Príchod Ježiša Krista na svet je udalosť, ktorá zásadne formovala dejiny ľudstva a zmenila smerovanie náboženského myslenia. Centrálnym bodom tohto príbehu, predchádzajúcim samotnému narodeniu Spasiteľa, je Zvestovanie Panne Márii. Ide o kľúčový moment v kresťanskej teológii, ktorý sa odohral v galilejskom meste Nazaret a predstavuje božský zásah do ľudských dejín. Práve v tomto okamihu Boh poslal svojho posla, aby panne Márii zvestoval, že sa stane matkou Božieho Syna. Táto udalosť, plná hlbokého symbolizmu a teologického významu, sa pripomína 25. marca, deväť mesiacov pred Vianocami, čím sa zvýrazňuje jej význam ako počiatku vykúpenia.
Zvestovanie Panny Márii: Boží Posol a Jeho Správa
Príbeh Zvestovania, ako ho opisuje evanjelista Lukáš, začína v šiestom mesiaci, keď Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta Nazaret. Tam našiel pannu, ktorá bola zasnúbená mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. Meno panny bolo Mária, a bola to židovka, ktorá podľa tradície pochádzala z Jeruzalema, ale vyrastala v Nazarete v Galilei. Anjel prišiel k nej s neobyčajným pozdravom: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Bol to moment plný neistoty a úžasu pre mladú ženu, ktorá viedla pokorný život.
Anjel, vedomý si jej rozrušenia, ju okamžite upokojil a povedal jej: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.“ Tento pozdrav prinášal pokoj, nie strach, čo je jedným z rozlišovacích znakov Božieho posla. Následne Gabriel Márii oznámil fantastickú správu o jej budúcom materstve, čo je jednou z najlepších správ, aj keď môže rodičov aj trochu vystrašiť. Anjel sa pozná podľa toho, že prináša dobré správy o živote, a táto správa bola zvestovaním nového života, ktorý mal zmeniť svet.
Posolstvo pokračovalo s detailmi o budúcom dieťati: „On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Tieto slová poukazovali na božskú podstatu a kráľovské dedičstvo Máriinho syna, ktorý mal naplniť starozákonné proroctvá. Pre Máriu, ako pannu zasnúbenú Jozefovi, bola táto správa nepochopiteľná, a tak sa pýtala anjela: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Zmyslom manželstva bolo počať deti, a preto táto otázka má zmysel iba ak je pre ňu spojenie s mužom vylúčené, ak sa práve toto stať nemá. Potom naozaj nerozumie AKO by sa to teda mohlo stať.
Anjel jej odpovedal s vysvetlením božského pôvodu počatia: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.“ Tieto slová objasňovali, že Ježiš nebude splodený prirodzenou cestou, ale priamo Božou mocou, čo zaručovalo jeho svätosť a božstvo. Na posilnenie jej viery Gabriel spomenul aj Alžbetu, Máriinu príbuznú, ktorá počala syna v starobe a je už v šiestom mesiaci, hoci o nej hovorili, že je neplodná. „Lebo Bohu nič nie je nemožné,“ dodal anjel, zdôrazňujúc Božiu všemohúcnosť.
Mária, naplnená pokorou a dôverou, prijala Božiu vôľu so slovami: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Táto odpoveď, známa ako Máriino „fiat“, bola aktom hlbokej viery a poslušnosti. Neotáľala s odpoveďou, odpovedala rýchlo, ba skrze anjela priamo Pánovi. Nebála sa. Uverila, vyznala a počala. Pridala k poníženosti a pokore odvahu, k hanblivosti dôveru. V tejto veci sa nebála múdra Panna riskovať, otvorila srdce viere, pery vyznaniu a lono Stvoriteľovi. Hneď po súhlase s vtelením je Mária zatienená Duchom Svätým a vo svojom najčistejšom a nepoškvrnenom lone počne Ježiša. Týmto spôsobom môže zostať verná svojmu predsavzatiu a sľubu Bohu - dodržať prekrásny sľub panenstva mysle, srdca, tela a duše. Máriino srdce je naplnené radosťou, pretože povedala „áno“ Bohu a „áno“ spáse celého ľudstva. Jej „áno“ Bohu navždy zmenilo svet; v skutočnosti jej „áno“ ovplyvňuje celú večnosť!
