Detské ihrisko nie je len miestom, kde sa deti hrajú s pieskom či šmýkajú na šmykľavke. Je to komplexný sociálny priestor, aréna výchovných prístupov, a niekedy aj bojisko, kde sa stretávajú odlišné svetonázory matiek. Ihriskové mamy sú múdrejšie ako google. Dozviete sa od nich všetko, dokonca aj to, čo ste vôbec licencované alebo nelicencované nechceli vedieť. Našli ste sa v tomto zozname aj vy?
Keď sa žena stane matkou, prirodzene sa zmení veľa vecí. Niektorým však z prehnanej starostlivosti o dieťa tak trochu “prepne.” Úplne najlepšie to môžete sledovať na ihriskách. Touto typológiou matiek nechceme nikoho uraziť, zakladá sa iba na obyčajnom pozorovaní. Pravdou je, že každá mama si najskôr prejde väčšinou z týchto kategórií, aby sa neskôr, keď deti vyrastú, mohla nad tými mladšími a menej skúsenými už iba pousmiať.
Súťaživé typy: Keď je dieťa vizitkou úspechu
Nie sú to športovkyne, aj keď teda, ako sa to vezme. Povedzme, že sú to súťaživé typy a donútia vás zapojiť sa, aj keď nemáte záujem. Víťaz je však vopred jasný. “Koľko má to vaše? To naozaj? A ešte nechodí? Jaaj, to my sme v tomto veku už chodili, recitovali, tancovali, športovali a učili sa angličtinu v hladine alfa…” Ak nechcete odchádzať z ihriska ako úplne neschopná a zlá matka, utekajte od nej!
Tieto mamy chodia na ihrisko s jediným zámerom, a to „nalepiť sa“ na niekoho. Zo začiatku sú príjemné, poklebetia s vami a po pár minútach už vyzvedajú kde pracuje váš muž a kam pôjdete na dovolenku. Dajte si pozor, aby vám takáto „milá zoznamovačka“ nezazvonila nasledujúce ráno pri dverách. Stačí prísť tri dni po sebe na rovnaké ihrisko a odhalíte ich. Sú tam každý deň, dokonca majú „svoje“ miesto, väčšinou tie najlepšie lavičky niekde v tieni.
Úzkostlivé prvomatky a "Eko-Bio" kategórie
Eko, bio, bezplienkové, nosičky, home-mejdky a podobne. Všetky sa snažíme, aby naše deti boli zdravé a dobre sa stravovali, ale presne pri tomto nám zvykne poriadne „prepínať.“ Je úplne fajn, ak maminy robia to, čo pokladajú za najlepšie pre svoje dieťa. Prehnanou starostlivosťou však často dosiahnu úplný opak. Sú to skupinky matiek s deťmi a niekedy aj celé rodiny. Zjavne je práve toto jedno ihrisko jediné miesto, kam chodia, a kde ohovárajú všetky ostatné mamy, ktoré tam prišli.
Toto sú s veľkou pravdepodobnosťou prvomatky, buď príliš mladé alebo naopak mali dieťa dosť neskoro. Poznávacie znamenie - sú ako na ihlách, mierne vystresované a nedokážu sa uvoľniť. V presne v stanovenom čase vytasia mištičku s jedlom a hoci sa dieťa práve pekné hrá, donútia ho sadnúť si a jesť! Lebo je čas! Na ihrisko síce prídu tip top pripravené - jedlo, pitie, dečka, formičky atď., ale samé si oddýchnuť nedokážu. Alebo si myslia, že si to nemôžu dovoliť.
Ihrisková "Misska"
Toto je jediná kategória, do ktorej sa nemôžete postupne prepracovať, buď to v sebe máte, alebo nie. Ihriskovú missku nemusíte dlho pozorovať, aby ste ju odhalili. Ona jediná je jasná na prvý pohľad. Chodí zásadne vo vysokých podpätkoch, sexi oblečení a výrazne nalíčená, jej dieťa rozhodne nezaostáva a ak náhodou aj má tepláky, určite nie sú z Lidla. Missky sú na ihrisku však úplne neškodné (teda pokiaľ tam nemáte aj partnera, ktorý si zabudol zatvoriť ústa), pretože nemajú záujem zoznamovať sa. Výnimka nastane vtedy, ak sa stretnú s maminou rovnakého druhu. Videli ste už podobný typ naháňať dieťa po ihrisku, nebodaj vkročiť v podpätkoch do piesku?
