V hĺbke nášho ľudského bytia, uprostred neustáleho plynutia času a meniacich sa okolností, rezonuje odveká pravda, ktorá pretvára optiku vnímania sveta. Už pomaly - a o chvíľu naplno - prežívame Štedrý večer i Vianoce roka, ktorý nesie číselné označenie po Kristovom narodení, alebo nášho letopočtu. Náš letopočet, či chceme, alebo nechceme, je s Kristom spojený, a jeho príbeh je medzi nami rozprávaný tak dlho, ako žiaden iný. Avšak, jeho príbeh začal ešte skôr, než sa v Betleheme Márii a Jozefovi rozžiarili srdcia radosťou nad dieťatkom, ktorému dali meno Ježiš. Jeho príbeh začal v inom svete, než bol svet jeho rodičov. Ani Izaiášovo proroctvo: „Lebo dieťa sa nám narodilo…“ nie je jeho začiatkom. Izaiáš len pomenúva a zvestuje niečo, čo sa deje, vlastne čo sa už udialo. Prorokove slová, zaznamenané stáročia pred Betlehemom, sú zvestovaním do budúcnosti, predpoveďou, ktorá pretrváva veky. Toto malé, bezbranné dieťa, nám je dané od Boha, a práve ono mení všetko, čo sa v našom svete deje.
Skrytá veľkosť: Dieťa v jasliach ako Božie znamenie
Malé dieťa ležiace v jasliach - to v ľudských očiach nevyzerá veľmi veľkolepo. Táto skutočnosť, na prvý pohľad taká obyčajná a pokorná, je však v skutočnosti znamením pre pastierov, a rovnako aj pre nás dnes. Toto malé, bezbranné dieťa, nám je dané od Boha. Narodilo sa kvôli nám. S Ním a v Ňom je nám daný Syn. S dieťatkom je nám dané právo byť Božími deťmi. To dieťa, ktoré ležalo v jasliach, je Pánom všetkých pánov a Kráľom všetkých kráľov. Hoci sa jeho príchod na svet javil pokorne, jeho podstata a význam presahujú akékoľvek ľudské očakávania. Božie Slovo hovorí o tom, že všetko nádherné, je prikryté. To nádherné nemôže byť videné človekom. Podobné je to aj v tomto prípade. Skutočná krása a moc tohto narodenia sú skryté pred očami tých, ktorí hľadajú len vonkajšiu slávu a okázalosť. Len skrze vieru a s otvoreným srdcom je možné spoznať hĺbku tohto božského príchodu. Znamenie pre pastierov: „A toto vám bude znamením, nájdete nemluvniatko obvinuté plienkami ležať v jasliach.“ (Lk 2,12). No - Dieťa v jasliach to neznie príliš ohromujúco a veľkolepo! V ľudských očiach to nevyzerá príťažlivo! A predsa! Bolo pre nich dôležité znamenie. Prišli do Betlehema a dieťatko oslavovali. Tá správa konečne o tom, že sa aj nám narodilo Dieťa - by s nami mala urobiť presne to isté, čo s pastiermi! S tebou, aj so mnou! Ak berieš vážne vianočnú zvesť, tak je to aj pre teba veľmi dôležité znamenie. Nádhera tohto všetkého, čo nám bolo dané vo Vianociach - je skrze Ducha Svätého môže byť zjavená aj tebe! A všetkým tvojim v rodine!
Izaiášovo proroctvo: Nadčasové svedectvo o príchode Mesiáša
Náš letopočet, či chceme, alebo nechceme, je s Kristom spojený. Kristov príbeh je medzi nami rozprávaný tak dlho, ako žiaden iný. Jeho príbeh začal však ešte skôr, než sa v Betleheme Márii a Jozefovi rozžiarili srdcia radosťou nad dieťatkom, ktorému dali meno Ježiš. Ani Izaiášovo proroctvo: „Lebo dieťa sa nám narodilo…“ nie je jeho začiatkom. Izaiáš len pomenúva a zvestuje niečo, čo sa deje, vlastne čo sa už udialo. Naši prekladatelia Izaiášovho textu ono narodenie dieťaťa podávajú v minulom čase - už sa stalo, už sa narodilo! A to Izaiáš hovoril niekoľko sto rokov pred naším letopočtom, pred narodením Krista. A my prorokove slová rozumieme ako zvestovanie do budúcnosti, ako predpoveď betlehemského príbehu. Izaiáš, nazývaný aj evanjelistom Starej zmluvy, má vo svojej knihe toľko zasľúbení o Mesiášovi. Proroci boli uznávaní, boli aj zaznávaní, neraz v danom čase nepochopení, pretože to, čo oznamovali sa často vzťahovalo práve na budúcnosť - a to tomu málokto vtedy rozumel. Pán Boh im dal vidieť niečo viac, ako tým všetkým ostatným. Tak to zapísal Izaiáš, ale aj Micheáš, keď zapísal slovo: „A ty, Betlehem, Judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský.“ (Mt 2,6).
