Koľko môže dieťa pozerať televízor: Sprievodca zdravým vzťahom k technológiám

V dnešnej dobe sú obrazovky všadeprítomné a neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Deti od útleho veku prichádzajú do kontaktu s televízormi, tabletmi a mobilnými telefónmi. Používanie moderných technológií sa stalo bežnou súčasťou detstva. Otázkou však zostáva, koľko času by malo dieťa stráviť pred obrazovkou a aký vplyv to má na jeho vývoj. Elektronické zariadenia ako televízia, počítače, tablety či smartfóny nám môžu nielen pomáhať, ale aj vážne škodiť. Obzvlášť deťom, ktorých rodičia používanie týchto zariadení nechávajú iba na rozhodovaní detí a k akémukoľvek z nich majú neobmedzený prístup.

Dieťa so záujmom sledujúce tablet, ilustračná fotografia

Vplyv sledovania televízie na vývoj detí

Sledovanie televízie môže mať na deti pozitívny aj negatívny vplyv. Na jednej strane môže byť zdrojom zábavy, vzdelávania a nových informácií. Na druhej strane, nadmerné sledovanie televízie môže viesť k rôznym problémom, ako sú obezita, problémy so spánkom, poruchy pozornosti a oneskorený vývoj reči.

Počas prvých dvoch rokov života prechádzajú deti obrovskými pokrokmi v kognitívnych, jazykových, motorických a sociálno-emocionálnych schopnostiach. Najlepšie im to ide vtedy, keď majú možnosť skúmať okolie a byť v priamom kontakte so svetom a ľuďmi okolo seba. Jednoducho povedané, obrazovkové médiá vrátane televízie, „vzdelávacích“ videí, hier a elektronických kníh v telefónoch alebo tabletoch nepodporujú včasné vzdelávanie a rozvoj mozgu.

Nedávny výskum University of California v Los Angeles potvrdil, že stále dlhší čas detí pred obrazovkou televízie či tabletu môže spomaľovať schopnosť rozpoznávať ľudské emócie. Štúdie hovoria, že deti, ktoré prichádzajú k interaktivite so skutočnými živými ľuďmi sa učia prirodzene komunikovať. Čas strávený pred obrazovkami má dopad aj na detský spánok. Elektronické obrazovky vyžarujú svetlo, ktoré odďaľuje v mozgu tvorbu melatonínu - hormónu, ktorý je zodpovedný za stav ospalosti.

Atypické zmyslové správanie a vývojové riziká

Výskumníci a výskumníčky z univerzity Drexel´s College of Medicine získali údaje z Národnej detskej štúdie v rokoch 2011 - 2014, týkajúcej sa sledovania TV aj DVD deťmi vo veku 12, 18 a 24 mesiacov. Podľa výsledkov tie bábätká a batoľatá, ktoré do svojich 2. narodenín sledovali TV či DVD častejšie, vykazovali práve atypické zmyslové správanie v oblasti zmyslového spracovania. Hovoríme napr. o ľahostajnosti či nezáujme o aktivity, teda vyhýbaniu sa vzruchom, alebo naopak vyhľadávanie intenzívnejšej stimulácie/vzruchov vo svojom prostredí, alebo zahltenie vnemami ako hlasné zvuky, jasné svetlá.

Tieto zistenia sa očividne pridávajú k zoznamu mnohých ďalších znepokojujúcich zdravotných a vývojových dôsledkov spojených s časom stráveným pred obrazovkami u dojčiat a batoliat. Ako napr. oneskorenie reči, poruchy autistického spektra (PAS), problémy so správaním, problémy so spánkom, problémy s pozornosťou a oneskorenie v schopnosti riešenia problémov.

Odporúčané časové limity pre deti rôzneho veku

Odborníci sa zhodujú, že čas, ktorý deti trávia sledovaním televízie, by mal byť regulovaný. Odporúčania sa líšia v závislosti od veku dieťaťa:

  • Bábätká do 18 mesiacov: Nemali by tráviť pred obrazovkou žiadny čas, s výnimkou videohovorov s rodinou.
  • Deti od 18 mesiacov do 2 rokov: Nemali by pred obrazovkami tráviť viac ako hodinu denne.
  • Deti od 2 do 5 rokov: Čas strávený pred obrazovkou by mal byť obmedzený na maximálne jednu hodinu denne, pričom by mali sledovať kvalitné programy v sprievode rodiča.
  • Deti od 4 do 7 rokov: Nemali by pred televízorom/počítačom sedieť viac ako polhodiny denne. Dvakrát do týždňa by na obrazovky navyše nemali hľadieť vôbec.
  • Deti od 7 do 11 rokov: Je vhodná maximálne hodina sledovania denne.
  • Deti staršie ako 7 rokov: By mali mať limit času stráveného pred televíziou a počítačom 2 hodiny denne.

