Životná púť každého človeka je plná objavov, no jedno z najhlbších a najdôležitejších poznaní spočíva v rozpoznávaní podstaty bytia - seba samého, Boha a blížnych. Táto cesta poznania sa prelína s témou „dieťaťa“ v mnohých rovinách: či už ide o Božie dieťa v duchovnom zmysle, dieťa ako symbol krehkosti a nádeje, alebo doslova dieťa, ktoré potrebuje našu pomoc a vedenie. Rozpoznávanie týchto dimenzií nie je vždy jednoduché, ako ukazujú aj dávne príbehy. Niekedy je k tomu potrebná zvláštna milosť, inokedy svedectvo a často aj obetavá práca tých, ktorí sa snažia porozumieť a pomôcť.
Rozpoznávanie Vzkrieseného Krista: Božie Slovo, Eucharistia a Skutky Lásky
Pre mnohých ľudí je najvyšším cieľom života spoznať Ježiša Krista a pochopiť jeho prítomnosť v dnešnom svete. Ježiš je prítomný v Cirkvi skrze Ducha Svätého, čo je základná kognitívna cieľová predstava. Avšak, spoznať Ježiša nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Na úvod je dobré si s deťmi trochu diskutovať o tom, či by spoznali Ježiša, keby ho stretli napríklad na ulici. Spýtajte sa ich, podľa čoho by ho spoznali - možno podľa oblečenia, účesu alebo tváre. Pripomeňte im, že po zmŕtvychvstaní ho najprv nespoznali ani jeho najbližší učeníci. Tí, ktorí s ním strávili tri roky jeho verejného pôsobenia, boli rovnako zmätení a neistí.
Jedným z príkladov je Mária Magdaléna, ktorá si ho dokonca pomýlila so záhradníkom. Chvíľu sa s ním rozprávala, ale stále nevedela, že je to Ježiš. Až keď vyslovil slovo, ktoré potrebovala počuť, vtedy ho spoznala. To slovo bolo „Mária“. Keď Mária Magdaléna počula svoje meno z jeho úst, vedela, že je to on. Spoznala Ježiša vďaka jeho slovu, ktoré prehovorilo priamo k jej srdcu a odhalilo jeho skutočnú identitu.
Ďalším prípadom je Tomáš. Ten ho spoznal až vtedy, keď na vlastné oči videl Ježišovo telo a mohol sa dotknúť jeho rán. Vidieť telo Kristovo, to bolo to, čo potreboval, aby uveril. Jeho požiadavka bola konkrétna a Ježiš mu ju splnil, čím mu umožnil prekonať pochybnosti a prijať pravdu o zmŕtvychvstaní.
A čo Emauzskí učeníci? Tí Ježiša počúvali cestou aspoň hodinu. A videli aj jeho telo. Ale spoznali ho až podľa jeho skutkov, až vtedy, keď pri večeri lámal chlieb a dával im presne tak, ako to urobil pri poslednej večeri. Potrebovali vidieť jeho gestá, skutky, aby ho spoznali. Ich oči sa otvorili až vtedy, keď Ježiš vykonal známe gesto, ktoré premenilo ich nevedomosť na poznanie. Tieto príbehy naznačujú, že Ježiš je medzi nami vo svojom slove a tele, i v skutkoch Cirkvi.
Spoznať Ježiša teda nie je vždy jednoduché, ale našťastie Ježiš posiela niekoho, kto nám s tým bezpečne pomáha. Týmto Tešiteľom je Duch Svätý, ktorého prisľúbil svojim učeníkom. V Evanjeliu podľa Jána (Jn 14,15-21) Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás.“ Tento prísľub je kľúčový, lebo zaručuje nepretržitú prítomnosť Božej pomoci a vedenia. Ježiš uistil svojich učeníkov, že ich nenechá ako siroty, ale príde k nim. Povedal: „Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás.“ To poukazuje na vzájomné prebývanie Boha v človeku a človeka v Bohu, ktoré je umožnené pôsobením Ducha Svätého. „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého,“ dodal Ježiš, čím zdôraznil neoddeliteľné prepojenie lásky, poslušnosti a božského zjavenia.
