Na Slovensku žijú stovky, ak nie tisícky detí, ktoré vychovávajú lesbičky a gayovia. Tieto rodiny sa často stretávajú s diskrimináciou zo strany väčšinovej spoločnosti. Napriek predsudkom a chýbajúcim štatistikám, téma rodičovstva v LGBTI+ komunite rezonuje čoraz viac a poukazuje na potrebu otvorenia spoločenskej diskusie a zmeny legislatívy.
Homosexuálne rodičovstvo: Mýty a realita
„Aj keď sa to niekomu nezdá, homosexuáli môžu mať aj majú deti,“ zdôrazňuje Marianna Šípošová, hovorkyňa združenia venujúceho sa tejto problematike. Podľa nej medzi lesbickými matkami a gay otcami prevládajú rozvedení manželia, ktorí už deti z predchádzajúcich heterosexuálnych vzťahov majú. „Nepleťme si homosexuálnu orientáciu s neplodnosťou, ak lesbická žena chce mať dieťa, zariadi si to, naša legislatíva jej to nemôže zakázať,“ upozorňuje exposlanec Milan Ištván. V prevažnej väčšine ide teda o deti, ktoré už existujú a pochádzajú z heterosexuálneho vzťahu jedného zo životných partnerov.
V niektorých štátoch existujú aj iné cesty k rodičovstvu pre homosexuálne páry. Lesbičky môžu prísť k dieťaťu prostredníctvom umelého oplodnenia a gayovia pomocou náhradného materstva. Na Slovensku však tieto možnosti nie sú legislatívne ukotvené alebo sú spojené s významnými prekážkami.
Štatistické údaje o počte detí v starostlivosti homosexuálnych párov na Slovensku zatiaľ neexistujú. Chýbajú aj empirické výskumy, ktoré by umožnili odborné odhady o ich výskyte a rozsahu. Paula Jójártová z Bratislavy sa pri písaní svojej diplomovej práce pokúsila o odhad pomocou americkej metodiky, podľa ktorej má v USA deti každá piata lesbická žena a každý desiaty homosexuálny muž. Tieto odhady však považuje psychiater Alojz Rakús za zveličené, keďže sa s homosexuálmi, ktorí by mali deti, osobne nestretol. Psychologička Mária Hargašová dodáva, že lesbičky a gayovia sa s touto témou zvyknú zdôverovať len zriedka.
Antidiskriminačný zákon a jeho dôsledky
Problém homosexuálnych párov a ich detí sa opäť dostal do popredia v súvislosti s prípravou antidiskriminačného zákona, ktorý by mal zrovnoprávniť aj ľudí inej sexuálnej orientácie. Kresťanskí demokrati k nemu majú značné výhrady. „My bránime kresťanský typ rodiny,“ zdôrazňuje František Mikloško za KDH.
Poslankyňa Národnej rady za ÁNO, Eva Černá, však tvrdí, že konzervatívci zbytočne strašia. Antidiskriminačný zákon podľa nej homosexuálom zaručí iba to, aby neboli vystavení takmer každodennej diskriminácii vo svojom blízkom okolí, na ulici, v zamestnaní a nemuseli preto tajiť svoju sexuálnu orientáciu. „Proti adopciám by som bola aj ja, verte mi,“ prízvukuje predstaviteľka slovenských liberálov.
Erika Kvapilová z Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny v Bratislave považuje diskusie o tom, aký typ rodiny je pre dieťa správny, za abstraktné. „Pre dieťa, jeho zdravie, psychiku a osobnostný rozvoj je najdôležitejšie, aby vyrastalo v prostredí, v ktorom sa cíti bezpečne, kde je mu poskytnutá potrebná starostlivosť, láska a výchova,“ pripomína.
Hana Fábryová z občianskeho združenia Občan a demokracia uvádza, že aj slovenské homosexuálne páry chcú mať možnosť adopcie detí, a to aj z detských domovov. Podľa nej by sa o tejto téme malo na Slovensku otvorene hovoriť a dodáva, že slovenskí gejovia a lesby nemajú „ošetrené práva“. „Sme presvedčení, že je to správne a dobré pre deti, pre spoločnosť aj pre gejsko-lesbické vzťahy,“ uvádza. Zároveň dodáva, že podľa nej je pre dieťa rozhodne lepšie vyrastať v „milujúcom prostredí“ než v detskom domove. Nepovolenie adopcie homosexuálnym párom na Slovensku je podľa nej len o „tradícii a konzervativizme“. Možnosť adopcie dieťaťa iným než heterosexuálnym párom majú v Európe napríklad Belgičania, Dáni, Španieli či Švédi.
Premiér Robert Fico koncom februára avizoval, že ľudské práva gejov a lesieb a možnosti odstraňovania diskriminácie párov rovnakého pohlavia nie sú témou dňa pre súčasnú vládu.
