Choroba dieťaťa predstavuje pre každého rodiča náročnú situáciu, ktorá si vyžaduje nielen fyzickú, ale aj psychickú odolnosť. Je dôležité prispôsobiť starostlivosť a prístup tak, aby podporovali liečebný proces a zároveň chránili celú rodinu. Od bežných jesenných ochorení až po komplexné chronické diagnózy, informácie a správny prístup hrajú kľúčovú úlohu pri zvládaní zdravotných problémov. Tento článok ponúka podrobný prehľad a praktické rady pre matky a rodiny, ako efektívne reagovať na chorobu dieťaťa, udržiavať vlastnú pohodu a zabezpečiť najlepšie možné podmienky pre uzdravenie.
Základné princípy stravovania a pitného režimu pri bežných detských ochoreniach
Počas bežných jesenných ochorení, ako je prechladnutie, viróza alebo chrípka, je dôležité prispôsobiť stravu a pitný režim dieťaťa tak, aby podporovali liečebný proces. Niekedy sa odporúča nechať dieťa aj bez jedla, ak ho odmieta. Strava počas choroby sa mení, keďže chuť na jedlo sa zhoršuje, niekedy aj celkom chýba. Je to logické, pretože telo pri trávení spotrebúva veľa energie, a hladovanie uvoľňuje energiu na boj s ochorením. Cukor spomaľuje imunitný systém, preto by sa pri chorobe nemali jesť sladké potraviny. Rešpektujte nechutenstvo dieťaťa a nenúťte ho jesť. Namiesto toho dbajte na dostatočný prísun tekutín. S výnimkou sladkých nápojov mu môžete podľa chuti dopriať vodu, čaj, riedený čerstvý džús či vývar alebo polievku.
Počas choroby dieťaťu podľa možnosti nepodávajte žiadne živočíšne potraviny, teda mäso, ryby, vajcia ani mliečne výrobky. Bežné živočíšne potraviny totiž obsahujú toxíny, ktoré by priebeh choroby len zhoršili. Výnimkou môže byť slepačia polievka, ale len vývar, mäso si odložte na obdobie zotavovania sa z choroby. Ak dieťa chce jesť, najvhodnejšia je zeleninová polievka, kurací alebo slepačí vývar, ovocie, ryža, zemiaky. Ak sa dieťa veľa potí, malo by dostávať soľ, najlepšie práve vo forme polievky alebo štipky soli do nápoja. Nedostatok sodíka je spúšťačom febrilných kŕčov, preto je dôležité dbať na jeho dostatočný prísun.
Odpočinok a rekonvalescencia - Kľúč k rýchlemu uzdraveniu
Dôležitý je aj odpočinok. Dieťa by malo byť počas choroby v pokoji, spať alebo aspoň ležať a nepozerať televíziu. Ak nechce ležať, nechajte ho hrať sa, ale nemalo by behať a skákať. Deti nedokážu dodržiavať podmienky vhodné na zotavenie sa, len čo sú z najhoršieho vonku, chcú sa hýbať. Preto je vhodné jeden až dva dni po poklese teploty ich držať v relatívnom pokoji, predčasná fyzická aktivita a prechádzky môžu viesť k návratu choroby. Nielen lieky, ale aj domáce prostredie vedia pomôcť dieťaťu rýchlejšie sa zotaviť. Rodičia by nemali zabúdať na to, že prostredie, v ktorom dieťa žije, je veľmi dôležité. Všetky deti, ktoré trpia chrípkou alebo prechladnutím, by mali veľa piť. Choré dieťa by malo mať zvýšený prísun vitamínov a minerálov, ktoré môžu dopomôcť rýchlejšiemu zotaveniu sa organizmu. Nie je ničím prekvapujúcim, že choré dieťa by malo odpočívať. Aj keď je niekedy ťažké udržať deti v posteli, mali by odpočívať čo najviac. O účinkoch kvalitného domáceho vývaru zrejme nemožno pochybovať. Lekári odporúčajú pri prechladnutí zvlhčovať vzduch v miestnosti, čo môžete urobiť buď pravidelným vetraním priestoru alebo použitím zvlhčovača vzduchu. Veľmi dôležité je pripomenúť, že najlepšia vec, ako bojovať s chrípkou či prechladnutím, je prevencia.
Choré dieťa a rozhádaní rodičia. Ako postupovať?