Kde teda môžeme nájsť Ježiša v dnešnom svete? Podľa jeho vlastného prisľúbenia, Ježiš stojí medzi dvomi kresťanmi, pretože prisľúbil, že bude tam, kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v jeho mene. No je prítomný aj vo svojom Slove, ako je to symbolizované knihou na ambóne, a v Eucharistii, prostredníctvom chleba a vína. Navyše, Ježiš stojí pri tých, ktorí sú chudobní, opustení, či chorí. Ježiš nás učí, že ho máme hľadať v ľuďoch, ktorí potrebujú pomoc. Takto je prítomný v skutkoch lásky a milosrdenstva. Tento obraz je zhrnutím všetkých predchádzajúcich myšlienok: Ježiša môžeme nájsť vo Svätom písme (kniha, ktorú drží rehoľná sestra), v Eucharistii (chlieb a víno), v trpiacich (muž, ktorého dvíha chlapec na nohy). Je prítomný vo svojich veriacich (mamina s dieťatkom), v zasvätených (rehoľná sestra), v kňazoch. Je prítomný vo svojej Cirkvi, v každom kostole, ktorý má na obrázku tvar Ježišovej postavy. Afektívnym cieľom je, aby deti vnímali Cirkev ako rodinu, v ktorej nikto nemá byť sám, čo podčiarkuje spoločenstvotvornú úlohu Ježiša a Ducha Svätého.
Katrhyn Khulman : Ježiš a Duch Svätý - vzácny dar Cirkvi
Na Zelený štvrtok, pri Poslednej večeri, Ježiš pripravoval učeníkov na to, čo sa o pár hodín stane. Nechcel, aby sa preľakli, keď prídu vojaci a zatknú ho. Vtedy im povedal: „Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte.“ A tak sa aj stalo. Odvtedy, čo Ježiša uložili do hrobu a ku vchodu privalili ťažký kameň, svet ho už nevidel. Ale kresťania áno. Pretože dostali Ducha Svätého. Ježiš nám dáva Ducha Svätého, aby sme mohli žiť večne v nebi tak, ako on. A tiež preto, aby sme ho vedeli spoznať. To Duch Svätý nás učí vidieť Ježiša v jeho Slove (Sväté písmo), v jeho Tele (Eucharistia), v druhých ľuďoch (veriaci, kňaz, zasvätení), a zvlášť v trpiacich (chudobní, chorí, utečenci). A vďaka Duchu Svätému nie sme sami, on od krstu je v každom z nás. A tiež z nás kresťanov robí rodinu, takže máme mnoho bratov a sestier. Psychomotorickým cieľom je, aby deti vedeli v ilustrácii identifikovať symboly Ježišovej prítomnosti.
Božská Identita: Každé Dieťa je Dieťaťom Božím
Hlboké poznanie nášho stvoriteľa a nášho pôvodu je pre človeka základným pilierom jeho identity a vnútornej sily. Slová prezidenta Boyda K. Packera sú jasné a vzácne: „Vy ste dieťa Božie. On je otcom vášho ducha. Duchovne ste ušľachtilého rodu, potomstvo Kráľa Nebies. Vložte si túto pravdu do mysle a držte sa jej. Nezáleží na počte generácií vašich predkov v smrteľnosti, ani na rase alebo ľude, ktorý predstavujete, rodokmeň vášho ducha môže byť zapísaný jednou vetou.“ Toto božské dedičstvo je tak univerzálne, že presahuje akékoľvek pozemské rozdiely a stáva sa spoločnou pravdou pre všetkých ľudí.