Archanjel Gabriel je jednou z najvýznamnejších postáv v rôznych náboženských tradíciách, vrátane kresťanstva, islamu a judaizmu. Je často považovaný za Božieho posla, ktorého úlohou je doručovať ľudstvu dôležité posolstvá. Meno Gabriel znamená „Božia moc“ a jeho príchod do Nazareta predznamenáva jeden z najmocnejších Božích skutkov: Ježišovo vtelenie. Symbolika: Trúbka, ktorú často drží, predstavuje oznamovanie dôležitých správ, zatiaľ čo zvitok znamená múdrosť a vedomosti, o ktoré sa delí. Archanjel Gabriel je považovaný za patróna rôznych povolaní a príčin, vrátane pracovníkov v oblasti komunikácie, vysielateľov, diplomatov a budúcich matiek. Zvestovanie je kľúčová udalosť v kresťanskej teológii, ktorá zdôrazňuje význam Gabriela ako božského vyslanca. V tomto biblickom príbehu Gabriel informuje Máriu o jej úlohe pri privedení Mesiáša na svet. Máriino áno Bohu vedie k vteleniu Božieho Syna - k zostúpeniu druhej osoby Najsvätejšej Trojice z neba na zem.
Meno „Ježiš“: Identita, Poslanie a Úcta
Anjel Gabriel pri zvestovaní povedal Márii, že meno jej dieťaťa bude Ježiš. Rovnako aj anjel povedal Jozefovi: „Dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 1, 21). Meno je dôležitou súčasťou identity každého z nás. Spôsobom, akým ho človek vysloví, nám vie vyjadriť svoje city či emóciu k nám. Meno Ježiš v hebrejčine znamená „Boh spasí“. Toto meno vyjadruje aj jeho totožnosť, aj jeho poslanie. Keďže „okrem Boha“ nemôže nik „odpúšťať hriechy“ (Mk 2, 7), iba on v Ježišovi, svojom večnom Synovi, ktorý sa stal človekom, „vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 1, 21).
Meno Ježiš je slovenskou podobou (prekladom) mena Iesous (Ἰησοῦς, foneticky Jezus), ktoré je gréckou podobou (prekladom) hebrejského mena Ješua (Yeshua). Ješua je skratkou mena Jehošua (Yehoshua). Aj meno Ješua sa vyskytuje v starozákonných písmach. Meno Ješua a jeho varianty Jozua a Jehošua sa vyskytujú v starozmluvnej dobe a týmto menom sú pomenovaní rôzni mužovia, Boží služobníci. Mojžiš premenoval Hozeáša (Hozeáš = Pomoc), syna Núnovho na meno Jozua (Jozua = „Hospodin je pomoc“, v anglickom preklade „Jehoshua“, foneticky Jehošua, skrátene Ješua - Numeri 13:16). Meno Jehošua je zloženina. Jeho prvá časť je odvodená od Božieho mena JHVH (יהוה), vyslovovaného ako Jehova či Jahve. Jeho druhá časť je odvodená od hebrejského slovesa (foneticky „jaša“), ktoré znamená spasiť či zachrániť alebo vyslobodiť. Teda Boh v mene Ježiš spojil totožnosť a poslanie svojho jednorodeného Syna, a tým nám dal do ruky neopísateľnú zbraň. Boh v mene Ježiš zhmotnil lásku, ktorou nás miluje.
Ježiš je „synom človeka“, pretože sa narodil zo ženy. On je tým „semenom ženy“ (Genezis 3:15), ktoré bolo zasľúbené na spásu ľudstva krátko po páde človeka do hriechu. Zároveň je Ježiš „syn Boží“, pretože nebol splodený semenom muža, ale Svätým Duchom: „A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch príde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží“ (Lukáš 1:35). Pán Ježiš je jedinečným a výnimočným ako synom človeka, tak aj synom Božím, pretože v ňom jedinom jestvujú božská (Božia) a ľudská (človečenská) ontologická prirodzenosť spolu a naraz a v plnosti.