Dojčenie ako obranný mechanizmus a zdroj imunity počas choroby
Dojčené dieťa, samozrejme, ďalej dojčite tak, ako samo chce. Materské mlieko je aj zdrojom tekutín, preto si môže dieťa s horúčkou pýtať mliečko aj častejšie, aby si doplnilo stratené tekutiny. Umelo živené dojča, ktoré ešte nedostáva príkrmy, by malo byť naďalej vyživované tak, ako je zvyknuté. Aj keď umelé mlieko nie je ideálna potravina, počas choroby nie je vhodné začať s prikrmovaním. Bez ohľadu na to, či ide o Covid-19, chrípku, iné respiračné ochorenie, či iné ochorenie, dojčenie ako také by malo ostať zachované. Počas prekonávania choroby telo matky vytvára protilátky voči práve prebiehajúcemu ochoreniu. Protilátky sa potom dostávajú aj do materského mlieka. Dojčené dieťa je teda chránené protilátkami svojej matky, ktoré sú mu dávkované prostredníctvom materského mlieka. Je veľmi málo pravdepodobné, aby dojčené dieťa ochorelo od svojej mamy. Z praktického dôvodu je lepšie pokračovať v dojčení. Mlieko z prsníka mama musí dostať tak či tak, aby sa vyhla zápalu, a je preto jednoduchšie nechať dieťa dojčením vyprázdniť prsníky, ako tak robiť odsávačkou. Prsníky sú ako termoregulačné nádoby, ktoré zabezpečujú tú správnu teplotu pre dieťa za každých okolností.
Dojčenie počas choroby matky je tiež možné a navyše sa odporúča s dojčením neprestať. Keď je mama chorá, jej imunitný systém tvorí protilátky proti vírusom v jej tele. Tieto protilátky sa dostávajú aj do tela bábätka, a to práve prostredníctvom dojčenia. Takýmto spôsobom sa organizmus bábätka chráni pred infekciou. Je dôležité dávať na bábätko pozor, aby sa napríklad nenakazilo tým, že počas dojčenia budeme sopliť a kašľať. Čo môžeme urobiť, je jednoducho odvrátiť tvár, keď sa potrebujeme vysmrkať, alebo si ideme kýchnuť či odkašľať.
Sú určité situácie, kedy sa dojčenie počas choroby matky neodporúča. Ide predovšetkým o prípady, keď musí mama užívať lieky, ktoré pre dieťa nie sú vhodné ani bezpečné. Treba mať na mysli, že všetko, čo mama zje a vypije, sa dostáva do materského mlieka. Kým ich teda budete užívať, môžete dočasne dieťatku dávať umelé mlieko a to svoje si odsávať, aby ste predišli zastaveniu tvorby mlieka. Vždy je namieste poradiť sa s lekárom, ako postupovať, ak svoje dieťatko nechcete prestať dojčiť ani počas choroby. Vo všeobecnosti platí, že mamička môže bez obáv užívať také lieky, ktoré by užívalo aj bábätko. Pri horúčke alebo bolesti teda môžete siahnuť po analgetikách známych značiek, ktoré bežne obsahuje lekárnička v každej domácnosti s malými deťmi. Pri bakteriálnej infekcii vám lekár môže predpísať aj antibiotiká. Nikdy nezabudnite doktorovi povedať, že dojčíte. Dojčenie počas choroby je možné aj s antibiotikami. Voľnopredajné lieky proti bolesti užívajte s dodržaním návodu na dávkovanie. V prípade liekov na predpis vždy svojho ošetrujúceho lekára informujte o skutočnosti, že dojčíte. Veľmi veľa liekov je vhodných aj počas dojčenia, a lekár určite nájde vhodný liek pre vás. Väčšinu liečiva telo dokáže vstrebať a do materského mlieka sa dostanú len veľmi minimálne množstvá lieku, ktoré dieťa dokáže bez problémov stráviť.
Materské mlieko a imunita: Významu materského mlieka a budovania imunity sa venoval špeciál časopisu Dieťa. Materské mlieko chráni dojčiace sa dieťa aj pred infekciami vďaka IgA protilátkam, ktoré sa doň vylučujú. Obsahuje laktoferín, ktorý v tele dieťatka ničí choroboplodné zárodky a baktérie. Nachádzajú sa v ňom látky, ktoré potláčajú zápal. Ochrana dojčených detí pred infekciami je dobre zdokumentovaná: materské mlieko chráni pred akútnymi a dlhodobými hnačkami, infekciami dýchacieho ústrojenstva, zápalom ušiek, infekciami močového ústrojenstva, otravou krvi novorodenca a nekrotickou kolitídou, pri ktorej môže v dôsledku zápalov odumrieť bábätkám časť čreva, a ktorá je v polovici prípadov smrteľná. Výskum naznačuje, že ochranný účinok materského mlieka je tým silnejší, čím dlhšie sa dieťa dojčí. Ďalšie významné látky v materskom mlieku - cytokíny a rastové faktory - dodatočne stimulujú imunitný systém dojčaťa, pretože podporujú rast prospešných druhov mikroorganizmov v jeho čreve podľa aktuálnych potrieb jeho organizmu (vo zvýšenej miere počas choroby).