Vedomie tejto božskej identity je však neustále ohrozované. Táto veľká vojna o božskú identitu zúrivo besnie, keď sa Satanov množiaci sa arzenál pokúša zničiť našu vieru v Boha a znalosť nášho vzťahu s Ním. Mojžiš sa naučil o svojom božskom dedičstve, keď sa s Pánom rozprával tvárou v tvár. Po tejto skúsenosti ho prišiel pokúšať Satan s nepatrným, napriek tomu zlovestným zámerom zdeformovať Mojžišovu identitu, hovoriac: „Mojžiš, syn človeka, uctievaj ma.“ A Mojžiš sa pozrel na Satana a povedal: „Kto si?“ Vedomie vlastnej identity mu dalo silu odolať pokušeniam a rozpoznať podstatu zla. Získanie poznania o týchto pravdách s určitosťou nám pomáha prekonať prekážky, ťažkosti a trápenia každého druhu.
Táto viera a poznanie božskej identity majú moc úplne zmeniť život. Tieto mocné pravdy znamenali úplnú zmenu života pre moju priateľku Jen, ktorá ako tínedžerka spôsobila vážnu dopravnú nehodu. Hoci boli jej fyzické zranenia vážne, cítila intenzívnu bolesť, pretože druhá vodička pri nehode zomrela. „Niekto stratil mamu, a bola to moja chyba,“ hovorí Jen. Aby Jen prežila, ukryla hlboko svoje pocity, utiahla sa do ústrania a prestala rozprávať. Jej vnútro bolo zranené pocitmi viny a beznádeje, a slová jej neprichádzali na myseľ. „Napísať tie slová bolo ľahké,“ spomína si, „ale nemohla som ich vysloviť. … To ich činilo skutočnými a ja som v skutočnosti neverila, že Boh chce, aby som bola Jeho dieťa.“ Po niekoľkých mesiacoch bola Jen konečne schopná každý deň dokončiť svoju úlohu. „Vyliala som celú svoju dušu,“ hovorí, „úpenlivo prosiac Boha. … Potom som začala tým slovám veriť.“ Táto viera umožnila Spasiteľovi, aby začal sceľovať jej zranenú dušu. „Kristus cítil moju bolesť, môj žiaľ, moju vinu,“ zakončila Jen. „Cítila som čistú Božiu lásku. Nikdy som nič také mocné nezažila!“ Jej svedectvo je silným dôkazom transformačnej sily poznania Boha a jeho lásky.
Ako môže každý z nás zakúsiť moc porozumenia našej božskej identity? Začína to tým, že sa usilujeme spoznať Boha, nášho Otca. Prezident Russell M. Nelson učil, že učiť sa o Spasiteľovi a nasledovať Ho nám pomáha spoznať Otca. Ježiš, ako „obraz [Otcovej] podstaty“, učil: „Syn nič nemôže činiť sám od seba, len čo vidí činiť Otca.“ Každé Kristovo slovo a každý Jeho skutok zjavuje pravú podstatu Boha a nášho vzťahu k Nemu. Starší Jeffrey R. Holland učil: „Aj keď Mu z každého póru kvapkala krv a z Jeho pier vychádzal úzkostný nárek, Kristus vyhľadával Toho, koho vyhľadával neustále - Svojho Otca.“ Tak ako Ježiš v Getsemane vrúcne vyhľadával Svojho Otca, rovnako aj mladý Joseph Smith v roku 1820 s modlitbou vyhľadával Boha v Posvätnom háji. Vo svojej vlastnej správe o prvej vízii opísal: „…Videl som stĺp svetla presne nad mojou hlavou. … Uvidel som dve postavy, ktorých žiara a nádhera sa vymykajú akémukoľvek popisu, stáť nad sebou vo vzduchu.“ Táto skúsenosť je pre mnohých základným svedectvom o existencii Boha Otca a jeho Syna.