Izaiášovo proroctvo z 9. kapitoly je jedným z najvýznamnejších starozmluvných textov, ktoré predpovedajú príchod Mesiáša a jeho kráľovstvo. Prorok začína opisom hlbokého duchovného a spoločenského úpadku, no zároveň ohlasuje prekvapivú nádej, ktorá sa zrodí uprostred tmy. Hovorí: „Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. Rozmnožil si plesanie, zveľadil si radosť, radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť.“ (Iz 9,1-2). Toto svetlo a radosť sú priamym dôsledkom Božieho zásahu. Prorok pokračuje, poukazujúc na oslobodenie a prelomenie útlaku: „Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámeš ako v deň Midjáncov. Lebo každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť zhorí a bude potravou ohňa.“ (Iz 9,3-4). Tieto obrazy vyjadrujú definitívny koniec útlaku a vojny, príchod trvalého pokoja. Vrcholom tohto proroctva je však verš, ktorý dáva celej správe jej hlboký zmysel: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí.“ (Iz 9,5-6). V týchto slovách sa odhaľuje božská podstata a večná vláda Mesiáša, ktorý prinesie spravodlivosť a pokoj, ktoré presahujú všetky ľudské kráľovstvá.
Zhrnutie knihy Izaiáš: Kompletný animovaný prehľad (1. časť)
Boží súd a neústupná ruka: Varovanie pre ľud
V kontexte týchto nádherných zasľúbení o Dieťati, ktoré prinesie pokoj, Božie Slovo v Izaiášovi predkladá aj vážne varovanie. Hoci sa nám dieťa narodilo, ľudia často odmietajú obrátiť sa k svojmu Stvoriteľovi. Pán zoslal slovo proti Jákobovi, a to padlo na Izrael; všetok ľud to má pocítiť, Efrajim aj obyvateľstvo Samárie, ktoré s pýchou a vystatovačným srdcom vraví: „Tehly padli, ale postavíme kamenné kvádre, divé figovníky vyťali, no nahradíme ich cédrami.“ (Iz 9,7-9). Táto pýcha a neústupnosť voči Bohu má vážne následky. Preto Hospodin vyvýši proti nemu jeho protivníkov a poštve jeho nepriateľov: Sýriu z východu a Filištíncov odzadu, aby požierali Izrael plnými ústami. Pritom všetkom sa Jeho hnev neodvrátil a Jeho ruka je ešte vystretá. (Iz 9,10-11). Napriek trestom sa ľud neobrátil k Tomu, kto ho bije, a Hospodina mocností nehľadá. Preto Hospodin odsekol Izraelu hlavu i chvost, palmovú ratolesť i šašinu v ten istý deň. Starec i vznešený je hlavou, prorok, ktorý učí lož, je chvostom. Vodcovia tohto ľudu sa stali zvodcami, a tí, ktorých vedú, sú zmätení. (Iz 9,12-15).
Dôsledkom tohto trvalého hriechu a odmietania Božej vôle je, že Pán nemá zľutovanie nad jeho mládencami, nezmiluje sa ani nad jeho sirotami a vdovami, lebo každý z nich je hriešny a zločinný a všetky ústa vravia bláznivo. Pritom všetkom sa Jeho hnev neodvrátil a Jeho ruka je ešte vystretá. (Iz 9,16). Nešľachetnosť zhorí ako oheň, ktorý stravuje bodľač i tŕnie, zapaľuje lesnú húštinu a rozpráši ju v stĺpoch dymu. Pre pálčivosť hnevu Hospodina mocností horí krajina a ľud je akoby potravou ohňa; nik nemá zľutovanie so svojím bratom. Zahryzne napravo, a ostáva hladný, žerie zľava, ale sa nenasýti; každý je mäso z vlastného ramena, Menašše z Efrajima a Efrajim z Menaššeho; obaja spolu sú proti Júdovi. (Iz 9,17-20). Tieto silné slová podčiarkujú hĺbku Božieho súdu nad neposlušným ľudom a slúžia ako pripomienka, že aj v čase zasľúbenia príchodu Mesiáša existuje zodpovednosť človeka za jeho voľby. Posolstvo o narodení Dieťaťa je tak nielen správou o milosti, ale aj výzvou k pokániu a obráteniu.
Čas a večnosť: Pohľad za čísla nášho letopočtu
Skúsme uvažovať. Každý za seba. Koľké Vianoce po svojom narodení slávime? Koľko vianočných sviatkov sme zažili po boku svojich najbližších - detí, rodičov, súrodencov? Iste by sme to vedeli spočítať. Však sa to učíme od základnej školy a s číslami robíme denne - a to nielen s počítaním peňazí, cien, daní a našich narodenín. Meníme dnes všetko na čísla. Aká je digitálna podoba nášho života, akými číslami sa má a dá vyjadriť, opísať, zachytiť? Uvažovanie v číslach je veľká pomoc, číslo je obrovský vynález. Počítanie času je obdivuhodné. Ak však sme pri čase, potom v Kristovom príbehu sa nejedná o otázku koľko: koľko rokov pre narodením prorok zvestoval Mesiáša, koľko rokov si to mi už pripomíname a rozprávame, koľko generácií sa pred tým a potom vystriedalo. Namiesto otázky „koľko“ sa v Kristovom príbehu kladie dôraz na „čo“ a „prečo“. Prečo sa jeho príbeh rozpráva už tak dlho? Preto si rozprávame Jeho príbeh prvý či koľký krát, preto svätíme kresťanské Vianoce, preto oslavujeme a chválime Najvyššieho svojím spôsobom. Ide o hĺbku posolstva, o trvalý dopad na ľudské životy a o večnú platnosť jeho odkazu. Sláva na výsostiach Tebe, ktorý si k nám prišiel a prichádzaš v Dieťati betlehemskej noci, Tebe, ktorý vstupuješ do nášho sveta a našich svetov a hľadáš ľudí dobrej vôle, ktorý prinášaš do našich sŕdc svoje milosrdenstvo. Chceme prijímať Tvoje rady, túžime byť naplnení Tvojou mocou, byť vnorení do sveta večnosti a tvoriť spoločenstvo pokoja.
Rok 2025: Jubileá, rodina a duchovné puto
Pre náš cirkevný zbor bol tento rok 2025 rokom jubilejným, v ktorom sme si pripomínali 75. výročie vzniku nášho samostatného cirkevného zboru - Vysoké Tatry. V tomto roku bol vyhlásený aj Rok rodiny. A nemyslím si, že to bola náhoda. Uplynulo totiž 500 rokov od vstupu Martina Luthera do manželstva s bývalou mníškou Katarínou z Bóry. Stalo sa tak 13. júna 2025. To bol dôvod vyhlásenia Roku rodiny, ktorá zasluhuje našu výraznú pozornosť. To, čo sa všetko udialo v tomto roku - v spojitosti s jubileami, môže byť pre nás vhodným „odrazovým mostíkom“, aby sme na základe posolstva pre tento rok sa obzreli za rokom 2025. Bol to rok v mnohom jedinečný a požehnaný - pozrime sa na neho „z hľadiska“ toho, akou sme boli duchovnou rodinou, aké vzťahy boli a sú medzi nami.
Rodina ako taká, tá základná bunka spoločnosti trpí dnes veľmi - a to na rôzny spôsob. Potrebuje zvýšenú pozornosť, môže nás to veľmi tešiť, že takýto rok s touto témou máme. A téma pre tento rok môže poslúžiť k dobrému - s nosnou témou v rámci našej Evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku. Veď v rodine žije každý z nás. Rodina - to je náš každodenný praktický život. S vďakou za tú našu rodinu - vlastnú, ktorá je súčasťou aj tej veľkej rodiny duchovnej v cirkevnom zbore. Zároveň sa to prelína a dopĺňa - naša duchovná rodina s rodinou našou vlastnou. Je to prienik dvoch pozoruhodných množín - moja rodina je súčasťou tej duchovnej. Je to zároveň výzva pre nás všetkých - aby sa aj tvoja rodina stala aktívnou súčasťou tej duchovnej.
Rodina a duchovné spoločenstvo: Výzvy 21. storočia
Rodina dnes veľmi trpí na rôzny spôsob. Je vystavená mnohým útokom, je veľmi zraniteľná v tomto 21. storočí. Rozpadajú sa mnohé rodiny. Niektorí, ktorých som sobášil počas mojich doterajších 36-tich rokov, sú už rozvedení. Aj takí, o ktorých by som si to nebol nikdy pomyslel. Aj takí, ktorí si dali na svoje svadobné oznámenie: doživotie lásky! A práve ich svadobné oznámenie, ako istý prototyp - som ukazoval všetkým snúbencom, ktorým som sa doteraz venoval. Práve v tomto roku sa rozviedli po 20-tich rokoch manželstva. Priznávam - bol to pre mňa šok! Je to iste - často jediné riešenie, aby si tí daní ešte viac neubližovali a neskončilo to ešte možno aj tragicky, ako sa aj to, žiaľ často stáva.
