Korytnačky sú fascinujúce tvory s dlhou históriou, ktorá siaha až do čias dinosaurov. Najstaršie nálezy ukazujú, že sa vyvinuli v druhohorách v polovici triasu. Odvtedy sa zmenili len málo a ich hlavným znakom je pancier. Ten býva buď tvrdý - kosteno-rohovinový, alebo pozostáva zo zhrubnutej kože. Keďže každý druh korytnačky má iný pancier, je hlavným rozoznávacím znakom a čiastočne sa dá využiť aj pri určovaní pohlavia. Skladá sa z dvoch častí a to chrbtovej (carapax) a brušnej (plastron). Chrbtová časť je vypuklá, brušná plochá, ale u samcov nie je úplne rovná. Tieto časti sú po bokoch buď zrastené, alebo ich spája väzivo. Predná a zadná časť panciera zrastená nie je, keďže vpredu je priestor na hlavu a predné nohy, vzadu zase na chvost a zadné končatiny.
Hlavy korytnačiek majú rôzne tvary v závislosti od druhu a väčšina korytnačiek ich môže buď vtiahnuť, alebo skryť pod pancier ohnutím krku. Ich oči majú okrúhle zrenice a aj keď suchozemské majú dúhovky tmavé, vodné korytnačky môžu mať dúhovky rôznejších farieb. Oko chránia mihalnice a žmurka. Čo sa týka uší, majú iba zvukovod bez ušníc. Na hryzenie nepoužívajú zuby, ale čeľuste, ktoré sú ostré a dokážu zraniť. Ich nohy smerujú do strán a niektoré druhy ich vedia aj vtiahnuť. Tým, že pancier často odrádza predátorov, nemusia sa pohybovať rýchlo, aby unikli nebezpečenstvu, preto sa pohybujú pomaly a aj nemotorne. To však neplatí o vodných korytnačkách, ktoré sa veľmi dobre prispôsobili životu vo vode a sú výborní plavci, aj keď na súši vyzerajú dokonca nemotornejšie ako ostatné korytnačky. Pohlavia najlepšie rozoznáme na základe chvosta, ktorý je u samcov dlhší a má ostrejší koniec. Čo sa týka dýchania, korytnačky používajú pľúca. Dýchajú pomocou pohybu krku, nôh a úst. Veľa druhov vodných korytnačiek má aj ďalšie orgány, ktoré jej umožňujú dýchať pod vodou. Niektoré sladkovodné dokážu dokonca aj hybernovať pod vodnou hladinou.
Mechanizmy párenia a rozmnožovacie rituály
Rozmnožovanie korytnačiek sa začína zväčša na jar, keď sa prebudia po zimnom spánku. Všetky korytnačky sa rozmnožujú vajíčkami, ktoré sú prispôsobené len vývoju na súši. Pri párení vznikajú často medzi samcami súboje, pri ktorých navzájom narážajú do seba panciermi. Samček suchozemských korytnačiek obrovskou rýchlosťou prenasleduje samičku, hryzie ju do predných nôh a celou silou naráža do jej panciera, pričom si hlavu vťahuje pod karapax. Hryzenie samcov má pravdepodobne ten význam, že samička je donútená vtiahnuť si hlavu a predné končatiny pod pancier, pričom sa jej chvost a otvor kloaky uvoľní. To je impulz na párenie.
Keď to samec dosiahne, presunie sa cez zadnú časť karapaxu samice, a pazúrmi sa pevne zachytí okraja panciera. V takejto polopostavenej polohe dostáva svoj chvost pod chvost samice, pričom obidva otvory kloaky sa nachádzajú oproti sebe. Samček pri párení vydáva piskľavé a škrekľavé zvuky. Párenie trvá priemerne 5 - 10 minút. K oplodneniu vajíčok dochádza vo vnútri samice, ale sú prípady, kedy si samica uchovala spermiu vo vnútri tela k neskoršiemu oplodneniu (niekedy aj niekoľko rokov). Korytnačky vo voľnej prírode žijú samostatne, nie v uzavretých skupinách a stretávajú sa viac-menej len v období párenia, pričom sú to plazy a príbuzenská plemenitba u nich na rozdiel od cicavcov vôbec nespôsobuje biologické vady.
Kladenie vajíčok a inkubácia
Že sa samička chystá klásť vajíčka môžeme poznať podľa toho, že neprijíma potravu, má náhly prírastok na váhe a sklon k častejšiemu hrabaniu - je nekľudná. Občas môže dôjsť u samíc aj k zadržaniu vajec, čo môže spôsobiť vážne problémy a niekedy aj smrť. Niekedy sa dajú vajíčka nahmatať aj v trieslach, ale pri tejto skúške môže dôjsť k poškodeniu vajcovodov. Znášku môže tvoriť 1 až 150 vajec. Ich počet závisí od druhu korytnačiek a veku samice. V priebehu roka môžu byť 0 - 3 znášky. Tvarom a veľkosťou sú vajcia veľmi rozmanité. Po znesení vajec sa samička o znášku viac nestará.
