Kreslenie nie je pre deti len zábavou, ktorou si krátia dlhé chvíle. Je to hlboký, komplexný proces, ktorý odráža ich vnútorný svet, emócie, úroveň kognitívneho dozrievania a fyzického vývoja. Zároveň ide o jeden z najúčinnejších nástrojov, ako si človek dokáže osvojiť nové informácie. Štúdia z roku 2018 jednoznačne dokázala, že kreslenie informácií je pri získavaní nových poznatkov efektívnejšie ako klasické zapisovanie si poznámok, prezeranie obrázkov alebo počúvanie výkladu.
Vedecký základ efektivity kreslenia
Cieľom výskumu, ktorého závery boli zhrnuté v roku 2018 do štúdie, bolo zistiť, či kreslenie informácií, ktoré sa majú študenti naučiť, zlepšuje pamäť a pomáha im pri učení. Zistilo sa, že kreslenie informácií je spoľahlivý prostriedok na zvýšenie výkonu. Konkrétne vedci zistili, že túto techniku je možné použiť nielen na zlepšenie výučby napríklad cudzích slovíčok, ale aj definícií. Potvrdilo sa, že kresba má lepší účinok na učenie ako iné známe techniky, ako sú napríklad vizualizácia, písanie, ba dokonca aj vyhľadávanie informácií, ktoré si treba pamätať.
Študenti, ktorí si informácie spracovávali do podoby obrázkov, si zapamätali skoro dvakrát viac ako študenti, ktorí si ich len zapisovali. Prečo je prevádzanie informácií do grafickej podoby efektívne? Odpoveď je pomerne jednoduchá. Je to preto, lebo kreslenie obrázkov prepája všetky tri štýly učenia dohromady. Vedci porovnávali počet zapamätaných slov tým spôsobom, že jedna skupina si informácie o motore len zapisovala a druhá skupina študentov si musela urobiť mechanický proces pohybu ceruzkou, aby vytvorili obrázok, ktorý poskytuje informácie o motore. Hoci študenti mali k dispozícii len pár sekúnd na nakreslenie obrázka, v experimente sa zistilo, že kresba mala priaznivejšie účinky na pamäť. V ďalšom experimente účastníci pracovali s dlhými definíciami, ktoré pozostávali z odborných slov. Študenti dostali k dispozícii 20 termínov, ktoré mali nakresliť ako obrázok. Druhá skupina účastníkov experimentu si tieto termíny mala len zapísať a nie kresliť.
Štýly učenia a vizualizácia informácií
Vzťah k informáciám a ich spracovaniu úzko súvisí s preferovaným štýlom učenia. Tento štýl učenia sa dá spoznať podľa toho, že u človeka dominuje vizuálne učenie. Najľahšie sa naučí tie informácie, ktoré sú dostupné v grafickej forme, ako napríklad obrázky, diagramy, tabuľky, videá a piktogramy. Formou vizuálneho štýlu je aj vizuálno-lingvistický štýl, kedy sa človek učí cez čítanie a písanie. Ľudí s dominujúcim vizuálnym štýlom vyhovuje používanie vizuálneho materiálu pri učení, konkrétne napríklad myšlienkové mapy, poznámky, ale aj kreslenie si poznámok.
Dokonalý tutoriál pre myšlienkovú mapu (Ako si robiť poznámky)
Na druhej strane, u človeka so sluchovým štýlom dominuje počúvanie, ktoré je podstatnejšie ako to, čo je prezentované. Takýto študent najlepšie reaguje na sluchový podnet a vyhovujú mu skupinové diskusie a prednášky. Pomáha mu, ak počuje svoj vlastný hlas opakujúci informáciu po učiteľovi. V učení týmto študentom vyhovuje tzv. Sokratova metóda, brainstorming, veľa času na plánovanie, rozprávanie, debaty a analyzovanie aktivít.
Napokon, ľudia s dominujúcim kinestetickým štýlom najlepšie reagujú, keď sa môžu daného objektu dotknúť a zažiť si niečo na vlastnej koži. Títo ľudia rýchlo strácajú koncentráciu, pokiaľ sa nič nedeje. Pri učení radi používajú farby, kreslia si alebo robia poznámky. Ľahšie sa im učí, ak majú nejaký vonkajší stimul, napríklad hudbu alebo sa môžu pri učení hýbať. Často potrebujú prestávky, aby si vedeli udržať koncentráciu.
Vývoj detskej kresby ako zrkadlo kognitívneho rastu
Vývoj detskej kresby je fascinujúci proces, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou celkového vývoja dieťaťa. Odráža nielen rozvoj motorických schopností detí, ale predovšetkým vývoj ich kognitívneho myslenia, emocionálneho prežívania a sociálneho vnímania sveta. Tento proces prebieha v niekoľkých fázach. V psychológii a pedagogike predstavuje detská kresba nielen nástroj na sebavyjadrenie, ale aj užitočný prostriedok na pochopenie emocionálneho a sociálneho vývoja dieťaťa.
Podľa modelu, ktorý formulovali Viktor Lowenfeld a W. Lambert Brittain, môžeme sledovať tieto etapy:
- Fáza čmárania (2 - 4 roky): V tomto ranom období si deti užívajú radosť z kreslenia prostredníctvom čmáraníc. Začínajú chápať, že svojimi pohybmi môžu vytvárať značky na papieri. Tento proces čmárania je veľmi spontánny a prebieha bez zamýšľania sa.
