Detská kresba je fascinujúci a komplexný prostriedok, ktorým dieťa komunikuje svoje pocity, myšlienky a vnímanie sveta. Nie je to len náhodné čmáranie, ale forma sebavyjadrenia, ktorá môže odhaliť mnohé aspekty jeho osobnosti, emocionálneho prežívania a vzťahov. Azda neexistuje rodič, ktorého by nefascinovala detská myseľ a fantázia, hoci jej niekedy vôbec nerozumie. Avšak od momentu, keď zoberie dieťa do ruky pastelku a načmára svoje prvé umelecké dielo, máte šancu pochopiť, ako vaša ratolesť myslí, čo cíti a po čom túži. Ba čo viac, detské kresby môžu čo-to napovedať aj o osobnosti.
Vývojové štádiá detskej kresby
Začiatky detského výtvarného prejavu prichádzajú už okolo 18. mesiaca, respektíve hneď ako dieťa udrží pastelku v ruke. Spočiatku ide iba o kostrbaté čiary, ale výtvarníkom v plienkach prináša nová „superschopnosť“ zanechať na papieri či stene trvalú stopu rovnaké uspokojenie ako veľkým maliarom ich dokonalé plátna. Detská kresba má však základné vývojové etapy, takže kým sa pustíte do analýzy kresieb, je dobré vedieť, čo môžete od ratolestí v danom veku očakávať. Detskí psychológovia rozlišujú tri základné etapy detskej kresby: štádium čmárania, predschematické štádium a schematické štádium.
Štádium čmárania
Trvá približne od 2 do 4 rokov. V tomto období ešte obrázky nie sú realistické a kreslenie je iba akousi motorickou hrou. Niekedy však dieťa vytvorí čosi, čomu sa hovorí tzv. náhodný realizmus. To znamená, že na obrázku, ktorý sa pôvodne javil ako čmáranica, môžete pozorovať konkrétne tvary a objekty.
Predschematické štádium
Trvá od 4 do 7 rokov. Približne po 3 - 4 rokoch, keď sa začína objavovať spolupráca oka a ruky, sa veľké neprerušované čiary začínajú spájať a vytvárajú uzavreté tvary. Z kruhov a kociek sa razom stávajú slniečka, jednoduché tváre, postavy, autíčka a domy. Samozrejme, bez realistických detailov.
Schematické štádium
Začína okolo 7. roku. Keď nakreslí dieťa napríklad more a pláž, sú tam aj vtáky, morské hviezdy, ľudia v plavkách sa na pláži hrajú s loptou a dieťa vie k obrázku obyčajne povedať aj príbeh.
Kresba ľudskej postavy: Hlavonožce a konvenčné zobrazenie
Deti kreslia všetko, čo ich zaujme, ale sociálna zameranosť ich vedie k tomu, že kreslia ľudí. Je to prvé zobrazenie človeka, ktoré deti začínajú kresliť približne v 3 rokoch. Neobsahuje všetky dôležité detaily, a tie čo zobrazené sú, často nebývajú správne umiestnené. Dôvodom tak zásadného zjednodušenia je nedostatočné rozvinuté kognitívne schopnosti a grafomotorika. Dieťa kreslí hlavonožce napriek tomu, že vidí u iných inú kresbu postavy. To znamená, že ich kresba nie je výsledkom napodobňovania.
Hlavonožce: Prvé zobrazenie človeka
Prvá kresba človeka sa vyvíja z čmáraníc. Okolo 3 - 5 rokov kreslí dieťa tzv. hlavonožce, teda hlavu s končatinami znázornenými čiarami - bez krku a trupu. K hlavonožcovi postupne pribúdajú detaily v tvári vrátane vlasov. Hlavonožce tvoria kruhový útvar predstavujúci hlavu, v ktorej bývajú nejako znázornené základné rysy tváre a k nej pripojené čiary, ktoré znázorňujú nohy.
Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu. Preto sa od začiatku sústredia na zobrazenie hlavy a detailov tváre. Podľa výskumu Coxovej (1993) polovica detí nakreslí aj ruky. Pripojí ich buď k hlave alebo k nohám, záleží, ktorú časť nakreslilo dieťa väčšiu. Čiže ak dieťa kreslí väčšiu tvár, tak ruky pripája k tvári, ak naopak kreslí väčšie nohy, tak aj ruky pripojí k nohám. Tvorí ju figúra s dlhými nohami, ku ktorým sú pripojené ruky. Nohy vytvárajú priestor, ktorý má znázorňovať trup. Neskôr dieťa buď nohy spojí čiarou a tým trup uzavrie, alebo ho začne kresliť samostatne. V tomto období býva často postava zobrazovaná v poradí hlava, trup, ruky, nohy.