Pre matky, najmä mladé matky, ktoré sa často cítia premožené a vyčerpané z toho, že sa usilujú vychovať „generáciu odolnú hriechu“, je dôležité vedieť, že nikdy nepodceňujú svoju ústrednú úlohu v Božom pláne. V stresových situáciách - možno keď naháňate malé deti a zápach pripáleného jedla z kuchyne vás informuje o tom, že vaša s láskou pripravená večera je teraz spaľovanou obeťou - vedzte, že Boh posväcuje vaše najťažšie dni. „Neboj sa, lebo ja som s tebou,“ opätovne nás pokojne uisťuje. Obdivujeme vás, keď napĺňate nádej sestry Joy D. Jonesovej, že Boh je po našom boku vo všetkých našich námahách.
Vyzývame každého z nás, aby sme vyhľadávali Boha a Jeho Milovaného Syna. „Nikde inde,“ poukázal prezident Nelson, „nie sú tieto pravdy učené jasnejšie a mocnejšie ako v Knihe Mormonovej.“ Otvorte jej stránky a naučte sa, že Boh činí „všetko pre [naše] blaho a šťastie“, že je „milosrdný a láskavý, pomalý k hnevu, zhovievavý a plný dobroty“ a že „všetci sú [Mu] rovnakí“. Keď sa cítite ublížení, stratení, vystrašení, nahnevaní, smutní, hladní alebo beznádejne opustení v životných strastiach - otvorte Knihu Mormonovu a zistíte, že „[Boh] nás nikdy neopustí. Nikdy to neurobil a ani to nikdy neurobí. Nemôže to urobiť.“ Spoznanie nášho Otca všetko mení, najmä naše srdce, keď nám Jeho jemný Duch potvrdzuje našu skutočnú identitu a veľkú hodnotu v Jeho očiach. Milujem Boha mojich otcov, Pána Boha Všemohúceho, ktorý s nami plače, keď sme smutní, trpezlivo karhá našu nespravodlivosť a raduje sa, keď sa usilujeme „odlož[iť] všetky hriechy svoje, aby [sme Ho] poznal[i]“. Uctievam Toho, ktorý vždy „sirotám je otcom“ a spoločníkom tým, ktorí sú osamotení. Toto svedectvo o Božom charaktere je utešujúce a posilňujúce.
Hriech a Odpustenie: Hlbší význam Uzdravenia
Pri hľadaní poznania o Ježišovi a našej božskej identite je nevyhnutné porozumieť aj konceptu hriechu a jeho dôsledkom. Evanjelium podľa Marka (Mk 2, 1-12) nám predkladá silný príbeh o ochrnutom mužovi, kde Ježiš veľmi jasne pripomína, že jestvuje niečo, čo má oveľa väčší význam než choroba tela alebo duše. Je to hriech, ktorý sa stal príčinou choroby a smrti.
Hriech je v podstate niečo ako netrafiť do cieľa. A ten, kto netrafí do cieľa, zakúsi ohromnú trpkosť, sklamanie, pretože sa rukolapne dotýka vlastného ohraničenia. Iba Boh je bez ohraničení, a preto je schopný dokonalosti a plnosti. Náš hriech nás oddeľuje od tejto plnosti a môže spôsobiť utrpenie nielen v duchovnej, ale aj fyzickej rovine. V tomto zmysle, fyzická choroba, ktorú prežíval ochrnutý muž, bola len vonkajším prejavom hlbšieho problému.
V príbehu Ježiš vidí vieru štyroch mužov, ktorí priniesli ochrnutého na lôžku, a povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Marek použil dôverné oslovenie synček, dieťa moje. Ježiš to hovorí spôsobom ako vlastná matka alebo otec svojmu dieťaťu. Chcú využiť všetko, čo by pomohlo ich dieťaťu cítiť sa milovaným. Toto oslovenie podčiarkuje hlbokú lásku a súcit, ktoré Ježiš prejavuje voči trpiacemu, vnímajúc ho nielen ako pacienta, ale ako milovaného syna.
