Občianske združenie MAMILA sa dlhodobo zasadzuje za podporu dojčenia na Slovensku i v širšom európskom kontexte, pričom vychádza z najnovších vedeckých poznatkov a medicíny založenej na dôkazoch. S cieľom poskytovať rodinám spoľahlivé informácie a búrať mýty, ktoré bránia úspešnému dojčeniu, MAMILA reaguje na zavádzajúce tvrdenia a nesprávne interpretácie, ktoré sa občas objavujú vo verejnom priestore. Cieľom tohto článku je predstaviť fakty a overené informácie o dojčení, ktoré vyvracajú bežné predsudky a podporujú ženy v ich rozhodnutí dojčiť čo najdlhšie.
Oralita a psychologické aspekty dlhodobého dojčenia: Mýtus versus realita
V článku s názvom „V našom regióne dojčiť dlhšie ako jeden rok nemá veľmi zmysel“ sa objavilo tvrdenie, že po prvom roku už z imunologického pohľadu dojčenie veľmi zmysel nemá a dokonca existujú psychologické štúdie, ktoré hovoria, že u dieťaťa, ktoré je dlho dojčené, sa podporuje oralita. Podľa tohto názoru by to znamenalo, že dieťa celý život potom cíti potrebu mať niečo v ústach, a z týchto ľudí sa častejšie stávajú fajčiari alebo majú tendenciu piť, niečo si stále dávať do úst.
Dojčenie je fyziologický proces, v ktorom sa dieťa prestane dojčiť preto, že dozrelo. Práve dojčenie napĺňa potrebu satia ústami na prsníku, a toto satie na prsníku predstavuje evolučnú normu. Naplnená potreba odznie. Naopak, nenaplnená potreba, teda nedostatok satia na prsníku, sa môže niekedy transformovať a prenášať na iné náhradné formy satia. Je dôležité zdôrazniť, že dokonca aj samotný autor opisujúci v psychológii jednotlivé štádiá vývinu človeka od narodenia po smrť - Sigmund Freud (Freud, S. (1905). Three Essays on the Theory of Sexuality) - tvrdí, že práve dojčenie je potrebné na to, aby dieťa nebolo orálne fixované. V protiklade s uvedenými tvrdeniami neexistujú žiadne medicínske ani psychologické štúdie, ktoré by potvrdzovali, že dojčenie dlhšie ako rok spôsobuje orálnu fixáciu. Naopak, existuje napríklad štúdia, ktorá skúmala otázku dĺžky dojčenia a výskytu fajčenia (Raith, Erin C., 2003). Analýzu toho, ako dlho za normálnych okolností trvá dojčenie, nájdete v článku od vedkyne, ktorá sa touto otázkou dlhoročne zaoberá (Dettwyler, K., 2003).
Imunita a dlhodobé dojčenie: Kľúč k zdraviu a prežitiu
Tvrdenie, že z imunologického pohľadu má v našom geografickom pásme dojčenie naozaj zmysel maximálne do jedného roka, je v rozpore s celosvetovými odporúčaniami a vedeckými poznatkami. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) hovorí, že nielen imunita, ale dokonca životy detí je možné ovplyvniť a zachrániť dojčením. Podľa WHO a UNICEF by optimálne dojčenie mohlo každoročne zachrániť 820 000 životov detí pod 5 rokov. Tento údaj zdôrazňuje, že materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje tisícky látok, ktoré sú dôležité pre imunitný systém. Medzi ne patria protilátky proti špecifickým chorobám, s ktorými sa matka s dieťaťom stretnú, imunitné látky a faktory, biele krvinky, kmeňové bunky, neproteínový dusík, makrofágy, lyzozým, interferón a T lymfocyty, ako aj oligosacharidy. Tento rozsiahly zoznam látok, ktoré majú imunitnú funkciu, je taký dlhý, že je evidentné, že materské mlieko si zachováva svoju imunitnú hodnotu aj po prvom roku života dieťaťa.
WHO a UNICEF odporúčajú nie 1 rok dojčenia, ale:
- skoré začatie dojčenia do 1 hodiny po pôrode,
- výlučné dojčenie počas prvých 6 mesiacov života a
- začať s výživovo primeraným a bezpečným jedlom v 6 mesiacoch spoločne s pokračovaním dojčenia do 2 rokov a potom ďalej.
Tieto odporúčania zdôrazňujú, že dojčenie má dlhodobý význam pre zdravie detí. Výskumy uverejnené v medicínskom časopise Lancet v roku 2016 potvrdzujú, že zlepšenie vývinu detí a zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť vďaka dojčeniu znamená ekonomický prínos pre jednotlivé rodiny ako aj na národnej úrovni. (Horta BL et al., 2007; Oddy WH, 2002).
Fenomén "tolerančného okna" a zavádzajúce informácie o príkrmoch
Ďalšie kontroverzné tvrdenie sa týka takzvaného tolerančného okna, kde sa odporúča, aby deťom od štvrtého do ôsmeho mesiaca prišlo do kontaktu so všetkými základnými potravinami regiónu, v ktorom žije. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ako aj Európska spoločnosť pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN), sa zhodujú na tom, že výlučné dojčenie bez jedla a pitia má trvať 6 mesiacov. Tu je citát od WHO: „Medzi základné princípy pridávania jedla patrí: Začať v 6 mesiacov malými množstvami jedla a postupne množstvo zvyšovať, ako dieťa rastie. Pokračovať v častom dojčení na požiadanie do 2 rokov a potom ďalej.“ (World Health Organization: Infant and young child feeding, 2021). O tom, že sa výlučné dojčenie má trvať 6 mesiacov a to bez zmienky o imunologickom okne, hovorí aj dokument ESPGHAN z roku 2017 (Fewtrell, M. et al., 2017). Táto globálna stratégia pre dojčenskú a detskú výživu je jasne definovaná (World Health Organization, 2003; WHO, Unicef, 1981).
