zvýšenou hladinou stresového hormónu kortizolu. Kortizol môže narušiť prirodzený tok mlieka tým, že blokuje uvoľňovanie oxytocínu, hormónu, ktorý spúšťa takzvaný „let-down“ reflex, teda uvoľňovanie mlieka z prsníkov. Tento reflex je nevyhnutný na to, aby mlieko prúdilo z mliečnych žliaz k bradavkám a dojčenie bolo úspešné. Ak je tok mlieka pomalý, bábätká na neho reagujú nespokojnosťou, mrvia sa, hýbu hlavičkou, iné podnety ich ľahko vyrušia a úplne prsník pustia, prípadne sa od prsníka odťahujú, prepínajú sa do luku a plačú. Stres navyše aktivuje sympatický nervový systém, ktorý je zodpovedný za stav „boj alebo útek“, čo znamená, že telo zostáva v pohotovosti a nedokáže sa uvoľniť. V tomto stave je pre matku ťažké podporiť správny tok mlieka, čo môže viesť k frustrácii a ďalšiemu napätiu.
Je však dôležité si uvedomiť, že stres samotný nie je príčinou toho, že teraz matky potrebujú bábätko dokrmovať. Tvorbu mlieka znižuje skôr to, že nikto nepomohol s dojčením v pôrodnici a ani potom po príchode z pôrodnice. Klobúčiky či fľaša s umelým mliekom nezlepšujú dojčenie, a teda nie sú riešením problémov s dojčením. Matky sa preto nemusia obávať, ak sa naďalej stresujú, že to teraz situáciu s tvorbou mlieka zhoršuje. S uplatnením účinných krokov bude možné dojčenie začať zlepšovať. Adrenalín blokuje spustenie laktácie, preto je dôležité snažiť sa veľa odpočívať a sústrediť sa iba na dojčenie a bábätko. Prenechajte ostatné povinnosti ďalším členom domácnosti alebo požiadajte o pomoc kamarátku. Len na všetko nebuďte sama! Starostlivosť o bábätko je náročná disciplína a požiadať o pomoc nie je prejavom zlyhania.
Hormonálna Súhra: Oxytocín, Prolaktín a Duševné Zdravie
Dojčenie je pozitívny faktor pre duševné zdravie žien. Ak dojčenie funguje bezproblémovo, môže byť pre ženy niekedy jedným z mála svetlých bodov dodávajúcich pocit sebaistoty. Situácia však vyzerá inak, ak sa ženy s dojčením trápia, prežívajú pri dojčení bolesť, strach o priberanie bábätka, sú konfrontované s plačom bábätka a jeho nespokojnosťou alebo riešia pri dojčení problémy. Vtedy ženy akútne potrebujú pomoc s dojčením, nie rady o ukončení dojčenia, potrebujú sa vyspať, načerpať nové sily a energiu, zbaviť sa bolesti a začať zažívať normálne fungujúce dojčenie. Dojčenie je súčasťou duševného zdravia žien.
Psychologička a laktačná poradkyňa MAMILY, Mgr. Soňa Ondrušová, do hĺbky na základe štúdií vysvetľuje, že hormóny, ktoré sú po pôrode vylučované vďaka dojčeniu, majú stabilizačný účinok na psychiku žien. To naznačuje, že dojčenie môže mať ochranný účinok pred rozvojom popôrodnej depresie, či ju zmierňovať, ak sa napriek dojčeniu rozvinie. Oxytocín, nazývaný aj „hormón lásky“, zohráva kľúčovú úlohu v procese dojčenia. Uvoľňuje mlieko z mliečnych žliaz a podporuje kontrakcie buniek okolo mliečnych kanálikov, ktoré zabezpečujú prietok mlieka smerom k bradavkám. Dojčenie stimuluje uvoľňovanie oxytocínu, ktorý podporuje pocit pokoja a pohody. Oxytocín tiež pomáha pri vytváraní emocionálneho puta medzi matkou a dieťaťom. Štúdie spájajú dojčenie s vyššou hladinou oxytocínu ako kŕmenie umelou výživou. Prolaktín, hormón, ktorý podporuje tvorbu mlieka, tiež prispieva k pocitu relaxácie a znižuje stres. Dojčenie je spojené so zníženou reakciou na stres, vrátane nižšej hladiny kortizolu, čo môže pomôcť zmierniť úzkosť a depresiu.
V minulosti sa predpokladalo, že jedným z možných biologických základov spustenia popôrodnej depresie je dramatický pokles reprodukčných hormónov estrogénu a progesterónu po pôrode. V jednej štúdii sa pokúsili autori simulovať tehotenstvo a následný pôrod podávaním progesterónu a estrogénu ženám počas ôsmich týždňov. Ich následné vysadenie malo simulovať zmeny po pôrode. Vysadenie týchto hormónov malo za následok zvýšený výskyt symptómov depresie žien, z čoho autori usúdili, že dramatický pokles týchto hormónov je spúšťačom popôrodnej depresie. Táto hypotéza sa však nepotvrdila a dokázal sa presný opak - výskyt popôrodnej depresie sa zvýšil. Ani v súčasnosti výskumy nepoukazujú na to, že znížená hladina progesterónu a estrogénu by bola spúšťačom popôrodnej depresie. Po pôrode sa okrem zmeny vo vylučovaní hormónov progesterón a estrogén začínajú vo veľkej miere vylučovať prolaktín a oxytocín, ktoré majú výrazné psychoprotektívne vlastnosti, pričom pokles estrogénu a progesterónu je fyziologický a má stabilizačný účinok. Umelé dodanie progesterónu, ktorý zabraňuje vylučovaniu prolaktínu, má za následok ohrozenie dojčenia, ktoré je známe ochrannými účinkami na psychické zdravie žien. Nízke hladiny progesterónu dokonca môžu pôsobiť ako stabilizátor nálady. Dalo by sa povedať, že každým dojčením žena sama sebe dodáva endogénne antidepresívum.