Aký je význam mena Ježiš? | GotQuestions.org
Toto prikázanie zakazuje zneužívanie Božieho mena, to jest akékoľvek nevhodné používanie Božieho mena, mena Ježiša Krista, Panny Márie a všetkých svätých (Katechizmus, 2146). Je smutné a skrivodlivé počuť, ako sa meno Ježiš používa bezstarostne, bezohľadne, urážlivo, niekedy v nekultúrnom a drsnom tóne, v záchvate hnevu, v nenávistí, s rúhaním, ako hrešenie. Dosť!!! Ako kresťania, Ježišovi nasledovníci a priatelia, urobme jedno pekné rozhodnutie: Božie meno, meno Ježiš a mená svätých budeme mať vždy v úcte, nikdy ich nebudeme vyslovovať nadarmo, ledabolo, urážlivo, ale iba s oddanosťou a láskou ako modlitbu. Martin Bauschke, vedúci berlínskej kancelárie nemeckej nadácie „Svetový étos“, hovorí, že meno Ježiš sa u nás nepoužíva ako osobné meno hlavne preto, že jeho vyslovovanie nadarmo sa navyše považuje v kresťanskom prostredí za hriech. Preto sa prestalo používať aj v kresťanskom semitskom prostredí. Podobne aj v dejinách pápežov si z úcty k prvému pápežovi svätému Petrovi žiaden z nasledujúcich pápežov nezvolil meno Peter, aj keby teoreticky mohol.
Slová sv. Pavla apoštola Filipanom nádherne vyjadria, to čo sa v tradícii stalo živou vierou. Písal do Filíp, že Boh vo svojom záchrannom pláne povýšil Ježiša nad všetko a dal mu také meno, ktoré je nad každé iné meno. Urobil to preto, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával, že Ježiš, Mesiáš je Pán! Vzdanie úcty menu Ježiš nie je nikomu na poníženie, ale je to prejav našej viery na slávu Boha Otca (Fil 2,9-11). Keď nastanú problémy, ťažkostí alebo nevládnosť, mnohokrát nemáme čas na zdĺhavú modlitbu. Vtedy meno Ježiš ako modlitba dôvery môže byť v našich srdciach a na našich perách. Uvádza nás do kontaktu s Bohom a zachraňuje pred útokmi zla. Je to meno nášho Spasiteľa a najlepšieho priateľa, ktorý je ochotný nám kedykoľvek pomôcť: „Urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene“ (Jn 14, 13). Uctievanie mena Ježiš nie je magickou formulkou, ktorá zachráni od zlého. Uctievanie mena Ježiš v pravej viere - teda klaňanie sa Ježišovi ako človeku a Bohu v jednej osobe - je vierovyznaním a vzdávaním chvály Božej blahosklonnosti za jeho záchranný plán s nami. Vzývať meno Ježiš znamená zohnúť koleno a skloniť srdce pred tým, kto je Boh a človek s pokorným srdcom v jednej osobe. Ako Jozue previedol ľud do Zasľúbenej zeme, tak Ježiš prevádza, tých, čo k nemu volajú, do raja (Lk 23,42).
Jozefovo Poslúchanie a Ochrana Svätej Rodiny
Hoci anjel Gabriel priamo zvestoval Márii, rovnako dôležitú úlohu zohral anjel aj v živote Jozefa, Máriinho snúbenca. Na Svätú rodinu dával anjel pozor aj naďalej. Po odchode mudrcov sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“ Jozef vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.“
Jozef a Mária poslúchli anjela, obaja premohli strach, stali sa manželmi a prijali dieťatko Ježiša. Jozef sa staral o všetko najlepšie, ako sa dalo. Anjel tak ochránil Svätú rodinu pred hrozným nebezpečenstvom, ktoré hrozilo od kráľa Herodesa. Takže Jozefovi a Márii sa opäť oplatilo počúvať anjela. Najprv ich povzbudil, aby sa vzopreli strachu. Potom sa od neho dozvedeli dobré správy. A teraz ich zachránil pred nebezpečenstvom.
