Problematika týrania detí predstavuje jedno z najcitlivejších a najnaliehavejších tém v spoločnosti, ktorá odhaľuje hlboké trhliny v systéme ochrany tých najzraniteľnejších. Na Slovensku sa opakovane stretávame s otrasnými prípadmi, ktoré nielenže šokujú verejnosť, ale zároveň poukazujú na zložitosť ich odhaľovania, vyšetrovania a trestnoprávneho postihovania. Od brutálnych fyzických útokov, cez psychické manipulácie, až po zanedbávanie základných potrieb, týranie nadobúda rôzne podoby. Tento článok prináša podrobný prehľad vybraných prípadov týrania detí, analyzuje právny rámec, legislatívne zmeny a výzvy, ktorým čelia orgány činné v trestnom konaní a sociálne služby pri zabezpečovaní bezpečnosti a blaha detí.
Šokujúce prípady týrania detí na Slovensku
Súčasná realita prináša viaceré príklady, ktoré ilustrujú krutosť a rozmanitosť týrania detí. Každý prípad je jedinečný svojou brutalitou a dôsledkami, ale všetky majú spoločný menovateľ: ohrozenie života a zdravia detí.
Týranie štvormesačného bábätka v okrese Galanta
Prípad, ktorý mimoriadne otriasol verejnosťou, sa týkal len štvormesačného dieťaťa. Štvormesačné dieťa bolo v piatok 7. novembra dopoludnia prevezené do jednej z bratislavských nemocníc s viacerými vážnymi, život ohrozujúcimi zraneniami. Podľa predbežných zistení vzniklo dôvodné podozrenie, že dieťa mohlo byť týrané. Na miesto boli okamžite vyslaní policajti a po zistení prvotných informácií si prípad prevzal vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície z Galanty. Okresný vyšetrovateľ vzniesol obvinenie rodičom dieťaťa, 19-ročnej žene a 21-ročnému mužovi, a to za zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Polícia v súvislosti s prípadom v okrese Galanta o tom informovala trnavská krajská polícia. V prípade dokázania viny hrozí rodičom bábätka trest odňatia slobody na sedem až 15 rokov. Muž obvinený z týrania bol neskôr na príkaz prokurátora prepustený a bude stíhaný na slobode. Matka dieťaťa bola z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu hospitalizovaná v nemocnici. Tento prípad poukazuje na extrémne riziko, ktorému sú vystavené aj tie najmladšie obete, neschopné brániť sa alebo privolať pomoc.
Prípad matky zo Šale: Slová plné vyhrážok a rozsudok súdu
Ďalším prípadom, ktorý vyvolal značnú pozornosť, je kauza matky zo Šale. "Utopím ťa, dopichám tupým nožom, rozkopem ťa" - to sú slová matky tyranky zo Šale, ktoré sa objavili aj na videách. Napriek existencii videí, ale tvrdí, že deti miluje a nikdy im ublížiť nechcela. Margita akúkoľvek vinu odmieta. Tvrdila, že deti miluje a nikdy nedopustila, aby boli hladné či špinavé. Jej verziu potvrdili aj sociálne pracovníčky. Až po zverejnení videí začali kompetentní konať a deti Margite odobrali. Po sérii pojednávaní si Margita prišla vypočuť rozsudok. Prokurátorka jej navrhovala 7 rokov na tvrdo. Obhajca sudcu žiadal o oslobodenie a poukazoval aj na to, že žena vyrastala v detskom domove a mala ťažký život a inak komunikovať nevie. Znalci navyše na deťoch nikdy nenašli typické znaky týrania. Galantský sudca jej nakoniec vymeral 3 roky väzenia s minimálnym stupňom stráženia. Na súd ju prišiel podporiť aj jej partner. Deti naďalej ostávajú v opatere štátu. Matka je s deťmi v pravidelnom kontakte cez videohovor a dopisujú si. Stará sa o tie deti naďalej, ako len vie, aj prostredníctvom takýchto ciest. Na pojednávaní predložila listy, ktoré sú zasielané od detí, kde posielajú srdiečka, fotky a prejavy lásky. Upozorňujeme, že zábery vo videu nie sú vhodné pre maloleté osoby. Tento prípad komplikujú rozporuplné svedectvá a absencia zjavných fyzických znakov týrania, čo sťažuje posúdenie situácie.