Praktické Kroky k Úspešnému a Pokojnému Dojčeniu
Vaša cesta za dojčením naznačuje, že ste prekonali mnoho prekážok a táto posledná by mohla mať so správnou pomocou pomerne jednoduché riešenie. Pri potrebe dokrmovať bábätko je možné v spolupráci s profesionálnou laktačnou poradkyňou urobiť viaceré kroky, ktoré mnohým bábätkám pomôžu získať toľko mlieka z prsníka, že nakoniec dokrmovanie nie je vôbec potrebné. Teda existujú kroky, ktoré bábätku, ktoré samo nedokáže získať dostatok mlieka z prsníka, pomôžu natoľko, že z prsníka získava dostatok mlieka. Toto bábätká robia v reakcii na tok mlieka, a ten laktačnou pomôckou udržíte dostatočný. Spoločne s poradkyňou sa naučíte rozlíšiť pitie a satie bez pitia, a poradkyňa vás naučí, ako pitie správne vyhodnotiť. Je pozoruhodné, ako veľmi sa dá pomôcť už samotnou úpravou prisatia a polohy - toto môže skutočne nesmierne pomôcť a ide o okamžitú pomoc. Od správneho prisatia totiž závisí dobré pitie bábätka. Poradkyňa pri dojčení skontroluje tiež uzdičku pod jazykom bábätka, ktorá môže spôsobovať časť tej situácie, ktorú popisujete.
Jedna z dôležitých vecí, ktorú môžete začať robiť hneď, je intenzívny fyzický kontakt. Vezmite si bábätko k sebe na hruď medzi prsia vyzlečené len do plienky tak, aby ste boli v kontakte koža na kožu. Môžete to robiť buď počas spania, keď si s ním ľahnete do postele, alebo keď si ho len v plienke dáte do nejakého nosiča či šatky. Nechajte bábätko nech sa v kontakte s vami dostatočne vyspinká a potom ho pri príznakoch prebúdzania čo najskôr dávajte na prsník. Nechajte ho piť, ak pije na prsníku samo. Ak prestáva piť, pomôžte mu získať viac mlieka stláčaním prsníka. Ak by to bolo potrebné, dokŕmte ho laktačnou pomôckou priamo na prsníku. Keď sa výdatne napije, nechajte ho znova dobre vyspať v kontakte s vami. Vyššie uvedenými krokmi dokážete bábätku pomôcť zrýchliť tok mlieka a predísť tak jeho nespokojnosti.
Spievanie ako účinný prostriedok na uvoľnenie
Jednoduchý, ale účinný spôsob, ako sa uvoľniť a podporiť tok mlieka, je spievanie počas dojčenia. Spievanie pomáha telu prepnúť z režimu „boj alebo útek“ do stavu relaxácie, ktorý je riadený parasympatickým nervovým systémom. Parasympatický systém je zodpovedný za upokojenie tela a jeho zotavenie. Spievanie stimuluje tento systém prostredníctvom nervu vagus, najdlhšieho nervu v tele, ktorý prechádza z mozgu cez krk až do hrudníka a brucha. Nerv vagus zohráva kľúčovú úlohu v regulácii telesných funkcií vrátane srdcového rytmu, dýchania a trávenia. Stimulácia nervu vagus prostredníctvom spievania alebo „hmkania“ pomáha uvoľniť telo a znížiť hladinu stresu. Vďaka tomuto uvoľneniu sa znižuje hladina kortizolu a podporuje sa uvoľňovanie oxytocínu, hormónu, ktorý je nevyhnutný pre správny tok mlieka.
Keď matka spieva, stimuluje sa uvoľňovanie oxytocínu, čo znamená, že prietok mlieka sa zlepšuje a dojčenie je plynulejšie. Okrem toho, že oxytocín podporuje tok mlieka, pomáha tiež znižovať úzkosť a zlepšuje emocionálnu pohodu matky. Spievanie počas dojčenia môže preto pomôcť matke nielen fyzicky, ale aj emocionálne, čím dojčenie prináša viac radosti a menej stresu.
Praktické tipy, ako začať spievať pri dojčení:
- Vyberte si jednoduchú melódiu: Stačí jednoduchá uspávanka alebo tiché „hmkanie“. Melódia nemusí byť komplikovaná, dôležité je, aby bola pre vás príjemná a uvoľňujúca.
- Zamerajte sa na dýchanie: Spievanie prirodzene spomaľuje dýchanie a prináša rytmus do vášho tela. Hlboké a pravidelné dýchanie pomáha upokojiť nervový systém a podporuje relaxáciu.
- Opakujte rituál počas dojčenia: Skúste zaradiť spievanie pri každom dojčení ako súčasť vášho rituálu. Čím častejšie to budete robiť, tým rýchlejšie vaše telo zareaguje a prepojí dojčenie s pocitom pokoja.