Úloha anjela však neskončila. Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.“ Jozef zase hneď na prvé slovo poslúchol, vstal, zobral rodinku a vydali sa na cestu domov. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa tam ísť. Archelaus nebol o nič lepší ako jeho otec, zdá sa, že tu platilo: „Aký otec, taký syn.“ Anjel si zjavne myslel to isté, preto, zase vo sne, varoval Jozefa. A tak rodinka nešla do Judey, ale do Galilei, do Nazareta. Keď tam prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.“
Materstvo Panny Márie: Od Betlehema po Kríž a Cirkev
Postave Ježišovej matky je nemožné sa vyhnúť najmä počas vianočných udalostí. Žiadny betlehem nie je úplný bez postavy Božej Matky, ktorá v dokonalej čistote porodila Božieho Syna a Spasiteľa. Po pôrode musela utiecť do Egypta, aby zachránila svojho novorodeného syna pred Herodesovým prenasledovaním. Po návrate sa usadili v Nazarete, kde malý Ježiš vyrastal. V evanjeliách nájdeme Máriu, okrem udalosti o Ježišovom narodení, ešte pri iných udalostiach. Napríklad pri obetovaní Ježiša v chráme na 40. deň po jeho narodení, potom pri úteku do Egypta a potom až pri udalosti, keď sa 12 ročný Ježiš stratí v jeruzalemskom chráme. Ďalšiu zmienku nájdeme v evanjeliu podľa Jána, keď opisuje, ako bol Ježiš so svojou matkou na svadbe v Káne Galilejskej. Viac správ o živote Panny Márie nájdeme v spisoch mimo Biblie - v apokryfných spisoch, ktoré vznikli neskôr a ich historická autenticita je sporná. Nemali by sa preto chápať ako faktografické správy. Príkladom je Jakubovo protoevanjelium z 2. storočia, ktoré sa odvoláva na evanjeliá. V ňom sa okrem iného dozvedáme, že rodičia Márie sa volali Joachim a Anna a že Joachim bol majiteľom stáda.
V chráme v Jeruzaleme, kam Jozef s Máriou priniesli malého Ježiša, k nim pristúpil starší muž Simeon. Boh mu zjavil, že neumrie, kým neuvidí sľúbeného Krista, čiže Mesiáša. Simeon vzal malého Ježiša do náručia a ďakoval Bohu: „Zvrchovaný Pane, teraz nechávaš svojho otroka odísť v pokoji, tak ako si vyhlásil, pretože moje oči videli tvoj prostriedok na záchranu, ktorý si pripravil pred zrakom všetkých ľudí.“ Jozef s Máriou žasnú nad tým, čo počujú. Simeon ich žehná a hovorí Márii, že jej syn „spôsobí pád a pozdvihnutie mnohých v Izraeli“ a že ona zažije obrovskú bolesť, akoby ňou prenikol ostrý meč. V ten deň je tu aj 84-ročná prorokyňa Anna. Táto verná žena v chráme nikdy nechýba. Teraz prichádza k Jozefovi, Márii a malému Ježišovi. Iste si vieme predstaviť, akú radosť majú Jozef a Mária!
Ježišov vzťah so svojimi príbuznými, zdá sa, nebol bez napätia - príbuzní asi nie vždy mali dosť pochopenia pre jeho slová či skutky. Evanjeliá dokonca naznačujú, že príbuzní si o Ježišovi mysleli, že sa pomiatol. Pre Ježiša bolo najdôležitejšie naplniť svoje poslanie. Mária však zostávala verne po boku svojho syna. Stala sa vlastne jeho prvou učeníčkou a zažila aj jeho najťažšie hodiny - umučenie a smrť na kríži. Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.
V cirkevnom roku oslavujeme Pannu Máriu často a zdôrazňujeme pritom aj to, o čom v evanjeliu nie sú zmienky. Napríklad, že bola dobrou matkou. Ale to je zlé zmýšľanie. Dieťa Ježiš jej síce Boh zveril do výchovy, ale napriek tomu, či práve preto, musela mnohé veci doriešiť sama. A to tak, že s pokorou prijímala Božie slovo i každodenné udalosti, premýšľala o nich a uchovávala ich hlboko vo svojom srdci. Láska sa pohybuje s každým, kto patrí do nášho srdca. Panna Mária chce všetky svoje deti priviesť do milujúcej náruče Otca v nebi. Boh poslal svoje Slovo ako Spasiteľa sveta. Panna Mária je dobrá matka a stará sa o svoje deti. Nebojme sa preto zveriť jej náš život a všetkých tých, čo sú nám drahí.