Horúčka u dieťaťa - Prirodzená obrana organizmu
Horúčka u detí je obvyklým príznakom a nepoukazuje na vážnu chorobu, pokiaľ nie je sprevádzaná väčšími zmenami vo vzhľade a správaní, či ďalšími závažnejšími príznakmi, ako sú dýchacie ťažkosti alebo strata vedomia. Výška horúčky nie je ukazovateľom závažnosti choroby. Horúčka vyvolaná infekciou nedosiahne výšku, ktorá by mohla spôsobiť trvalé poškodenie dieťaťa. Horúčky, až na výnimky, nevyžadujú lekársku starostlivosť. Sú prirodzenou obranou tela proti infekcii a mali by sa nechať prebehnúť bez liekov či iného zásahu smerujúceho k jej zníženiu. Ak je v prípade detí mladších ako dva mesiace teplota vyššia ako 38°C, lekára treba volať hneď. Navštíviť ho treba aj v prípade, ak dieťa vykazuje pretrvávajúcu apatiu, podráždenosť, nedostatok pozornosti, opakovane zvracia alebo je dehydratované.
Prevencia šírenia chorôb v detskom kolektíve
Nie je nič horšie, ako choré deti v detskom kolektíve a predsa sa táto situácia opakuje stále dookola. Opäť tu máme obdobie, kedy sa vírusové ochorenia začali množiť a chorých neustále pribúda. Mnohé mamy však chorobu svojich detí podceňujú a neváhajú poslať ich prechladnuté do školy či škôlky. A tu nastáva naozajstný problém. Ak chcete poslať svoje choré dieťa do škôlky či školy, skúste si najskôr úprimne spomenúť, ako sa cítite vy sami, keď ste chorí, keď sa vám ani z postele nedá vstať a každý pohyb je pre vás utrpenie. Podľa paragrafu 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia môže byť dieťa umiestnené v predškolskom zariadení len v prípade, že je zdravotne spôsobilé na pobyt v kolektíve, neprejavuje príznaky prenosného ochorenia, nemá nariadené karanténne opatrenia.
Príznaky ochorenia sa väčšinou u dieťaťa začnú prejavovať ešte skôr, ako vypukne v plnej sile. Môžete spozorovať zmeny v správaní, deti vedia bývať podráždenejšie, či viac unavené. Prechladnutie má miernejšie príznaky a prejavuje sa najmä smrkaním, pokašliavaním, kýchaním alebo bolesťami hlavy. Príčinou sú vírusy, ktoré sa šíria vzduchom a chorý ich prenáša rozprávaním, kýchaním alebo kašľaním.
Mnohé z nás sa domnievajú, že ak už dieťa napadla nejaká viróza, najlepšie bude zájsť k lekárovi, ktorý mu predpíše antibiotiká. S liekmi je však potrebné zachádzať veľmi opatrne. Predsa len ide o liečivo a okrem toho, že v niektorých prípadoch vedia byť pre organizmus naozaj prospešné, s ich užívaním vzniká aj niekoľko problémov. Taktiež je dôležité pripomenúť, že ak dieťa užíva antibiotiká veľmi často, organizmus si na ne zvykne. Sú infekcie, s ktorými si ani dobrý imunitný systém nevie rady a dieťa potrebuje antibiotiká. Ak sa potrebujete poradiť ohľadne konkrétneho liečiva, prečítajte si príbalovú informáciu k danej látke pred akýmkoľvek úkonom - či už je to užívanie liekov, alebo podanie vakcíny. Túto príbalovú informáciu by vám mal poskytnúť lekár pred tým, ako podpíšete informovaný súhlas a podľa platných zákonov musí byť v slovenskom jazyku. Ak vám ju lekár z akéhokoľvek dôvodu nedá, vyhľadajte si ju na internete, kde musia byť všetky príbalové informácie ku všetkým liekom a vakcínam schválenými ŠÚKL voľne dostupné. Prečítajte si čo daná vakcína alebo predpísaný liek obsahuje, aké sú kontraindikácie a aj nežiaduce účinky (NU). Všetky za aj proti si zodpovedne zvážte a podľa toho sa rozhodnite.
Psychické aspekty choroby dieťaťa a rodičovská reakcia
Choroba dieťaťa obvykle značným spôsobom ovplyvní fungovanie celej rodiny. Chorému dieťaťu sa zväčša dostáva zvýšenej starostlivosti, potrebuje pokoj, musí sa dohliadať na jeho liečbu, chodiť s ním často na lekárske prehliadky. Zdravotné problémy svojich detí trápia každého rodiča. Nechceme, aby trpeli a mrzí nás, keď musia bojovať s ľahšími či ťažšími komplikáciami. Zatiaľ čo bežný rodič zvláda tieto zmeny s prehľadom a snaží sa mu čo najskôr pomôcť, pre niektoré mamy znamená choroba detí traumu a silný psychický tlak, kvôli ktorému sa takmer zložia. Takýmto spôsobom však nemôžu prežívať všetky zmeny v ich zdravotnom stave, pretože tým škodia nielen sebe, ale aj svojim potomkom.