- Pozorujte svoje telo a bábätko: Všimnite si, ako reaguje vaše telo a bábätko na spievanie. Mnohé matky zistia, že ich deti sa pri spievaní rýchlejšie upokoja a lepšie dojčia, zatiaľ čo samy cítia, že sú menej napäté a tok mlieka je plynulejší.
Duševné Zdravie Matky: Komplexný Pohľad na Popôrodné Obdobie
Materstvo so sebou prináša širokú škálu pozitívnych aj negatívnych pocitov, zážitkov, vynárajú sa pocity nedostatočnosti, zlyhania, viny. Ženám sa nedostáva dostatok ocenenia a povzbudenia. Mnoho z nich zisťuje, že si život s bábätkom predstavovali inak. Starať sa o bábätko je ťažšie ako tá najnáročnejšia práca. A k tomu všetky tie mätúce rady, strach z posudzovania, neistota. Určité percento žien zažije popôrodnú depresiu, a veľká časť z nich nevyhľadá a ani nedostane odbornú pomoc. Popôrodná psychóza, ako závažné psychické ochorenie, sa týka jednej až dvoch žien z tisíc. Všetky ženy potrebujú, aby sme ich symptómy brali vážne a aby sme im podali pomocnú ruku.
Popôrodná depresia a popôrodná psychóza
Popôrodná depresia sa môže prejavovať nespavosťou, nedostatkom energie, stratou záujmu o bábätko, depresívnou náladou a smútkom, stratou chuti do jedla. Popôrodná psychóza je menej častá ako popôrodná depresia. Prejavuje sa preludmi, halucináciami, úzkosťou, problémami so spánkom, hlbokým smútkom, prehnanou zhovorčivosťou, hyperaktivitou, niekedy eufóriou, náhlymi zmenami nálad. Symptómy sa môžu rýchlo zhoršovať. Častejšie sa vyskytuje, ak žena má bipolárnu depresiu.
Ako pomôcť dojčiacej žene, ktorá potrebuje pomoc v čase popôrodnej depresie či popôrodnej psychózy?
- Podporte ženu v pokračovaní dojčenia. Nehovorte jej, nech prestane dojčiť, že jej problémy sa tým vyriešia. Nepripisujte jej pocity tomu, že dojčí.
- Neodbite ju. Vypočujte ju. Dajte jej priestor, aby mohla vyjadriť, ako sa skutočne cíti.
- Ponúknite jej praktickú pomoc, aby mohla odpočívať, byť s bábätkom a spať, a aby o ňu bolo postarané.
- Naučte sa poznať niektoré signály popôrodnej depresie a popôrodnej psychózy, aby ste mohli žene pomôcť vyhľadať odbornú pomoc.
- Vyjadrite svoje pochopenie, vytvorte príjemnú atmosféru, aby sa žena necítila posudzovaná, stigmatizovaná, zahanbená či nepochopená.
- Nepodceňujte to, ako sa ženy cítia. Aj ony niekedy dúfajú, že to je normálne, nič sa nedeje a odíde to samo.
D-MER syndróm: Keď dojčenie sprevádza smútok
Krátkotrvajúci, ale intenzívny pocit smútku, úzkosti, rozladenosti alebo nepokoja, ktorý zaplaví matku, keď si priloží bábätko na prsia, má aj svoje meno. Reč je o syndróme D-MER (Dysphoric Milk Ejection Reflex), o ktorom ste pravdepodobne ešte nepočuli. Spôsobuje ho náhly pokles hladiny hormónu šťastia - dopamínu - počas spúšťacieho reflexu pri kojení. Mamy, ktoré týmto syndrómom trpeli, opisujú vlnu negatívnych emócií, ktoré vybublali na povrch, keď sa im začalo pri kojení spúšťať mlieko. Prepadli by v plač, pochytila by ich panika, nervozita, úzkosť. Niektoré mali negatívne pocity nielen voči sebe, ale aj voči bábätku, ktoré by najradšej odtrhli od prsníka.
D-MER nie je žiadne „baby blues“, či popôrodná depresia, ani neznamená averziu voči kojeniu. Nepríjemné pocity sa u matky objavujú z ničoho nič, keď sa aktivizuje spúšťací reflex pri kojení a trvajú krátko, 30 sekúnd až dve minúty. Na vine D-MER sú hormóny, matka ho nemôže nijako kontrolovať. Nemôže zabrániť tomu, že ju zaplavia negatívne pocity. Počas spúšťacieho reflexu rastie hladina hormónu prolaktínu, a to ešte predtým, ako začne mlieko vytekať z bradavky. Dopamín sa podieľa na kontrole vylučovania prolaktínu, nakrátko však poklesne, aby mohla rásť hladina prolaktínu. Keď prolaktín začne stúpať, dopamín sa stabilizuje. U žien s D-MER-om je pokles dopamínu zreteľnejší. Ak vás trápia podobné pocity, vedzte, že netrpíte averziou voči kojeniu. Skúste vyhľadať pomoc. Podporu vám môžu dať aj mamy, ktoré si prežili niečo podobné. Veďte si denník, kedy sa vám D-MER zhoršuje (stres, dehydratácia, kofeín), kedy naopak zlepšuje (oddych, relaxácia, cvičenie). Pamätajte, že v tomto prípade nejde o emocionálny, ale o medicínsky problém, kvôli ktorému určite netreba prestať s kojením.