Tragédia rodiny z Myjavy: Otroctvo v lese a zlyhanie sociálnych mechanizmov
Nový Čas pred pár dňami informoval o prípade otrasného týrania detí ich vlastnou matkou v okrese Myjava. Podľa polície Ivana (42) mala nútiť svojich 6 detí robiť ťažké práce v lese a odopierať im jedlo. Desivejšia je výpoveď susedy Silvie (43), ktorá tvrdí, že ich matka mala biť železnou tyčou a reťazou. Obvinený z týrania je aj najstarší syn Peter (17), ktorý mal na súrodencov vytiahnuť nôž. Nový Čas má k dispozícii aj úryvky telefonátu syna Richarda (16) na Linku detskej istoty, kde zúfalo prosil o pomoc. Pracovníčka sociálky si však na návšteve rodiny známky týrania nevšimla. Deti v strachu o život napokon zavolali aj políciu.
Súrodenci Peter (17), Richard (16), Vladimír (14), Veronika (12) z prvého manželstva s Mariánom (55) a Jožko (8) a Mojmír (6) z manželstva s Josefom (33) žili so svojou mamou Ivanou (42) sami v dome pri lese. To, čo sa dialo za jeho stenami, naháňa hrôzu. Výpovede detí či susedky Silvie hovoria o tom, že deti mala matka brutálne biť, nútiť ich otročiť v lese či im odopierať jedlo. Pohár trpezlivosti však pretiekol a Richard (16) nabral odvahu, ušiel k susedovi a všetko mu povedal. Sused preto zavolal 26. júna na Detskú linku istoty. Richard počas telefonického hovoru opísal peklo, ktoré už roky zažíva spolu so svojimi súrodencami. Povedal, že sa doslova bojí o život. „Ja asi radšej spácham nejaký trestný čin, radšej pôjdem do basy, ako sa vrátiť domov,“ povedal.
Syndróm odloženého dieťaťa (NEMOCNICA)
O dva dni do domu prišla sociálka, avšak šokujúce je, že nič nezistila. V spise sa uvádza, že matka počas návštevy poprela všetky obvinenia z týrania. Richard bol smutnejší, ale na otázky odpovedal. Pracovníčky si na deťoch nevšimli žiadne známky týrania. Kontaktovali aj školy a lekárku. Nikto problém s rodinou nenahlásil. Až dva dni po návšteve sociálky deti využili príležitosť, keď boli samy doma, a zavolali políciu. Richard so sestrou Veronikou (12) mužom zákona prezradili zverstvá, ktoré mala mama páchať. „Veroniku najskôr bila bičom na kone a v poslednej dobe ju bije päsťami do chrbta,“ píše sa v spise. Netrvalo dlho a súd deti dočasne umiestnil do detského domova. Mama aj najstarší syn sú obvinení zo zločinu týrania. „Sudca vzal obe obvinené osoby do väzby,“ uviedol hovorca súdov Roman Tarabus. Matke hrozí 15-ročný trest, Petrovi polovica.
Týranie sa malo podľa detí začať už pred tromi rokmi. V tom čase Ivana udala z týrania svojho posledného manžela Josefa (33), s ktorým ma posledné dve deti. Odsedel si za to rok a na ďalšie tri dostal podmienku. Nový Čas sa preto zaujímal, prečo už vtedy sociálka nezasiahla. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) uviedol, že s rodinou pracoval priebežne po prvom rozvode v roku 2009, tiež pri druhom rozvode, počas odsúdenia Josefa, úpravy styku aj zvýšenia výživného. „Nikdy neboli informácie, ktoré by nasvedčovali týraniu detí zo strany matky,“ uviedla hovorkyňa Jana Lukáčová, podľa ktorej bol závažný problém v rodine signalizovaný až 28. júna 2017, keď úrad vykonal všetky potrebné opatrenia. Aké, to vzhľadom na citlivosť prípadu neuviedla. Všetky deti okrem Petra (17) sú teraz v detskom domove. Psychicky horšie sú na tom Mariánove deti. Ten ich navštevuje každú sobotu. Chcel by si ich vziať do starostlivosti, no budú potrebovať čas. Nevideli sa totiž 10 rokov. Marián ich mohol vídať len v Ivaninej blízkosti. Tá mu to však podľa jeho slov znemožňovala. Za svojimi deťmi chodieva aj Josef. Cez prázdniny by deti mali ísť k starým rodičom.