Nutričná hodnota materského mlieka po prvom roku: Skutočné fakty
Názor, že dojčenie po jednom roku veku u zdravého dieťaťa, schopného prijímať rozmanitú stravu, nemá ani výraznú nutričnú hodnotu, je taktiež nesprávny. Svetová zdravotnícka organizácia sumarizuje výsledky vedeckých výskumov o materskom mlieku a dojčení takto: „Materské mlieko je tiež významný zdroj energie a výživy pre deti vo veku 6 - 23 mesiacov. Poskytuje polovicu alebo viac ako polovicu energetických potrieb dieťaťa vo veku 6 - 12 mesiacov a tretinu energetických potrieb v rozpätí 12 - 24 mesiacov. Materské mlieko je tiež kriticky dôležitým zdrojom energie a výživy počas ochorení.“ (World Health Organization: Infant and young child feeding, 2021). Materské mlieko aj po 1. roku života dieťaťa neprestáva byť materským mliekom. Má mimoriadnu nutričnú hodnotu, obsahuje minerály, vitamíny, bielkoviny a tisícky ďalších látok, ktoré podporujú rast a rozvoj dieťaťa. Málokedy ľudia vedia, že materské mlieko pokrýva ešte v 3. roku života ešte veľkú časť potreby vitamínu A, a to vo väčších dávkach ako predtým.
Okrem toho WHO uvádza, že deti a dospievajúci, ktorí boli ako malé deti dojčení, majú nižšiu pravdepodobnosť, že budú mať nadváhu alebo budú obézni. Zaujímavosťou je i to, že WHO hovorí, že dojčenie nad 1 rok nielenže prospieva dieťaťu, ale má význam aj pre zdravie dojčiacej ženy: „Dlhšia dĺžka dojčenia prispieva k zdraviu a kvalite života matiek: znižuje riziko rakoviny vaječníkov a prsníka.“ (World Health Organization: Infant and young child feeding, 2021). Dojčenie taktiež prispieva k zlepšeniu inteligencie, vzdelanostnej úrovne a príjmu v dospelosti (Victora, C. G. et al., 2015).
Univerzálne odporúčania WHO: Mýtus o "krajinách tretieho sveta"
Jedným z často opakovaných mýtov je, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) musela svoje odporúčania o dojčení vytvoriť ako koncept pre krajiny tretieho sveta, a že „naše podmienky“ sú iné, keďže tu máme rozmanitú stravu. Svetová zdravotnícka organizácia nikde vo svojich materiáloch neuvádza, že by svoje odporúčania o dojčení „musela“ vytvoriť ako koncept pre krajiny tretieho sveta a že „naše podmienky" sú iné. (World Health Organization: Breastfeeding). WHO zadáva všetkým krajinám sveta, vrátane Slovenska, povinnosť monitorovať a zasielať štatistiky o dojčení do veku 2 rokov dieťaťa (Bagci Bosi, A. T. et al., 2016; WHO, 2008; WHO, 2018; WHO, UNICEF, 2019; UNICEF, 2021).
Dĺžku dojčenia definuje Svetová zdravotnícka organizácia pre celý svet rovnako bez toho, aby Slovensku udelila výnimku, a to v tomto znení: „WHO a UNICEF odporúčajú, aby sa deti začali dojčiť v prvej hodine po pôrode a boli výlučne dojčené počas prvých 6 mesiacov života - to znamená, nepodávajú sa žiadne jedlá alebo tekutiny, ani voda. Bábätká by mali byť dojčené na požiadanie - tak často, ako dieťa chce, vo dne i v noci. Nemali by sa používať žiadne fľašky, náhrady prsníka či cumlíky. Od veku 6 mesiacov by mali deti začať jesť bezpečné a primerané doplnkové jedlo, pričom sa pokračuje v dojčení do dvoch rokov a potom ďalej.“ (World Health Organization: Breastfeeding; Skouteris, H. et al., 2014).
Prečo je umelé mlieko na Slovensku tak rozšírené? Zlyháva podpora dojčenia
Na Slovensku je umelé mlieko dostupné, nie je ho problém kúpiť a použiť. Problém je, že ženy na Slovensku sú do použitia umelého mlieka dotlačené okolnosťami, pretože zlyháva pomoc s dojčením. Otázka preto stojí inak: Čím to je, že 61 % detí na Slovensku dostane umelé mlieko už v pôrodnici? Z tohto čísla vyplýva, že umelé mlieko sa nepoužíva preto, lebo je potrebné, ale preto, že sa jeho použitím nahrádza čas strávený pomocou ženám pri dojčení, nahrádzajú sa ním správne informácie podávané ženám, vykrývajú sa ním dezinformácie o dojčení a ospravedlňuje sa tak nedostatok zručností na pomoc ženám s dojčením. To, že ženy chceli dojčiť a nemohli, je to, čo ich tak veľmi zraňuje. Trápi ich, že miesto pomoci s dojčením tak, aby dojčenie bolo jednoduché, dostanú odporúčanie na kŕmenie umelým mliekom, hoci pred pôrodom túžili dojčiť. Nevedia, kam nasmerovať svoje sklamanie a smútok - a tak usúdia, že dojčenie je nespoľahlivé, že dojčenie ich zradilo. Zradili ich ľudia a okolie, od ktorých očakávali pomoc. (Victora, C. G. et al., 2016; Rollins, Nigel C. et al., 2016).