Kašeľ ani zvýšená teplota nie sú koniec sveta. Veľa mamičiek pristupuje k svojim deťom prehnane citlivo. Každá z nás prirodzene spozornie, keď má drobec nejaké symptómy. Vtedy mu poskytneme prvú pomoc v podobe vitamínov či čajov, ktoré ešte dokážu vyliečiť začiatky prechladnutí. Pre tieto matky sa však práve začal koniec sveta a s obavou sa pozerajú na svojho drobca, či u neho nevypukla nejaká veľmi vážna choroba. Každé kýchnutie či zvýšenú teplotu riešia so zbytočnou drámou a svoju nervozitu potom prenášajú na celú rodinu. Z druhej strany sú veľmi citlivé na to, aby ich deti netrpeli. Pritom často ide len o jednoduché choroby, ktorými si deti musia prejsť a nie sú kvôli nim nijako ohrozené. Im je však do plaču, keď musí ich drobec prekonať akékoľvek ťažkosti a kvôli tomu potom komandujú aj celé svoje okolie vrátane zdravotníkov.
Upokojte sa, zhoršujete stav dieťaťa. Nemusíme vám istotne zdôrazňovať to, že všetky vaše pocity prenášate i na vaše dieťa. Keď ste nervózne, po chvíľke sa tak začnú správať aj oni. A pokiaľ sa usmievate a ste naplnené entuziazmom, to isté môžete očakávať aj od nich. Preto keď vy prepadnete na začiatku choroby panike, budete vystresované, nahnevané a zúfalé, vašim potomkom sa z toho zhorší stav, pretože budú mať pocit, že sa deje niečo veľmi zlé. Keď sa navyše dostanete do takejto situácie, nedokážete sa o dieťa dobre postarať. Pretože vaše myšlienky sú niekde inde, takže sa nesústredíte na jednotlivé činnosti a neuvažujete triezvo o tom, čo by ste mali robiť.
Choré dieťa a rozhádaní rodičia. Ako postupovať?
Doktor Internet: Veľkým problémom týchto mamičiek je i vyhľadávanie informácií na internete. Namiesto toho, aby zašli hneď za lekárom, začnú najprv sledovať jednotlivé symptómy po rôznych i neodborných fórach. Po pár kliknutiach zistia všetky možné desivé scenáre a s obavami tŕpnu do druhého dňa, kedy sa konečne dostanú do ordinácie. Opäť s tým stresujú seba i dieťa a zhoršujú celkový priebeh choroby. Niekedy sa kvôli vlastným obavám dostávajú do takého stavu, že nedôverujú ani slovám lekára a myslia si, že im nechce prezradiť pravdu o chorobe svojho dieťaťa. V tomto momente by mal zasiahnuť i manžel, ktorý jednoducho matke zakáže vyhľadávať takéto informácie na internete a postupne ju upokojí a vyvráti jej všetky obavy.
Neexperimentujte, ale pomáhajte: Dávajte si pozor, aby ste sa kvôli vlastnej úzkosti nenechali zlákať aj na nejaké nezmyselné experimenty. Snažte sa dieťaťu pomôcť a počúvajte rady lekárov. Tie môžete skombinovať s domácimi tipmi od ostatných mamičiek, no určite nerobte zo svojho dieťaťa pokusného králika, na ktorom budete testovať veci, ktoré nie sú naozaj účinné. Matky kvôli veľkej láske k svojim deťom často urobia skratové rozhodnutia, ktoré môžu potom ľutovať. Ľúbte ich, no nezabudnite, že sa nedeje nič zlé, iba sú choré a snažte sa urobiť všetko pre to, aby ste im zmysluplne pomohli.
Aj my sme boli choré a sme tu: Keď vám už budú dochádzať dôvody, prečo sa správať normálne a nepanikáriť pri chorobe vášho drobca, stačí si spomenúť na našich rodičov. Tí nás tiež milovali, no pritom neboli až natoľko úzkoprsí. Ochoreli sme, vyliečili nás a všetko šlo ďalej. Možno je za tým všetkým i pretlak informácií, ktorý nám umožňuje dostať sa k čomukoľvek a kvôli tomu zvažujeme veľa možností, čo s nimi môže byť. Zabojujte s touto citlivosťou a pochopte, že deti sú jednoducho často choré. Prešli sme si tým i my a napriek tomu sme tu bez akýchkoľvek iných problémov, tak sa nemáte čoho báť.
Pozor na hypochondriu: Dbajte tiež na to, aby ste kvôli vašim stresom nevytvorili u detí hypochondriu. Keď podrastú a budú chápať vaše správanie, prenesie sa to i na nich. Aj oni sa začnú podvedome kontrolovať a budú trpieť rovnakou úzkosťou. Kvôli tomu budú behať za lekárom s každou maličkosťou, čiže sa z nich stanú hypochondri.