Takéto slová však neboli akceptovateľné pre učených v Písme, ktorí boli prítomní. Pre nich isté schopnosti, ako odpúšťanie hriechov, patria výlučne Bohu. Vnímali Ježišove slová ako rúhanie, lebo sa domnievali, že si privlastňuje božskú moc. Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: »Odpúšťajú sa ti hriechy«, alebo povedať: »Vstaň, vezmi si lôžko a choď!«?“ Touto otázkou Ježiš poukázal na dilemu: či je ľahšie vyrieknuť slovo, ktorého účinok je neviditeľný (odpustenie), alebo slovo, ktorého účinok je okamžite overiteľný (fyzické uzdravenie).
A aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy - povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“ A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Týmto zázrakom Ježiš potvrdil nielen svoju moc uzdravovať fyzické neduhy, ale predovšetkým svoju božskú autoritu odpúšťať hriechy. Ukázal, že je skutočne Božím Synom, ktorý má moc nad najväčšou príčinou ľudského utrpenia - hriechom. Príbeh teda nesie hlboké posolstvo o Ježišovej láske, jeho božskej moci a primárnom význame odpustenia pre ľudské uzdravenie a spásu.
Svedectvá Viery a Pomoc Prenasledovaným: Príbeh Aliho Ehsaniho
Rozpoznávanie Krista a božskej identity často vedie k hlbokým životným zmenám a k svedectvu viery, ktoré prekonáva aj tie najťažšie skúšky. Životné príbehy ľudí, ktorí zažili prenasledovanie pre svoju vieru, sú svedectvom o sile ducha a nevyhnutnosti pomoci blížnym. Ali Ehsani má 38 rokov a je právnikom, no jeho cesta k tomuto povolaniu bola mimoriadne náročná. Keď bol dieťa, jeho rodičov zabil Taliban. Boli to kresťania, ktorí svoju vieru žili v absolútnom utajení. Ich príbeh je mrazivým svedectvom o náboženskej netolerancii.
Ali si spomína: „Keď som mal 8 rokov, spolužiaci sa ma opýtali, prečo môj otec nechodí do mešity. Doma som sa na to spýtal a otec zareagoval: ‘Kto ti to povedal?’ Potom mi vysvetlil, že nesmiem nikomu prezradiť, že sme kresťania. Povedal mi aj to, že kresťania chodia do kostola, ale nič viac.“ Toto tajomstvo bolo pre ich prežitie kľúčové. Avšak, niektorí ľudia predsa len zistili, že sú kresťania. Raz som sa vrátil zo školy a náš dom bol zničený a moji rodičia mŕtvi - bolo to dielo Talibanu. Bol to moment, ktorý navždy zmenil jeho život. Spolu s bratom museli utiecť. On mal 16 rokov, Ali 8.
Náš útek trval 5 rokov. Bola to dramatická cesta cez Afganistan, Pakistan, Irán, Turecko a Grécko až do Talianska. Počas tejto strastiplnej púte Aliho stretla ďalšia tragédia - jeho brat počas cesty zomrel. Bratia sa chceli na člne dostať na grécke pobrežie. Mohamed to nezvládol. Ali sa pripútal o kanister s benzínom, aby prežil v nehostinných podmienkach mora. Táto udalosť zanechala v Aliho duši hlbokú jazvu, no zároveň mu dala nezlomnú vôľu.
Po príchode do Talianska mal Ali jasnú predstavu: chcel študovať právo, aby obhajoval najslabších a pomáhal tým, ktorí si - podobne ako on - mnoho vytrpeli. Nikdy nezabudol na svoje afganské korene a na tých, ktorí pre svoju vieru trpia. Spoznal rodinu z Afganistanu prostredníctvom jedného priateľa. Často sa spolu rozprávali a Ali im posielal videá zo svätej omše alebo im ju prenášal naživo cez telefón. Bolo to pre nich trochu zložité, pretože sa nikdy predtým na svätej omši nezúčastnili, keďže žili v striktne moslimskom prostredí.