WHO a UNICEF vo februári 2022 upozornili, že viac ako polovica rodičov a tehotných žien je vystavená agresívnemu marketingu mliečnych prípravkov (WHO, UNICEF, 2022). Nedostatok podpory dojčenia v nemocniciach sa nezlepšuje, ako ukazuje prieskum Ženských kruhov a MAMILY z marca 2022. Globálne trendy a vzorce predaja komerčných mliečnych prípravkov naznačujú bezprecedentný prechod vo výžive dojčiat a malých detí (Baker, P. et al., 2016). Nedávny prieskum v Nemecku (Theurich, M. A. et al., 2024) dokonca ukázal, že 93 % výrobcov dojčenských fliaš používa falošné, nepravdivé, nevhodné alebo zavádzajúce tvrdenia v reklame, pričom 73 % fliaš je opisovaných ako rovnocenných s dojčením a 78 % spájaných s falošnými tvrdeniami o prospešnosti pre zdravie bábätka. Až 62 % reklám tvrdí, že fľaše znižujú riziko koliky, grckania, bolestí bruška, refluxu či plynnatosti, čo je nevedecké a nepravdivé tvrdenie.
Misia a činnosť o.z. MAMILA: Podpora rodín a vzdelávanie verejnosti
Hlavnými cieľmi občianskeho združenia MAMILA je podpora dojčenia prostredníctvom pomoci rodinám pri dojčení, organizovanie kurzov pre zdravotníkov, informovanie o dojčení verejnosť, vzdelávanie a združovanie profesionálnych laktačných poradkýň. MAMILA pôsobí na celom Slovensku, ako aj v Českej republike, Írsku, Holandsku a niektorých iných krajinách EÚ. Poradkyňa môže prísť za ženou domov alebo sa stretnúť v priestoroch, ktoré klientke vyhovujú.
Práca laktačných poradkýň MAMILY spočíva v sprevádzaní rodín počas celej dĺžky trvania dojčenia. Už v tehotenstve poradkyňa môže pripraviť rodinu na dojčenie. V období tesne po pôrode, ale aj v ďalších mesiacoch a rokoch dojčenia, poradkyne pomáhajú ženám riešiť rôzne problémy s dojčením formou individuálneho poradenstva. Podporu a pomoc s dojčením môžu rodiny počas obdobia dojčenia nájsť aj v podporných skupinách dojčenia, kde sa stretáva viacero žien s deťmi a spoločne s poradkyňou sa rozprávajú o tom, čo ich konkrétne zaujíma o dojčení a navzájom zdieľajú skúsenosti a podporujú sa v dojčení. MAMILA je občianske združenie, ktoré poskytuje profesionálnu pomoc, poradenstvo a podporu počas celej doby trvania dojčenia. Veľmi dobre rozumieme frustrácii matiek, ktoré sa rozhodnú dojčiť a zistia, že iba rozhodnutie nestačí. Potrebujú, aby im niekto skutočne pomohol. Takúto pomoc poskytujú laktačné poradkyne združené v o. z. MAMILA, ktoré vzniklo 9. augusta. Sme profesionálny tím s nadšením pre dojčenie. Stojíme za vami, podržíme vás, prinesieme vám nádej a úľavu. Nebudete v tom samy. Prinášame pomoc, poradenstvo, vzdelávanie, zasadzujeme sa za zmenu legislatívy a suplujeme štát.
Nenahraditeľná hodnota dojčenia: Viac než len výživa
Dojčenie je nenahraditeľné a dôležité pre normálny vývin každého dieťaťa. Navyše je omnoho viac než len materské mlieko. Dojčenie sa skladá z dvoch častí - z materského mlieka a zo satia na prsníku. Oboje sa nedajú nahradiť a oboje sú dôležité pre normálny vývin dieťaťa. Dojčenie je dôležité pre zdravie matky aj dieťaťa a okrem toho spĺňa mnohé funkcie, ktoré nič iné nespĺňa. Dokáže dieťa uspať, upokojiť, zvýšiť alebo znížiť teplotu, pomôcť pri chorobe, rozvíjať mozog, rozvíjať ústnu dutinu a rozvíjať vzťah matky a dieťaťa.
Dojčenie je dôležité podporovať počas celej dĺžky trvania. Malo by sa stať normou, že deti sú dojčené omnoho dlhšie, ako si bežne predstavujeme. Pritom by malo byť bežné, že o dojčení uvažujeme v rokoch a nie v mesiacoch, pretože dieťa, ktoré je dlhodobo dojčené, vďaka dojčeniu ešte stále získava cukry, tuky, bielkoviny a imunitné faktory, ktoré sú v materskom mlieku prítomné v 2. a 3. roku života ešte vo väčších dávkach ako predtým. Dojčenie má aj mnohé iné funkcie, ktoré sú aj pre staršie dieťa mimoriadne dôležité.
Pre ženy môže byť užitočná kniha "Praktický návod na dojčenie", s množstvom fotografií a praktických návodov ako postupovať v prevencii, ale aj v riešení základných problémov pri dojčení. Okrem toho je výborné, ak klientka kontaktuje ešte pred pôrodom poradkyňu pri dojčení, od ktorej sa môže dozvedieť, aké sú základné kroky, ktoré povedú k najlepšiemu možnému začiatku dojčenia a ako pokračovať v dojčení v ďalšom období.
