Dieťa od momentu svojho počatia nevníma iba mamu a otca. Cíti predovšetkým „TO“ krásne a nežné medzi nimi, ktoré ich spája. „TO“ krásne a nežné, čo priťahuje rodičov k sebe, priťahuje aj ich deti. Dieťa potrebuje mamu aj otca, ale to najdôležitejšie, čo potrebuje, je cítiť ich vzťah. Deti sú pokojné a tešia sa, ak rodičia spolu rozumne komunikujú, akceptujú sa, ak majú možnosť vnímať ich objatia, ich tanec. Dáva im to istotu, pocit bezpečia, spoznávajú a cítia lásku. Učia sa mať rád, a s týmito emóciami dokážu prijať aj konflikty rodičov, ktoré sú súčasťou života rodiny. Duša ide vždy za láskou! Tak je to v partnerskom vzťahu, ale aj vo vzťahu rodič a dieťa.
Vplyv raného detstva a vzťahovej väzby
Výchova začína už počas tehotenstva. Svetová zdravotnícka organizácia vydala dokument, v ktorom zdôrazňuje, že prvých 1000 dní života dieťaťa - rané detstvo a dokonca aj prenatálne obdobie - je najdôležitejších pre základ zdravia a je kľúčových pre to, ako bude človek neskôr vnímať vzťahy - či ich bude vnímať ako príjemné, ako niečo, čo je zdrojom potešenia, alebo či si nebude vedieť vzťahy vytvárať a udržať z dlhodobého hľadiska. Vzory pre vytváranie vzťahov začínajú už pri vytváraní vzťahu s matkou - už počas tehotenstva a následne potom počas prvých mesiacov a rokov života.
Pre dieťa je mimoriadne dôležité, aby sa vytvárala takzvaná vzťahová väzba, ktorá po pôrode pochádza z množstva faktorov ako napríklad z kontaktu koža na kožu po pôrode, z dojčenia, z toho, či je dieťa nosené a či spí spoločne s rodičmi. Pre vytvorenie vzťahovej väzby je kľúčový fyzický kontakt koža na kožu s matkou po pôrode, dojčenie, nosenie a spoločné spanie. Fyzický kontakt medzi matkou a dieťatkom je určujúci pre to, ako dieťa vníma v dospelosti vzťahy, či ich vníma ako niečo, čomu dôveruje a ako niečo, čo si dokáže udržať.
Citlivé obdobie pre začiatok vzťahovej výchovy - „zlatá hodinka“
Keď sa bábätko narodí, čas tesne po pôrode je mimoriadne dôležitý. Často sa bábätko narodí a strávi prvé dve hodiny po pôrode mimo matky na novorodeneckom oddelení, namiesto toho, aby bolo nahé v kontakte koža na kožu na hrudi matky, aby malo možnosť využiť svoje schopnosti - to, čo je pre bábätko v tomto období také dôležité, je mať kontakt a cítiť čuchom vôňu matky. Z hľadiska vzťahovej väzby - ak sa kontakt koža na kožu po pôrode uskutoční, matka sa môže spolu s bábätkom vzájomne spoznávať. A poznanie dieťaťa je najkľúčovejšie pre výchovu.
Tí rodičia, ktorí začnú vzťah s dieťaťom takýmto fyzickým spôsobom a potom pokračujú kontaktom v ďalších mesiacoch a rokoch dojčením, nosením, spoločným spaním, môžu mať cielené a individuálne reakcie vzhľadom na to, ako dieťa poznajú. Nebudú používať rôzne stratégie či zaručené recepty z kníh a internetu, ktoré mechanicky opakujú niečo, čo by teoreticky mohlo fungovať pri iných deťoch. Rodičia si tak budú vo výchove oveľa istejší. Oni sami budú najväčší experti vo výchove svojho dieťaťa.
MAMILA: Dr. Nils Bergman - kontakt kůže na kůži | kontakt koža na kožu
Dojčenie a jeho význam pre puto
Aj keď matka nemôže dojčiť, mnohé z nich pociťujú celú škálu pocitov ako napríklad ľútosť, smútok, hnev, niekedy netušia, prečo sa to vlastne stalo. To, čo by mohli okrem iného urobiť, je predísť podobnému scenáru pri ďalšom bábätku. Situácie, v ktorých ženy „nemôžu dojčiť“ sú v podstate veľmi predvídateľné, tieto situácie sú často riešiteľné. Je dobré vedieť, že poradkyňa pri dojčení vám dokáže v týchto situáciách poradiť a pomôcť tak, aby dojčenie mohlo pokračovať. Sociálne zručnosti človeka sa odvíjajú z veľkej časti práve od toho, akú interakciu s matkou malo dieťa v detstve, a do veľkej miery na toto vplýva množstvo času, ktoré dieťa strávilo v kontakte s matkou pri dojčení, nosení, spoločnom spaní.