Jeden z prenosov svätej omše pozerali cez televíziu a dali ho trochu hlasnejšie, aby dobre počula celá rodina. Táto jednoduchá túžba po náboženskej slobode mala však tragické následky. Otec rodiny bol zatknutý a nikdy viac o ňom nepočuli. Ostatní členovia museli utiecť a ukrývať sa v stavbe, ktorá sa podobala na bunker. Zaplatili si strážcu, aby ich chránil. Vďaka talianskym a vatikánskym orgánom sa nám podarilo previezť ich z Afganistanu. Hneď ako mohli, išli na svätú omšu. Od pohnutia plakali. Dojalo ich, že sa môžu slobodne hlásiť k svojej viere. Povedali Aliho rodine: „Dlhé roky sme žili ako tajní kresťania.“ Bola to obrovská úľava po rokoch útlaku a strachu. Keď rodina, ktorú Ali Ehsani podporoval, utekala z Afganistanu, nezobrala si so sebou vôbec nič. Jeden zo synov mal počas celej cesty oblečenú typickú afganskú košeľu. Nezobliekol si ju, kým neprišiel do Talianska, čo symbolizovalo jeho pretrvávajúcu identitu napriek všetkým zmenám.
Na Aliho tvári niet stopy po bolesti, usmieva sa, čo svedčí o jeho vnútornej sile a viere. Keďže si nebol istý, či ho jeho rodičia pokrstili, rozhodol sa nechať pokrstiť v Lateránskej bazilike v Ríme, čím potvrdil svoje odhodlanie žiť svoju vieru naplno. Príbeh Aliho Ehsaniho je výzvou pre všetkých. Len s pomocou dobrodincov môžeme pomáhať všade tam, kde sú ľudia prenasledovaní pre vieru, alebo v núdzi. Zvážte dnes dar na projekty nadácie ACN, ktorá sa snaží prinášať nádej a pomoc týmto zraniteľným ľuďom. Zo všetkého najviac nám záleží na deťoch, pretože ony sú naša budúcnosť. Práve tieto deti a ich rodiny sú často odkázané na pomoc druhých, aby mali o niečo lepšiu budúcnosť.
Podpora Detí s Ťažkým Osudom: Programy Pomoci na Slovensku
V kontexte poznávania a pomoci "dieťaťu" v širšom zmysle slova, nesmieme zabudnúť na skutočné deti, ktoré čelia mimoriadnym výzvam v našej spoločnosti. Na Slovensku existujú programy a iniciatívy, ktoré sa snažia podať pomocnú ruku deťom s ťažkým osudom a ich rodinám. Jednou z takýchto iniciatív je podpora vďaka spoločnostiam, ktoré sa rozhodli pomôcť. Napríklad, za každé predané balenie plienok značky Lupilu venuje spoločnosť 10 centov na pomoc pre veľkých bojovníkov s neľahkým osudom. Budeme veľmi radi, ak sa k nim pridáte aj vy, a to nielen formou finančnej podpory, ale aj šírením povedomia o týchto dôležitých príbehoch.
