Žirafy, tieto majestátne a zákonom chránené africké kopytníky, sú fascinujúce nielen svojím vzrastom, ale aj procesom rozmnožovania a dĺžkou gravidity. Vedecký názov žirafy je Giraffa camelopardalis a patria do skupiny cicavcov s párnymi prstami na nohách, známych ako artiodaktyly. Tieto najvyššie zvieratá v živočíšnej ríši môžu dosiahnuť hmotnosť od 750 kg do 1900 kg, v závislosti od stravy a zdravotného stavu.
Biologické špecifiká a životný štýl žiráf
Jednou z najvýraznejších čŕt žiráf je ich neuveriteľne dlhý krk, ktorý im umožňuje dosiahnuť na najjemnejšie listy na vrcholoch stromov, najmä na akácie. Svojím 50-centimetrovým jazykom dokážu denne skonzumovať až 45 kilogramov listov a vetvičiek. Okrem dlhého krku sú charakteristické aj dlhé nohy, jedinečná žltá srsť s hnedými škvrnami a čierny jazyk. Ich krvný systém je mimoriadne precízny, aby zabezpečil dostatočný prietok krvi do hlavy.
Žirafy dorastajú až do výšky šesť metrov. Zdrojom ich potravy sú listy, plody a kvety drevín, predovšetkým akácií. Z vysokých stromov ich sťahujú dlhým 50-centrimetrovým jazykom. Denne zhltnú až 45 kíl listov a vetvičiek. Žirafa spí prerušovane približne 4,6 hodiny denne, väčšinou v noci. Zvyčajne spí v ľahu, staršie jedince aj v stoji.
Dĺžka gravidity: Časový rámec vývoja
Gravidita žirafy je pozoruhodná svojou dĺžkou. Gravidita žirafy trvá 460 dní. Áno, dĺžka gravidity tohto zákonom chráneného afrického kopytníka je trinásť až pätnásť mesiacov. Toto obdobie je dlhšie ako u ľudí a dokonca aj nad ostatnými veľkými suchozemskými zvieratami. Vďaka tejto dlhej dobe vývoja sa mláďatá žiráf rodia s dobre vyvinutým psychomotorickým systémom.
Vo všeobecnosti platí, že čím väčšie zviera, tým dlhšie obdobie gravidity, aj keď existujú výnimky. Porovnanie s inými druhmi nám dáva lepší kontext: zatiaľ čo slonica nosí mláďa približne 22 mesiacov, žirafy potrebujú na vývoj svojho potomka 14 až 15 mesiacov.
Proces rozmnožovania a rituály
Žirafy sa môžu rozmnožovať počas celého roka, nemajú presne stanovené obdobie párenia. Párenie je často spojené s obdobím dažďov, kedy je dostatok vegetácie. Samce žiráf sú schopné reprodukcie vo veku 7 až 8 rokov, kedy si už dokážu upevniť svoju pozíciu v stáde. Samice dosahujú sexuálnu zrelosť skôr, vo veku 3 až 4 rokov, hoci môžu produkovať potomstvo až do veku 20 rokov.
Zaujímavosťou je spôsob, akým samce žiráf vyhľadávajú samice pripravené na párenie. Využívajú pritom tzv. vomeronazálny orgán, ktorý im umožňuje prostredníctvom čuchu identifikovať mladé a plodné samice. Tento proces zahŕňa "ochutnávanie" moču samice, čím samec rozlišuje chemické látky spojené s reprodukciou.
Pôrod a prvé okamihy života mláďaťa
Pôrod žirafieho teliatka je často náhly. Matky privádzajú na svet svoje mláďatá v stoji, čo znamená, že novonarodená žirafa spadne priamo na zem z výšky približne 1,5 až 2 metrov. Novonarodená žirafa je vysoká 1,7 až dva metre a po pôrode spadne priamo na zem z výšky viac ako 1,5 metra. Aj keď pád môže vyzerať tvrdo, pre mláďa je užitočný, pretože sa pri ňom pretrhne krátka pupočná šnúra. Náraz na zem navyše slúži ako stimul, ktorý žirafe pomôže prvýkrát sa nadýchnuť.
Napriek tomu, že spadla z výšky, neutrpí žiadne zranenia, pretože je chránená embryonálnym vakom, ktorý pri kontakte so zemou praskne. Len 30 minút po narodení sa mláďa dokáže postaviť na vlastné nohy bez pomoci matky. Počas prvej hodiny po pôrode začína piť materské mlieko a už dve hodiny po narodení sa dokáže samo pohybovať.
Krásny zrod žirafky | Tajný život zoo
Výzvy a prežitie v divokej prírode
Prvé dni života mláďat sú náročné, pretože ich pohyblivosť ich robí ľahkou korisťou pre predátorov ako sú levy, leopardy a hyeny. Dojčenie trvá približne 12 až 13 mesiacov, počas ktorých mláďatá dosiahnu výšku viac ako 1,2 metra. Starostlivosť o mláďa je výlučne v réžii matky, samec sa na výchove nepodieľa.