Význam Výživy pre Dojčiacu Matku a Kvalitu Mlieka
Tvorba materského mlieka je pre telo matky energeticky veľmi náročná. Väčšina živín prechádza do materského mlieka z nutričných zásob matky, ktorá ich následne musí doplniť zo stravy. Denný príjem živín má zásadný vplyv na celkové zdravie matky, jej psychickú pohodu a výrazne ovplyvňuje aj zloženie materského mlieka. Živiny, ktoré prechádzajú do materského mlieka, ovplyvňujú zdravie bábätka nielen krátkodobo, ale bolo dokázané, že majú dlhodobé pôsobenie na jeho zdravie i v dospelosti.
Kalorický príjem a hydratácia
Rovnako, ako ani počas tehotenstva už dávno neplatí, že „mamička by mala jesť za dvoch“, ani počas dojčenia by sa žena nemala prejedať. Dojčiace ženy by mali podľa najnovších výživových odporúčaní prijať približne o 20% kalórií viac, než v období pred tehotenstvom. Ak však dojčiaca žena neprijíma dostatok kalórií, ktoré sú potrebné na produkciu mlieka, živiny sa začnú odčerpávať z jej tkanív. Je potrebné si uvedomiť, že na kvalitu materského mlieka vplýva nielen kvantita, ale hlavne kvalita potravy matky.
Veľmi často sa stáva, že mamička popri starostlivosti o dieťa nemá dostatok času na prípravu jedla, alebo svojmu jedálničku nevenuje toľko pozornosti. A to je chyba. Pozor by si mali dávať aj alternatívne sa stravujúce ženy, ktorým môžu v strave chýbať dôležité živiny vo veľkom množstve. V posledných rokoch je čoraz viac mamičiek, ktorých kalorický príjem počas dojčenia nie je dostatočný z dôvodu, že chcú po pôrode čo najskôr schudnúť. Ideálne je ale chudnúť postupne, a to 0,5 - 1kg za mesiac.
Pri dojčení platí zásada, že mamička by mala piť spolu so svojím dieťatkom. Je vhodné piť v malých množstvách, ale nepreháňať to. Okrem vody a minerálok je dobré piť aj mlieko.
Zloženie stravy a dôležité živiny
Strava ženy v období tehotenstva a dojčenia by mala byť pestrá a vyvážená s dostatkom bielkovín, vápnika, železa a vitamínov. Obdobie dojčenia nie je ideálne na experimentovanie, žena by mala konzumovať všetky základné potraviny, hlavne tie, ktoré sú charakteristické pre náš región a na ktoré je zvyknutá.
Pre správne fungovanie tela ženy aj dieťatka je dôležité prijímať vitamín D a jód. Doplniť do tela dostatok jódu ale nie je také jednoduché, keďže sa vyskytuje najmä v rybách, morských živočíchoch a, samozrejme, v jodidovanej soli. Mnohé mamičky počas dojčenia obmedzujú slnenie, konzumáciu rýb či nadmerné solenie, preto je v tomto prípade vhodné investovať aj do výživových doplnkov. Kým denná odporúčaná dávka jódu pre dospelých je 150 μg, u tehotných a dojčiacich žien je to 220 až 250 µg.
U žien, ktoré dojčia, býva nedostatočný príjem aj ďalších vitamínov a stopových prvkov. Ide najmä o vitamín B12, B6 a kyselinu listovú, vitamín E, horčík, vápnik a železo. Vápnik do tela doplníme jednoducho - konzumáciou mliečnych výrobkov. Dojčiace ženy by mali pamätať na to, že mliečne výrobky je vhodné jesť aspoň 2 hodiny pred jedlom, ktoré je bohaté na železo, pretože vápnik znižuje jeho vstrebateľnosť. Aj koncentrácia vitamínu C v materskom mlieku je dôležitá. Pohybuje sa od 44 do 158 mg/L a veľmi málo súvisí s príjmom v strave matky. Ak matka prijíma málo vitamínu C, jej telo obetavo udržuje hladinu vitamínu C v mlieku, a to aj za cenu vlastného nedostatku. Naopak, ak prijíma extra veľa (nad 1000 mg denne), do mlieka sa dostane aj tak len určité potrebné množstvo.
Po pôrode je zdravý imunitný a nervový systém matky veľmi dôležitý. Vďaka omega-3 mastným kyselinám, ktoré spoločne s horčíkom zaručujú psychickú pohodu, mamičky zvládajú stresové situácie pri starostlivosti o bábätko lepšie.
Čo obmedziť alebo vylúčiť zo stravy
Pitie alkoholu, fajčenie a užívanie iných návykových látok je pre dojčiace matky úplne nevhodné. Ak si občas šálku kávy doprajete, nemalo by sa nič stať. Nepite jej však príliš veľa. V jedle zo začiatku voľte potraviny, ktoré nenadúvajú, sú ľahko stráviteľné, vynechajte korenisté jedlá. Výraznejšie korenie a nadúvavé potraviny, ako sú napríklad šošovica, fazuľa, čerstvé pečivo, kapusta, cibuľa a iné, nechajte radšej na neskôr.