Každá žena by mala prichádzať do pôrodnice s niekoľkými základnými vedomosťami. Prvou je ako zistiť, čo bábätko na prsníku robí - ako jasne rozlíšiť pitie a ako posúdiť výdatnosť pitia. Takto sa vie sama pri pohľade na bábätko na prsníku presvedčiť, že bábätko dobre pije a získava dostatok mlieka. Žena by ďalej mala vedieť, ako môže pomôcť tomu, aby bábätko na prsníku pilo hneď po narodení. Bábätko by si malo okamžite po narodení položiť nahé na brucho matky, kde sa mu poskytne čas, počas ktorého sa začne séria dejov vedúcich k tomu, že sa bábätko začne plaziť k prsníku, nájde bradavku a prisaje sa k prsníku. Ďalej by žena mala vedieť, ako môže správnou polohou pomôcť bábätku, aby sa prisávalo k prsníku správnym spôsobom. Toto je kľúčové pre to, aby ženu dojčenie nebolelo a aby dieťatko získavalo dostatok mlieka. Dojčeniu v prvých dňoch veľmi napomáha intenzívny fyzický kontakt bábätka s matkou, ideálne koža na kožu.
Strava dojčiacej matky a frekvencia dojčenia
Dojčiace matky nemá zmysel paušálne obmedzovať v strave. Na vylúčenie nejakej konkrétnej potraviny treba mať konkrétny dôvod. Väčšina odporúčaní je v skutočnosti založených na mýtoch. Dojčiaca matka môže pokračovať v konzumácii strukovín, kapustovín, ovocia, zeleniny, čerstvého chleba či iných potravín, ktoré sú mylne považované za nevhodné.
Lepšie ako o dojčení na požiadanie je hovoriť o dojčení podľa potrieb dieťaťa. Matka by mala bábätko dojčiť vtedy, keď má o dojčenie záujem. Bežná predstava je, že dojčenie bábätku poskytuje mlieko na zasýtenie, a teda že by sa malo dojčiť v nejakých intervaloch. Je málo známe, že dieťa si na prsníku uspokojuje mnohé iné funkcie. Satie na prsníku reguluje dýchanie, srdcovú činnosť, telesnú teplotu, znižuje hladiny stresových hormónov, prežívanie bolesti, rozvíja mozog - toto všetko nie je možné organizovať do určitého režimu.
Ak sa matky pýtajú na to, či majú dojčiť z jedného alebo z oboch prsníkov, kľúčová informácia, ktorú potrebujú poznať je, kedy bábätko pije a či pije dostatočne. Ak toto vedia, majú vedieť, že dieťa treba nechať dopiť jeden prsník, pomôcť mu vypiť viac mlieka stláčaním prsníka a ak už nepije viac aj napriek stláčaniu, vtedy je vhodné ponúknuť druhý prsník.
Je úplne v poriadku, ak sa dieťa počas celej dĺžky dojčenia dojčí aj v noci. Dieťa v noci neprecitá len na dojčenie. Precitá, pretože do určitého veku potrebuje pomoc rodiča s prechodom do ďalšej spánkovej fázy. Toto je normálna potreba dieťaťa, rovnako ako je normálna potreba dieťaťa jesť alebo vylučovať. Pre matku, ktorá sa snaží dieťaťu túto potrebu napĺňať, dojčenie poskytuje najpohodlnejší spôsob, pretože dojčenie v noci pomáha dieťa rýchlo uspať a matka môže pokračovať v spánku akonáhle dieťa dá k prsníku. Postupne nastane čas, keď to dieťa samo od seba nebude dojčenie v noci potrebovať. Jednou z funkcií dojčenia je aj pomôcť dieťatku sa dostať do stavu pohody, v ktorom sa mu ľahko zaspáva. Tak, ako každé zdravé dieťa prirodzene vo svojom vývine speje k tomu, aby začalo chodiť, tak každé dieťa speje k tomu, aby sa časom naučilo zaspávať a spávať samo. Je vhodné a pre matku jednoduché používať na uspávanie v čase, kedy to dieťa ešte samo nedokáže, aj prsník.
Riešenie bežných problémov pri dojčení: Predchádzanie a liečba
Ženy nerobia chyby. Ženy narážajú na nepodporu, protichodné informácie a spoločnosť, ktorá nemá dojčenie zažité ako normu. Problémom ako zápal prsníkov alebo poškodené bradavky sa dá predísť. Bradavka je pri správnom prisatí chránená pred poškodením. Preto kľúčovým bodom je úprava polohy a prisatia bábätka a stláčanie prsníka, vďaka ktorému bábätko vypije viac mlieka. Zápal prsníka si takisto vyžaduje konzultáciu s poradkyňou a znovu úpravu polohy a prisatia. Dojčenie je dôležitou súčasťou liečby tohto stavu, urýchli liečbu, matka môže ďalej dojčiť, aj ak má horúčku, aj ak užíva antibiotiká, hoci je dobre vedieť, že väčšina z týchto stavov si liečbu antibiotikami nevyžaduje - toto je dobré riešiť individuálne s poradkyňou.
Niet pochýb, že pre dieťa s refluxom je dôležité, aby bolo dojčené, a je zrejmé, že nie každé dieťa, ktoré grcká mlieko, má reflux. Zlepšením prisatia a úpravou dojčenia dokážu poradkyne matkám týchto detí pomôcť. Prvé štyri týždne by za bežných okolností výlučne dojčené deti mali kakať niekoľkokrát do dňa. Vzorec kakania sa potom môže meniť a sú niektoré deti, ktoré kakajú v určitých intervaloch. Toto je normálne za predpokladu, že výborne pijú z prsníka, vo všeobecnosti sú spokojné a prospievajú.