Viaceré prieskumy tvrdia, že odporúčaný limit je aj niekoľkonásobne prekračovaný. Podľa prieskumu, ktorý publikovali v roku 2013, 8-ročné deti trávia denne pred obrazovkami alarmujúcich 8 hodín. U tínedžerov je to až 11 hodín denne.

Ako nastaviť zdravé limity v domácnosti

Akonáhle dovolíme dieťaťu objavovať svet obrazoviek, musíme sa pripraviť na to, že ich bude čoraz viac požadovať. Zdravý vzťah s médiami môžeme posilniť výberom kvalitných programov, aplikácií a nastavením inteligentných limitov. Program vyberajte starostlivo - najlepšie sú krátke, jemné programy alebo aplikácie určené pre najmenších, ktoré podporujú interakciu. Vždy sa vopred zoznámte s obsahom a sledujte reakcie dieťaťa.

Spálňa bez techniky - udržujte mobily, tablety, notebooky i televízor mimo spálne a vyhýbajte sa ich sledovaniu hodinu-dve pred spaním. Nikdy nenechávajte televízor zapnutý ako kulisu - mnohí nechávajú televízor zapnutý ako kulisu vždy, keď sú doma, i keď program priamo nesledujú. Takýto zvyk pôsobí rušivo a odrádza od interakcie medzi ľuďmi.

Médiá nie sú cumlík - vyhnite sa používaniu médií ako cumlíka. Ak si potrebujete oddýchnuť od nosenia dieťaťa alebo ho zabaviť, kým pripravíte večeru alebo sa osprchujete či vybavíte poštu, nemusíte mu automaticky vložiť do ruky mobil ani zapnúť telku. Uložte ho do kresla alebo na deku s niekoľkými hračkami na miesto, z ktorého vás bude vidieť a vy tiež budete vidieť na dieťa.

Otec hrajúci sa s dieťaťom na koberci bez elektroniky

Vzdelávanie rodičov a správny prístup

Výskumníci a výskumníčky zo štúdie tiež zdôrazňujú význam školenia a vzdelávania rodičov, čo považujú za kľúč k minimalizácii či zamedzeniu času stráveného pred obrazovkami u ich detí mladších ako 2 roky. Aj napriek odporúčaniam totiž takto malé deti pred televízorom či na tabletoch a mobiloch trávia neúnosne veľa času. Napr. v USA pred nimi sedia deti mladšie ako 2 roky v priemere 3 hodiny a 3 minúty a rodičia často ako dôvod uvádzajú „vyčerpanosť, neschopnosť nájsť cenovo dostupné alternatívy“.

Stále častejšie sa hovorí o tom, že vysokopostavení a úspešní ľudia z takýchto firiem svoje deti nenechávajú napospas elektronike, ako sa mi zažiada. Dokonca svoje deti posielajú do škôl, kde sa elektronike vyhýbajú pri výuke úplne. Väčšina týchto prísnych rodičov sa zameriava na obmedzenie času, ktorý deti môžu stráviť na tablete či telefóne podľa veku.

Vedecké výskumy dokazujú, že v skutočnosti sledovanie televízie ide ruka v ruke so spomaleným vývojom poznávacích schopností. Rozvoj myslenia je dôležitým míľnikom v sociálnom a poznávacom vývoji, ktorým deti prechádzajú počas predškolského veku. Správne podporované myslenie umožňuje deťom porozumieť rozdielom medzi mentálnymi stavmi a postojmi svojej osoby.

Alternatívy k obrazovkám počas zimy

Zima je obdobie, kedy deti trávia viac času doma a sledovanie televízie sa môže zdať ako jednoduchý spôsob, ako ich zabaviť. Existuje však mnoho iných aktivít, ktoré môžu byť pre deti prospešnejšie:

  • Spoločenské hry: Hrajte s deťmi spoločenské hry, ako sú karty, pexeso, domino alebo človeče nehnevaj sa.
  • Čítanie kníh: Čítajte deťom knihy alebo im nechajte, aby si čítali samé.
  • Kreatívne aktivity: Kreslite, maľujte, modelujte z plastelíny alebo vyrábajte rôzne predmety z papiera a iných materiálov.
  • Športové aktivity: Ak je to možné, choďte s deťmi von na sánkovačku, korčuľovanie alebo lyžovanie. Ak je vonku zlé počasie, môžete si zacvičiť doma.
  • Varenie a pečenie: Zapojte deti do varenia a pečenia. Môžete spolu pripraviť jednoduché jedlá alebo upiecť koláč.
  • Návštevy: Navštívte s deťmi rodinu, priateľov alebo známych.

Deti kresliace za stolom, tematická fotografia

Sledovanie televízie ako príležitosť na komunikáciu

Ak už detičky sedia pred televíziou, nenechajme ich tam sedieť samé, ale rozprávajme sa s nimi o tom, čo sledujú. Každopádne však nezabudnime vymedziť časový priestor, ktorý venujú tejto aktivite. Viac ako dve hodiny denne strávené pozeraním na televíznu obrazovku sa spája s niektorými emocionálnymi ťažkosťami a problémami v správaní.