Matka pohoďáčka
Posledná kategória je dôkazom toho, že nie úplne všetky ženy sa vďaka materstvu zbláznia. Toto je buď matka pohoďáčka od prírody, alebo sa k tomu postupne prepracovala, lebo zistila, že jej deti sú najlepšie vtedy, keď je ona sama spokojná. Neradí, nekomentuje, nemudruje, vypustí deti a spokojne si prelistuje v časopise, ktorý si priniesla namiesto formičiek. Keď jej dieťa spadne, neuteká k nemu ako splašená, zasiahne, iba ak to vyzerá naozaj vážne. Zjedia spolu keksy a ovocie bez toho, že by si vydezinfikovali ruky a keď ich to prestane baviť, zbalia sa a idú domov. Či už ste sa našli v tejto typológii alebo nie, mali by ste vedieť, že každý „stav“ môže byť len dočasný. Skôr či neskôr všetky mamy zistia, že dieťa musí byť predovšetkým ľúbené, aby bolo šťastné.
Bezpečnosť verzus realita: Riziká detských ihrísk
Na ihrisku zažije dieťa veľa radosti, no často sa tam dokáže aj nepekne zraniť. Opatrnosť a predvídavosť je teda na mieste. Aj keď dnešné ihriská sú podstatne bezpečnejšie ako tie za našich čias, stále sa môžu stať rôzne úrazy a nepríjemnosti. Nik im nezabráni, jedine dôsledný pohľad mamy a spolupráca s dieťaťom, ktoré musí mať ustavične na očiach. Pri prvom dieťati sme zvyčajne opatrnejšie, pretože sme neskúsenejšie - ak nie je starostlivosť o deti práve našou profesiou, a preto zvyčajne máme aj väčšie obavy z nových vecí. Obavy o zdravie a život dieťaťa. Ani mne sa ihrisko, keď som naň prišla po prvýkrát s jedenapolročným dieťaťom nejavilo ako bezpečná záležitosť a nebola som sama.
Hojdačky ako zdroj strachu
Hojdačky deti zbožňujú už od raného veku, keď dokážu samy sedieť. Najskôr sa bojíme, že z nich vypadnú, neskôr, keď začnú chodiť, že vbehnú pred rozhojdanú hojdačku a ublížia si. Deti v tomto veku môžu veľmi rýchlo zmeniť svoje rozhodnutie, a stačí chvíľka nepozornosti a už môžu byť pod hojdačkou… Strach z hojdačiek nemizne prakticky nikdy. Čím si deti viac veria, tým viac skúšajú nezbedností. Hojdanie postojačky, vyskakovanie z rozhojdaných hojdačiek, rôzne figúry - to všetko môže skončiť zle a ako moja známa hovorí - lepšie je sa nepozerať. Až na to, že keď sa nepozeráme, sa tiež môže stať nešťastie.
Bezpečnosť na ihriskách | Detské ihriská v Cincinnati
Šmykľavky a pieskoviská: skryté nebezpečenstvá
Ani šmykľavky bez spolupráce mamičiek s deťmi nie sú ničím bezpečným. Malé deti majú tendenciu šmýkať sa jedno za druhým po sebe, čo zvyšuje riziko nehôd. Nehovoriac o tom, že stačí, keď jedno dieťa používa šmýkačku ako nemá - napríklad, po bruchu dole hlavou. Časté sú aj hry s kamienkami, ktoré majú malé deti v láske, problém však je, že nevedia ešte s nimi dobre manipulovať ani odhadnúť silu. Žiaľ, mnoho mamičiek namiesto toho, aby sa s deťmi hralo s kamienkami v ústraní, si sadne priamo pod kĺzačku, čo je nebezpečné preň samotné. Pieskoviská sú ďalšou kapitolou. Hry v piesku môžu byť zábavné, ale tiež nebezpečné. Najmä, ak je rozpálený alebo nečistý, neraz sa v ںom vyskytuje nežiaduci hmyz, či odpadky. Ak spotené dieťa posadíme do rozpáleného piesku, môže to byť na pohľad dobrá nápad, ale verte tomu, že plné oblečenie piesku, piesok dokonca i v plienke, vlasoch, očiach či ústach, nie je žiadna výhra.