Sociálna poradkyňa Ida Želinská k tomu dodáva, že je otázne, čo urobil úrad pre deti v tejto rodine, no odhalí to spis. Ak sa totiž v rodine už raz objavilo týranie, mali sa sociálne pracovníčky zaujímať o to, čo sa tam deje počas nasledujúcich rokov, boli povinné podľa zákona urobiť všetky potrebné kroky, aby deti ochránili. Bolo by potrebné zistiť, či boli deti zaradené do nejakého programu, či sa s nimi rozprával niekto ako psychológ alebo terénny sociálny pracovník, a či poznali meno svojho sociálneho pracovníka. Rovnako by ju zaujímalo, ako prebiehal rozhovor s matkou, o ktorej deti tvrdili, že ich týra. Veď je predsa logické, že to poprie a deti v strachu nič nepovedia. Urobiť záver na základe jedného rozhovoru nie je správne, ani po dvadsiatich rokoch praxe si nedovolí posúdiť situáciu po jednom stretnutí s deťmi a rodinou.
Richardov (16) telefonát na Linku detskej istoty poskytuje mrazivé svedectvo: „Povedal som, nech ju prestane biť, a ona (mama, pozn. red.) zaútočila aj na mňa. Buchla ma dverami, dala mi päsťou do tváre a zahryzla sa mi do ucha. A dlho bolo zahryznutá.“ Ďalej uviedol: „Ušiel som z domu k susedom do Vrboviec. Bojím sa vrátiť domov, lebo mama sa mi vyhrážala, že ma zabije, ak to niekomu poviem.“ Týranie sa začalo, keď otec odišiel z domu, pričom aj otec ich bil. „Mama nás bije a týra, musíme veľa pracovať v lese, kde pracujeme načierno aj 12 hodín denne od 13 rokov a peniaze na nás berie mama.“ Matka im nedovolila poriadne sa najesť, nemohli jesť to, čo obsahuje éčka. Keď chcel odísť z domu, nútila ho užiť psychiatrický liek, ktorý berie susedina dcéra na schizofréniu. Matka sa mu vyhrážala, že mu dá dvojnásobnú dávku liekov, ak bude chcieť odísť. Richardovo zúfalstvo vyjadril slovami: „Ja asi radšej spácham nejaký trestný čin, radšej pôjdem do basy, ako sa vrátiť domov.“
Rodičia z Dolných Orešian: Krutosť za zamknutými dverami
Rodičia detí z Dolných Orešian v okrese Trnava, obvinení zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, budú stíhaní na slobode. Senát Krajského súdu v Trnave zrušil pôvodné rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu v Trnave o ich vzatí do väzby. Zároveň však obom obvineným nariadil dohľad probačného a mediačného úradníka a uložil im viaceré obmedzenia a povinnosti. Jednou z nich je povinnosť akceptovať inštaláciu osobného identifikačného zariadenia a zariadenia na určenie polohy. Súd obom rodičom uložil tiež zákaz osobného styku s poškodenými maloletými, teda s vlastnými deťmi. Nemôžu sa k deťom priblížiť na menej ako 50 metrov, nemôžu im ani písať alebo telefonovať. Okrem toho musia pravidelne raz za mesiac chodiť k probačnému a mediačnému úradníkovi, musia hlásiť každú zmenu pobytu a preberať úradné zásielky. „Obvinenému uložil zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ak aj povinnosť podrobiť sa vykonávaniu testov a kontrole na zistenie požitia alkoholických nápojov a návykových látok,“ informovala agentúru SITA hovorkyňa Krajského súdu v Trnave Jana Kondákorová.
Trnavská polícia v polovici apríla informovala, že 12-ročný chlapec z obce v okrese Trnava mal na tele stopy po bití reťazou a modriny po tele. Trpeli aj ďalšie deti vo veku 8, 5 a 3 roky. Pri výsluchu policajti zistili, že k bitkám malo dochádzať dlhšie, minimálne od roku 2020 a otec ich mal biť aj trikrát do týždňa. Za trest ich bil reťazou, remeňom, rukou, zamykal ich spolu v izbách na zámok a zámky našli policajti aj na chladničke. Ako ďalej informovala polícia, aj keď k bitkám malo dochádzať najmä zo strany otca, mama detí mu v takomto spôsobe výchovy údajne nebránila. Deti boli po obvinení rodičov umiestnené v detskom domove. Prípad, ktorý poukazuje na dlhodobú a systematickú krutosť v rodinnom prostredí, kde pasivita jedného rodiča umožňovala pokračovanie týrania zo strany druhého.
