Tehotenstvo je obdobie hlbokých biologických zmien, ktoré sa prirodzene odrážajú na tele ženy. Priberanie počas tohto obdobia nie je len otázkou estetiky, ale predovšetkým indikátorom zdravého vývoja plodu, hormonálnych zmien a komplexnej prípravy organizmu na pôrod. Pochopenie toho, čo tvorí celkovú váhu, a akú nezastupiteľnú úlohu v tomto procese zohráva placenta, je kľúčom k pokojnému prežívaniu gravidity.
Fyziológia priberania: Prečo váha rastie?
Prírastok na váhe počas tehotenstva netvorí len tuk. Celková váha indikuje tak váhu ženy, ako aj hmotnosť plodovej vody a mnoho ďalších zmien, ktoré na svojom tele môžeme pozorovať. Podobne ako samotné tehotenstvo, je aj naberanie na váhe veľmi individuálne. Výnimkou nie sú mamičky, ktoré nepriberú nič okrem váhy plodu, ani ženy, ktorým aj napriek prísnej kontroly jedálneho lístka letia kilá rýchlo nahor.
Všeobecne sa uvádza, že žena by mala pri zdravom priebehu tehotenstva pribrať okolo 12 - 15 kg. Z toho:
- váha plodu by mala byť okolo 3,5 - 4 kg,
- placenta váži približne 750 g,
- plodová voda 1 kg,
- maternica tiež cca 1 kg,
- prsia zväčšujú svoj objem a oťažievajú o 0,5 - 1 kg,
- váha krvi činí cca 1,5 - 2 kg,
- množstvo telesných tekutín je približne 1,5 - 2 kg,
- podkožný tuk sa zvyšuje o 2 - 5,5 kg.
Placenta: Dočasný orgán s kľúčovým významom
Drvivá väčšina článkov okolo tehotenstva sa venuje žene alebo bábätku. Na placentu sa často zabúda, pritom jej správne fungovanie je prakticky nevyhnutné pre bezproblémový priebeh tehotenstva a zdravý vývoj bábätka v brušku. Placenta - plodový koláč - je dočasný orgán, ktorý sa nachádza v maternici ženy počas tehotenstva. Vzniká diferenciáciou z fetálneho základu plodových obalov, predovšetkým z choria.
Zrelá placenta je cievnatý orgán diskoidného tvaru o priemere 15 - 20 cm a hrúbke 2 - 3 cm. Kryje zhruba 15 - 30 % vnútorného povrchu maternice. Jej hmotnosť je cca 500 - 700 g (približne 17 % hmotnosti plodu), pričom 50 % je tvorených materskou krvou a 15 % fetálnou krvou. Placenta je pupočnou šnúrou spojená s pupčekom dieťaťa. Z placenty sa pupočnou šnúrou dostáva od matky k dieťaťu okysličená krv a všetky potrebné živiny - bielkoviny, tuky a vitamíny. Zároveň sú pupočníkom do placenty odvádzané odpadové látky a odkysličená krv.
Funkcie placenty v organizme
Placentárny trofoblast a cievny endotel fungujú ako semipermeabilná membrána s aktívnym transportom látok. Medzi jej hlavné funkcie patrí:
- Respiračná funkcia: Výmena plynov, teda prenos kyslíka a oxidu uhličitého.
- Endokrinná funkcia: Produkcia hormónov, najmä progesterónu a estriolu.
- Metabolická funkcia: Regulácia živín pre rast plodu.
Produkcia progesterónu prebieha najprv v žltom teliesku, následne sa presúva do placenty. Tento proces sa nazýva luteo-placentárny skrat. Estrogény, ktoré placenta produkuje, stimulujú prietok krvi placentou a tvorbu prostaglandínov, pričom pozitívne ovplyvňujú počet receptorov pre oxytocín v bunkách maternicovej svaloviny.
Placenta Delivery (3D Animation)
Dynamika priberania v jednotlivých trimestroch
Tehotenské nevoľnosti i chute môžu váhu mamičiek na začiatku tehotenstva značne ovplyvniť. Niekto začína priberať prakticky okamžite, u niekoho naopak môže váha aj poklesnúť.