Logistika a rituály: Prečo je odchod z ihriska vždy dráma
Viete, prečo niektoré mamičky váhajú, ak majú ísť s dieťaťom na ihrisko? I preto, že je to nekonečný príbeh a vždy končí úplne rovnako - nepokojom, plačom, krikom, vzdorom. Nech dovolíte dieťaťu byť o pol hodinu dlhšie alebo hrať sa s niečím, čo predtým mohlo len výnimočne, nie je to cesta k tomu, aby sme potom odišli veselí a spokojní z ihriska. Vždy to skončí rovnako - bez ohľadu na to, čo budete s dieťaťom robiť. Najlepšie je mať pevne stanovené pravidlá, a tie nikdy nemeniť - napríklad, že na ihrisko chodíte vždy v popoludňajších hodinách a nikdy tam nie ste dlhšie ako dve hodiny. Dieťaťu dávate priebežne informácie o čase strávenom hraním a pred odchodom ho už aspoň 15 minút pripravujete, že čoskoro sa čas na ihrisko končí, ide sa domov, či na nákup, do sprchy a podobne.
Sociálna škola a konflikt medzi deťmi
Detské ihrisko je ideálnou školou sociálneho správania: tu si musí dieťa zabezpečiť svoje miesto, tu sa musia používať koncepty „spravodlivého vymieňania“ a „poradia“. Na detskom ihrisku môžeme naraziť na egoistických ľudí, ktorí ignorujú naše argumenty, otvorene sa nám vysmievajú a spôsobujú frustráciu. Vo väčšine situácií je lepšie spočiatku sa nemiešať a nechať deti, aby našli riešenia samy. To posilní ich sebavedomie a ukáže im, že problémy sa dajú vyriešiť aj bez toho, aby im pri tom pomáhali rodičia.
Ak sa napríklad chce dieťa hojdať a hojdačka je obsadená, malo by sa postaviť vedľa nej a čakať, kým sa iné dieťa pohojdá. Po chvíli ho môže vaše dieťa poprosiť, aby uvoľnilo hojdačku. Ak táto prosba nepomôže, môžete zasiahnuť a zopakovať prosbu vášho dieťaťa alebo mu navrhnete, aby sa zahralo nejako inak, kým sa hojdačka neuvoľní. V žiadnom prípade by ste sa nemali pokúšať zastaviť hojdačku a vytrvalo sa hojdajúce dieťa prinútiť vystúpiť. Keď vďaka vášmu zásahu spadne a zraní sa, problém niekoľkokrát znásobíte. Ak je pri využívaní týchto detských zariadení hádka o poradie, malo by vaše dieťa samo apelovať na čestnosť.
Kvalita verejných priestorov a rodičovská zodpovednosť
Kedysi boli ihriská socialistické, raz za rok natreté, piesok už pri jarnom sprevádzkovaní z jednej tretiny vysypali tatrovky na trávu a v polovičke leta nebolo v ohrade nič, len storočná škvára. Lenže potom prišla EU a naše mesto postavilo nové ihriská. Myslenie však ostalo slovenské prízemné, a tak sa u nás stalo, že na sídlisku, ktoré je najväčšie a plné mladých rodín s malými deťmi, je ihrisko najmenšie. Z avizovaného mäkkého podkladu je štrk, pchajúci sa do topánok akéhokoľvek strihu, z atrakcií sa veľmi vytešovať nedá, hlavne keď sú na takom obmedzenom priestore.