Príbeh Luciána: Svedectvo o živote v strachu a bitke
Prípad Luciána otriasol Slovenskom, keď sa na verejnosť dostali informácie o otrasnom týraní. Lucián ako dvanásťročný prespával so psom v búde, na slame v maštali, pri kravách a sviniach, kde sa len dalo. Bol viac hladný ako sýty, bitý a vyháňaný materou, ktorá často pripitá spala v starom dome. Chlapča útrpne takmer dva roky znášalo krivdu, ktorú jeho otec nepochopiteľne prehliadal. Týranie sa neodohrávalo niekde na samote, ale v dome v centre dediny, oproti obecnému úradu.
Otec vojenským remeňom ,,vyfarbil" Luciánov chrbát, tvár a uši do modro-fialova. Vzápätí sa chlapča ocitlo v bratislavskej nemocnici. Lucian prehovoril. Veľakrát, keď prišiel domov zo školy, matka ho nechcela pustiť domov. Nedala mu najesť, zamkla dvere a hladný chlapec sa nemohol dostať dnu. Občas sa mu podarilo dostať tajne domov, odkrojiť si kúsok chleba, ale matka mu chlieb vytrhla z ruky a nakričala naň, že kradne jedlo. Raz odkrojený chlieb, ktorý chcel Lucián zjesť, hodila o zem a jedlo pre dieťa zožrala mačka. Neraz ho naháňala s nožom v ruke, aby sa nedostal k jedlu. Oblečenie si Lucián prával sám, občas za pomoci dvoch starších sestier. Spával prikrytý starým kožuchom nielen v psej búde a maštali, ale aj na holej zemi pod veľkými drevenými kolesami na elektrické káble, ktoré boli porozkladané po dvore. Keď Luciánova mama upiekla kačicu alebo kurča, chlapcovi nedala ani kúsok. Chlapca raz zbila lopárom. Keď ho na ňom zlámala, pristúpila mu hlavu nohou a kričala, aby vypadol z domu. Žena, ktorá sa mala starať o deti, bola takmer každý deň opitá. Chlapec vedel, že jeho mama píjavala víno, slivovicu, a tri druhy brandy. Keď policajti prišli po matku týraného chlapca, bola opitá. Jeden z policajtov, ktorí boli v dome, povedal, že takú špinu a neporiadok už dávno nevidel. V kuchyni bolo na sporáku uvarené kura zahustené žemľami. ,,Bolo to jediné jedlo, ktoré sme v dome videli," poznamenal kriminalista, ktorý pre siedmich obyvateľov malého domu, kde bol veľký smrad, narátal iba päť postelí.
O týraní chlapca, ktoré sa odohrávalo pred jedenástimi rokmi, vedeli v dedine viacerí a upozorňovali aj kompetentných! Švagor Luciánovho otca bol vtedy miestnym poslancom. „Trikrát som na obecnej rade hovoril, že chlapca v noci vyháňajú z domu. Vtedajšia starostka povedala, že sa bude informovať, čo môže urobiť. Nič sa neudialo,“ povedal po odhalení prípadu Peter Baráth, ktorý Luciánovi dal často aspoň najesť. Keď bol chlapec chorý, jeho rodina mu kupovala lieky. „Švagrovi som viackrát dohováral, aby nedovolil žene chlapca vyhadzovať von z domu. Povedal, že o tom vie, a to bolo všetko,“ dodáva švagor Luciánovho otca. „Nechápem ako mohli hádzať odpadky do jednej jamy za domom. Prečo mali po dvore rozťahané rozličné oblečenie?" O týraní chlapca vedeli aj jeho dve staršie sestry vtedy 15-ročná žiačka základnej školy a 17-ročná budúca servírka. Aj dievčatá, ktoré po obvinení rodičov umiestnili v detskom domove, mlčali. Spolu s nimi bolo v domove aj najmladšia vtedy 6-ročná štebotavá sestra. Deťom mlčanie vyčítať nemožno.
V škole Luciána, ktorý sa učil na štvorky, považovali za zručného chlapca. Málokto z jeho spolužiakov vedel, že namiesto vyučovania často pomáhal robotníkom v Senci, aby si zarobil nejaké peniaze. Až keď sa informácia o jeho bitke dostala ku kriminalistom, udalosti nadobudli rýchly spád. „Niekoľkokrát som sa s chlapcom rozprávala. Nebolo na ňom vidieť, že je týraný. Lucián sa doteraz na rodičov nesťažoval. Ľudia v dedine sú odhaleným prípadom otrasení,“ povedala vtedajšia starostka Gabriela Matúšová. „Rodinu Luciána sme sledovali štyri roky, kvôli jeho postihnutému mladšiemu bratovi a zlým hygienickým pomerom rodiny,“ povedala po odhalení prípadu šéfka oddelenia sociálno-právnej ochrany detí úradu v Senci. „Až keď otec syna viditeľne zbil aj po tvári, týranie Luciána vyšlo najavo. Dovtedy obvodný lekár ani škola týranie nesignalizovali. Bol to otrasný prípad. Poskytnúť ochranu týraným deťom môžeme urobiť len v spolupráci všetkých zložiek, školy, lekára a polície,“ dodala úradníčka.