Vitamíny a minerály z doplnkov
Aby vášmu telu nič nechýbalo a bábätko z mlieka dostalo všetko, čo potrebuje, je dobré dopĺňať výživu vitamínmi a minerálmi. Vyberte si v lekárni špeciálne doplnky pre tehotné a dojčiace matky, ktoré komplexne obsahujú všetko, čo potrebujete - kyselinu listovú, vitamíny C, E, D, minerálne látky, železo aj jód. Ak nejete dostatok rýb, je dobré v čase dojčenia dopĺňať rybí tuk, ktorý obsahuje esenciálne omega 3 mastné kyseliny (DHA). Pri vitamínových doplnkoch je dôležité pozerať na vstrebateľnosť.
Mýty a Mykoncepcie v Strave Dojčiacich Matiek
V strave dojčiacich mamičiek existuje veľa odporúčaní, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Veľa žien tieto rady prijme za svoje a už nevyhľadávajú ich opodstatnenie. V každej kultúre panujú iné výživové mýty, napríklad dojčiacim Ázijčankám sa neodporúča jesť studené jedlo, v tuzemsku sa démonizujú strukoviny alebo pikantné jedlá.
Najčastejšie mýty v strave dojčiacich matiek:
- Materské mlieko sa vytvorí priamo z toho, čo matka zje: Miera, akou strava matky ovplyvní zloženie materského mlieka, nie je taká vysoká, ako sa môže zdať.
- Dojčiaca matka by mala jesť „ako baník“: Navýšenie energetického príjmu sa odporúča dojčiacim matkám, ktoré majú rizikovú hmotnosť na hranici podváhy. Naopak ženy, ktoré počas tehotenstva výrazne pribrali, nemusia navyšovať energetický príjem, a naopak vďaka väčšiemu výdaju môžu pozvoľna chudnúť.
- Pri dojčení musí matka držať špeciálnu diétu: Bohato stačí pestrá strava s dodržiavaním základných princípov racionálnej stravy.
- Strukoviny, karfiol a ďalšie potraviny, z ktorých môže nadúvať, sú na čiernej listine: Žiadny mechanizmus toho, že by tieto plyny mohli nejako preniknúť do materského mlieka a trápiť dieťa, nie je vedecky podložený. Vyradenie týchto surovín z jedálnička v prípade ich dobrej tolerancie matkou nie je pri dojčení nutné. Výskumy dokonca nehovoria ani o obmedzovaní strukovín a iných „nafukujúcich“ potravín - ak sa správne uvaria a mama to s nimi nepreháňa.
- Pikantné jedlá sú pre dojčiacu matku zakázané: V prípade, že dieťa nereaguje na inú chuť negatívne (odmietanie mlieka, koliky, hnačka atď.), nie je nutné tieto potraviny z jedálnička vyraďovať. Osobne by som však určite výrazne obmedzila cudzokrajné ovocie, sladkosti a štipľavé jedlá.
- Dojčiaca matka by sa pre istotu mala vyhýbať všetkým alergénom z potravín: Preventívne vyradenie rizikových alergénov z jedálnička skôr nebude mať zmysel.
- Surové mäso, ryby alebo plesňové syry sú pre dojčatá nebezpečné: Prípadná nákaza by bola hrozbou skôr pre zdravie matky než dojčaťa.
- Dojčiaca matka nemôže piť kávu: Menšie dávky kofeínu do 200 mg (2-3 šálky) denne by dieťaťu nemali uškodiť. V prípade, že matka pozoruje, že je dieťa nepokojné, podráždené a má problémy so spánkom, je možné, že je jej dieťa na kofeín citlivejšie. Pozor si treba dávať aj na čierny čaj.
Spoločenský Tlak a Podpora: Úloha Okolia a Odborníkov
Príbehy podobné Lucii zažíva každá piata žena po pôrode. Lucia sa na dojčenie v tehotenstve pripravovala a brala ho ako jasnú vec: bude dojčiť. Hneď od pôrodu, mala načítané čo a ako. A ak bude treba, nechá si poradiť. Po pôrode sa jej synček prisal, ako keby si to načítal aj on. Luciu však zaskočila dva týždne po pôrode úplne iná vec: začala mať prejavy depresie, ktoré sa zhoršovali. Koncom prvého mesiaca začali byť neúnosné. Vtedy sa k tomu pridali úzkosti. Bála sa, či bábätko počas dojčenia nepriľahne. Bála sa, keď plakalo. Bála sa, že nebude priberať. Bála sa, keď grckalo. Bála sa, že zomrie. Bola nevyspatá, zničená. A pritom pred pôrodom bola šťastná a veselá a netušila, ako depresia vyzerá. Teraz to vedela až príliš dobre.