Odsávanie nie je povinnou súčasťou dojčenia, niektoré matky môžu potrebovať odsávať, ak je na to dobrý dôvod, napríklad neprisávajúce sa bábätko. Odsávanie je príliš veľa práce navyše na to, aby sa robilo bezdôvodne. Odsávanie by matka mala robiť vždy až na odporúčanie poradkyne. Pre prevenciu zápalu prsníka či pre udržanie tvorby mlieka sú potrebné iné kroky, nie odsávanie prsníka. Ak matky potrebujú zvýšiť tvorbu mlieka, často používajú postupy, ktoré nie sú efektívne, ako napríklad pitie veľkého množstva tekutín alebo špecifická strava. Základom pre dobrú tvorbu mlieka je dobré prisatie, pretože vtedy bábätko získava maximálne množstvo mlieka, ďalej stláčanie prsníka a potom existujú terapeutické prostriedky, ktoré pomáhajú, ktoré im poradkyňa pri dojčení dokáže odporučiť na základe vyhodnotenia dojčenia.
Ženy hovoria buď o postupnej alebo náhlej strate mlieka. Tvorba materského mlieka odráža to, čo sa s dojčením deje. Väčšina situácii, v ktorých sa vysloví tento záver, v skutočnosti odráža to, že vplyvom neefektívnych postupov sa znižuje tvorba mlieka do bodu, v ktorom dieťa začne na znížený tok mlieka reagovať odmietaním prsníka alebo iným správaním, ktoré si ľudia vysvetlia tak, že sa mlieko stratilo. Toto je situácia, ktorú je dobre prekonzultovať osobne s poradkyňou. Náhla strata mlieka je niečo o čom sa veľmi často hovorí, ale môže to byť raritné a navyše málokto vie, že existuje účinný prostriedok ako to napraviť.
Až na raritné výnimky, ženy môžu dojčiť, málokto vie, že aj ženy, ktoré nemajú dostatok mlieka, môžu dojčiť, pretože dojčenie je viac než len príjem materského mlieka a dojčenie ženy najčastejšie vzdávajú preto, lebo nadobudnú dojem, že nemajú dostatok mlieka a tým pádom si myslia, že toto je koniec dojčenia. A taktiež dokážeme pomôcť aj ženám, ktorých dieťa sa neprisáva tak, aby sa dojčilo. Tvrdenie o "laktačnej psychóze" je nesprávny termín, ktorý je v psychiatrii prekonaný. Dojčenie a psychotické stavy spolu nesúvisia. Dojčenie je pre matky s touto poruchou aj pre ich deti veľmi dôležité. Žena sa popritom potrebuje liečiť. Dojčenie jej stav zlepšuje, nie zhoršuje.
Sledovanie pitia bábätka na prsníku dáva omnoho lepší obraz o tom, či je dojčenie postačujúce. Váženie pred dojčením a po dojčení je nepresná metóda a nemá výpovednú hodnotu. Kolostrum je materské mlieko, ktoré pije novorodenec v prvých dňoch po narodení. Matke sa materské mlieko začína tvoriť už počas tehotenstva a do pôrodnice prichádza s pripraveným mliekom v prsníkoch. Na to, aby ho bábätko získalo je potrebné podporiť správne prisatie bábätka - samoprisatím po pôrode a asymetrickým prisatím v ďalších dňoch po pôrode, fyzickým kontaktom koža na kožu.
Dojčenie na verejnosti: Prečo sa zaň nehanbiť?
Často počuť argument, že dojčenie mimo domu je v poriadku, pretože „matky môžu dojčiť mimo domu - veď ja si tiež dám bagetu na ulici, keď som hladná.“ Ale vysvetľuje tento argument realitu dojčenia? Prečo sa potrebuje dojčiť mimo domu aj 2-ročné dieťa? Prečo sa vlastne 2-ročné dieťa vôbec potrebuje dojčiť? Veď už dávno môže všetko jesť. Odpoveď je jednoduchá: dojčenie je omnoho viac než len materské mlieko. Pitie mlieka tvorí veľmi malú súčasť toho, prečo sa deti dojčia, bez ohľadu na to, či ide o malé bábätko alebo staršie dieťa.
- Dieťa sa dojčí, pretože sa udrelo. Dojčenie znižuje prežívanie bolesti. Znižuje hladiny stresových hormónov. Upokojuje dýchanie. A srdcovú činnosť. A to je presne to, čo dieťa, ktoré cíti fyzickú bolesť, potrebuje. A udrelo sa teraz. Nepočká, kým prídete domov, ani kým možno nájdete miestnosť pre dojčiace matky na druhom konci mesta.
- Toto dieťa sa dojčí, pretože je nútené čakať. Čakať dve hodiny napríklad počas cestovania lietadlom je situácia, ktorej sa desia mnohí rodičia.
- Vďaka dojčeniu môže byť matka s dieťatkom na hodinu trvajúcej omši a pritom sa jej zúčastniť nielen fyzicky, ale byť aj duchovne prítomná, a súčasne poskytnúť dieťaťu to, čo potrebuje. Dojčenie poskytuje jednoduchý spôsob ako dieťa zabaviť a pritom neobťažovať okolie jeho plačom alebo hysterickým záchvatom.
- Toto dieťa sa dojčí, pretože už sa blíži čas, keď potrebuje spať. Jednou z dôležitých funkcií dojčenia je uspať dieťatko a pomôcť mu vydržať spať a neprebudiť sa. Využívať všetky funkcie dojčenia je jednou z podmienok úspešnosti dojčenia z dlhodobého hľadiska. Dojčenie poskytuje matke jednoduchý nástroj ako dieťa uspať kdekoľvek a kedykoľvek - všade, kde potrebuje ísť.
Čo ľudia okolo? „Ako k tomu prídu, že sa musia pozerať na dojčiace sa dieťa?“ „Sú čudné matky, ktoré dojčia mimo domu, alebo ľudia, ktorým to prekáža?“ Človek je sociálny tvor. To znamená, že jeho predstavu o tom, čo je normálne, formuje spoločnosť, teda to, čo okolo seba vidí. V oblasti dojčenia sme sa tak dostali do kurióznej situácie: Dlhé tisícročia dojčenie bolo a stále je prirodzeným spôsobom výživy detí a starostlivosti o ne. Dojčenie je normálne a dôležité. Napriek tomu dojčenie prestalo byť vidieť, ľudia ho nemajú pred sebou. Deti prestali byť dojčené. Hoci 98 % matiek zamýšľa dojčiť, reálne dojčí ešte po šiestom mesiaci len veľmi malá skupina matiek. Dojčenie sa stráca. Ak matky dojčia aj staršie deti, tak ich dojčia doma, kde ich nikto nevidí, nie je bežné vidieť či vedieť o tom, že deti kedysi boli dojčené 3 - 5 rokov. A keďže je človek sociálny človek, začal za normálne považovať nedojčenie, teda kŕmenie fľašou umelým mliekom. Starostlivosť o bábätko v predstavách našej spoločnosti zahŕňa kŕmenie bábätka v určitých intervaloch, uspokojenie sacieho reflexu cumlíkom (dokonca do takej miery, že keď sa dieťa dojčí či uspáva na prsníku, tak sú ľudia, ktorí matke povedia, že dieťa používa jej prsník namiesto cumlíka), samostatné spanie v postieľke a v kočíku. Toto robila ešte predchádzajúca generácia s takmer všetkými deťmi, toto sme sa učili robiť počas celého detstva pri hre s bábikami.
A tak sme sa dostali do situácie, keď je síce dojčenie normou, ale spoločnosť ho ako normu reálne nevníma. A preto je úplne pochopiteľné aj to, že verejnosť vníma dojčenie ako niečo zvláštne a zamýšľa sa nad tým, či dojčenie vôbec patrí aj mimo domov. Nesprávne sme začali považovať dojčenie za niečo „intímne“. Prestali sme úplne vidieť staršie dojčené deti. Ženy, ktoré normálne dojčia svoje dieťa aj ďalej, sa často stretávajú s tým, že ich považujú za nie úplne normálne, prípadne si ľudia myslia, že matky vnucujú dojčenie deťom, ktoré už dávno dojčenie nepotrebujú.
V súčasnosti sú každý rok tisíce matiek sklamané, frustrované, zúfalé a ich túžba dojčiť svoje dieťatko sa rozplynie, pretože napriek tomu, že dojčenie považovali za prirodzené a intuitívne, narazia v živote na prekážky, ktoré im dojčenie znemožnia: narážajú na neznalosť, nevedecké informácie, neochotu, nedostatok času a pomoci, nedocenenie, odsudzovanie, bagatelizovanie dojčenia, zastrašovanie, vnucovanie umelej výživy, všade prítomnú reklamu na umelú výživu, nedostatok pozitívnych vzorov, ako aj na priepasť medzi generáciou súčasných babičiek, ktoré nedojčili, a generáciou súčasných matiek, ktoré sa o dojčenie znovu pokúšajú.
Deti sa dojčia priemerne 3 - 5 rokov, ak na to dostanú šancu. Počas tohto obdobia im dojčenie neposkytuje len materské mlieko. Dojčenie je materská starostlivosť, ktorá deťom pomáha napĺňať množstvo potrieb. Matka, ktorá dojčí, sa stará o dieťa tak, ako sa matky starali o deti počas celej evolučnej histórie ľudstva. Ak chceme pomôcť matkám, aby sa ich zámer dojčiť svoje dieťa po pôrode, nestretol s neprekonateľnými prekážkami, podporiť dojčenie mimo domu je jeden z dôležitých krokov. Návrat k dojčeniu mimo domu je jedným z mnohých krokov, ktoré pomôžu matkám byť úspešnejšie v dojčení. Všetky matky, ktoré teraz mimo domu dojčia, pomáhajú budúcim matkám ukázať okoliu, že dojčenie nie je o jedle či pití. A raz sa možno dostaneme do podpory, akú zažívajú matky v krajinách, kde dojčenie ešte stále je normou.
Prečítajte si napríklad skúsenosti jednej matky z Kanady o tom, ako žila pár rokov v Mongolsku a popritom dojčila svojho syna Caluma: „Ak som dojčila v parku, staré mamy ma zásobovali príhodami o tuctoch detí, ktoré dojčili. Ak som dojčila na zadnom sedadle taxíka, šoféri mi do spätného zrkadla dávali palec hore a uisťovali ma, že Calum vyrastie v neporaziteľného zápasníka. Ak som kráčala po obchodnom centre držiac syna v náručí, obchodníci mi pomohli prejsť cez dvere a povedali mu: „Na zdravie“. Namiesto toho, aby sa odvracali, ľudia sa nakláňali ku Calumovi a dávali mu božtek na líčko.“ Pokojne dojčite teda všade, kde to dieťa potrebuje. A nie je potrebné dojčiť „diskrétne“. Nech je dojčenie konečne znova vidieť. Nech ho vidia deti - budúca generácia matiek a otcov. Deti, ako malá Lenka, ktorá potom, čo sa jej mamička popálila pri varení, povedala: "Daj si mliečko, nebudeš mať bo." Generácia ľudí, ktorí môžu konečne chápať, prečo sa vlastne dieťa dojčí a ako dojčiť podľa jeho potrieb. Tak ako bolo vidieť vždy až do nedávnej doby.