Vajcia po nakladení okamžite odoberte a premiestnite do inkubátora. Pri prenášaní vajec si môžete na ne napísať čísla v akom poradí boli znesené a označiť vrch vajca, ale nikdy ich neprevracajte, lebo embryá nie sú vo vajíčku pevne uchytené a mohli by ste ich zabiť. Počas prvých 24 hodín to nie je až také nebezpečné. Ak by sa Vám náhodou podarilo vajíčko prevrátiť, tak ho dajte do pôvodnej polohy. Oplodnené vajíčka sú väčšinou hladké, tvrdé a biele. Inkubačné obdobie je rozdielne v závislosti od druhu korytnačiek. V chladnejšom lete alebo pri neskorých znáškach sa mláďatá môžu vyliahnuť až na jar nasledujúceho roku. Najvhodnejšia teplota na vývoj zárodkov je 23 - 29 stupňov. Bolo už dokázané, že pri teplote 30°C sa rodí viac samíc, pri teplote 28°C viac samcov a pri 29°C je to tak pol na pol.
Vývoj mláďat a ich prvé dni života
Po skončení embryonálneho vývoja mláďatá narušia škrupinu pomocou vaječného zubu umiestneného na hornej čeľusti. Tento zub sa onedlho po vyliahnutí stratí. Nikdy sa nesnažte vybrať mláďa z vajca. Čerstvo vyliahnuté mláďatá sa podobajú dospelým korytnačkám, ale majú ešte veľký žĺtkový vak, z ktorého čerpajú živiny v prvých dňoch života. Pancier mláďat je ešte mäkký a pestrejšie zafarbený ako u rodičov. Novonarodené korytnačky sú malé, majú jasné farby a mäkký pancier, ktorý sa ľahko môže poraniť. V inkubátore sa po vyliahnutí malé korytnačky môžu nechať do doby, kým sa im žĺtkový vak na spodnej časti panciera celý nevstrebe. To môže trvať týždeň. V tomto čase korytnačka ešte nemusí prijímať stravu, pretože všetky živiny získava práve zo žĺtkového vaku. Potom ich už treba začať kŕmiť malými porciami jedla asi 2 až 3 krát do dňa.
Chovné prostredie a starostlivosť o korytnačky
V dnešnej dobe, kedy si môžeme kúpiť takmer akékoľvek zviera, je veľmi dôležité, aby sme mali o jeho chove dostatok informácií. Korytnačky patria podobne ako ich suchozemské príbuzné k dlhovekým živočíchom, preto treba rátať s tým, že nám budú pri dobrej starostlivosti robiť spoločnosť aj niekoľko desiatok rokov. Keď sme sa rozhodli, že chceme chovať korytnačku, v prvom rade si o želanom druhu zistíme, aké podmienky vyžaduje. Tieto podmienky, ktoré by sa mali čo najviac približovať ich prirodzenému prostrediu, najprv doma vytvoríme a až tak si korytnačku donesieme domov. Nikdy si korytnačku nekupujeme a až potom zisťujeme, čo vyžaduje.
Suchozemské korytnačky nikdy v byte nechováme voľne, vždy im musíme vytvoriť ich vlastné terárium, kde majú stabilnú teplotu. Terárium môže byť celé zo skla, ale zo skla by mala byť aspoň spodná časť a predná stena. Ostatné steny môžu byť z dreva, plechu a podobne. Avšak strop a väčšia časť jednej bočnej steny má byť z pevného sieťovinového materiálu, aby v teráriu mohol cirkulovať vzduch. Na dno terária pre suchozemské korytnačky treba nasypať jemný piesok, vďaka ktorému sa nebudú na skle šmýkať, budú mať pod sebou mäkko a teplo.
Každá vodná korytnačka potrebuje aj určitú plochu súše, keďže sa tam všetky množia. Akvateráriá sú v podstate akváriá, kde nad hladinou je súš. Túto súš vytvoríme buď nalepením nádobky zo skla alebo plexiskla nad vodnú hladinu, z ktorej smeruje šikmá plošina rovno do vody, alebo si môžeme kúpiť dopredu vyrobenú terasu navrhnutú špeciálne pre akvateráriá. Do nádobky/terasy by sme mali nasypať jemný štrk. Nad túto súš umiestňujeme žiarovku, ktorá bude poskytovať teplo a svetlo. Ak na noc znížime teplotu vody, korytnačky budú cez deň aktívnejšie. Dno akvaterária nemá byť celé zakryté štrkom alebo pieskom. Vodná hladina v akvateráriu by mala byť minimálne taká vysoká, ako je vysoká korytnačka vo vertikálnej polohe, lebo sa môže stať, že sa korytnačka prevráti na chrbát a nebude sa vedieť v plytkej vode otočiť a ani nadýchnuť a uhynie.
