Vývin dieťaťa je fascinujúci proces, ktorý sa neodohráva podľa presného kalendára, ale individuálnym tempom každého jedinca. Pochopenie toho, ako sa dieťa učí komunikovať a neskôr narábať s písaným slovom, je kľúčové pre budovanie zdravého vzťahu k vzdelávaniu. Väčšina detí sa naučí čítať v škole, približne teda vo veku 6 a 7 rokov. Vo výnimočných prípadoch však deti začínajú s čítaním už vo štvrtom alebo piatom roku. Nie je vôbec dôležité, aby vaše dieťa vedelo čítať čo najskôr.
Rané štádiá komunikácie: Od plaču k prvým slovám
Otázka „kedy dieťa začne rozprávať“ nie je až tak na mieste, pretože v skutočnosti dieťa komunikuje so svetom od prvých dní života, najprv najmä cez plač. V tomto období sa rodičia pomerne rýchlo naučia rozpoznávať potreby svojho dieťaťa. Už vo veku medzi 2. a 4. mesiacom života dieťatko začína vydávať kvákavé zvuky, t. j. krátke hrdlové zvuky. Potom batoľa začne opakovať jednoduché slabiky a reagovať na ne, čo ho robí šťastným.
Po 6 mesiacoch života, keď sa dieťa začína pokúšať komunikovať, začnite byť pripravení na pomoc s vyslovovaním slov a precvičovaním reči. Môže sa mu podariť povedať „mama“, „tata“. Bábätko začne bľabotať. Je zaujímavé, že toto je čas, keď batoľa reaguje na slová a začne chápať vety. Musíte vedieť, že deti rozumejú tomu, čo sa im hovorí, oveľa skôr, ako začnú rozprávať. Vo veku v 9. mesiaci života si vaše dieťatko začne spájať to, čo hovorí, s aktivitami alebo ľuďmi.
V čase, keď sa blíži prvý rôčik, sa môžete tešiť na to, že v reči vášho dieťatka sa pravdepodobne objavia prvé detské slová. Tesne pred alebo po 12. mesiaci zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (kiki - kľúče, gogo - pero).
Rozširovanie slovnej zásoby a gramatické míľniky
V období od 18. do 24. mesiaca nastáva zlom. Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie „mama, daj!“. Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa.
Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo bába v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám.
Obdobie od 24. do 30. mesiaca prináša používanie minulého času slovies. „Bába spala.“ Aj takéto vety môžu zaznieť z úst detí. Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu.
Dysgramatizmy a vývinová neplynulosť
Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia.
Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa.
Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči sa môže stať, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napr. opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania - vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov.
Čítanie ako cesta k fantázii a rozvoju jazyka
Do prvého roku novorodencovi čítajme len uspávanky, spevníky, doskové knihy a knižky s obrázkami. Nechajme dieťa počúvať a vytvárať si svoj svet. Keď má dieťa od 1-3 rokov, môžeme pridať knihy s krátkymi básničkami a príbehmi. Odporúča sa, aby ste deťom čítali každý deň, v ideálnom prípade aspoň 20 minút. Je to ten najlepší spôsob ako im rozmotať jazýček a rozšíriť ich slovnú zásobu.
Čaro v čítaní s deťmi je práve rozvoj ich fantázie. Prerušuje vás dieťa často pri čítaní? To vôbec nevadí, nebráňte mu v tom. Znamená to, že ste ho zaujali a to je to najlepšie, čo sa vám mohlo podariť. Pokojne ho nechajte sa vyrozprávať, možno vám samo dokončí už napísaný príbeh a možno ho dokončí tak „po svojom“. Mnoho rodičov má pocit, že keď sa dieťa naučilo čítať, nech si číta už samé. Neprestávajte čítať s deťmi. Bola by to škoda.
Záujem o písané slovo a učenie sa podpisu
Veľa detí disponuje už pred nástupom do školy niektorými vedomosťami z oblasti nášho písma, lebo bývajú často konfrontované s písaným slovom: rodičia čítajú noviny, súrodenci knihy, písmo sa objavuje aj v televízii, na billboardoch, v supermarkete a pod. A tak sa stáva, že deti veľmi skoro prejavujú záujem o písmo a kladú okolo neho veľa otázok.
Veľa rodičov takýto vývoj zneisťuje a pýtajú sa, od koľkých rokov má dieťa vedieť napísať svoje meno a či s ním majú už pred nástupom do školy trénovať čítanie a písanie. Nikdy nenúťte dieťa, aby s vami cvičilo písanie alebo čítanie, ale postarajte sa o pozitívne, hravé zaobchádzanie s písaným slovom.
Pokojne môžete so svojím dieťaťom cvičiť písanie vlastného mena paličkovým písmom. Avšak bez nútenia a disciplíny. Deti nemusia nevyhnutne vedieť napísať svoje meno pred nástupom do školy! Veľa z nich to však chce. Pritom je ale dôležité, aby aj malé deti mali z toho radosť a nezažívali žiadnu frustráciu! Motiváciou pre dieťa je, ak si vie svoj vlastnoručne nakreslený obrázok podpísať.
Veľa detí sa učí písať najskôr foneticky. Píšu, čo počujú. Bolo by nesprávne trvať pri prvých slovách na pravopise a narušiť tak pozitívny zážitok z toho, že vie dieťa niečo napísať, kritikou zlého pravopisu. Pochváľte vaše dieťa, že zvládlo tento prvý krok!
Praktické tipy na podporu reči a motoriky
Rozprávanie je pokročilá zručnosť, takže vášmu bábätku chvíľu trvá, kým si ju osvojí. Ako mu môžete pomôcť? V prvom rade musíte svoje dieťa ponoriť do sveta slov. Rozprávajte o aktivitách, ktoré robíte, rozprávajte mu príbehy už od narodenia a vysvetľujte, čo budete spolu robiť. Hovorte jasne, pomaly a nahlas.
Napodobňovanie je skvelý spôsob, ako podporiť reč u dojčiat. Bavte sa napodobňovaním zvukov zvierat - takéto onomatopoické zvuky precvičujú svaly úst a sú výborným úvodom do ďalšieho učenia sa reči. Zahrajte si hry s prstami, ako napríklad „Straka varila kašu“. Tieto hry spájajú učenie reči s motorickou koordináciou.
K rozvoju reči u detí prispievajú aj senzorické hračky. Fúkanie bublín, pierok alebo balónov je jedným z najlepších spôsobov, ako spojiť cvičenia rečových orgánov so zábavou. Pre každú hru pripravte bezpečný priestor. Nezabudnite, že vývoj reči nie je ako hodinky. Niektoré deti začnú rozprávať rýchlo a prvé slová povedia už pred vekom jedného roka. Iné si povedia, že ešte nie je ich čas. Všetko je v poriadku, ak vidíte, že vo vývoji reči je pokrok a batoľa je ochotné komunikovať.
Akceptujte individualitu svojho dieťaťa. Jedine tak budete mať radosť z toho, ako rastie a čo všetko sa postupne naučí. Batoliaci vek je úžasné obdobie, kedy máte šancu sledovať každodenné pokroky dieťaťa. Nedostatočný pokrok vo vývoji reči by mal byť dôvodom na obavy. Ak sa ročné dieťa nepokúša opakovať slová alebo nevydáva žiadne zvuky, obráťte sa na odborníka. Odborníka navštívte aj v prípade, keď 2-3 ročné dieťa nerozpráva, ale komunikuje jednoduchými slovami a nezačína zostavovať vety. V takomto prípade je čas na konzultácie.
tags: #kolko #rocne #dieta #sa #ma #vediet