Komunikácia s dieťaťom o chorobe
Mlčanie často spôsobí viac bolesti než pravda. Deti vnímajú zmeny okamžite. Cítia napätie, smútok a obavy, aj keď o nich nikto nehovorí. Preto je dôležité, aby rodičia s nimi hovorili otvorene a s citom. Deti potrebujú cítiť, že im dospelí dôverujú. Keď im rodičia povedia pravdu, dávajú im tým jasný signál: „Veríme ti, že to zvládneš.” Ak sa dospelí snažia problémy skrývať, dieťa si vytvorí vlastné predstavy, často oveľa desivejšie než skutočnosť. Malým deťom stačí jednoduché vysvetlenie, že mama je chorá a potrebuje odpočívať, aby sa uzdravila. Starším môžeme objasniť viac: aký typ choroby má, aká je liečba a čo sa môže diať v najbližšom období. Úprimnosť nemusí znieť tvrdo. Dôležité je hovoriť s láskavosťou a porozumením. Deti potrebujú počuť, že mama síce bojuje s chorobou, ale rodina stojí pri nej. Hovorme jednoducho a pokojne: „Mama sa teraz necíti dobre, ale lekári jej pomáhajú,” alebo „Spolu to zvládneme, každý deň spravíme niečo, čo jej urobí radosť.” Deti si zapamätajú nielen slová, ale aj tón hlasu a dotyk.
Každé dieťa reaguje inak. Jedno sa rozplače, iné sa uzatvorí do seba alebo sa začne pýtať množstvo otázok. Namiesto napomínania im však dovoľme vyrovnať sa s tým po svojom. Ak sa hnevajú, nechajme ich vyrozprávať sa. Ak sa boja, objímme ich a vysvetlime, že spolu to prekonáme. Deti sa učia spracúvať emócie podľa toho, ako ich spracúvajú dospelí. Aj keď situácia vyzerá vážne, deti potrebujú počuť, že život má stále svetlé stránky. Môžeme hovoriť o tom, že mama má pri sebe ľudí, ktorí ju milujú, že ju deti môžu rozosmiať alebo jej niečo nakresliť. Niekedy nemusíme nič hovoriť. Stačí byť spolu. Sadnúť si k dieťaťu, objať ho, chytiť za ruku. Spoločné ticho môže mať väčšiu silu než stovky slov. Spoločné chvíle pri rozprávke, hre alebo len tak na gauči ukazujú dieťaťu, že nie je samo.
Vyzrievanie imunitného systému a kolektívne zariadenia
Rodičia často hľadajú príčinu v lekárovi, v nesprávnej diagnóze alebo nesprávnej liečbe. Nevyzretý imunitný systém je najčastejšou príčinou opakovaných infekcií, hlavne u malých detí. Imunitný systém má pamäťové bunky. Ak sa stretne s nežiaducim vplyvom, zapamätá si to, vytvorí protilátky a pri nasledujúcom stretnutí môže reagovať. To znamená, že je potrebné, aby dieťa nežilo v sterilnom prostredí. Je potrebné stretávať sa s priateľmi, inými deťmi, samozrejme nie chorými. Ak je však dieťa vystavené opakovane infekciám, môže sa jeho imunitný systém oslabiť a jeho reakcie nebudú na žiadanej úrovni. U týchto detí je potrebné dôsledne liečiť každú infekciu, nezanedbávať výživu a otužovanie. Ak dáme dieťa s nevyzretým imunitným systémom do kolektívneho zariadenia, môžeme očakávať, že bude častejšie choré. Z hľadiska správneho a nerušeného vyzrievania imunitného systému je vhodné dieťa zaradiť do kolektívu až vo veku 3 rokov.
Münchhausenov syndróm v zastúpení - Skrytá forma týrania
Špecifickou formou je Münchhausenov syndróm v zastúpení (by proxy), kedy sú tieto prejavy ochorení prenášané na ďalšiu osobu, ktorá je na postihnutej osobe zvyčajne závislá. Münchhausenov syndróm v zastúpení sa týka väčšinou matiek. Takéto ženy navonok pôsobia ako starostlivé a milujúce matky. V skutočnosti však svoje dieťa týrajú a využívajú k tomu dokonca aj zdravotnícky personál. Dokážu dokonca svoje deti i poškodzovať. Potom ich nechajú zbytočne hospitalizovať a operovať. Motivácia, prečo to takéto matky robia, zostáva na prvý pohľad záhadou. Lekári síce na dieťati takejto matky objektívne nenachádzajú žiadnu diagnózu, no „starostlivá“ matka sa dožaduje stále ďalších vyšetrení a robí jej dobre práve fakt, že ona je stredobodom pozornosti, hrá v danej situácii hlavnú rolu, informuje a presviedča lekárov o problémoch dieťaťa a preukazuje obetavú starostlivosť oň.
Pri dožadovaní sa konkrétnej pomoci pre svoje dieťa vystupuje matka s Münchhausenovým syndrómom v zastúpení nápadne asertívne, prejavuje výbornú znalosť medicínskej problematiky, často má aj zdravotnícke vzdelanie a svojím správaním vyzdvihuje vlastnú oddanosť a starostlivosť. Odborníci tvrdia, že takéto správanie matky je zamerané predovšetkým na získanie vlastnej pozornosti a odráža jej vlastné frustrácie, napríklad pocity nedostatku záujmu zo strany partnera alebo širšieho okolia. Povesť extrémne starostlivej matky môže zlepšiť jej znížené sebavedomie alebo traumatizujúce skúsenosti z minulosti.