Na základe rozhodnutia Svätého Otca Františka sa v dnešný deň, pondelok po nedeli Zoslania Ducha Svätého, ktorý je známy aj ako Svätodušný pondelok, slávi v Cirkvi liturgická spomienka Panny Márie, Matky Cirkvi. Sme pozvaní uvažovať o Máriinom duchovnom materstve v súvislosti s Cirkvou, ktorá je tak isto „Matkou“ Božieho ľudu, pretože ako povedal sv. Cyprián: „Nik nemôže mať Boha za svojho Otca, ak nemá Cirkev za svoju Matku.“ Láska Panny Márie túto činnosť praktizuje, používa ju, lebo chce všetky svoje deti priviesť do milujúcej náruče Otca v nebi, ako napísal prorok: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.“
Ježiš v Koráne: Iný Pohľad na Proroka
Prehĺbenie chápania postavy Ježiša Krista si vyžaduje aj pohľad mimo kresťanského kontextu. Martin Bauschke vo svojej vedeckej činnosti venuje téme: Ježiš v Koráne. V úvode svojej renomovanej knihy „Syn Márie. Ježiš v Koráne“ píše, že už takmer dvadsať rokov zvykne na začiatku svojich odborných seminárov rozdať anketový lístok s otázkou: Čo viete o Ježišovi v Koráne? Vyhodnotenie odpovedí pravidelne ukazuje, že „väčšina kresťanov má sotva nejakú potuchu o Ježišovi v Koráne. Spravidla nikdy nečítali Korán, poznajú nanajvýš niekoľko koránskych citátov zo sekundárnej literatúry alebo z novín, väčšinou v zlom alebo neúplnom preklade.“
Medzi kresťanmi je už pomerne známe, že podľa Koránu Ježiš nie je Boží Syn. Podobná situácia je aj na Slovensku, preto sa pokúsime priblížiť, čo hovorí Korán o Ježišovi, a poukázať na to, že hoci Ježiš podľa Koránu nie je Božím Synom, podľa Mohameda nie je ani bežným človekom.
„Isa“ - takto znie v Koráne arabské slovo pre „Ježiša“. Vyskytuje sa 25-krát. Ježiš je popri Mojžišovi a Abrahámovi najčastejšie uvádzanou biblickou postavou v Koráne. Všíma si ho celkovo 19 zo 114 súr (teda kapitol). Rozsah textu o Ježišovi v Koráne činí dobrých 120 veršov. Do Koránu Mohamed Ježiša zaradil, či o ňom hovoril, zaiste v prvom rade preto, lebo seba považoval za posledného proroka, „pečať prorokov“ (súra 33,40), teda aj za proroka po Ježišovi. Mohamed sa videl v rade biblických Božích poslov. Je nesporné, že Mohamed poznal a preberal biblické tradície a to aj novozákonné. Tón Koránu je často polemický. Polemika však nie je namierená proti Ježišovi, ale proti „ľuďom Knihy“ (arab. ahlal-Kitab), ku ktorým patria aj kresťania (porov. súra 3,65). Mohamed bol toho názoru, že kresťania sfalšovali, ale on obnovil správny obraz o Ježišovi. Hoci sú odkazy Koránu na Ježiša v porovnaní so svedectvom Nového zákona obsahovo dosť neúplné a úlomkovité, medzi kresťanskými bádateľmi Koránu sa sčasti udomácnilo hovoriť o vlastnej kristológii Koránu.
Korán neopisuje Ježišov život tak, ako to robia novozákonné evanjeliá a oveľa neskôr podľa ich vzoru islamské legendy o Ježišovi. Nesmieme to však chápať ako pohŕdanie Ježišom, lebo Korán práve tak málo rozpráva aj o Mojžišovom či Mohamedovom živote. Nielen kánonické Evanjelium podľa Lukáša, ale aj Korán rozpráva o zvestovaní a narodení Ježiša. Podľa súry 19 Boh poslal k Panne Márii svojho ducha, ktorého islamská tradícia stotožňuje s anjelom Gabrielom. Anjel jej zvestoval, že Boh jej chce „darovať čistého chlapčeka“ (súra 19,19), ktorého urobí pre ľudí znamením svojho milosrdenstva. Mária namietla, že je nevydatá čistá panna. Anjel sa odvolal na Božiu všemohúcnosť. Mária počala Dieťa Ježiša skrze božský stvoriteľský akt, podľa niektorých komentátorov Koránu skrze vdýchnutie ducha. Dokonca aj Korán rozhodne trvá na panenskom počatí a narodení Ježiša. Dosvedčuje to na niekoľkých miestach (porov. súra 21,91 a 66,12, porov. tiež 4,156).