Števkina cesta k prirodzenému zvuku
Príbeh Števkinej mamy Henriety z Podolínca (príbeh č. 1) ilustruje každodenné výzvy rodín s deťmi s poruchou sluchu. Števka má predpísané načúvacie prístroje (NP) v hodnote 1000 €. Túto sumu prepláca zdravotná poisťovňa raz za 5 rokov. Žiaľ, na Slovensku je situácia s poistením týchto drahých zariadení komplikovaná. Ak by náhodou jedno alebo obe NP stratila, alebo by sa pokazili našou vinou (poškodenie tekutinou, vodou, alebo vplyvom potu, čo je dosť časté), opravu, výmenu si hradíme sami. Poisťovne na Slovensku NP nechcú poistiť v rámci poistenia domácnosti, hoci sme počuli, že v ČR je to bežné. Čiže v prípade straty by musela byť Števka niekoľko dní bez NP - dodanie plus nastavenie, čo sa môže natiahnuť aj na 1 mesiac, čo by malo zásadný vplyv na jej rozvoj. Vďaka podpore sa podarilo pre Štefániu kúpiť nové (aj drahšie) NP, ktoré sú výkonnejšie a majú oveľa prirodzenejší zvuk ako tie pôvodné. Staré im budú slúžiť ako záloha v prípade potreby. V skratke - peniažky nám pomohli najmä tak, že sme mohli Števke zabezpečiť záložné NP pre prípad, ak tie primárne zlyhajú. Kúpili jej NP s prirodzenejším zvukom, vďaka čomu nepočuje strojový zvuk nejakého počítača, ale pozná aj hlas svojej mamy a otca. Okrem toho, palivová karta pomohla rodine cestovať za kvalitným nastavením NP, pretože deti do 6 rokov môžu byť vyšetrené iba v 3 audiocentrách na Slovensku - v Košiciach, Banskej Bystrici a Bratislave. Vzhľadom k tomu, že Števka je prvorodená a v rodine nemá nikto poruchu sluchu, surdopédka a psychologička rodine pomohli túto situáciu zvládnuť. Radili im, ako k Štefánii pristupovať, ako s ňou pracovať, komunikovať, ako jej pomôcť s nástupom do škôlky, ako sa vysporiadať s otázkami príbuzných a susedov.
Dominikove pokroky v rehabilitácii
Dominikova mama Mária z Košíc (príbeh č. 2) hovorí o podpore ich syna v programe OZVDR. Predtým chodili najmä na individuálne rehabilitácie, približne raz za týždeň. Aj vďaka štedrej finančnej "injekcii" mohli skúsiť intenzívnejšie rehabilitácie (napríklad každý deň v týždni), ktoré na Dominika veľmi dobre pôsobili. Spoznal a obľúbil si terapeutov, vďaka čomu na terapiách takmer neplakal, čo rodičov veľmi teší. Nielen preto, že žiadny rodič nezvláda dobre plač svojho drobca, ale hlavne preto, že mozog v pokoji pracuje oveľa lepšie. Samozrejme sa to odzrkadlilo aj na výsledkoch. Dominik je vnímavejší, aktívnejší v pohybe, čo je pre jeho budúcnosť nesmierne dôležité. V neposlednom rade by chcela Mária poďakovať všetkým pracovníkom z programu, s ktorými prišli do kontaktu, lebo z komunikácie s nimi vždy cítili pokoru, ochotu poradiť a úctu k nim.
Emkine prvé kroky a hlas
Emmkina mama Lucia z Bratislavy (príbeh č. 3) popisuje neuveriteľný pokrok svojej dcéry. Pred rokom, keď žiadali o príspevok, ich dcérka nesedela, neplazila sa, neštvornožkovala a nechodila. Celý rok usilovne rehabilitovala. Vďaka príspevku mohla v máji tohto roku absolvovať intenzívny rehabilitačný pobyt v Piešťanoch. Dnes si vie sama sadnúť, má pomerne stabilný sed a “pivotuje v ňom”. Síce sa neplazí a nevie sa postaviť, ale v stoji s oporou sa naučila pekne zdvíhať a striedať pravú a ľavú nohu, tak s pomocou už robí aj svoje prvé kroky. Na rehabilitačných pobytoch máva aj doplnkové terapie, napríklad logopédiu. Tie jej pomohli naučiť sa pekne piť cez slamku a z pohárika. Dokáže dať jazýček na horné podnebie a napodobniť „koníka“. To je z logopedického hľadiska pre Emmku obrovský posun vpred, ktorý naznačuje zlepšenie motoriky úst a jazyka.