Táto porucha môže mať viac foriem. Pri tých miernejších rodič len preháňa drobné symptómy dieťaťa, chodí s ním po rôznych vyšetreniach, ktoré môžu byť pre dieťa nepríjemné a bolestivé. Inokedy je dieťa často hospitalizované, čo tiež nie je nič pozitívne pre jeho psychiku. Niekedy falšuje zdravotnú dokumentáciu. Pri závažnejších prípadoch rodič manipuluje s laboratórnym materiálom tak, aby výsledky vyšli pozitívne. Pridáva do moču dieťaťa krv, cukor alebo kontaminuje stolicu dieťaťa. Najnebezpečnejšia je tá forma, keď samotná matka alebo i otec priamo dieťa poškodzuje. Môže dieťaťu dávať aj lieky, ktoré spôsobujú hnačku, lieky, ktoré spôsobujú silné upokojenie, zmeny stavu vedomia, postupne mu môže dávať jed a podobne.
Predovšetkým u malých detí je veľmi náročné tento podvod odhaliť, a to hlavne preto, lebo matka pôsobí naozaj ako veľmi starostlivá osoba. Typickým znakom týchto matiek je i to, že veľmi dobre ovládajú zdravotnícku terminológiu a veľa vecí majú podrobne naštudovaných. Vzťah s dieťaťom majú tieto matky narušený, dieťa využívajú len na napĺňanie svojich vlastných potrieb a na získanie pozornosti okolia. Deti väčšinou vždy dôverujú rodičom, a tak niektoré deti vo vyššom veku začínajú spolupracovať s matkou a dokážu dokonale symptómy predstierať a pri svojich vyjadreniach preháňať. Väčšinou vôbec matku nepovažujú za pôvodcu svojich problémov, pretože sa im javí ako veľmi milá, obetavá a starostlivá osoba. Často sa stáva, že dieťa si vytvorí predstavu, že choroba mu prináša obrovskú pozornosť zo strany matky. Najefektívnejšou liečbou „chorého“ dieťaťa je jeho odlúčenie od problematickej matky. Jeho psychika je však zväčša už nezvratne poškodená. Trpí pocitmi zníženého sebavedomia, menejcennosti, osvojuje si úlohu outsidera, deformujú sa jeho životné ambície a očakávania.
Psychika matky a zdravie dieťaťa podľa Laury Gutmanovej
Bábätká, ktoré najviac zrkadlia stavy svojej matky, pociťujú jej disharmóniu a dávajú ju najavo vlastnými zdravotnými problémami. Pri objasnení príčin chorôb Laura Gutmanová odporúča v prvom rade sa zamyslieť, či sú uspokojené základné potreby dieťaťa. Nejde len o hlad, smäd či suchú plienku, hoci tie sú rovnako dôležité. Ďalšou podstatnou záležitosťou pre matku podľa Laury Gutmanovej je, aby pracovala s vlastnými problémami. Matky by podľa nej mali v prípade potreby absolvovať aj terapiu, bez ktorej to dokonca niekedy ani nejde. Napríklad za častými nádchami a soplíkmi možno podľa nej okrem iného hľadať aj matkinu labilitu, úzkosť, skrytý plač. Choroby dýchacieho ústrojenstva často súvisia podľa nej s každodennými drobnými konfliktami. Chrípka nám akoby umožňovala povedať ostatným: Nepribližuj sa. Alergie, dnes toľko rozšírené, sú podľa Laury Gutmanovej zasa symbolom odmietania a spôsobom, ako si nepriznať agresivitu. U bábätiek môže byť kožná alergia prejavom nedostatočného fyzického kontaktu. Laura Gutmanová tiež vysvetľuje, že choroby sú niekedy prostriedkom, ako dáva dieťa najavo svoju vôľu. Viac než so synom bolo teda v tomto prípade potrebné pracovať s matkou, aby sa prestala naňho neprimerane fixovať.
Chronické ochorenia dieťaťa a dopad na rodinu
Sociológovia tvrdia, že rodina sa s chorobou svojho člena vyrovnáva horšie v prípade, ak ide o chorobu neočakávanú alebo rýchlo prebiehajúcu, pretože nemá čas na adaptáciu. Reakcie rodiny po zistení ochorenia smerujú zväčša k zmobilizovaniu síl - hľadaniu zdrojov, kto by mohol pomôcť. Ak však choroba trvá dlho, prípadne sa stav dieťaťa nelepší, začnú sa objavovať problémy. Rezervy rodiny (finančné, fyzické i emocionálne) sa vyčerpávajú a choroba naruší jej chod. Pre rodičov je choroba dieťaťa takmer vždy nesmiernym šokom a často majú aj negatívnu predstavu o ochorení ako takom, i jeho následkoch. Kým sa s novou skutočnosťou nevyrovnajú, často odmietajú diagnózu, hľadajú iných lekárov, konzultujú. Často rodičia odmietajú samotný chronický charakter ochorenia. Niekedy im v tom bráni predstava nekonečných terapií, obmedzenia života ich aj dieťaťa. Inokedy zase rodičia podľahnú tomu, akú má dané ochorenie všeobecne povesť (napr. epilepsiu stotožňujú s duševnou poruchou). Nezriedka sa rodičia za ochorenie dieťaťa obviňujú. Myslia si, že ho zavinili zlou starostlivosťou, výchovou, dedičnosťou. Rodičia reagujú rôznymi emóciami - úzkosťou, strachom, hnevom, apatiou. Emočný stav rodičom nedovoľuje, aby posúdili situáciu svojho dieťaťa objektívne a ich hodnotenie býva skreslené obavami. Sú potom ochotní veriť čomukoľvek, čo by im mohlo priniesť nejakú nádej.