Rodič, ktorý s dieťaťom rozoberá obsah, mu pomáha lepšie porozumieť tomu, čo sleduje. Obrazovka môže slúžiť ako príležitosť na spoločné trávenie času a učenie sa z toho, čo dieťa skutočne zaujíma. V momente, keď to poruším a dovolím mu ešte štvrtú rozprávku, mu vlastne naznačujem, že naše dohody nemusia vždy platiť a moje slovo nemá veľkú váhu. Na druhej strane, určite nie je v poriadku, keď dieťa pozerá televíziu a ja mu ju náhle vypnem bez predchádzajúceho varovania. Pre dieťa to znamená zásah a neprimerané použitie sily.

Televízia nám síce sprostredkúva informácie o celom svete, ale tieto výhody nám prináša iba vtedy, ak ju pozeráme v primeranej miere. Ak dieťa často a pridlho vysedáva pred obrazovkou, môže sa to dosť výrazne prejaviť na jeho emocionálnom a sociálnom vývine. V prípade malých detí platí, že čo nepoznajú, to nebudú cielene vyhľadávať. Ak rodičia nedávajú deťom sladkosti, nebudú si ich pýtať. Platí to aj pri televízii a iných médiách.

Vplyv na fyzické zdravie detí

Stále sa zvyšujúce percento detí trpiacich obezitou je spojené s vysedávaním pred televíziu. Ďalší dôvod, prečo má význam striktne vymedziť čas strávený pred telkou. Čím viac času strávia naše deti touto pasívnou (ne)činnosťou, tým viac je pravdepodobné, že dôjde k poruche metabolizmu. Je charakterizovaná nadváhou a obezitou, zvýšenou hladinou inzulínu a neskôr vyšším krvným tlakom. Nie je to žiadna novinka, že? Nielen pre deti, ale aj pre nás dospelákov, ktorí by sme mali byť vzorom a pozitívnym príkladom pre naše ratolesti.

Deti, ktoré používajú elektronické vymoženosti dnešnej doby v čase ukladania sa na spánok, majú 1,5-krát zvýšenú pravdepodobnosť ponocovania alebo poruchy spánku. Svoje robí aj elektromagnetický smog. Ak sú elektronické prístroje, či už telka, počítač, tablet…, v detskej izbe, riziko narušenia spánku je 2,5-krát vyššie. Deti ostávajú dlhšie hore, aby strávili čas napríklad hraním videohier a obetujú pritom hodnotný čas spánku. Málo oddýchnutý detský mozog nedokáže efektívne prijímať a spracovávať podnety, ktoré ho čakajú ďalší deň.

Dĺžka času, ktorú strávi naše dieťa sledovaním čohokoľvek, zohráva tiež svoju úlohu v negatívnom dopade na kognitívne schopnosti. Čím viac času strávia deti nečinnosťou pred telkou, tým ľahšie sa mozog dostáva do pasívneho módu. Podnety a posolstvá jednoducho prúdia do mozgu bez toho, aby boli nejakým spôsobom spracovávané a efektívne roztriedené.

Existujú dokonca výskumy, ktoré zosumarizovali možné negatívne dopady na detského „diváka“: obezita, zvýšená chuť do jedla, Alzheimerova choroba, ťažšia regenerácia organizmu, problémy so srdcom, spomalený metabolizmus, poškodený zrak, znížená pozornosť, hormonálne poruchy, skorá puberta, autizmus a spánkové poruchy. Ak spravíme našim deťom režim, ktorý nedosahuje ani tieto čísla, môžeme ísť spokojne spať s vedomím, že sme našim deťom nezobrali z ich rozvojového potenciálu.

Určite si situáciu uľahčíme, ak nedáme deťom do detskej izby žiadnu telku alebo počítač. Príležitosť robí zlodeja a deti tak môžu stráviť v priemere o 9 hodín týždenne viac vysedávaním pred bedňou. A tiež sa nám bude ľahšie žiť, ak vypneme telku, ktorá tvorí len akýsi „zvuk v pozadí“, pretože aj zvuky takého typu vyžadujú našu pozornosť a zbytočne rozptyľujú myseľ neproduktívnym spôsobom. A čo nám ešte prinesie vypnutá telka? Viac spoločne stráveného času so svojou rodinou a priateľmi. Spoločné varenie, stolovanie, hranie hier, čas strávený športom, prechádzkami a pozornosťou jedného k druhému je neporovnateľne hodnotnejším časom. Keď naše deti odrastú, určite im nebudú chýbať hodiny, ktoré nemohli stráviť sledovaním televízie, ale budú si pamätať čas strávený spoločne ako rodina.

tags: #kolko #moze #dieta #pozerat #televizor

Populárne príspevky: