Od vizážistky k moderátorskej ikone
Cesta Lenky Šóošovej v televíznom prostredí je príbehom vytrvalosti, kreativity a postupného budovania identity pred kamerami. Hoci dnes mnohí vnímajú jej odchod z televízie ako výrazný zlom, jej kariéra v televízii Markíza trvala dlhých 19 rokov. Lenka Šóošová pôvodne v televízii začínala ako vizážistka, no napokon sa stala moderátorkou obľúbenej rannej relácie Teleráno. Práve toto obdobie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou jej verejného obrazu, pričom dlhé roky tvorila ikonickú moderátorskú dvojicu s Romanom Juraškom. Táto dvojica sa stala najdlhšie vysielajúcou stabilnou moderátorskou dvojicou na slovenských obrazovkách.
Srdcová záležitosť a rozhodnutie odísť
Pre Lenku Šóošovú predstavovalo Teleráno nielen miesto výkonu práce, ale predovšetkým srdcovú záležitosť, splnený sen a kus vlastnej identity. Napriek tomu, že televízne prostredie bolo pre ňu dlhé roky druhým domovom, dospela do štádia, kedy cítila potrebu posunúť sa ďalej. Životná energia podľa jej vlastných slov nie je bezodná a čas prináša do života nové priority. Samotné rozhodnutie odísť sa nerodilo ani ľahko, ani krátko, a bývalá moderátorka otvorene priznala, že z Markízy odišla aj kvôli toxickému prostrediu. „Keď máte príjemné prostredie a podporný tím, tak viete zvládať vstávať aj o tretej ráno. A proste keď už to okolie a to podhubie nie je v poriadku, tak už sa vám aj ťažšie vstáva,“ uviedla otvorene.
Emócie a úprimnosť pred kamerou aj v súkromí
Lenka Šóošová nikdy netajila, že patrí k ľuďom, ktorí svoje emócie nekrotia. „Ja svoje emócie nekrotím. Keď som smutná, tak som smutná. Keď sa mi chce plakať, tak plačem. Keď sa mi chce smiať, tak sa smejem a nepotrebujem to hrať na kameru,“ vyjadrila sa k svojmu autentickému prejavu. Tento prístup bol zrejmý aj pri jej odchode, keď sa s televíziou lúčila so slzami v očiach. Jej posledné vysielanie sprevádzala atmosféra podpory, kedy ju prišli podporiť blízki kamaráti a kolegovia ako Zuzana Smatanová, Dominika Kavaschová či Adela a Viktor Vinczeovci.
Nový začiatok: Podcasty a kreativita
Odchod z televíznej obrazovky neznamenal pre Lenku ústup do úzadia, práve naopak - moderátorka má teraz viac priestoru na vlastné projekty. Jedným z výrazných počinov je miniséria podcastov Medúza, ktorá sa venuje citlivej téme sexuálneho násilia páchaného na ženách, deťoch, ale aj na mužoch. Kreativita, ktorú v sebe po dlhých rokoch v televíznom kolotoči opäť objavila, jej prináša nový impulz. Ako sama priznáva, má pocit, že vďaka tomuto novému nastaveniu a životnému rytmu opäť „pučí“ a zobúdza sa. Dôležité je pre ňu robiť to, čo ju baví, pričom sa netají tým, že je veľmi kreatívny človek.
Rodinná stabilita a súkromný život
Popri pracovných výzvach zostáva kľúčovou prioritou jej rodina. S režisérom Richardom Raimanom tvoria jeden z najstabilnejších a najharmonickejších párov slovenského šoubiznisu už 18 rokov. Majú spolu dvoch synov - staršieho, ktorý nesie meno po otcovi, a mladšieho Ronalda. Ich receptom na dlhoročné a láskyplné spolunažívanie sú podľa moderátorky ingrediencie ako láska, rešpekt, tolerancia, humor, pochopenie, úcta a opora. Je zaujímavé sledovať, ako sa v priebehu rokov vyvíjala nielen ich kariéra, ale aj ich vzájomné životné smerovanie.
Život mimo televízneho budíka
Zmena životného štýlu po odchode z televízie je citeľná najmä v každodennej rutine. Zatiaľ čo roky vstávala o tretej ráno, dnes si dopraje spánok do neskorších hodín. Tento proces „rozchodu“ s televíziou opisuje veľmi úprimne. „Krátko tiež po odchode mi nebolo dobre, sa priznám, lebo som to tiež vnímala ako rozchod. Keď už vo vzťahu niekomu nie je dobre, a aj keď to veľmi ľúbite, tak proste viete, že je čas odísť, aby ste sa mohli nadýchnuť,“ dodala v rozhovore. Zaujímavosťou je, že od svojho odchodu 28. mája 2024 si rannú reláciu, ktorej bola dlhé roky tvárou, už nikdy nepozrela.
Spomienky na minulosť a sociálne siete
Hoci sa stiahla z televízneho vysielania, na sociálnych sieťach zostáva aktívna a s fanúšikmi zdieľa momenty zo svojho života, vrátane spomienkových fotografií zo študentských čias. Pri pohľade na zábery z mladosti nostalgicky poznamenáva: „Vlasy možno redšie, vrásky o čosi hlbšie, ale keď sa stretneme, sme zrazu zasa tie isté baby.“ Tento kontrast medzi televíznym glancom a autentickým, niekedy možno aj neformálnym vzhľadom, aký zachytili médiá počas jej súkromných prechádzok s kočíkom či synom, ukazuje človeka, ktorý si na rozdiel od mnohých iných nepotrebuje budovať umelý imidž za každú cenu. Jej cesta od ranného vysielania k podcastom a rodinnému životu je jasným dôkazom, že definícia úspechu sa môže v priebehu rokov meniť.