Choroba mení vzťahy v rodine. Chronické ochorenie dieťaťa môže dynamizovať aj vzťahy v rodine. Dieťa sa stáva závislým na rodičoch, sú pre neho jediným zdrojom istoty. Mení sa však aj vzťah medzi rodičmi. Zintenzívnená starostlivosť o choré dieťa môže partnerov viac zblížiť alebo naopak rozdeliť - môžu sa začať i obviňovať zo zodpovednosti za vznik ochorenia. Problematickým dosť často býva aj vzťah súrodencov k chorému dieťaťu. Choré dieťa je vnímané ako privilegované, opečovávané, má rôzne úľavy a ostatní mu musia ustupovať, pretože je choré (napr. v domácich prácach). Niekedy sa kvôli chorému dieťaťu obmedzujú rodinné aktivity, či už z finančných dôvodov alebo aj kvôli časovej náročnosti starostlivosti o choré dieťa. Ak máte okrem chorého dieťaťa aj ďalšie dieťa/deti, je nesmierne dôležité venovať aj nejaký samostatný čas len jemu/im, aby aj oni vedeli, že sú pre vás dôležité. Niekedy pomôže, ak ich zahrniete do starostlivosti o chorého súrodenca, ale len ak to chcú oni sami. Niektoré deti tak novej situácii a súrodencovi viac porozumejú, iné naopak môžu mať pocit využívania. U súrodencov chronicky chorých detí boli objavené riziká emocionálnych problémov, vrátane odporu, agresívneho správania, pocitov zanedbanosti. Vo všetkých rodinách je mnoho osobnostných potrieb, na ktoré sa musí myslieť a reagovať. Väčšina rodičov hovorí, že potreby ich chorého dieťaťa sú nadradené a mali by sa uspokojovať ako prvé.
Ako pristupovať k dieťaťu s chronickým ochorením
Keď dieťa ochorie chronickou chorobou, rodičia majú obvykle tendenciu byť hyperprotektívni. Ak ste náhodou v podobnej situácii, nesnažte sa maximálne chrániť svoje dieťa a obmedzovať jeho aktivity, ak to naozaj nie je nevyhnutné. Niektorí rodičia sa naopak snažia chorému dieťaťa akoby dopriať viac (lebo veď je choré…), nechávajú ho dlho hore, doprajú mu extra jedlo (sladkosti, niečo, čo má rado a nie je to príliš zdravé…). Deti majú radi pevnú štruktúru a iné správanie rodičov, ktoré túto štruktúru narúša, ich môže zmiasť alebo vystrašiť. Rodičia by sa preto mali maximálne snažiť zachovať pôvodné rodinné pravidlá, ktoré v rodine platili pred ochorením dieťaťa.
Veľa rodičov bojuje s tým, ako s dieťaťom o jeho chorobe hovoriť. Uistite sa, že dieťatku poskytnete veku/povahe primerané informácie. Nedávajte informácií príliš mnoho, no ani nezatajujte dôležité fakty. Ak dieťa započuje rozhovor lekárov alebo rodičov so zdravotníkmi a nebude niečomu/ničomu rozumieť, môže si začať predstavovať to najhoršie a bude vydesené. Rodičia sú často prekvapení, ktorý z aspektov choroby ich dieťaťa, je preňho najťažší. Deti riešia neschopnosť/nemožnosť robiť také veci, ako pred chorobou (krúžky, kamaráti). Môžu sa cítiť izolované od školy (pomôžte deťom nachystať sa na to, čo môžu stručne povedať spolužiakom o ich chorobe a novej životnej situácii - lebo vôbec nemusia tušiť, ako na to).
Dlhodobé sledovanie rodín s chorými deťmi ukazuje, že pre ďalší vývoj choroby dieťaťa je veľmi dôležitý nielen výchovný postoj rodičov, ale aj vzťahy všetkých členov rodiny a stabilné domáce prostredie. Rodičia v strachu o dieťa ho obmedzujú aj v tých činnostiach, ktoré môže dobre vykonávať, zabraňujú mu v pohybe alebo aj v styku s ostatnými deťmi. Je dôležité starostlivo zvažovať možnosti dieťaťa a dopriať mu maximálne možné uspokojenie prirodzených potrieb, pohybu a kontaktu s okolím. Choré deti môžu svoj stav prežívať rôzne, objaviť sa môžu úzkosti i depresie. Dieťa by nemalo pociťovať, že je pre svoju chorobu nejakým vzácnym stvorením, ani že je nešťastným zajatcom liečebného režimu. Ak dochádza k obmedzovaniu zvonku, posilňuje to u dieťaťa pocit, že nie je „normálne“, čo zvyšuje jeho úzkostnosť. Niekedy sa naopak stane, že nadmerné ochraňovanie v oblastiach týkajúcich sa zdravia je kompenzované veľmi voľnou výchovou, kedy rodičia plnia každý rozmar dieťaťa - len aby sa jeho stav nezhoršil.