Konvenčná kresba: Zobrazenie všetkých podstatných častí tela
Okolo 5 - 6 rokov sa už objavuje trup znázornený ďalším kruhom, na ktorý dieťa časom pridáva aj gombíky a iné detaily. Konvenčná kresba, ku ktorej dochádza medzi 5. a 6. rokom, je charakteristická zobrazením všetkých podstatných častí tela. Najčastejším detailom v kresbe sú oči a tak ich dieťa ako prvé začína kresliť dvojrozmerné. V tejto fáze si môžeme všímať aj lepšie prepojenie jednotlivých častí. Aj kresba končatín sa v tomto veku mení, zlepšuje sa ich proporcionalita, pripojenie k trupu a menia sa na dvojrozmerné. Ruky už nebývajú pripojené k trupu v pravom uhle, ale pozdĺž tela.
Interpretácia detskej kresby: Čo všetko môžeme vyčítať?
Detská kresba má rozsiahly význam a môže slúžiť ako diagnostická pomôcka, metóda terapie či ako spôsob klinickej práce. V prvom rade však pomáha psychológovi nadviazať s dieťaťom kontakt, aby sa k nemu dostal bližšie, aby bolo dieťa pri práci otvorenejšie. Odborníci považujú detskú kresbu za ideálny diagnostický prostriedok na spoznanie dieťaťa, jeho kognitívneho i emocionálneho vývinu, na odchýlky od určitej normy či spozorovanie talentu. Pre deti je kresba prirodzenou súčasťou ich života, ktorou mnohé vyjadrujú, i keď o tom samy nemusia vedieť. Kreslia to, čo majú rady, čo ich naopak trápi, či dokonca, čo si želajú. Je teda prirodzené, že práve z kresby je možné zistiť viaceré oblasti zo života dieťaťa, s ktorými môže psychológ ďalej pracovať.
Diagnostika a projektívne techniky
Analýza kresby dostala novú dimenziu s poznaním, že podobne ako i ostatné správanie človeka podáva informácie o emocionálnom prežívaní, osobnosti a vzťahoch dieťaťa. V tejto súvislosti sa posledných šesťdesiat rokov v rámci psychologickej diagnostiky i psychoterapie rozvíja i diagnostika projektívna a jej neoddeliteľné súčasti - projektívne techniky.
Termín „projektívne techniky“ je pripisovaný Lawrencovi K. Frankovi, ktorý verejne použil tento termín v roku 1939 a prirovnal ich k röntgenovým lúčom. Projektívne techniky definujú Hartl a Hartlová (2010) ako metódy založené na skúmaní osobnosti pomocou neuvedomelých, projektívnych procesov odhaľujúcich emócie, priania, názory a povahové rysy vyšetrovanej osoby. Medzi grafické projektívne metódy zaraďujeme Test kresby ľudskej postavy, Test kresby rodiny, Test kresby začarovanej rodiny a iné.
Kresby postáv a vzťah dieťaťa k rodine
Pri interpretácii postáv napovie veľa už ich veľkosť. Veľké postavy naznačujú dominantné osobnosti a ak sú navyše bez krku a s asymetrickými končatinami, dieťa môže byť impulzívne. Obrovské postavy kreslia aj neisté deti, avšak s malými hlavami a bez rúk. Neisté deti zvyknú kresliť - naopak - krátke alebo malé postavy s rukami pri tele a bez úst či nosa.
Samostatnou kategóriou sú kresby rodiny, z ktorých možno vyčítať, ku komu má dieťa najbližšie a aké roly jednotliví príslušníci predstavujú. Dieťa na obrázku napríklad často drží mamu za ruku, pretože k nej má najbližšie a otec býva ako dominantný prvok v rodine nakreslený ako najväčšia postava. Ak však dieťa nakreslí súrodenca, ktorý je niekoľkonásobne väčší než ono samo, môže sa cítiť utláčané. Obzvlášť v tých prípadoch, keď súrodenec nie je zásadne starší.