Výsledky diskusie o dojčení mimo domu na sociálnej sieti na otázku „Prekáža vám, keď ženy dojčia mimo domu?“ ukázali množstvo povzbudivých reakcií plných podpory pre dojčiace matky:
- Zuzana: „Je to úplne normálna prirodzená vec. Viacej nahoty vidieť v bulvári.“
- Michaela: „Je smutné, že toľko pobúrenia, či odsúdenia sa nedostáva aj všetkým časopisom, reklamám, či stupídnym TV programom so samoúčelnou nahotou, a pritom dojčenie z prsníka, ktorý poskytuje dieťaťu bezpečie a istotu a potravu, je vecou, o ktorej treba diskutovať, či to vôbec patrí aj mimo domov … Každý vidí, že dojčím, no pri tom nie som viac odhalená, ako ktorákoľvek iná žena, ktorá ide s výstrihom po meste.“
- Erika: „Odvraciam zrak, ale to len preto, aby mali mamičky súkromie. Inak je to úplne normálna vec, jediné, čo je vidieť, je kúsok prsníka, tak ako na kupku.“
- Anonymná matka: „Ja som nikdy svoje deti nedojčila a tichučko som závidela mamičkám, ktoré svoje deti dojčili, kde prišlo. Ja som musela zháňať kade-tade, keď som bola mimo domov, aby mi niekto zalial mlieko a ešte ho aj ochladil. Dojčiace maminy - palec hore.“
- Janka: „A keď niekto vytiahne na verejnosti fľašku s mliekom a začne ním kŕmiť dieťa, to je normálne? Potom musí byť normálne aj „vytiahnuť“ prsník a nadojčiť svoje dieťatko. Ja som za dojčenie kdekoľvek a kedykoľvek. Keď sa niekomu nepáči, nech sa jednoducho nepozerá!“
- Simona: „Neviem, čo je príjemnejšie, či počúvať plačúce bábä, ktoré znepríjemní čas všetkým ľuďom naokolo alebo pohľad na mamu, ktorá kŕmi dieťa. Veď koniec koncov, nemusíte sa pozerať.“
- Iveta: „Ja som absolútne za! Čo budem celé dni sedieť doma alebo sa chodiť venčiť na dve hodiny?“
- Zita: „Prvýkrát, keď som potrebovala dojčiť mimo domu, mala moja dcérka mesiac a boli sme na príprave na krstiny. Pred farárom mi to bolo nepríjemné, tak som sa ho pýtala, kam môžem odísť nadojčiť. On mi ukázal na sochu madony a povedal, že dojčiaca žena je to najkrajšie, čo Boh stvoril, že pri dojčení sa každá žena stáva madonou a nie je prečo to skrývať. Od tých čias som dojčila sebavedome kdekoľvek a kedykoľvek.“
Do diskusie sa zapojilo aj pozoruhodné množstvo mužov a ešte zaujímavejšie bolo, že všetky ich reakcie smerovali k podpore dojčiacich matiek:
- Vlado: „Neviem, čo je na tom zvláštne. Je to úplne normálne. Nepozastavoval by som sa nad tým, dnes už sú ženy bežne „hore bez“ mimo domu napr. na kúpalisku, čo je teda na tom, ak sa prsia použijú na svoj prvotný a najdôležitejší účel.“
- Štefan: „Je to úplne normálne a prirodzené a kto to nedokáže pochopiť, nech si trhne nohou.“
- Oliver: „Normálka, len Slováci sú 100 rokov za opicami.“
- Marek: „Veď dieťa treba nakŕmiť, keď je hladné.“
- Vik: „Mne sa to nepáči, ale nebudem to nikomu vytýkať.“
- Marek: „Je to normálne a krásne.“
- Peter: „Až na výnimky bol snáď každý kratšie či dlhšie dojčený, tak prečo by to malo niekoho pohoršovať?“
- Ján: „Ak to niekomu prekáža, nech sa nepozerá.“
- Andrej: „Ako hotdog na stojáka vo vlaku. Tiež je to normálne a nik od vás neodvracia zrak len preto, že jete.“
- Matej: „Úplne prirodzená súčasť života.“
- Martin: „Je to milé. Je v tom kusisko lásky.“
- Kovi: „Je to prirodzené. Čo je prirodzené, to je krásne. Prekážať to môže len tomu, kto potlačí svoju vlastnú prirodzenosť, resp. nechal si ju potlačiť od okolia.“
- Paľo: „Ak niekto v dojčení nachádza čosi intímne, so sexuálnym podtónom, nebodaj pohoršujúce, nemá všetkých pokope. Je to normálna záležitosť, je to dané od prírody. A ak za tým niekto hľadá niečo iné, nemusí predsa na dojčiacu matku civieť. Stačí otočiť hlavu na opačnú stranu, pochybujem, že aj tam by videl ďalšiu dojčiacu matku. V bulvári je nahoty (a to veľmi vulgárnej) ešte viac a kúpiť si ho môžu aj deti (a to tu nikoho nepohoršuje).“
- Tomáš: „Mňa fascinujú tie negatívne názory na dojčenie mimo domu kvôli tomu logickému faux pas, ktoré naša spoločnosť vytvára - stačí sa pozerať na billboardy, na obálky časopisov, na televíznu stanicu - takmer všade je nahota, pomaly pornografia, ale ľuďom prekáža dojčenie. To je pre mňa maximálne zvrátené a jediné, o čom to vypovedá, je zaostalosť našej spoločnosti.“
- Ján: „Absolútne mi to neprekáža. Neodsudzujem to, je to krásny pohľad, pokiaľ sa aj dotyčná dáma nehanbí mimo domu - veľký palec hore.“
Nie všade je dojčenie mimo domu zvláštnosťou. Barbora napísala: „Deväť mesiacov som žila v Južnej Afrike a dojčiace ženy mimo domu bolo niečo tak prirodzené a normálne, že je pre mňa veľmi zvláštne vidieť u nás ľudí, ktorí sa nad tým pozastavujú.“ Práve to, že dojčíte mimo domu pomáha tomu, aby aj naša spoločnosť časom bola spoločnosťou, kde dojčenie bude normou.
