Rodina je základnou bunkou spoločnosti, no v súčasnosti sa mnohé rodiny rozpadajú a následkom toho sa stáva rozvod. Rozvod predstavuje formálno-právne ukončenie manželského vzťahu dvoch jednotlivcov, administratívnym riešením v procese rozvratu manželstva v prípade, ak zlyhali všetky ostatné cesty k vyriešeniu problémov, ktoré sa v rodine postupne objavili. Deti sú v týchto situáciách najzraniteľnejšie, pretože rodičia sú zárukou ich stability a bezpečia. Stres a negatívne aspekty rozvodu môžu pretrvávať u detí dlho po rozvode a jeho dôsledky bývajú dlhotrvajúce.
Syndróm zavrhnutého rodiča: Keď sa dieťa stáva zbraňou
Kto nezažil, neuverí. Mnohí rodičia, z veľkej časti otcovia, po rozpade vzťahu zažívajú bolesť z toho, že ich vlastné deti ich odmietajú. Bez príčiny. Deti sa správajú arogantne, dokonca až útočne, vymýšľajú si, zavrhujú celú rodinu druhého rodiča, sú cynické a nenávistné. Pritom každé dieťa sa narodí plné lásky k obom rodičom. Z čoho potom pramení jeho nenávisť?
Dr. Sue Cornbluth pre e-zine Deti nahlas povedala, že „žiadne dieťa nechce, aby sa ho rodič vzdal, hoci sa to niekedy tak javí“. Problémom je vzťahová porucha, ktorá u detí nastáva vinou manipulácie s dieťaťom. Hovoríme o tzv. syndróme zavrhnutého rodiča (SZR). Vyskytuje sa pri veľmi konfliktných rozvodoch a prvýkrát ho definoval americký psychiater Richard Gardner na začiatku osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Syndróm opisuje ako poruchu, v ktorej dieťa dlhodobo ponižuje a bezdôvodne uráža jedného rodiča. Spôsobuje to kombinácia rôznych faktorov, vrátane navádzania zo strany druhého rodiča, a individuálnych pokusov dieťaťa o očiernenie daného rodiča.
Rodičia často používajú praktiky smerujúce k odcudzeniu, pretože majú ťažkosti vyriešiť vlastný hnev na svojho expartnera. Deti zneužívajú ako zbrane v rozvodovom procese, aby ublížili bývalému partnerovi, predovšetkým tým, že mu bránia v kontakte s dieťaťom, alebo dieťa manipulujú proti druhému rodičovi. To nikdy nie je v poriadku!
Cesty k obnove vzťahu a odborná pomoc
Keď dieťa ochorie na SZR, je vôbec nejaká cesta späť? Pomôže najmä vzdelanie. SZR treba dostať do povedomia ľudí; treba vzdelávať sudcov, advokátov a špecialistov v odbore duševného zdravia. Je dôležité upriamiť pozornosť na fakt, že deti môžu byť vystavené takémuto druhu citového zneužívania. Výskum potvrdil, že pomocou tradičnej terapie sa nedajú dosiahnuť želateľné výsledky. Závisí to od vyspelosti rodičov. Najskôr treba vždy dobre zvážiť, či je súd tou najlepšou voľbou, ako vyriešiť konflikt záujmov a vzájomné spory.
Ak však syndróm vznikne, tradičná terapia sa nepreukázala ako najúčinnejšia metóda. Odporúčajú sa tieto kroky:
- Nikdy sa neprestávajte snažiť o kontakt! Je dôležité byť v kontakte so svojim dieťaťom, a to aj v prípade, že sú vaše pokusy o kontakt neúspešné.
- Ovládnite svoje emočné reakcie! Je veľmi ťažké ovládať sa, keď sa cítite napádaný bývalým partnerom. Najlepšie, čo môžete v tejto situácii urobiť, je naučiť sa sebaovládaniu.
- Neohovárajte bývalého partnera v prítomnosti dieťaťa! Ohováranie pred dieťaťom z vás robí programujúceho rodiča.
- Nikdy sa nevzdávajte! Žiadne dieťa by nechcelo, aby sa ho rodič vzdal. Napriek tomu, že z jeho správania sa to nemusí tak javiť.