- Fáza symbolického znázorňovania (4 - 7 rokov): Deti už začínajú kresliť jednoduché symboly znázorňujúce objekty a osoby. Kresba je skôr schematická a zameriava sa na konkrétne symboly.
- Schématická fáza (7 - 9 rokov): Deti začínajú vytvárať systematické symboly a ich kresby sa stávajú konzistentnejšími. Vyvíjajú si akúsi „schému“ na jednotlivé objekty.
- Fáza počiatku realizmu (9 - 12 rokov): Vnímanie sveta a kreslenie detí naberá v tejto fáze realistickejšiu podobu. Deti sa zameriavajú na detaily, ako sú proporcie a pohyb.
- Pseudorealistická fáza (12 - 14 rokov): V tejto fáze sa deti snažia čo najvernejšie napodobniť realitu. Do popredia prichádza aj sebakritika.
- Obdobie rozhodnutí (od 14 rokov): Adolescenti sa rozhodujú, či sa budú venovať kresbe a umeniu aj naďalej.
Terapia ruky a jemná motorika
Cieľom terapie ruky je zlepšenie precíznych pohybov ruky a prstov a zvýšenie celkovej pohybovej zdatnosti celej hornej končatiny. Dospelí si často neuvedomia, že takáto forma terapie je potrebná. Niekedy si nižšiu manuálnu zručnosť dieťaťa nesprávne vysvetľujú tým, že bolo doteraz príliš často obsluhované, uprednostňuje hravé aktivity alebo nemá rado povinnosti. Hodnotenie úrovne detských kresieb poskytuje spoľahlivé informácie o potrebe terapie ruky.
Kreslenie vyžaduje presné pohyby rúk a prstov, čo zlepšuje koordináciu a jemnú motoriku. Tieto zručnosti sú nevyhnutné pre písanie, kreslenie a ďalšie aktivity, ktoré vyžadujú jemnú motorickú koordináciu. Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kreslenia, ale aj skladania papiera či stavania kociek, zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní.
Praktické tipy na zapojenie kreslenia do učenia
Ako teda zapojiť kreslenie do procesu učenia? Môžete napríklad využiť jednoduché kresby či schémy, ktoré si následne popíšete kľúčovými pojmami a anotáciami. Nápomocné vám môžu byť aj rôzne grafické prehľady, mapy alebo časové osi. Kreslenie pre deti má mnoho dôležitých benefitov pre ich rozvoj. Nechajte deti kresliť spontánne, bez obmedzení a pravidiel. Tento prístup pomáha deťom uvoľniť sa a užiť si proces tvorby bez tlaku.
Detská kresba môže byť zrkadlom ich vnútorného sveta. Keď dieťa dokončí kresbu, cíti sa hrdé na svoju prácu. Oceňovanie ich snahy a výsledkov je kľúčom k budovaniu ich sebadôvery. Keď sa rodičia pýtajú, ako reagovať na kresby detí, navrhujem, aby namiesto pochvaly použili slová: „Ó, aká krásna kresba“ a môžu podrobne opísať, čo vidia. Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo. A keď sa dieťa spýta, mami, páči sa ti moja kresba, môžeme sa ho spýtať - páči sa tebe?
Emocionálny rozmer a komunikácia cez farby
Kreslenie je pre deti prirodzenou formou vyjadrenia a prejavu. Niekoľkoročné deti často nedokážu presne vyjadriť svoje potreby alebo emócie, takže kreslenie môže pomôcť. Naopak niekoľkomesačné deti môžu čmáranicami vyjadrovať svoje pocity ešte skôr, ako sa naučia používať slová - je to teda prostriedok neverbálnej komunikácie.
Farby, ktoré deti používajú, môžu mať pre ne osobitný význam. Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti. Pokiaľ ide o čiernu pastelku, môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. Nezabudnite sa s dieťaťom rozprávať, klásť otázky bez toho, aby ste mu navrhli konkrétnu odpoveď. Kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach.
Význam prostredia a podpora tvorivosti
Maľovanie s bábätkami a batoľatami doma sa na prvý pohľad môže zdať ako dobrodružstvo a veľký záväzok pre jednu jedinú aktivitu. Maľovanie zapája viacero zmyslov naraz. Veľkou súčasťou senzorického rozvoja je aj to, ako si dieťa uvedomuje svoje telo v priestore, ako sa hýbe, ako ovplyvňuje veci okolo seba - ide o tzv. propriocepciu.
Kreativita nie je talent, ktorý by sa mal hodnotiť známkou - je to nastavenie mysle, otvorenosť a spôsob, ako dieťa premýšľa a vníma svet. Cieľom nie je „vytrénovať“ z trojročného dieťaťa umelca. Cieľom je umožniť jeho mozgu rozvíjať schopnosti. Ak máš chuť začať s maľovaním v sáčku už s bábätkom - pokojne do toho! Je to skvelý spôsob, ako bezpečne a bez neporiadku predstaviť dieťaťu farby a pohyb.
Pripomíname, že kreslenie môže byť aj spoločenskou aktivitou. Tieto interakcie rozvíjajú ich schopnosti spolupracovať a komunikovať. Jednoznačne sa nám potvrdilo, že najviac sa ku kresleniu a písaniu ťahajú deti, ktoré vidia rodičov alebo súrodencov často kresliť a písať. Staňte sa pre svoje dieťa príkladom a vytvorte priestor, kde je tvorba prirodzenou súčasťou života.
tags: #kreslene #dieta #sa #uci