Špecifiká kŕmenia a diétne nároky
Pri korytnačkách zväčša nebudeme mať problém s kŕmením a budú jesť, čo im dáme. Suchozemské korytnačky potrebujú hlavne rastlinnú stravu ako je zelenina, ovocie, niektoré druhy tráv a kvetov, dokonca aj huby. Konkrétnejšie to sú kvety agátu, listy a kvety púpavy, reďkovka, šalát, jahody a podobne. Najlepšia je čerstvá zelenina, ale v prípade potreby ju môžeme nahradiť aj zaváraninami. Z času na čas môžeme podávať aj varené zemiaky a ryžu, vajcia na tvrdo aj so škrupinkou, tvaroh a pečivo namočené v mlieku. Síce hlavnú časť jedálnička suchozemských korytnačiek má tvoriť vegetariánska potrava, pre vyváženú stravu podávame aj mäso. To môže byť varené, ale aj surové, len nie mastné.
Vodným korytnačkám dávame hlavne mäso. Dobré sú ryby (ostriežovité veľmi rady nemajú), teľacie, kuracie aj hovädzie spolu s vnútornosťami ako srdcia a obličky. Ďalej dávame aj larvy komárov, dafnie, červy, dážďovky, vodné slimáky a dokonca aj myši a potkany. Pri kŕmení musíme dbať na to, aby boli kusy stravy primerané veľkosti našej korytnačky, aby ich boli schopné aj zjesť. Väčšie kusy mäsa je dobré podávať korytnačkám pinzetou rovno do úst, aby sa im zbytočne nešpinila voda viac, ako je nutné. Dospelé vodné korytnačky kŕmime iba asi každý druhý deň, ale dosýta, mladé jedince denne a dávame pozor, aby mladé neboli od stravy odstrkované, prípadne aby im pri jedení veľké korytnačky neublížili.
Hibernácia a sezónne správanie
Hibernácia - zimný spánok sa vyvinul u viacerých živočíchov ako odozva na nepriaznivé prírodné podmienky počas určitého obdobia roka, ktoré by často vyústili smrťou jedinca. Do zimného spánku upadajú hlavne korytnačky z mierneho podnebného pásma, zato korytnačky z tropických oblastí môžu mať letný spánok, ktorý je odpoveďou na príliš vysoké teploty. Suchozemské korytnačky z miernych pásiem sa zahrabávajú do pôdy, alebo rastlinných zvyškov. Musia sa ale zahrabať dostatočne hlboko, inak zamrznú. Vodné korytnačky z miernych pásiem sa zahrabávajú do bahna na dne riek a jazier. Tu sú menej ohrozené, lebo v hlbších vodách teplota neklesá pod 4°C.
Prvým signálom, že sa korytnačka chystá na zimný spánok je ten, že začne menej jesť, čiže ju aj treba stále menej kŕmiť. Suchozemské korytnačky ukladáme do drevených debničiek, môžeme aj viac do jednej a debničky potom umiestnime do nie veľmi vlhkej pivnice, alebo ich môžeme ukladať do papierových škatúľ a dať na chladnejšie miesto v byte. Papierové škatule vystieľame handrou a mäkkým papierom, pričom do veka urobíme otvory. Vodné korytnačky z miernych pásiem, ktoré chováme v jazierkach, môžeme nechať prezimovať aj vonku, ak je jazierko dosť hlboké. Korytnačky jednoducho prestanú jesť a klesnú na dno.
Zdravotná starostlivosť a hygiena
Nové korytnačky alebo korytnačky vykazujúce určitú chorobu oddeľujeme od ostatných do karantény. Karanténne terárium/akvaterárium obsahuje iba nevyhnutné veci a žiadne dekorácie, aby sa dalo ľahko dezinfikovať. Pre suchozemské korytnačky sa odporúča na dno dať iba vrstvu piesku, alebo papier s miskou na vodu a jedlo. Tak ako väčšina domácich miláčikov, tak aj korytnačky treba z času na čas „okúpať“. Vodné korytnačky zvyknú mať po určitom čase na pancieri špinu a riasy. Suchozemské korytnačky kúpeme raz do týždňa. Používame na to vlažnú vodu a po kúpaní im treba pancier natierať napríklad indulonou, alebo kuchynským olejom, aby ostal pekný a lesklý.
Chorobu korytnačky si pozorný chovateľ všimne takmer okamžite. Zvláštne správanie, nechuť prijímať potravu, zmena vonkajšieho rázu na očiach a zmäknutie panciera sú prvé príznaky ochorenia. V poslednej dobe prevláda zápal očnej žľazy, spôsobený zlou zoohygienou a avitaminózou. V takomto prípade je najlepšie vyhľadať veterinára. Dlhodobé neprijímanie potravy vyrieši injekčná dávka Calciumu do stehna zadnej končatiny. Pri boji s avitaminózou sa osvedčilo podkožné podanie injekčného prípravku Axetocal. Veľmi podobný priebeh má rachitída, teda odvápnenie kostí. Tejto chorobe sa dá predísť zahrnutím do potravy kŕmne zvieratá ako ryby, dážďovky, ulitníky a dostatok priameho slnečného žiarenia. Ďalším ochorením je zápal pľúc - pneumónia, ktorý sa prejaví dýchacími problémami. Vyliečenie pozostáva v aplikácii injekčného penicilínového prípravku Pendepon inj.
tags: #korytnacka #vodna #oplodnenie