Kedy je umelé mlieko naozaj potrebné? Mýty vs. medicínske indikácie
Umelá výživa sa v dnešnej dobe stala takou bežnou, že sa používa vo vysokom percente bábätiek, pri ktorých to nie je potrebné. Deje sa to preto, že ženy nedostávajú funkčné riešenia pri svojich problémoch s dojčením. Okrem toho tiež dostávajú nesprávne informácie a bežne potom ľudia nadobudnú pocit, že je dlhý zoznam okolností, za ktorých sa dojčiť nedá alebo nesmie.Existujú situácie, ktoré sú dôvodom na to, aby bábätko dostávalo umelé mlieko, avšak tieto prípady sú relatívne zriedkavé. Tieto dôvody možno rozdeliť do troch kategórií:
1) Medicínsky akceptovateľné dôvody na podávanie umelej výživy:
- Po prvých pár dňoch do prvých pár mesiacov, ak je dočasne alebo trvalo znížená tvorba materského mlieka, ktorá spôsobuje neprospievanie a pri ktorej sa tvorbu mlieka nepodarilo zvýšiť a zároveň nebolo možné zabezpečiť materské mlieko z banky mlieka.
- Po prvých pár mesiacoch nie je umelá výživa potrebná, ak je dieťa čiastočne dojčené a zároveň prijíma dostatok rozmanitých príkrmov.
- Dieťaťu, ktoré bolo kŕmené výlučne umelou výživou, začíname podávať príkrmy od 4. mesiaca tak, aby v nasledujúcich pár mesiacoch postupne úplne nahradili umelú výživu. Po 6. mesiaci bábätko umelé mlieko nepotrebuje, aj keby nebolo vôbec dojčené. Môže dostávať rozmanité, zdravé, kaloricky bohaté jedlo v náležitom zložení.
- Galaktozémia (ak enzým nechýba úplne, je možné čiastočné dojčenie).
- Niektoré ďalšie vrodené poruchy metabolizmu, pri ktorých nie je dostatočne známe, ako správne postupovať, ako napríklad tyrozinémia a leucinóza, pretože sú raritné.
- V niektorých prípadoch raritné medicínske indikácie.
2) Medicínsky akceptovateľné dôvody na kŕmenie dieťaťa mimo prsníka ideálne materským mliekom (čo nemusí znamenať kŕmenie fľašou; ak je to možné, kŕmenie pohárikom je najvhodnejšia metóda kŕmenia dieťaťa mimo prsníka) v prípade, že napriek odbornej pomoci sa dieťa nedokáže prisať:
- Ťažké deformity tváre.
- Ťažké neurologické postihnutie.
- Ťažká choroba matky, ktorá jej neumožňuje, aby sa o bábätko starala.
3) Spoločenské dôvody na podávanie umelej výživy (pričom to neznamená, že umelá výživa musí byť podávaná fľašou) v prípade, že nie je možné zabezpečiť prísun darcovského materského mlieka z banky mlieka:
- Výživa opusteného bábätka v ústavnej starostlivosti, príp. detskom domove. V prípade adopcie (či iných foriem osobnej starostlivosti) je možné, aby dojča dojčila adoptívna matka.
- Výživa bábätka, ktorého matka zomrela.Návod na použitie a prípravu komerčnej umelej výživy nájdete v špecializovaných článkoch MAMILY.
Štúdie a prieskumy: Potreba zlepšenia podpory dojčenia
Najnovšia štúdia skúmajúca vedomosti a postoje o dojčení na vzorke takmer 900 zdravotníkov v americkom štáte Nevada v roku 2014 a porovnávajúca výsledky so stavom v roku 2003, ukazuje, že zlepšenie vedomostí o dojčení na strane zdravotníkov je jedným z kľúčových krokov pre zvýšenie počtu dojčených detí. Závery tejto štúdie sa zhodujú aj s výsledkami internetového prieskumu o. z. MAMILA a Ženské kruhy z roku 2015, ktorý sa zameriaval na otázky toho, či personál rutinne poskytuje ten typ starostlivosti, ktorý podľa medzinárodných štandardov vedie k podpore dojčenia. Do celoslovenského prieskumu, ktorý zahŕňal všetky pôrodnice, sa zapojilo viac ako 3200 matiek, ktoré rodili v rokoch 2010 - 2015. Na zistenie dodržiavania vybraných bodov bolo v prieskume účastníčkam položených 26 otázok. V dotazníku sa zameralo na postup personálu v oblastiach ako napríklad: umiestnenie bábätka v kontakte koža na kožu na telo matky bezprostredne po pôrode; ponúknutie pomoci s dojčením do 6 hodín po pôrode; otázky týkajúce sa nedokrmovania umelým mliekom alebo nepoužívanie fľašiek a iné. Okrem odpovedí na tieto otázky mohli matky napísať aj osobné skúsenosti s podporou dojčenia v nemocnici. Mnohé tieto príbehy odhaľujú skutočné rozmery ťažkostí, ktoré matky s dojčením v nemocnici zažívajú. Výsledky prieskumu vysvetľujú, prečo v dnešnej dobe také množstvo matiek zažíva ťažkosti s dojčením a následnú frustráciu z toho, že na ceste za dojčením narazili na neprekonateľné ťažkosti a nenašli účinnú pomoc. Slovensko získalo z hodnotenia dojčenia len 1 bod zo 4 možných bodov, čo jasne ukazuje na značné medzery v systémovej podpore dojčenia.
Potrebujete podporu a pomoc s dojčením? Chcete mať praktický návod na dojčenie poruke vždy, keď to budete potrebovať? MAMILA je tu, aby vám pomohla.
tags: #mamila #zavadza #verejnost