Právny rámec a konflikt záujmov zákonného zástupcu
Súkromné právo sa vyznačuje najmä svojou dispozitívnosťou. Znamená to, že účastníci právnych vzťahov môžu určovať, či vstúpia s inou osobou do právneho vzťahu alebo nie. Podľa § 30 Občianskeho zákonníka však platí, že ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného, ustanoví súd osobitného zástupcu. Na to nadväzuje § 31 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom.
V takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník vystupuje v každom súdnom konaní, ktoré sa týka maloletých detí, aby hájil záujmy maloletého a dohliadal na to, či právny úkon, ktorý má súd schváliť, je v záujme maloletého alebo nie. Kolíznym opatrovníkom je vlastne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. jeho poverený zamestnanec.
Rodičovské práva a povinnosti v praxi
Pojem „rodičovské práva a povinnosti“ je zakotvený v Občianskom zákonníku a vzniká narodením dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonávajú rodičia v súlade so záujmami dieťaťa. Pred rozhodnutím, ktoré sa týka záujmov dieťaťa, oznámia rodičia dieťaťu všetko potrebné, aby si mohlo vytvoriť vlastný názor. Názoru dieťaťa venujú rodičia náležitú pozornosť a berú ho pri rozhodovaní do úvahy.
Rodičia majú povinnosť a právo zastupovať dieťa pri právnych úkonoch, na výkon ktorých nie je plnoleté. Rodičia zastupujú dieťa spoločne, konať však môže každý z nich; ak v záležitosti dieťaťa koná jeden z rodičov sám voči tretej osobe, ktorá je v dobrej viere, považuje sa to za konanie so súhlasom druhého rodiča. Rodič nemôže dieťa zastupovať, pokiaľ by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov medzi ním a dieťaťom alebo medzi deťmi tých istých rodičov.
Rozhodovanie súdu o starostlivosti o dieťa
Rozhodnutie o starostlivosti o dieťa je nevyhnutnou podmienkou rozvodu manželstva jeho rodičov. Pri rozhodovaní súd vezme do úvahy záujem dieťaťa; od súhlasného stanoviska rodičov sa súd odchýli len v prípade, že si to vyžaduje záujem dieťaťa. Súd môže zveriť dieťa do starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej starostlivosti, alebo do spoločnej starostlivosti.
Súd berie ohľad na osobnosť dieťaťa, predovšetkým na jeho vlohy a schopnosti vo vzťahu k vývojovým možnostiam a životným pomerom rodičov. Súd takisto dbá na právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi. Ak sa rodičia nedohodnú v záležitosti, ktorá je pre dieťa dôležitá predovšetkým s ohľadom na jeho záujem, rozhodne súd na návrh rodiča; to platí aj vtedy, keď jeden rodič vylúčil z rozhodovania o významnej záležitosti dieťaťa druhého rodiča.
Právo na styk a jeho limity v špecifických prípadoch
Vzájomná prítomnosť rodiča a dieťaťa je základom pre budovanie a udržanie zdravého a funkčného vzťahu. Vzhľadom k tomu, že prítomnosťou rodiča pri výchove dieťaťa sa realizuje samotné rodičovské poslanie, štát má a musí tomuto poslaniu napomáhať a poskytnúť mu osobitnú právnu ochranu. Európsky súd pre ľudské práva konštantne judikuje, že byť spolu je základným prvkom rodinného života.
Avšak život prináša rôznorodé situácie, ako napríklad výkon trestu odňatia slobody jedného z rodičov. Samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest odňatia slobody, ho práva na rodinný život zbaviť nemôže. Právo na styk je však možné obmedziť, pokiaľ to vyžaduje naliehavá spoločenská potreba alebo bezpečnosť. V takýchto prípadoch je nevyhnutné individuálne posudzovať, či v konkrétnom prípade existujú skutočné bezpečnostné riziká. Pri každom rozhodovaní musí byť zohľadnený najlepší záujem dieťaťa ako kľúčový princíp, ktorý v mnohých prípadoch môže prevážiť nad prianiami rodiča.
Z pohľadu emocionálneho zaťaženia, ktorému môže byť dieťa vystavené na stretnutí s rodičom, ktorý sa o styk nezaujíma alebo je k nemu nútený, nemožno vychádzať z predpokladu, že takýto kontakt je automaticky v najlepšom záujme dieťaťa. Kontakt s dieťaťom nie je len o samotnej prítomnosti rodiča, ale predovšetkým o náklonnosti a poskytnutí emocionálneho tepla, ktoré dieťa potrebuje cítiť.
tags: #konflikt #zaujmov #rodic #dieta