Od okolia aj psychologičky dostala odporúčanie prestať dojčiť. Bili sa v nej pocity, že nie je dobrá matka, že ak prestane dojčiť, jej synček nebude dostávať to, čo má. Do toho počúvala, že ak dá fľašku s umelým mliekom, tak sa nič nedeje a jej to zachráni duševné zdravie. Navyše sa bála začať užívať antidepresíva, ktoré jej lekár predpísal, lebo sa bála, že to malému ublíži. Nevládala si zobrať ani prvú tabletku. Popritom mala strach, že synček je na nej z dôvodu dojčenia úplne závislý, že stratila svoj život a už sa nikdy nebude cítiť dobre. Synček veľa plakal, podľa jej mamy ho bolelo bruško, lebo sa večer dopovala čokoládou a syrom. O mesiac boli jej stavy ešte horšie a pri kontrole u pediatričky synček pribral hranične. Psychologička jej povedala, že sa jej uľaví, keď synčekovi dá umelé mlieko a uvidí ho priberať. Okrem toho jej vravela, že opadne aj únava a stres, keď sa o synčeka bude starať jej manžel a keď ho bude kŕmiť on. Pri odchode jej stále v hlave znela veta: „Nie je dôležité, či kojíte alebo nekojíte, ale to, či ste so svojím rozhodnutím v pohode. Z kojenia sa dnes robí veda a nebojte sa, že by ste neboli dobrá mama.“ Opakovala si ju stále dokola. Bola odhodlaná prestať dojčiť, utiecť od všetkého a začať sa konečne cítiť lepšie. Tak veľmi potrebovala úľavu. Mala pocit, že úplne stratila sama seba a že všetci jej len hovoria, čo má urobiť pre synčeka, ale na ňu nemyslí nikto. Luciina najlepšia kamarátka jej v tomto bode zavolala a povedala jej, že práve prestala dojčiť svoju 3-mesačnú dcérku - o kúsok staršiu ako jej synček. Že to síce oplakala a bolo to ťažké, ale už je dobre. Lucia si hovorila, že aj ona už potrebuje, aby jej bolo dobre. Tak veľmi to potrebuje. Odhodlala sa, že to povie mužovi, keď príde z práce. Videl ju zničenejšiu a zničenejšiu a sám jej navrhoval, že už nech prestane dojčiť. Zaskočilo ju, že Lucii hneď od dverí začal hovoriť o kontakte na laktačnú poradkyňu. Vybavil, že príde na druhý deň poobede. Lucia nemala odvahu povedať nie. Stretnutie s laktačnou poradkyňou ju prekvapilo - v dobrom. Prvýkrát prestala cítiť pri dojčení bolesť, ktorá tam od pôrodu bola. Synček sa krásne napil, odgrgol si a zaspal na prsníku, kým sa s laktačnou poradkyňou rozprávala, čo sa jej predtým nikdy nestalo. Jeho spotené vlásky a blažený výraz jej dodali energiu. Po odchode laktačnej poradkyne to celé s manželom preberali. Sám navrhol, že si vezme dovolenku a bude jej s malým pomáhať. Dnes už má Luciin syn rok - je dojčený, Lucia sa už cíti zase vo svojej koži a je šťastná, že s kojením neskončila. Vravieva, že bola tri minúty od toho, aby sa nechala zlákať vetou psychologičky. Teraz už si je istá, že to celé nebolo o dojčení alebo o jeho ukončení. Bolo to o pomoci s úzkosťami a depresiou a najviac ju pri tom všetkom zachránil manžel.
Duševné zdravie žien po pôrode je kľúčové, pretože ovplyvňuje nielen ženu samotnú, ale aj jej vzťah k dieťaťu a duševné zdravie dieťaťa. Aj preto je dôležité, aby sa vkladalo úsilie do podpory duševného zdravia žien po narodení bábätka. Dojčenie podporuje duševné zdravie žien niekoľkými spôsobmi, ktoré zahŕňajú fyziologické, psychologické a sociálne aspekty:
- Uvoľňovanie hormónov: Oxytocín, ktorý podporuje pocit pokoja a pohody a pomáha pri vytváraní emocionálneho puta medzi matkou a dieťaťom. Prolaktín, ktorý podporuje tvorbu mlieka, tiež prispieva k pocitu relaxácie a znižuje stres.
- Zníženie hladiny kortizolu: Dojčenie je spojené so zníženou reakciou na stres, vrátane nižšej hladiny kortizolu, čo môže pomôcť zmierniť úzkosť a depresiu.
- Psychologické aspekty: Úspešné dojčenie zvyšuje sebaistotu a sebadôveru, čo je spojené s nižším rizikom popôrodnej depresie. Fyzický kontakt a blízkosť počas dojčenia umocňujú emocionálne puto medzi matkou a dieťaťom, čo prispieva k pocitu uspokojenia a emočnej pohody.
- Sociálne aspekty: Účasť v podporných skupinách dojčenia môže poskytovať sociálnu podporu a pocit spolupatričnosti, čo môže byť obzvlášť významné pre duševné zdravie a prospešné pre ženy trpiace depresiou alebo úzkosťou.
Dojčenie má význam z hľadiska ochrany pred popôrodnou depresiou. Výskumy ukazujú, že dojčenie môže znižovať riziko vzniku popôrodnej depresie. Matky, ktoré dojčia, majú tendenciu mať nižšiu mieru popôrodnej depresie v porovnaní s tými, ktoré nedojčia. Dojčenie môže pomôcť zmierniť symptómy popôrodnej depresie žien, ktoré ich už zažívajú, a to prostredníctvom hormonálnych a emocionálnych mechanizmov. Podpora dojčenia a poskytovanie adekvátnej pomoci matkám môžu výrazne prispieť k ich duševnej pohode a celkovému zdraviu.