Napriek intenzívnej starostlivosti matiek je vysoká úmrtnosť mláďat žiráf v prvom roku života. Odhaduje sa, že iba 25% až 50% narodených mláďat prežije toto kritické obdobie a dosiahne dospelosť. Mláďatá, ktoré prežijú, zvyčajne zostávajú pri matke až do narodenia ďalšieho súrodenca, aj keď puto medzi matkou a dieťaťom sa môže rozviazať skôr. Žirafy zvyčajne rodia jedno teľa, hoci boli zaznamenané aj prípady dvojičiek.
Anatomické a fyziologické prispôsobenia
Z pohľadu stavby tela, komunikácie a správania predstavujú žirafy súhrn veľmi zaujímavých skutočností. Už len samotný výzor! Nám, ľuďom sa môžu zdať rovnaké, no sfarbenie každej žirafy je jedinečné - rovnako ako ľudské odtlačky prstov alebo sfarbenie zebier. Majú dlhý krk, v ktorom sa, podobne ako u človeka, nachádza 7 krčných stavcov. Jeden krčný stavec pritom meria približne 30 cm a váži aj pol kila.
Srdce žirafy váži 11 kg a pumpuje 60 litrov krvi za minútu. Keď sa tento velikán skloní k zemi, hlava musí prekonávať rozdiel viac ako 5 m za veľmi krátky čas. Ľudia by pri takýchto pohyboch dostávali závrat a pri náhlom prekrvení mozgu a zvýšení tlaku by hrozilo aj prasknutie cievy. Žirafy však v cievach, vedúcich zo srdca do mozgu a späť, majú chlopne, ktoré fungujú ako priehrady na rieke. Tie zabraňujú náhlemu a nadmernému pretekaniu a odtekaniu krvi do a z mozgu.
Sociálna štruktúra a komunikácia
Dlho sa predpokladalo, že žirafy sú nemé, no vedci zistili, že komunikujú prostredníctvom rôznych zvukov podobných mečaniu, pískaniu, chrčaniu. Žirafy nie sú teritoriálne. Ich územie môže zahŕňať rozlohu až 120 km2. Zvyknú sa pásť spolu so zebrami a antilopami, čo zvyšuje bezpečnosť celej skupiny - viac očí rýchlejšie spozoruje predátora.
Keďže žirafy žijú mierumilovne, je niekedy veľmi náročné odpozorovať, ktoré zviera je dominantné a ktoré podriadené. Boje samcov sa odohrávajú pri tzv. „krčných“ súbojoch. Jedince stoja vedľa seba alebo proti sebe a krk s hlavou používajú ako kladivo. Cieľom je trafiť protivníka do tela alebo do nôh.
Historický kontext a chov v ľudskej opatere
Prvé žirafy boli z Núbie prevezené po rieke Níl do Egypta už v roku 2500 p.n.l. V roku 1954 priviezli do ZOO Praha žirafu masajskú. Neskôr v 70. rokoch tam Josef Vágner, riaditeľ zoologickej záhrady Dvůr Králové, dodal žirafy Rotschildove. Chov žiráf v európskych zoologických záhradách riadi koordinátor, ktorý má prehľad o všetkých jedincoch a určuje, kde ktoré zviera pôjde, či a s kým sa bude páriť.
S chovom žiráf v ZOO Bratislava sa začalo v roku 1984. Vtedy tam doviezli Klotyldu, samicu žirafy sieťovanej, ktorá pochádzala z Kene, z cesty prof. Josefa Vágnera, svetoznámeho ochrancu vymierajúcich druhov zvierat. O tri roky neskôr sa chov rozšíril o samicu Evu a samca Adama, pochádzajúcich zo stuttgartskej ZOO Wilhelma, ktorým sa podarilo splodiť 4 potomkov, a ten prvý - samček Emir - sa narodil v roku 1986. V súčasnosti v bratislavskej ZOO žije skupina žiráf Rotschildových: 23-ročná samica Tejla, jej dve dcéry Layla a Salome a vnuk Jamil.
Zaujímavosti o zmysloch a správaní
Zo zmyslov majú najlepší zrak. Dokážu spoznať ďalších jedincov zo stáda na vzdialenosť tisíc metrov. Keď na vás žirafa vyplazí jazyk, je to celkom zážitok. V závislosti od svetla môže byť farba jazyka čierna, sivá až purpurová. Tmavá farba pokrýva asi len 20 cm časti jazyka, zvyšok je ružovkastý. Tmavú farbu spôsobuje prítomnosťou pigmentu melanínu. Hoci neexistuje vedecky dokázaný dôvod tohto zafarbenia, mnohí veria, že poskytuje ochranu pred UV žiarením. Dávalo by to zmysel, pretože žirafy sa môžu kŕmiť aj 12 hodín denne s vyplazeným jazykom vystaveným slnku. Jazyk žirafy meria približne 45 až 50 centimetrov a je taký dlhý, že si ním dokáže dokonca vyčistiť uši.
tags: #kolko #mesiacov #trva #gravidita #zirafy