Test stromu a rodinné konštelácie
Problematika osobnosti dieťaťa je pomerne širokou témou. V psychologickej praxi sa v rámci kresby ako metodiky využíva tzv. Test stromu. Vypovedá o Eysenckových osobnostných faktoroch, spôsoboch prežívania, akými sú napríklad vnútorné tenzie či konflikty. Taktiež z neho vieme zistiť spôsoby reagovania dieťaťa, vzťahy a prístup k okolitému svetu a v neposlednom rade aj ašpirácie. Test stromu sleduje skrytú (nevedomú) predstavu dieťaťa o sebe, o svojich prednostiach aj nedostatkoch, čo znamená, že ním vie psychológ zachytiť dynamiku osobnosti. Úlohou dieťaťa je nakresliť akýkoľvek strom, výnimkou je jedine ihličnan a palma.
V praxi sa využívajú najmä testy ako Kresba začarovanej rodiny, Kresba rodiny, Strom a snový strom či Kresba troch stromov. Tieto kresbové testy sú zamerané na zisťovanie rodinných vzťahov, na postoje dieťaťa k jeho vlastnej rodine. Zisťujú sa pomocou nich súrodenecké konštelácie, vzťah dieťaťa k jeho rodičom či jeho miesto v rámci rodiny. Najčastejším kresbovým testom z tejto oblasti je práve Kresba rodiny, využívaný pri deťoch vo veku 6 až 12 rokov.
Psychologický význam farieb v detskej kresbe
Čo sa týka farebných preferencií, pre deti v predškolskom veku je typické, že citové pôsobenie farieb často prevažuje nad ich reálnym významom. Práve preto zvyknú deti kresliť modrú trávu, zelenú oblohu či červené stromy. Avšak to neznamená, že keď dieťa nakreslí čiernu oblohu, musí byť hneď depresívne alebo zlostné. Citové vnímanie farieb sa u detí v predškolskom veku totiž rýchlo mení, a tak môže dieťa vzápätí nakresliť celý obrázok žltou, ktorá je považovaná za farbu radosti. Z výskumov totiž vyplýva, že pri kresbe tvárí a postáv k nim deti často vyjadrujú postoj práve použitím obľúbenej alebo neobľúbenej farby, čo môže v prípade známej postavy veľa napovedať. Avšak pozor, deti dokážu stabilne ohodnotiť farby podľa obľúbenosti približne od 4 rokov.
- Biela: Vo svojej podstate ju za farbu nemôžeme považovať, pretože je neutrálna. Je farbou čistoty, nevinnosti a úprimnosti, ale i slobody a nezávislosti.
- Žltá: Je farbou mysle, stimuluje činnosť mozgu. Vyvoláva aktivitu, odolnosť voči únave. Je farbou zmeny. Žltú majú radi ľudia spontánni, plní nádejí a očakávaní.
- Červená: Je farba vášní a násilia, krvi a železa. Posilňuje vôľu a pôsobí proti únave. Červenej dávajú prednosť tvoriví, sebavedomí ľudia.
- Oranžová: Je spojením žltej a červenej, čím sa stáva veľmi blahodárnou. Je farbou kontrolovanej vášne, pozitívnej energie, vytrvalosti.
- Ružová: Z psychologického hľadiska znamená duševnú alebo citovú nezrelosť. Sú farbami sentimentality.
- Fialová: Fialovú farbu zvyknú voliť ľudia diplomatickí, zdržanliví a uzavretí, ako aj ľudia originálni a umelci.
Kresba ako diagnostický nástroj v rukách odborníkov
Detské kresbové testy sa ako diagnostické materiály používajú v rôznych oblastiach detského vývinu. Analýza detskej kresby je častou metódou, ktorá sa využíva ako indikátor poškodenia CNS dieťaťa. Najviac používaným testom je ale Kresba postavy podľa Goodenoughovej. Test vytvorila na základe predpokladu, že detská kresba sa zákonite vyvíja a jej vývoj sa prejavuje pribúdaním detailov. Hodnotí sa ich tu až 78 a ukazujú silnú koreláciu s IQ dieťaťa. Metodika sa využíva v praxi pre deti od 3,6 do 11 roku.
Na detskom obrázku sledujú učitelia v materských školách množstvo predmetov, vecí, detailov, ako deti vystihli tému, aké neobvyklé prvky či farby použili, kompozíciu, vedenie línií, či postavy majú všetky časti tela alebo správny počet prstov. Z kresby sa učiteľky veľa dozvedajú: agresívne deti rady zobrazujú konfliktné situácie, pokojné, naopak, statické deje bez citového náboja. Podľa línie vedia posúdiť duševné vlastnosti dieťaťa. Jemné línie, často prerušované, sú prejavom depresívnych a anxióznych porúch. Hrubé línie kreslia napríklad agresívne a výbušné deti. Podľa toho, ako drobec využije plochu papiera, môžu učitelia odhadnúť jeho vlastnosti. Napríklad depresívne deti väčšinou nevyužívajú celú plochu papiera, ale úzkostlivo umiestnia kresbu len v určitej, menšej časti.