Rola matky: Od symbiózy k samostatnosti
Dnešná spoločnosť je nepochybne zložitejšia ako spoločnosť spred niekoľkých desaťročí, a preto možno predpokladať, že aj rola matky je o čosi komplexnejšia. Podľa britského pediatra a psychoanalytika Donalda Winnicotta možno matku považovať za „dostatočne dobrú“. Dokonalé matky vytvárajú choré deti. Zrkadlový pohľad, ktorý je potrebný na začiatku života novorodenca, sa mení na „okno do sveta“. Ale potom sa zrkadlo rozbije, musí sa rozbiť. Matka sa otvára a berie dieťa so sebou: dovoľuje mu objavovať svet, zažívať svoju jedinečnosť, poznávať svojím telom, bez sprostredkovania.
Ako byť dostatočne dobrou matkou?
- Byť vždy nablízku: V prvých mesiacoch života dieťaťa ide o fyzickú a emocionálnu prítomnosť.
- Byť prítomná vo vnútri: V nasledujúcich rokoch sa dieťa naučí zostať aj bez fyzickej prítomnosti matky, pretože si o nej vytvorí trvalý mentálny obraz.
- Byť v úzadí: Vo veku 8 - 10 rokov je potrebné, aby sa matka ako všemocná postava, ktorá vie vyriešiť všetky problémy, postupne vytratila a zostala v úzadí.
Vzťahová väzba a separačná úzkosť
Vzťahová väzba je trvalé a hlboké emocionálne puto medzi dvoma osobami. Základným kritériom pre určenie vzťahovej väzby je to, či matka slúži pre dieťatko ako akýsi symbol bezpečného prístavu. Pozorovať to môžeme vtedy, keď sa dieťa po skúmaní okolia vracia k matke. Všímajte si tiež, ako dieťatko reaguje pri odlúčení od matky, či protestuje a plače, prirodzene ju hľadá a ak to dokáže, či ju nasleduje. Separačná úzkosť je ukazovateľ pokroku vo vývoji dieťatka. Znamená to, že u neho prišlo k porozumeniu a uvedomeniu si ako matku potrebuje.
Prenatálne vnímanie a emočná istota
S pediatrom Jozefom Mikloškom sa rozprávame o živote dieťaťa pred narodením, ktoré je už v maternici schopné vnímať, či je zo strany rodičov prijímané, alebo odmietnuté. Ukazuje sa, že pocitové vnímanie prichádza u dieťaťa veľmi skoro. Vyciťuje hlavne podnety zo svojho okolia, či je prijaté, alebo neprijaté. Dieťa, ktoré vyciťuje, že je prijaté, milované, dostáva sa do vnútorného pokoja. Ten sa odborne nazýva homeostáza. Naopak, deti, ktoré sú dlhodobo odmietané, zažívajú toxický stres so všetkými hormonálnymi zmenami, ktoré stres prináša.
Opičia láska a helikoptérové rodičovstvo
Opičiu lásku charakterizuje prílišné ochranárstvo s prvkami majetníctva. V jadre tejto výchovy sa rodičia snažia svoje deti uchrániť od ublíženia, zranenia, zlých skúseností, odmietnutia, zranených pocitov, neúspechov a sklamaní. Opičia láska je len iný názov pre ten istý fenomén - pomenúva rodičov, ktorí sú na svoje deti upnutí tak veľmi, že ich lásku môže dieťa pociťovať ako dusivú. Ak sa namiesto slova „láska“ použijeme slovo „starostlivosť“, uvidíme, že prehnaná starostlivosť môže byť skutočne na škodu.
Prehnané ochranárske rodičovstvo často vedie dieťa de facto k tomu, aby klamalo. Ak sa rodič bojí mnohých vecí, zvyčajne sa prehnane bojí aj o dieťa. Deti vychovávané systémom odmien a trestov sa naučia nerobiť správnu vec len preto, že je to správne. Robia to, za čo sú odmeňovaní. A nerobia to, za čo by mohli byť potrestaní. "Helikoptéroví" rodičia komunikujú svojim deťom na podvedomej rovine, že nebudú v bezpečí, pokiaľ tam nebude mama alebo otec a nebudú sa o ne starať.