No a jedna vec ostala nezmenená napriek ohradeniu plotom vo výške 1 meter a prevádzkovému poriadku pri bráničke so zámkom: neporiadok: jupíkové fľaše, papieriky zo všeličoho, a iné potravinové a nepotravinové „pozornosti“. K tomu sa pridáva fenomén „debatného krúžku“. Kým deti blaznejú na ihrisku ako demolačná čata, zákonné zástupkyne predovšetkým majú babský kec a o svojich deťoch nevedia vôbec nič. A tak ani nezasiahnu, keď sa niečo stane.
Vlastníctvo a zdieľanie: Hračky na ihrisku
Na detskom ihrisku sa povaľujú hračky, ktoré sa považujú za erárne. Zanechali ich tam skúsenejší rodičia drobcov, ktorí pochopili, že nemá význam neustále sledovať pohyb Samkovho modrého vedierka a hrabličiek so sloníkom. Prípadne sa poučili, že boj s cudzím vreštiacim dvojročným drobcom nevyhrajú. A preto, ak sa chcete vyhnúť tomu, že namiesto pohľadu na svoje šťastné dieťa budete mať oči non stop na jeho hračkách, radšej ich na ihrisko nenoste. Prípadne, doneste ich, ale len raz. Nech sú teda čo najlacnejšie. Potom ich tam zanechajte pre radosť iných krpcov. Váš drobec sa tak naučí podeliť sa o veci a vy sa budete môcť venovať viac jemu. Rátajte s tým, že všetko, čo prinesiete na hranie, bude patriť kolektívu.
Je pochopiteľné, že malá Sofia si chce vziať na ihrisko svoju milovanú tridsať eurovú bábiku zo špeciálnej antialergickej látky. Lenže, ak jej to ako rodičia dovolíte, musíte počítať s následkami. Taká úžasná bábika vzbudí pozornosť medzi bežnými voľne sa povaľujúcimi obitými hračkami. Na drobcov pôsobí podobná záležitosť ako magnet. Situácia sa bude ďalej vyhrocovať, deti sa zhŕknu okolo nej a budú ju obdivovať, budú si ju chcieť chytiť a nedajbože, i hrať sa. Malá Sofia bude plakať, že jej ju berú, ostatní krpci budú revať, že ju nechce požičať. Berte to tak, že ihrisko samotné je hračkou.
Podrobný sprievodca "ihriskovými typmi" matiek
Ak sa chcete zorientovať v tom, koho na ihrisku stretnete, pripravili sme pre vás špecifický prehľad postáv, ktoré tvoria kolorit každého pieskoviska.
Hippie mama
Ak neveríte v rozprávkové bytosti, ona vás presvedčí, že ste stretli vílu. Stojí pri hojdačke a svojej malej dcérke, ktorú ozdobila venčekom z púpav, spieva ľudové pesničky. Neustále sa usmieva. Má rozpustené vlasy, zvonivý hlas a večne zasnené oči. Prirodzené je aj to, že drobca nechá vycikať v rohu ihriska. Prípadne aj uprostred trávnatej plochy. A niekedy aj do piesku. Sedí na deke s prúteným košíkom a vo svojej umelohmotnej fľaši má niečo, čo sa síce tvári ako jablkový džús, ale vy by ste prisahali, že je to víno.
Matka hysterka
Jej príchod na ihrisko určite neprepasiete. Obvykle má jedno dieťa, ktoré nesie pod pazuchou a jeho rev sa rozlieha široko ďaleko. Rovnako aj jej, ako britva ostrý, hlas. „Prestaň hučať. Ak okamžite neprestaneš, ideme domov.“ Keď majú lepší deň, potomok sa obvykle valí dolu brehom na odrážadle nadzvukovou rýchlosťou. Hneď ako dôjde k neodvratnému zlomu, pádu na zem, matka príde s výčitkami: „Som ti hovorila. Tak ti treba. Nerev, nič to nie je.“ Jej dieťa všetkým berie lopatky a formičky, hádže piesok po ostatných deťoch alebo sa s ním začne samo napchávať.