Prvý trimester (1. - 13. týždeň)
V tomto období často mamičky nepriberú vôbec nič, niektoré dokonca vďaka tehotenským nevoľnostiam a tráviacim ťažkostiam schudnú. Všeobecne sa udáva, že váhový prírastok by mal byť maximálne 2 kg. Je dôležité zdôrazniť, že nie je nutné navyšovať energetický príjem.
Druhý trimester (14. - 27. týždeň)
Toto obdobie je považované za jedno z najlepších. Telo si na prítomnosť nového života zvyklo, hormóny sa ustálili a nevoľnosti miznú. Denný príjem možno navýšiť približne o 200 - 300 kcal, čo zodpovedá napríklad jednému bielemu jogurtu a jablku. Celkovo by mala žena prijať približne 2 400 kcal denne. Váhový prírastok na konci 6. mesiaca by nemal prekročiť 8 kg.
Tretí trimester (28. týždeň až pôrod)
V záverečnom trimestri by mala váha stúpnuť o ďalšie 4 až 7 kg. Nie je výnimkou, že hmotnosť v tomto období občas stagnuje, alebo naopak u mamičiek, u ktorých bol prírastok doteraz malý, začnú kilá pribúdať rýchlejšie.
BMI a individuálne odporúčania
Odborníci pri stanovení ideálneho prírastku vychádzajú z tabuliek BMI (Body Mass Index). Ak je pred otehotnením BMI ženy nízke (podváha), môže si dovoliť pribrať viac, aby sa predišlo rizikám, ako je predčasný pôrod alebo nízka pôrodná hmotnosť bábätka. Naopak, ženy s nadváhou či obezitou by mali dbať na prísnejšiu kontrolu prírastku, aby sa minimalizovali riziká spojené s vysokým krvným tlakom, preeklampsiou či tehotenskou cukrovkou.
Podľa dát Ústavu pre lekárstvo Národnej akadémie vied USA platia pre mamičky čakajúce jedno dieťa nasledujúce odporúčania:
- Podváha (BMI <18,5): Odporúčaný prírastok 12,5 - 18,0 kg.
- Normálna váha (BMI 18,5 - 24,9): Odporúčaný prírastok 11,5 - 16,0 kg.
- Nadváha (BMI 25 - 29,9): Odporúčaný prírastok 7,0 - 11,5 kg.
- Obezita (BMI ≥30): Odporúčaný prírastok 5,0 - 9,0 kg.
Praktické aspekty stravovania a životného štýlu
Častou otázkou mamičiek je, ako sa vysporiadať so záchvatmi vlčieho hladu alebo nezvyčajnými chuťami. Kľúčom je pravidelnosť. Vďaka tomu, že nastávajúca mamička bude jesť častejšie a v menších porciách, predíde alebo obmedzí ťažkosti spojené s pálením záhy a navyše ju nebudú trápiť návaly vlčieho hladu. Tie bývajú často spojené s vyšším príjmom jednoduchých sacharidov, po ktorých dochádza k rýchlemu kolísaniu hladiny krvného cukru.
Je potrebné vychádzať z toho, že tehotenstvo nie je choroba, iba iný stav. Pokiaľ nie je tehotenstvo rizikové a lekár pohyb nezakáže, cvičenie môže byť pre ženu veľkým prínosom. Tehotné ženy, ktoré cvičia, lepšie zvládajú celé obdobie a po pôrode sa ľahšie dostávajú opäť do formy. Je však nutné pamätať na to, že všetky drastické úpravy váhy a diéty sú v období tehotenstva a kojenia vyslovene nevhodné a nežiaduce, pretože môžu ohroziť zdravý vývoj bábätka.
Dôležité však nie je len množstvo kíl, ale aj to, kam sa kilá alokujú. Každé tehotenstvo môže prebiehať odlišne a nie je dôvod na paniku, ak sa ručička váhy pohybuje inak, než uvádzajú tabuľky, pokiaľ je zdravotný stav matky aj plodu stabilný a pod lekárskym dohľadom. Placenta, ako tichý spoločník tohto procesu, potrebuje pre svoju funkciu najmä zdravé a vyvážené prostredie, ktoré mamička vytvára práve svojím prístupom k strave a celkovou životosprávou.