Prešov, mesto s bohatou históriou a pulzujúcou kultúrnou scénou, je rodiskom mnohých výnimočných osobností, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Medzi nimi vyniká aj Jakub Bogdan, barokový maliar svetového formátu, ktorý napriek svojej medzinárodnej sláve zostáva na Slovensku takmer neznámy. Jeho diela zdobia zbierky anglickej kráľovskej rodiny, no doma je jeho odkaz často prehliadaný. Tento článok sa ponorí do života a diela Jakuba Bogdana, preskúma jeho prepojenie s Prešovom a osvetlí jeho význam v kontexte európskeho barokového umenia. Okrem neho sa pozrieme aj na ďalších významných rodákov a osobnosti spojené s Prešovom, ktorí prispeli k jeho kultúrnemu a historickému dedičstvu.
Maliar z kvitnúceho Prešova: Život a dielo Jakuba Bogdana
Jakub Bogdan, uvádzaný v literatúre aj ako Jacob Bogdani, Jakub James Bogdani či Jakub Bohdan, sa narodil v Prešove okolo roku 1658 a zomrel v roku 1724. Jeho umelecké začiatky sú spojené s Evanjelickým kolégiom v Prešove, kde patril medzi prvých študentov. Neskôr svoje vzdelanie rozšíril viedenskej a amsterdamskej akadémii, kde sa venoval najmä maliarstvu zátiší. Jeho dominantnou témou boli kvetinové, ovocné a zvieracie motívy, pričom osobitnú pozornosť venoval maľbe exotických vtákov. Táto fascinácia vtáctvom bola podnietená vďaka prístupu k vtáčej voliére admirála Georga Churchilla v Londýne, kam sa presťahoval v roku 1688.
V Londýne Jakub Bogdan dosiahol vrchol svojej kariéry. Od roku 1694 pracoval pre anglickú kráľovnú Máriu II. Stuartovú a neskôr aj pre jej nástupkyňu, kráľovnú Annu Stuartovú. Jeho diela sa vyznačovali sýtou farebnosťou, majstrovským zvládnutím svetla a tieňa a precíznym zobrazením detailov. Zvlášť cenené sú jeho maľby exotických vtákov, ako sú kakaduovia či ary, ktoré v tom čase predstavovali pre Európanov novinku a symbol exotiky. Jeho talent mu zabezpečil miesto medzi poprednými umelcami svojej doby a jeho obrazy sa stali vyhľadávanými dielami zberateľov, vrátane anglickej kráľovskej rodiny. Napriek tomu, že aktívnu časť tvorivého života strávil prevažne v Anglicku, jeho rodný dom v Prešove na Hlavnej ulici č. 5 stále stojí ako tichý svedok jeho prešovských koreňov.
Jeden z významných momentov v nedávnej histórii spojených s Bogdanovým dielom bolo slávnostné odhalenie jedného z jeho obrazov v Prešove. Toto dielo, ktoré sa po stáročiach vrátilo do rodného mesta autora, bolo najprv prezentované v priestoroch Krajskej galérie. Podujatia sa zúčastnili aj osobnosti ako podnikateľ Patrik Tkáč, ktorý sa k obrazu vyjadril: „Veľmi sa mi tu páči. Nie som zberateľom umenia, som skôr dekoratér priestorov. Tento konkrétne je na dekoráciu Slovenska, a myslím si, že slovo Bogdan konečne bude známe medzi ľudom.“
Prešov: Mesto umelcov a osobností s globálnym presahom
Prešov, metropola Šariša, je mestom, ktoré počas stáročí priviedlo na svet mnohých talentovaných a vplyvných jedincov, ktorí presiahli hranice svojho rodného mesta i krajiny. Okrem Jakuba Bogdana tu žili a tvorili aj ďalšie osobnosti, ktorých prínos je dodnes významný.
Gróf Ladislav Ignác Berčéni: Významný vojvodca, ktorý pôsobil najmä v službách Francúzska. Jeho priezvisko sa objavuje v rôznych formách zápiskov ako Bercsényi, Bercheny, Ladislas Ignace de Bercheny či Ladislaus Ignatius Berzeni. Rodný dom grófa stál v Prešove na Hlavnej ulici, kde sa dnes nachádza palác Klobušicovcov. Jeho otcom bol Mikuláš Berčéni, významný uhorský aristokrat a generál. Ladislav bol prvým a jediným hornouhorským rodákom, ktorý dosiahol hodnosť maršala Francúzska.
Oscar Berger: Svetoznámy karikaturista (1901 - 1997), ktorý pôsobil v Prahe, Paríži, Londýne, Berlíne a v New Yorku. Spolupracoval s prestížnymi magazínmi ako Life, The New York Times, New York Herald Tribune, Le Figaro a Daily Telegraph. Po štúdiách v Paríži a Berlíne bol nútený opustiť Nemecko po nástupe Hitlera k moci. Po rokoch putovania sa v roku 1935 usadil v Londýne. Počas 50. rokov 20. storočia ilustroval mnohých svetových lídrov v OSN.
Yehuda Lahav: Slávny novinár, redaktor, spisovateľ a dlhoročný reportér z Blízkeho východu (1930 - 2010). Jeho občianske meno bolo Štefan Weiszlowits. Od roku 1949 pôsobil v Izraeli a spolupracoval s mnohými slovenskými médiami. Intenzívne sa zaujímal o medzinárodné vzťahy, etnické napätia a izraelsko-palestínske vzťahy.