Mama snob
Tlačí pred sebou dieťa v kočíku luxusnej značky z najnovšej kolekcie. Mohlo by už síce samé behať, ale tak by nikto kočík nevidel. Navyše jej podpätky majú úctyhodných dvanásť centimetrov, vláčiť krpca na rukách nie je v jej silách. Oblečenie oboch je ako zo škatuľky, preto sa počas pobytu na ihrisku sústredí najmä na to, aby sa ani jeden z nich nezašpinil. Uloží potomka na mäkučkú deku na hojdačku a hojdá ho a hojdá. Keď ho dohojdá, zvyčajne povie, že do piesku nesmie ísť, lebo ten je špinavý.
Mama salámistka
Má všetko na háku. Často na ihrisko ani nedôjde, lebo po ceste začali s dieťaťom študovať pavúčiky či kvetinky. Ak sa tam však dostanú, pôjde s drobcom rovno do piesku. Cez mláku. No a čo, nech len voda strieka vysoko a ďaleko. Budú špinaví, ale veď veci práčka operie. Nevadí jej, keď sa dieťa váľa v blate, keď oblizuje kamienky a občas si strčí do úst húsenicu. Ak nemá so sebou kolobežku, nechá ho vziať si bicykel druhého dieťaťa a povoziť sa na ňom. Nech si to potom malí vyriešia medzi sebou.
Mama bez baktérií
Vždy príde s veľkým ruksakom plným domácich koláčikov, čistiacich prostriedkov a handier. Pred tým, než sa jej dieťa niečoho dotkne, prebehne vlhčenými utierkami možné body dotyku. Potom nasprejuje dezinfekčným prostriedkom jeho, aj svoje ruky. Najdôležitejšou zásadou je, nezdvíhať nič zo zeme. Nezáleží na tom, či ide o jedlo, hračku alebo dážďovku. Neustále krúži nad svojim potomkom, aby sa mu z toho nepodarilo nič vložiť do úst. Dieťa ani nenechá kŕmiť sa samé, veď jeho rúčky môžu byť rajom baktérií. Kŕmi ho jednorazovou lyžičkou a po každom súste mu dôkladne vyčistí kútiky. Od ostatných drobcov ho drží čo najďalej.
Etický rozmer správania matiek na ihrisku
Za vaše dieťa nesiete zodpovednosť vy. Nečakajte, že si na ihrisku užijete chvíľu oddychu. Nuž, možno áno, ale naozaj len krátku chvíľu. Lepšie je mať oči na stopkách a sledovať pohyb svojho drobca. Ak Jurko prebieha pomedzi hojdajúce sa deti, lezie na šmykľavku po kĺzavej ploche alebo sa točí na kolotoči rýchlo a bez držania, nebude ho zachraňovať žiadny dospelý. V rámci zodpovednosti za dieťa sa očakáva, že ho aj naučíte základným pravidlám správania sa na ihrisku. Najdôležitejšie je - žiadne bitie. Ďalším dôležitým pravidlom je - nehádzať piesok. Skúste si ho sami nasypať do očí. Nič príjemné, že?
Dnešná skúsenosť jednej z mamičiek na ihrisku, ktorá opisuje ako jej dieťa pohrýzlo iné dieťa a reakcia druhej matky bola nulová, len podčiarkuje dôležitosť vlastnej výchovy. Ak sa naťahovanie o hračku zmení na fyzické násilie, je povinnosťou rodiča zasiahnuť. Cieľom je naučiť dieťa, že agresia nie je cesta k riešeniu konfliktov. Každý rodič, ktorý chce vychovať dobrého človeka, vie, že bez osobného príkladu a aktívneho vysvetľovania to nejde. Matky, ktoré na ihrisku len „debatujú“ a ignorujú správanie svojich potomkov, totiž v konečnom dôsledku robia medvediu službu nielen iným deťom, ale aj svojim vlastným. Ihrisko je zrkadlom našej spoločnosti - odráža našu snahu o ohľaduplnosť, výchovu a zdravý sedliacky rozum, ktorý často chýba viac ako moderné hračky či bio-potraviny.
tags: #mama #a #dieta #na #ihrisku