Majkina podpora cez hipoterapii
Majkin otec Michal z Bratislavy (príbeh č. 4) zdôrazňuje, že Majka vďaka finančnej podpore programu OZVDR mohla absolvovať špeciálne rehabilitačné cvičenia vrátane hipoterapie, ktoré by si ako rodina po finančnej stránke nemohli dovoliť bez ich pomoci. Tieto cvičenia Majke pomáhajú po telesnej i mentálnej stránke postupne napredovať vpred po malých krokoch, ktoré sú pre nich veľmi dôležité. Podpora týchto detí a ich rodín je nesmierne dôležitá, pretože pre ne predstavuje nielen finančnú pomoc, ale aj nádej a možnosť lepšej budúcnosti.
Katrhyn Khulman : Ježiš a Duch Svätý - vzácny dar Cirkvi
Naposledy sme spolu podporili tieto malé zlatíčka: Drobunká Timea sa narodila 16. januára 2025 ako predčasniatko - v 29. týždni tehotenstva svojej mamy Lenky, no na svet neprišla sama, ale so svojou dvojičkou. Carla sa narodila v jesenný utorok 16. novembra 2021. Tento rok oslávi už svoje štvrté narodeniny. Od začiatku ju životom sprevádza vzácna genetická porucha. Na Slovensku sa podľa odborných zdrojov narodí približne 45 detí s Downovým syndrómom ročne. Sonička prišla na svet v januári 2024 - ako jedna z nich. Tieto príbehy sú len zlomkom toho, koľko detí potrebuje našu pomoc a podporu. Programy ako OZVDR a iniciatívy ako Lupilu prinášajú reálnu zmenu do životov týchto „veľkých bojovníkov s neľahkým osudom“, pomáhajúc im objavovať svoj potenciál a žiť plnohodnotnejší život napriek prekážkam. Podpora detí a rodín v núdzi je zároveň aj prejavom nášho vlastného rozpoznania božskej identity v každom človeku a naplnením skutkov lásky, ktoré nám Ježiš prikázal.
Príležitosti pre medzinárodný rozvoj a vzdelávanie
Svet ponúka aj iné cesty rozvoja, najmä pre mladých ľudí, ktorí snívajú o cestovaní a práci v cudzine, čím si rozširujú svoje obzory a poznanie sveta. Pracovné programy CCUSA môžu ich sen premeniť na skutočnosť! Je to fantastická príležitosť získať úžasnú letnú skúsenosť v medzinárodnom letnom tábore. Programy poskytujú jedinečné možnosti stáží v rôznych profesiách na celom svete, čo umožňuje mladým ľuďom získať cenné skúsenosti a rozvíjať svoje schopnosti v medzinárodnom prostredí. Okrem toho sa môžu stať dobrovoľníkmi na týždeň až niekoľko mesiacov v jednej z mnohých krajín sveta. Môžu si vybrať z viacerých projektov, vrátane environmentálnych, detských, zdravotníckych a ľudskoprávnych, čím prispievajú k zlepšeniu spoločnosti a zároveň získavajú nezabudnuteľné zážitky. Pre kvalifikovaných zahraničných učiteľov z celého sveta, ktorí chcú učiť na plný úväzok na akreditovaných verejných a súkromných základných a stredných školách (K - 12) v Spojených štátoch, je tu program Teacher USA. Tieto programy nielenže otvárajú dvere k profesionálnemu rastu a medzinárodnej kariére, ale taktiež rozširujú pohľad na svet a pomáhajú jednotlivcom lepšie porozumieť rozmanitosti kultúr a potrieb. V podstate tieto iniciatívy podporujú celoživotné vzdelávanie a osobný rozvoj, čím sa stávajú kľúčovými pre formovanie generácie s globálnym myslením a ochotou slúžiť.