Emocionálna prítomnosť v digitálnej dobe
Mnohé matky sú v súčasnosti s deťmi viac ako v minulosti, ale duchom sú neprítomné. Mnohí odborníci tvrdia, že rodičia trávia s deťmi viac času ako v minulosti, ale často sú na deti emocionálne nenapojení, myšlienkami sú niekde inde, často pozerajú do mobilu. Odborníčka na technológie Linda Stone pred viac ako 20 rokmi nazvala tento jav ako nepretržitú čiastočnú pozornosť. „Tento novodobý fenomén poškodzuje nielen dospelých, ale aj deti. Predovšetkým ide o emocionálnu interakciu, ktorá prebieha medzi matkou a dieťaťom. Nestačí, keď sú rodičia prítomní len fyzicky, dôležité je aj to, ako sú k deťom pripútaní aj citovo."
Ako budovať vzťah: Praktické rady
Príchod dieťatka na tento svet je veľmi vážna vec a zároveň aj veľmi náročná. Život každej jednej ženy sa v okamihu úplne zmení, úplne sa zmenia priority a stredom vesmíru sa zrazu stane ten malý človek. Ponúkame vám niekoľko spôsobov, ako si dopomôcť k tomu, aby ste sa s vaším dieťatkom dokázali čo najrýchlejšie spoznať a naladiť sa na spoločnú vlnu:
- Dojčite: Pomáha vytvoriť neuveriteľne silné puto medzi mamou a dieťaťom.
- Dbajte na kŕmenie z fľaše: Ak nemôžete dojčiť, skúste si užiť aspoň chvíle, keď dieťa kŕmite, pozerajte sa jeden druhému do očí.
- Masáž: Ak sa naučíte, ako správne dieťatko masírovať, môže sa to stať výborným večerným rituálom.
- Spite spolu: Spoločný spánok je pre mamu i dieťatko veľmi prospešný.
- Reagujte na požiadavky: Bábätká neplačú len tak z vypočítavosti, snažia sa naznačiť, že niečo nie je v poriadku.
Sila lásky v živote ľudí
Láska v živote ľudí je základná sila, ktorá pozitívnym smerom formuje ich život. Láska neuveriteľnými spôsobmi formuje naše životy a jej nedostatok môže napáchať na nás aj našich deťoch obrovské škody. Ak je však láska prítomná v našich životoch, má pozitívne účinky. Najnovšie výskumníci dokonca tvrdia, že materinská láska v detstve pomáha vyrovnať sa so stresom, úzkosťou a napätím v dospelosti. Deti, ktoré dostávajú dostatok lásky však okrem zvládania stresu dostávajú od vás - rodičov ešte veľa ďalších benefitov.
- Dávate im dôveru: Keď dieťa žije v prostredí, v ktorom vládne dôvera, spolupráca, tolerancia a vernosť, bude sa aj ono v dospelosti snažiť o vytvorenie podobného vzťahu.
- Ukazujete im, že majú hodnotu: Ak deti milujeme jednoducho preto, kým sú a nie preto, čo urobili alebo čo dosiahli, postupne si aj ony samy začnú uvedomovať skutočnú hodnotu ich života.
- Podporujete ich správnym spôsobom: Deti, ktoré sú milované, vedia, že vždy budú mať pri sebe niekoho, kto ich za každých okolností podporí.
- Dodávate im odvahu: Milujúci rodič sa pre svoje dieťa stáva základňou s hlbokými a pevnými základmi.
- Učíte ich robiť chyby: Prirodzenou súčasťou lásky je aj odpúšťanie. Deti, ktoré sú milované, vedia, že keď urobia chybu, tak u vás nájdu odpustenie.
- Dávate im radosť a nádej: Láska rozbúcha každé srdiečko a zahreje, čoho výsledkom je skutočná a úprimná radosť zo života.
- Zbavujete ich strachu: Láska prirodzene zbavuje deti strachu.
- Ukazujete im dôvod, prečo milovať iných: Tým, že milujeme, obohacujeme aj životy iných ľudí.
Pre mamy, ktorých príbeh sa nedá zhrnúť do jednej vety: Nie všetky ste sa dnes ráno zobudili s detským objatím okolo krku. Pre niektoré z vás bolo dieťatko darom hneď, pre iné zázrakom po rokoch čakania. Sú medzi nami mamy, ktoré porodili, aj tie, ktoré svoje deti vybrali srdcom cez adopciu alebo pestúnsku starostlivosť. Každá z vás má svoj boj, má svoje právo cítiť radosť, bolesť či vďačnosť. Ste dosť. Ste úžasné. Všetky sme. Deti sú našou budúcnosťou a súčasne nám pripomínajú minulosť, na ktorú sme už takmer zabudli. Obdivujeme ich úprimnú radosť a smejeme sa na ich hrách. Pamätajte, že podľa waldorfskej pedagogiky je ideálom: „V úcte prijať, v láske vychovať, v slobode prepustiť.“