Ako skončil pozemský život Ježiša? Aj Ježiš bol podrobený smrti. Podľa väčšiny komentátorov Koránu však nezomrel na kríži. Niekto síce bol ukrižovaný, ale niekto iný, kto vyzeral ako Ježiš. Na jednom mieste totiž Korán hovorí: „ …(židia) hovorili: ´My sme zabili Mesiáša Ježiša, syna Márie, posla Božieho´. - Oni ho ale nezabili a ani neukrižovali, ale zjavila sa im jemu podobná postava … A úplne naisto ho nezabili. Boh ho zdvihol k Sebe. A Boh je mocný a múdrosťou oplýva.“ (súra 4,157-158). Vychádzajúc z tejto pasáže sa niektorí koránski exegéti domnievajú, že Boh zachránil Ježiša z rúk jeho protivníkov. Až potom Ježiš zomrel, a po veľmi krátkom čase bol opäť vzkriesený z mŕtvych a vyzdvihnutý do neba. Iní vykladači si myslia, že vyzdvihnutie do neba sa udialo bez predchádzajúcej smrti. Ježiš ale príde na konci vekov a až potom zomrie. Korán ani slovom nespomína Ježišovo dielo vykúpenia.
Ježišovi „Bratia a Sestry“: Rozdielne Interpretácie
V evanjeliách sa stretávame so zmienkami o Ježišových „bratoch a sestrách“, čo môže niekedy viesť k otázkam o panenstve Panny Márie a jej výnimočnom materstve. Napríklad v Evanjeliu podľa Marka sa pýtajú: „Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry?“ (Mk 6,3, porov. Mt 13,55-56).
Tu vidíme príklad, keď Táreho syna Abrama a vnuka Lota, ktorý je synovi Abramovi synovcom, opakovane nazýva navzájom bratmi. Podobne v 21. verši Kniha Numeri uvádza: „Merariho synovia: Moholi a Musi. Keď Eleazar zomrel, nemal synov, len dcéry, ktoré si vzali ich bratia, Kisovi synovia.“ Tieto príklady zo Starého zákona jasne ilustrujú rozšírené používanie termínu „brat“ pre širšie príbuzenstvo. Zoznam bratov a sestier v Mk6,3 (Mt13,55-56) tak skôr ukazuje na Ježišových bratrancov a sesternice. Bratmi Ježišovými sú Jakub, Jozef a ďalší nazvaní podľa Zákona, ktorý nazýva bratmi aj bratrancov.
Okrem telesného príbuzenstva Ježiš poukázal aj na hlbší, duchovný zmysel rodiny. Keď mu raz odvetili, že jeho matka a bratia ho hľadajú, on sa odvetil tomu, čo mu to vravel: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia.“ Tým naznačil, že jeho skutočnou rodinou sú tí, ktorí plnia Božiu vôľu.Teda aj Ján sa tu nazýva bratom s ostatnými, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Teda aj on je potomstvom Márie, ale z Písma vieme, že je narodený z manželstva Zebedeja a jeho manželky a nie z Panny Márie. Táto matka má potomstvo cez všetky veky a časy. Je to potomstvo v spoločnom duchu Ježišovho svedectva, v duchu proroctva. Písmo hovorí, že Panna Mária je matkou Duchom Svätým naplnených veriacich v Ježiša Krista, že ona je matkou Cirkvi! „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.“ (Jn 1,12-13). Panna Mária je tak matkou všetkých, ktorí sa „znovu narodia“ Duchom Svätým, ako to povedal Ježiš Nikodémovi: „Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť.“ (Jn 3,7).
Sviatky spojené so Zvestovaním a Vianocami
Nasledujúca tabuľka sumarizuje hlavné sviatky spojené s udalosťami Zvestovania a Narodenia Pána:
| Sviatok | Dátum | Význam |
|---|---|---|
| Zvestovanie Pána | 25. marec | Archanjel Gabriel zvestuje Márii, že sa stane matkou Ježiša. Udalosť Zvestovania je kľúčovým momentom v kresťanskej teológii, ktorý predchádza narodeniu Ježiša Krista. Je to príbeh o tom, ako Boh poslal archanjela Gabriela do Nazareta, aby panne Márii zvestoval, že sa stane matkou Božieho Syna. |
| Narodenie Pána (Vianoce) | 24.-25. december (gregoriánsky kalendár) alebo 6.-7. január (juliánsky kalendár) | Oslava narodenia Ježiša Krista. Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené prvý raz v roku 336 v Ríme. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, tak o deväť mesiacov sa stanovil symbolický deň Narodenia Pána práve na 25. december. |
Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána nedeľou Krstu Pána. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v odlišných termínoch. Katolíci, evanjelici či iné protestantské cirkvi a časť pravoslávnych oslavuje Vianoce 24. a 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávnych veriacich, vrátane Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, sa riadi podľa juliánskeho kalendára a oslavuje vianočné sviatky 6. a 7. januára.
tags: #kto #povedal #marii #ze #bude #mat