Deje sa tak aj v oblasti duchovného a zborového života. Aj tu často dochádza k „rozvodu“ a následnému odchodu. Svoju duchovnú rodinu opúšťajú mnohí, ktorí v nej donedávna boli jej súčasťou. Aj tie najnovšie štatistiky potvrdzujú pokles záujmu a cirkev a aktívnu účasť na bohoslužbách. Deje sa tak nielen v našom prostredí, ale aj v celej našej krajine, ale aj mimo nej. Deje sa tak vlastne na celom svete. Je tu všeobecný odklon od pravdy. Tento trend nie je náhodný, ale má hlbšie korene, ktoré predpovedá aj Božie slovo. Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994) by nám radil, zastal by sa nás svojou mocou, pozdvihol by naše srdcia k večnosti a naplnil by ich pokojom. Potrebovali by sme ho tu a teraz aj v našej cirkvi v našom spoločenstve.
Posledné dni: Napĺňanie prorockých slov
Všeobecný odklon od pravdy, o ktorom hovoríme, vlastne predpovedá aj Božie slovo tým textom: „Lebo príde čas, keď ľudia neznesú zdravé učenie, ale majúc svrbľavé uši, budú si podľa svojich žiadostí zháňať učiteľov, odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.“ (2 Tim 4,3-4). Tá doba je tu. Biblia to predpovedá týmto, ale ešte aj iným slovom: „Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, bez lásky k dobru, zradcovia, nerozvážni, nadutí, milovníci skôr rozkoší ako Boha. Budú sa tváriť pobožne, ale silu pobožnosti budú popierať.“ (2 Tim 3,1-5).
Môže nás to priam až šokovať, že tieto slová ap. Pavla písané jeho spolupracovníkovi, mladému Timoteovi boli napísané pred 2.000 rokmi - a sú pre ľudí tejto doby. Žijeme posledné časy - a texty Písma svätého sa začínajú napĺňať v každom novom dni nášho života. Tento odklon od zdravého učenia a prejavovanie vlastností popísaných apoštolom Pavlom svedčí o hlbokej duchovnej kríze, ktorá zasahuje do každej oblasti života, vrátane rodiny a cirkevného spoločenstva. V týchto časoch je o to naliehavejšie pripomenúť si základné posolstvo viery a prítomnosť Dieťaťa, ktoré bolo dané pre záchranu sveta.
Zhrnutie knihy Izaiáš: Kompletný animovaný prehľad (1. časť)
Transformácia srdca: Nová energia z príchodu Dieťaťa
Dieťa však všetko mení. Dieťa dokáže zmeniť kamenné srdce človeka na srdce mäsité! Keď sa však v rodine narodí dieťa, tak príde niečo celkom nové. Celú rodinu to dá na nejaký spôsob „dokopy“. A nám sa do rodiny tej duchovnej, ale aj tej našej len „nedávno“ narodilo Dieťa. Máme vytúžený a po roku očakávaný „prírastok“. To je zvesť aj nedávnych Vianoc. Nám všetkým sa do duchovnej rodiny narodilo Dieťa, čo sme si pripomínali záverom roka. Prorok Izaiáš napísal: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn je nám daný… “ (Iz 9,5). Aj do našej rodiny prišlo dieťa. Mojej a tvojej. Našli sme sa v tomto vianočnom príbehu aj počas Vianoc na konci roku 2025? Narodilo sa aj pre našu - moju aj tvoju rodinu. A my sme si to vysvetľovali práve počas Vianoc, prečo práve na konci kalendárneho roku slávime Vianoce.
Len si spomeňte, aké to bolo, keď sa vám narodilo dieťa, či vnúča. Všetko sa to točilo okolo dieťaťa. Bolo to úžasné, v noci sme takmer ani nespali. Pozorovali sme, či to dieťa dýcha, pozorovali sme ten malý „uzlíček“ v perinke. Pozorovali sme ho, sledovali v každej chvíli, a keď sa ten malý zázrak v perinke na nás usmial, tak sme prežívali neskonalé šťastie, slasť a ešte mnoho iného. A keď to bolo vytúžené a dlho očakávané dieťa, tak to všetko bolo tomu úmerné! Keď sa nám narodilo dieťa, tak prišla celkom nová energia, nová atmosféra. Radi na to spomíname, sme za to veľmi vďační. Radi sme aj privoniavali deťom - deti voňajú nebom. Inak ani nie! Tak vonia nebo, ako nám voňajú bábätká, deti, ktoré sa aj nám narodili. Tak to napísal aj prorok Izaiáš, asi 700 rokov pred Ježišovým narodením: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný.“ Vianoce 2025 sú už za nami. Opäť a nanovo sme vypočuli tú najlepšiu správu na konci roku. Správa konečne dobrá! Ak berieš vážne vianočnú zvesť, tak je to aj pre teba veľmi dôležité znamenie. Nádhera tohto všetkého, čo nám bolo dané vo Vianociach - je skrze Ducha Svätého môže byť zjavená aj tebe! A všetkým tvojim v rodine!
tags: #lebo #dieta #sa #nam #narodilo