Vplyv motoriky a správneho úchopu
Všímajte si, ako vaše dieťa drží pastelku. Nohy majú byť na zemi ohnuté v pravom uhle a odkedy dieťa nedrží pastelky zovreté v dlani, je vhodné trénovať aj správny úchop. Ten má vplyv nielen na kvalitu kresby, a neskôr aj na rýchlosť a úhľadnosť písma, ale významne ovplyvňuje aj sústredenie. Kreslenie nie je len zábava - je to výborný spôsob, ako si dieťa rozvíja jemnú motoriku, koordináciu ruka-oko a predstavivosť. Ak budete dieťa viesť krok za krokom a necháte ho tvoriť bez zbytočných zásahov, uvidíte, ako sa jeho kresby budú rýchlo zlepšovať.
Inteligencia a kresba: Čo hovoria štúdie
Štúdia uskutočnená vedcami z King’s College London ukázala, že kresby štvorročných detí môžu naznačovať ich inteligenciu vo veku 14 rokov. V rámci štúdie boli deti vo veku štyroch rokov požiadané, aby nakreslili dieťa. Kresby boli hodnotené na stupnici od 0 do 12 bodov na základe počtu a správnosti anatomických čŕt ako sú hlava, oči, nos, ústa, uši, vlasy, telo, ruky a nohy. Výsledky ukázali, že vyššie skóre v teste „Draw-a-Child“ bolo mierne spojené s vyššími výsledkami inteligencie vo veku štyroch aj štrnástich rokov.
Vedci tiež zistili, že schopnosť kresliť má významný genetický komponent. Výskumníci porovnávali kresby identických dvojčiat, ktoré zdieľajú všetky svoje gény, a neidentických dvojčiat, ktoré zdieľajú približne 50 % génov. Vedúca autorka štúdie, doktorka Rosalind Arden, zdôraznila, že aj keď sú tieto zistenia zaujímavé, rodičia by sa nemali obávať, ak ich dieťa nekreslí dobre. Každopádne, kreslenie je pre rozvoj dieťaťa dôležité, spája jemnú a hrubú motoriku.
Praktické tipy pre rodičov pri domácom kreslení
Nemusíte dieťa učiť kresliť postavu, len berte čas strávený s dieťaťom u kreslenia ako prínosný a zábavný. Niekedy do nich dieťa promítá aj starosti a špatné nálady, keď ich nevie vyjadriť inak. Dôležité je nehodnotiť a hlavne nekritizovať nepovedený obrázok. Mnohem dôležitejšie je to, či je dieťa spokojné s tým, čo nakreslilo, čo chcelo nakresliť a aký sa ku kresbe viaže príbeh.
- Používajte veľké formáty papiera: Deti milujú slobodu pohybu. Skúste veľký baliaci papier prilepiť na stôl alebo na podlahu a nechať ich kresliť celé scény.
- Zapojte príbehy: Vymyslite spolu krátky dej: „Dnes ide tvoja postava do cirkusu. Čo má na sebe?“
- Kreslite spolu: Vezmite si vlastný papier a kreslite vedľa dieťaťa. Aby sa mu pri tvorení sedelo pohodlne a zdravo, skvele poslúžia detské stoličky a kreslá, ktoré mu poskytnú správnu oporu. Ukážte mu, že aj dospelý robí chyby a niečo gumuje.
- Rôzne pomôcky: Občas vymeňte ceruzku za voskovky, fixky, kriedy či vodovky.
- Vytvorte si doma galériu: Hotové kresby môžete zavesiť na nástenku, chladničku alebo do rámu.
Tento proces je pre deti postupný. Ak nakreslí postave správne detaily ako sú dve ruky, dve nohy, dokonca oči, ústa, nos vo veku štyroch rokov, možno máte doma malého génia. Nechajte sa na chvíli svojím dieťaťom vtiahnuť do sveta fantázie a skúste vidieť to, čo ono. Projevte upřímný záujem, podporujte svoje dieťa a zdieľajte s ním radosť z výsledku. Kreslenie nie je len zábava - je to aj výborný spôsob, ako si dieťa rozvíja jemnú motoriku, koordináciu ruka-oko a predstavivosť.
tags: #kreslena #postava #dieta #ms