Spánok a psychika dojčiacej ženy
Častým mýtom je, že deti kŕmené umelou výživou spia dlhšie a budia sa menej často ako dojčené deti. Toto tvrdenie sa rozhodli preskúmať aj Montgomery-Downs et al., ktorí prišli k záveru, že spánok dojčených a nedojčených detí sa nelíši. Z hľadiska spánku matiek sa dokonca ukazuje, že dojčiace matky spia kvalitnejšie a dlhšie, či už pri skúmaní dvoch dní, mesiaca či 3 mesiacov po pôrode v porovnaní s nedojčiacimi matkami. V štúdii od Blyton et al. sa zistilo, že dojčiace ženy mali viac spánku s krátkymi vlnami, ktorý je známy svojimi neuroprotektívnymi vlastnosťami. Polemizujú, že tento rozdiel medzi dojčiacimi a nedojčiacimi ženami v spánku je pravdepodobne z dôvodu vyšších hladín prolaktínu dojčiacich žien, ktorý má potenciál zvyšovať dĺžku spánku s krátkymi vlnami.
Z praktického hľadiska, pokiaľ žena spí s bábätkom v jednej posteli a výlučne dojčí, môže dieťatko uspať po jeho prebudení s menšou námahou a nutnosťou úplného prebudenia, ako žena, ktorá s bábätkom nespí a prípadne nedojčí. Nemusí fyzicky vstať, preložiť si dieťatko do postele a po dojčení ho vracať do postieľky, či ešte navyše urobiť umelé mlieko a počúvať plač dieťaťa, kým bude umelé mlieko hotové. Toto môže výrazne skrátiť čas, ktorý matka strávi v noci bdením, špeciálne aktívnym bdením, pričom dlhé bdenie počas noci je rizikový faktor popôrodnej depresie.
Tlak spoločnosti a krehká psychika po pôrode
Psychologička a psychoterapeutka Mgr. Zuzana Navrátilová PhD. upozorňuje na to, že zvlášť opatrnými by mali byť tí, ktorí radia a ako sa im prihovárajú, či už ide o ľudí z radov laikov, laktačných poradkýň, ale aj zdravotníkov, pretože psychika ženy po pôrode je krehká a nie je najšťastnejšie riešenie, ak sa dopredu niečo prorokuje, alebo kategoricky vyhlasuje, či relativizuje. Spoločenský tlak tu naozaj je. Mnohé matky pociťujú tlak a úzkosť a blokujú si to vlastne samé, lebo stres a stresové hormóny urobia svoje a to je to, čo potom bráni aj laktácii.
Nepochybne je dojčenie to najlepšie, ale nie je to jediné správne, a ak sa to postaví do takejto polohy a potom to tým mamám tak úplne prirodzene nejde z rôznych dôvodov - či sú po sekcii, či sú v strese, či sú unavené, nevyspaté, alebo čokoľvek, tak vtedy veľmi pociťujú tlak a úzkosť. Prežívanie a emócie mamy po pôrode sú citlivejšie a krehkejšie v tom zmysle, že naozaj sa môže mamy dotknúť niečo, čo vôbec nemuselo byť zle myslené, alebo akokoľvek myslené, stačí naozaj aj malý podnet. Súvisí to s tým, čo mamina prežila pri pôrode, súvisí to s únavou, s málo spánkom. Všetky vieme, že keď nespíme, tak potom máme aj náladu horšiu, ide o fyziologický proces, po pôrode do toho zároveň vstupuje fyzická rekonvalescencia a hormóny, ktoré si s nami robia, čo chcú, a ruka v ruke s tým je mama menej odolná.
To je potom napríklad aj to, prečo mamy po pôrode plačú a ostatní im zvyknú hovoriť „preboha, však by si sa mala tešiť, máš bábätko a ty tu teraz fňukáš“, ale je to práve to prirodzené - plač po pôrode je úplne prirodzený. To je úplne normálne, že ten tlak, stres, únava a záťaž, ktorú žena po pôrode prežíva, a keď to nemá ako ventilovať, že príde plač. Ona je totiž v nemocnici, je tam sama, je v cudzom prostredí, bez blízkych naokolo, je to jednoducho veľké napätie. Preto je dôležité mamám vysvetľovať, že je to v poriadku, že plačú, lebo je to jediná fyziologická možnosť, ako to všetko dokáže zo seba dostať a môže sa uvoľniť. Ešte horšie je, ak matke vtedy niekto povie: „nech neplače, lebo to prenesie aj na bábätko“. Takisto ženám veľmi ubližuje a je veľmi nešťastné akékoľvek relativizovanie jej stavu, keď napríklad ona povie, že rana po pôrode ju bolí, alebo čokoľvek a niekto jej povie „nevymýšľajte, už vás nemá čo bolieť“, alebo aj akékoľvek prorokovanie, že niečo pôjde alebo nepôjde, čo tiež súvisí napríklad aj s dojčením. Vyhlásenia typu, „nebudete dojčiť, lebo máte také a také bradavky“, alebo „ja som dojčila, moja matka tiež dojčila, ty s tým tiež nebudeš mať problém.“ Ak sa žena cíti, že ona jediná sa zasekla alebo jediná má problém, tak to tiež jej psychika ťažko znáša. Je dôležité pokúsiť sa byť k mamám citlivejší. Niekedy je lepšie nepovedať vôbec nič, ako povedať niečo, čo tej mame môže ublížiť, alebo sa jej opýtať, či niečo nepotrebuje, či niečo pre ňu nevieme spraviť, ako jej môžeme pomôcť. Toto určite pomôže viac, ako dávať nevyžiadané rady, ktoré vlastne pre nich radou nie sú.