Choré dieťa a rozhádaní rodičia. Ako postupovať?
Hľadanie podpory a informácií pri vážnych ochoreniach
Vyrovnať sa s realitou, že zo zdravého dieťaťa je zrazu dieťa vážne choré, je veľmi náročné pre rodičov aj pre dieťa samotné. Nielen fakt, že ide o takúto vážnu diagnózu, ale aj všetko ostatné čo z toho vyplýva (vyšetrenia, liečba a s ňou spojený strach a neistota: zaberie? Nezaberie? Ako ju bude dieťa zvládať? a mnohé ďalšie veci) musia rodičia aj dieťa zvládnuť. Dieťa (najmä v mladšom veku) si možno neuvedomuje závažnosť svojej diagnózy, ale musí pretrpieť zákroky a procedúry týkajúce sa vyšetrení a liečby. A rodič, ktorý by najradšej všetko vytrpel na vlastnej koži, len aby ochránil svoje dieťa, musí uniesť pohľad na ubolené a vyčerpané dieťa, zvládnuť svoj strach z toho ako to všetko dopadne a vydolovať v sebe dostatok síl, aby bol dieťaťu oporou. Ak sa ocitnete so svojim dieťaťom v takejto situácii to čo najviac potrebujete je nebyť v nej sám a mať čo najviac informácií o tom, ako jednotlivé ťažkosti a situácie čo najlepšie zvládnuť.
Prvým zdrojom podpory by mal byť lekár vášho dieťaťa. Veľa závisí od toho, ako dobre dokáže s vami komunikovať a či má záujem nielen o liečbu diagnózy, ale aj o dieťa ako také. Či si nájde čas všetko Vám vysvetliť a odpovedať na vaše otázky. Je dôležité, aby ste rozumeli tomu, čo sa s Vašim dieťaťom deje a aby ste boli informovaní o liečebných postupoch a dostupných možnostiach liečby. Len tak môžete robiť informované rozhodnutia, ktoré budú v prospech Vášho dieťaťa.
Ďalším oporným bodom sú rodičia onkologicky chorých detí. Prechádzajú podobnou situáciou ako vy. Už len ten pocit, že nie ste v tejto situácii sami, je uľavujúci. A tiež rady a tipy od tých, ktorých dieťa je už v liečbe ďalej, ako to vaše či naopak možnosť, že vy môžete byť so svojimi skúsenosťami užitoční pre iných rodičov, vám pomôžu obdobie liečby a pobyt v nemocnici zvládnuť.
Doplnkovým zdrojom informácií môže byť internet. Ale pozor: nie všetky informácie ktoré tam nájdete sú pravdivé, preto si ich vždy overte z viacerých zdrojov. Držte sa však pravidla, že všetky odborné informácie, ktoré získate z iných zdrojov ako je váš lekár, budete konzultovať s ošetrujúcim lekárom Vášho dieťaťa. V tomto smere môžu byť internet alebo dobre mienené informácie iných rodičov nepresné či zavádzajúce. Sú však otázky a problémy, pri ktorých okrem praktických skúseností iných rodičov potrebujete aj odborné informácie: Ako pomôcť dieťaťu zvládnuť náročné vyšetrenia? Ako ho na ne pripraviť? Ako zvládnuť niektoré jeho reakcie? Ako s ním hovoriť o chorobe? Ako hovoriť o chorobe v rodine a s priateľmi? A ako zvládnuť vlastné prežívanie? - to všetko sú v starostlivosti o vaše choré dieťa dôležité témy, ale je problém nájsť o nich dostatok informácií. Ako jeden takýto zdroj informácií Vám odporúčam knihu „Keď do života vstúpi rakovina…“. Téme onkologického ochorenia dieťaťa v nej venujem vyše 20-stranovú kapitolu a sú tu aj odpovede detskej onkologičky na najčastejšie otázky rodičov.
Úprimne Vás pozývam, pripojte sa k nám, zaregistrujte sa na našu stránku a píšte svoje postrehy, vlastné skúsenosti, odporúčania, pýtajte sa a navrhujte témy, o ktorých by ste sa potrebovali niečo dozvedieť. Pokiaľ prejavíte záujem môžeme články týkajúce sa ochorenia dieťaťa zaraďovať do našich tém mesiaca pravidelne, keďže v jednom mesiaci nie je možné obsiahnuť celú problematiku.
tags: #mama #a #dieta #v #chorobe