Janko Borodáč: Jeden zo zakladateľov a budovateľov slovenského profesionálneho divadla (1892 - 1964). Využíval aj pseudonymy ako Ján Debnár či Janko Bystrý. Bol divadelným režisérom, hercom, pedagógom i prekladateľom. Jeho význam spočíva v organizovaní slovenského divadelného života a budovaní profesionálneho divadelníctva.
Alexander Duchnovič: Rusínsky národný buditeľ, spisovateľ a gréckokatolícky farár (1803 - 1865). Od roku 1990 je po ňom pomenované rusínske Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove. Jeho tvorba bola ovplyvnená pobytom v Beloveži, kde sa rozhodol angažovať za dôstojný život Rusínov a začal písať rodným jazykom.
Maléter Pál: Maďarský dôstojník a vodca maďarskej revolúcie v roku 1956, minister obrany v tretej vláde Imre Nagya. Po potlačení revolúcie bol spolu s Nagyom popravený. V roku 1989 bol rehabilitovaný a posmrtne menovaný generálplukovníkom. Narodil sa v Prešove v roku 1917.
Kálmán Kertész: Maďarský entomológ slovenského pôvodu (1867 - ?), ktorý sa zaoberal radom dvojkrídlovcov (Diptera). Počas života pracoval ako riaditeľ Maďarského národného múzea v Budapešti.
Ján Adam Rayman: Mestský lekár mesta Prešova a župný lekár Šarišskej župy (1690 - 1770). Vyrastal v lekárnickom prostredí a viedol veľkoobchod s liečivami. V roku 1720 vykonal na vlastnej dcére očkovanie proti pravým kiahňam, čím sa Prešov zaradil medzi európske centrá v oblasti prevencie tohto ochorenia.
J. S. Gertinger: Lekárnik a priekopník výroby cukru z cukrovej repy (1754 - 1813). Ako prvý v Uhorsku vyrobil v roku 1801 cukor. Svoje úsilie v oblasti cukrovej výroby rozvinul aj do budovania vlastného cukrovaru.
Karol Divald: Priekopník fotografie (1830 - 1897), ktorý v roku 1878 založil v Prešove prvú svetlotlačiareň v Uhorsku.
Kristián Kern: Vynálezca lieku proti dobytčiemu moru, ktorý žil v Prešove v 70. rokoch 18. storočia.
Ján Rombauer: Nemecký maliar, ktorý hoci nebol rodákom z Prešova, veľa zo svojich tvorivých rokov prežil práve tu. Vytváral portréty uhorskej šľachty a prešovských mešťanov.
Max Kurth: Nemecký maliar, ktorého koncom 19. storočia očaril Prešov. Usadil sa tu a jeho diela z tohto obdobia charakterizuje hĺbka, zmysel pre detail, hra so svetlom a tieňom, ako aj šarišský folklór a slovenská príroda.
Ján Bartko: Prešovský maliar známy svojimi krajinomaľbami a pedagogickým pôsobením na Prešovskej univerzite. Zachytáva krásy slovenskej krajiny, pričom jeho diela sa striedajú s motívmi z Grécka.
Vladimír Ossif: Súčasný slovenský maliar z Prešova, ktorého diela sú zastúpené v popredných svetových zbierkach. Jeho tvorba sa vyznačuje abstraktnou geometriou s prvkami pripomínajúcimi svet buniek a mikroorganizmov.
Ďalšími významnými rodákmi a osobnosťami spojenými s Prešovom sú napríklad spisovatelia Ján Ladislav Kalina, Štefan Daxner, P. O. Hviezdoslav, Janko Jesenský, Jonáš Záborský, hudobný skladateľ Edmund Pascha, herec Andrej Šilan, speváci Peter Lipa, Ivan Tásler, Katarína Knechtová, Peter Nagy, herec Juraj Kukura, operný spevák Sergej Kopčák, spisovateľka a herečka Milka Zimková, Pavol Mikulík, Ivana Christová a Katka Koščová.
Umenie a jeho úloha v spoločnosti: pohľad z Prešova
Výtvarné umenie je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej civilizácie už od nepamäti. Je schopné oslovovať dušu, city a srdce, pomáha nám lepšie sa orientovať vo svete a prináša hĺbku a emócie. Mesto Prešov si po celú dobu svojej existencie dokázalo uchovať rovnováhu medzi vývojom a duchovnom, pričom nezabudlo na vzdelávanie a kultúru. V Prešove pôsobí početná komunita výtvarníkov rôznych generácií, ktorí nadväzujú na bohatú tradíciu mesta.
Mesto Prešov má potenciál stať sa svetovým centrom kultúry a umenia, ak v tento potenciál spoločne uveríme. Predstavme si turistov prichádzajúcich do Prešova, aby sa odfotili s najväčšou jahodou na svete, ako symbolom lokálnej identity a kreativity. Tento pohľad na umenie ako na nástroj rozvoja a propagácie mesta je dôležitý pre udržanie jeho kultúrnej vitality. Dôkazom toho sú aj aktivity umelcov, ktorí svoje diela prezentujú na medzinárodnej úrovni. Eva Dušenková a Mikuláš Gajdoš mali výstavy v USA, Juraj Daňo, Andrej Gaj, Ivan Šafranko či Dušan Srvátka vystavovali na Kube, Peter Kocák je známy v Číne, Marek Lukáč na Mallorke, Mária Prokopovičová v Indii, Fedor Vic a Slavomír Brezina v Kanade.
Umelecký život v Prešove je nepochybne pestrý a pravidelne produkuje erudovaných a talentovaných ľudí, ktorí nás reprezentujú v rôznych kútoch sveta. Je dôležité si ich pripomínať a oceňovať ich prínos k slovenskej a svetovej kultúre.
tags: #maliar #narodeny #v #presove