Príbehy zo života: Adopcie a umelé oplodnenie na Slovensku
Príbehy z praxe ukazujú, aké zložité sú cesty k rodičovstvu pre homosexuálne páry na Slovensku. Jedna z opýtaných žien, ktorá si adoptovala dve dievčatá, sa na úrade práce stretla s diskriminačnými otázkami týkajúcimi sa jej orientácie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) vysvetľuje, že podľa zákona o rodine hľadajú deťom prioritne matku aj otca, hoci aj osamelú osobu zapíšu do poradovníka. ÚPSVaR tvrdí, že žiadatelia homosexuálnu orientáciu netaja, no zároveň uvádza, že ide o skutočnosť, ktorú treba brať do úvahy pri posudzovaní spôsobilosti.
V oblasti umelého oplodnenia čelia lesbické páry ďalším prekážkam. Riaditeľ kliniky umelého oplodnenia Iscare v Bratislave Oktavian Kuchárik vysvetľuje, že osamelú ženu podľa zákona oplodniť nemôžu. Ak si však lesba nájde kamaráta, môže s ním prísť, pričom páry sa často starajú o dieťa striedavo. Umelé oplodnenie hradia poisťovne párom, ktoré donesú potvrdenie o neschopnosti počať dieťa prirodzenou cestou. Lesba s predstieraným kamarátom by ho mohla získať iba podvodom.
Príkladom je príbeh Ľubice a Kataríny z Partizánskeho, ktorým sa na slovenskej klinike odmietli venovať kvôli ich orientácii. Nakoniec si našli darcu v zahraničí, čo bolo finančne náročnejšie. Hoci Ľubica nie je biologickou matkou dieťaťa na papieri, stará sa oň a s partnerkou Katarínou, ktorá má deti z prvého manželstva, tvoria funkčnú rodinu. „Veľa lesieb chodí na umelé oplodnenie do zahraničia,“ hovorí Kuchárik, pričom spomína kliniky v Španielsku, ktoré sa špecializujú na takéto klientky.
Názory a postoje: Medzi tradíciou a pokrokom
Diskusie o rodičovstve v LGBTI+ komunite často narážajú na konzervatívne postoje. Koaličná strana Smer-SD dokonca zvažuje zakotviť do ústavy prísnejšie ustanovenia o rodine, ktoré by zabránili homosexuálnym párom v adopciách. Hlavným argumentom je narušenie tradičnej kresťanskej rodiny a jej obrazu.
Na druhej strane, festival PRIDE Košice priniesol diskusie o rodičovstve v LGBTI+ komunite, kde sa rozprávalo o tom, že výchova detí homosexuálnymi pármi nie je nebezpečným experimentom a tieto deti žijú spokojným životom. Odborníci zdôrazňujú, že pre dieťa je najdôležitejšie prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, kde je mu poskytnutá starostlivosť, láska a výchova.
V súčasnosti neexistuje striktný zákaz adopcií medzi homosexuálmi, ale po podaní žiadosti musia žiadajúce páry počítať s návštevami sociálnych pracovníkov, ktorí skúmajú ich bytové a rodinné pomery, nie však ich orientáciu. Mnohé homosexuálne páry si osvojujú deti ako jednotlivci, no potom žijú s partnerom či partnerkou, čo obmedzuje ich práva, keďže zákonným zástupcom je len jeden z nich.
Vedecké pohľady a budúcnosť
Štúdie z oblasti psychológie a sociológie prinášajú zaujímavé poznatky. Podľa dvadsaťpäťročnej štúdie amerických vedcov, publikovanej v časopise Pediatric, deti vychovávané lesbickými matkami sa vedia lepšie orientovať v spoločnosti, sú lepšie v sociálnych vzťahoch, v učení a vo všeobecných schopnostiach, a sú menej agresívne. Tieto výsledky boli pre mnohých prekvapivé, keďže sa očakávalo, že deťom z neheterosexuálnych rodín sa bude dariť horšie.
Vedci pripisujú tieto pozitívne výsledky pokojnejšej atmosfére v lesbických rodinách, kde neexistuje taký ostrý boj o moc ako medzi mužom a ženou. Dôležitým faktorom je aj to, že deti v týchto rodinách sú často plánované a očakávané, nie sú výsledkom náhody. Staršie a vyspelejšie matky tiež prispievajú k stabilnejšiemu prostrediu.
Na Slovensku je adopcia dieťaťa pre homosexuálne páry stále obmedzená, no legislatíva sa postupne vyvíja. Otázkou času zostáva, kedy sa Slovensko pripojí k európskym krajinám, ktoré umožňujú adopcie aj párom rovnakého pohlavia, a vytvorí tak prostredie, kde budú mať všetky deti možnosť vyrastať v milujúcej a bezpečnej rodine, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu svojich rodičov.