Kým v zahraničí sa neodporúča ukončenie dojčenia a zastavenie tvorby mlieka v prípade diagnózy popôrodnej depresie, na Slovensku je to stále bežnou, odporúčanou praxou, ktorá v článkoch nebola podporená žiadnymi relevantnými výskumami či argumentmi. Mnohé ženy sa boja hovoriť o svojich skutočných pocitoch z materstva, o negatívnych pocitoch z dojčenia, o vnímaní bábätka, o vyčerpaní, o popôrodnej depresii či psychóze, aj preto, že sa boja stigmy a majú pocity hanby. Ale aj preto, že niekedy ich okolie neberie vážne, vnucuje im obraz šťastnej matky, podceňuje závažnosť ich pocitov či utrpenia, neposkytne im pomoc. Inokedy sa to celé zhodí na „hormóny pri kojení“ alebo na to, že ženy má prestať dojčiť a všetko sa dá do poriadku. Niekedy sú ženy v tejto obrovskej životnej zmene ponechané samy na seba a zostávajú v izolácii s bábätkom a so svojimi problémami.
Matky, ktoré sa stretli s problémom dojčenia, sa s odstupom času vyjadrujú, že boli pripravené, alebo skôr, že mali pocit, že sú pripravené, že boli odhodlané, a potom ich to prevalcovalo. Jedna z nich priznala: „Pripadala som si ako najviac nemožná na svete, všetko to predtým vyzeralo tak, že každá môže dojčiť, a že nás s dcérkou čakajú nádherné chvíle, a ja som mala hrozné výčitky, že cítim všetko, len nie radosť a prepojenie.“ Dodáva, že ju prsia neuveriteľne boleli, ako sa nalievali, malá stále plakala, mama do nej hučala, že je určite hladná. Dojčila na požiadanie, dcérka pila hltavo a postupne sa bolesť pri každom prisatí neuveriteľne zhoršovala, a ona už iba plakala. Bála sa chvíle, že malú bude musieť o chvíľu zas nadojčiť, a vo svojom vnútri s dojčením ihneď chcela prestať, zároveň jej v tom ale bránil pocit, že by svojej dcére odoprela najlepší štart do života. Cítila hanbu.
Úloha odborníkov a psychologického tréningu
Mgr. Zuzana Navrátilová PhD. zdôrazňuje, že ktokoľvek, či už je to laktačná poradkyňa, alebo niekto, kto v práci funguje ako nejaký mentor, rôzni poradcovia, life kouči a podobne, teda niekto, kto je mimo psychológa - v zmysle, že to nie je klinický psychológ alebo psychológ so špecializáciou - si musí uvedomiť, že keď pracuje s niekým a pracuje s jeho psychikou a emocionalitou, tak je to veľmi citlivá oblasť, do ktorej sa púšťame, a je to veľmi tenký ľad, pokiaľ nemáme adekvátne vzdelanie. A že sa môže stať, že klientku, ktorej radíme, nejakým spôsobom psychicky poškodíme. Nemusí to byť úplne vedome a zámerne, samozrejme, ale kdekoľvek, kde pracujeme s oblasťou psychiky a emócií, tak je táto oblasť veľmi citlivá na zranenia, s ktorými keď potom tí ľudia, ktorí radia, nemajú už ďalej to profesionálne vzdelanie, tak naozaj reálne nevedia, ako s tým ďalej pracovať. Väčšina laktačných poradkýň sa naozaj snaží radiť mamám v čo najlepšom záujme ako tých mám, tak aj ich bábätiek, o tom je presvedčenie, ale zároveň je pravda, že nie všetky to robia tak citlivo, aby mamu zároveň nepoškodili a tie mamy potom vyhľadajú psychológov, lebo je to veľmi citlivá oblasť.Ak to ešte viac zjednodušíme, tak vlastne všetci tí, čo radia a nemajú skúsenosť, ako riešiť situáciu, ak poradia zle a tá matka sa potom nemá dobre, tak toto je to riziko a tá problematická vec v tom celom. Preto by bolo fajn, keby prešli nejakým psychologickým tréningom, ale treba si uvedomiť, že to nie je také jednoduché, nemal by byť totiž nejaký krátkodobý, to nie je víkendová záležitosť.
Svetový týždeň dojčenia, vyhlasovaný medzinárodnou organizáciou World Alliance for Breastfeeding Action (WABA), je týždeň venovaný podpore dojčenia. Pretože podporu dojčenia treba všade. Pretože v dnešnej spoločnosti dojčenie nie je samozrejmosť. Pretože percento nedojčených detí je vyššie ako percento dojčených detí. Pretože dojčenie a dojčiace ženy sú v menšine. Pred pôrodom chce dojčiť väčšina žien. Po pôrode sa situácia otočí. Už v prvých pár dňoch dostane viac ako 60 % detí umelé mlieko. To znamená, že ženy, ktoré chceli dojčiť, o dojčenie prídu. Mnoho žien musí vynaložiť úsilie na vyriešenie ťažkostí s dojčením. Pocity žien, ktoré dojčia bez problémov, sa diametrálne líšia od pocitov žien, ktoré zažívajú ťažkosti s dojčením. Tieto pocity sú dôležité. Duševné zdravie žien po pôrode je dôležité. A preto si aj ženy, ktoré majú pôrodnú depresiu či úzkosti, zaslúžia podporu v dojčení.
tags: #kojenie #dietatka #a #strres