Luciána po bitke previezli do nemocnice. Teta so sesternicou sa vyjadrili, že si chlapca chcú zobrať k sebe. O tri jeho sestry sa chce starať ďalšia teta. Zrazu sa o Luciána a jeho súrodencov chceli postarať… Po obvinení z týrania Luciánova matka putovala do vyšetrovacej väzby. Za mrežami sa ocitol aj Luciánov otec Dezider, robotník v bratislavskej fabrike. Obidvom obvineným hrozil v prípade uznania viny až desaťročný trest. Okresný súd Bratislava III v máji 2003 uznal obžalovanú Janu Ižovú vinnou z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a obžalovaného Dezidera Iža z trestného činu ublíženia na zdraví. Súd odsúdil Janu Ižovú k trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov a uložil jej ochranné protialkoholické ústavné liečenie, Dezidera Iža k trestu odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov a 21 dní. Krajský súd v Bratislave v auguste 2003 odvolanie obžalovanej zamietol. „Odsedela som si 3,5 roka. Z väzenia som sa dostala po zdravotných problémoch a liečení v nemocnici pre odsúdených v Trenčíne,“ povedala v pondelok Jana Ižová (49), ktorú po návrate z väzenia súd s manželom Deziderom rozviedol. Jana už dva roky býva v starej maringotke na okraji dediny. Príbytok bez elektriny a vody je vo vnútri zahádzaný šatstvom a všakovanými vecami. Okolo pozbierané drevo, pripravené na kúrenie. „Dezider (53) sa drží, po návrate z basy si našiel robotu. Lucián býva u priateľky,“ povedala suseda.
Prípad z Rožňavy: Dilema medzi svedectvom dieťaťa a tvrdeniami rodičov
Sociálne pracovníčky odobrali osemročného chlapca z Rožňavy matke počas vyučovania v škole a odovzdali ho babičke. Mal ho totiž týrať otčim, s čím sa mal chlapec zdôveriť spolužiakom. Matka to však rázne odmieta. „Ja sama neviem, prečo mi vzali syna, bolo mi oznámené v škole, že syn je údajne týraný od nás,“ povedala matka Denisa Kačmarčíková. Sociálne pracovníčky prišli situáciu ohľadom údajného týrania 8-ročného chlapca preveriť priamo do základnej školy, zavolal ich riaditeľ, a to údajne na podnet samotného Dávidka. „Z jeho výpovede vzniklo podozrenie, že v domácnosti môže dochádzať k nejakému týraniu,“ uviedol riaditeľ ZŠ Richard Szollos. Riaditeľ preto kontaktoval sociálku, aj pracovníčkam sa 8-ročný chlapec posťažoval. „Pýtali sme sa chlapčeka či má nejaké poranenia, modriny na tele, povedal, že teraz nie, ale že predtým ich mal,“ skonštatovala sociálna pracovníčka Lívia Madáčová.
Do školy bola privolaná aj Dávidkova mama s manželom. Chlapček sa však s nimi údajne stretnúť nechcel. „Začal plakať v triede, dostal šok a odmietol s matkou hovoriť,“ priblížila Madáčová. Dávidkova mama však jeho týranie rázne popiera a tvrdí, že jej syn bol donútený starou mamou o bitkách zo strany otčima klamať. „Syn mi povedal, že on také nič nepovedal, že to všetko mu nakázala hovoriť stará mama, že ho bije remeňom, nejakou tyčou, že ho hádže do vane so studenou vodou.“ Na okresný súd v Rožňave už bol podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia na zverenie Dávidka do starostlivosti práve starej mamy. „Túto si zvolil sám chlapček, ku ktorej má veľmi blízky citový vzťah,“ doplnila sociálna pracovníčka. Dávidko momentálne žije so svojou starou mamou, jeho mama ho sem však kedykoľvek môže prísť navštíviť. „Ja nie som ochotná ani len deň, ani hodinu nechať syna u matky,“ nesúhlasí chlapčekova matka. Údajné bitky popiera aj Dávidkov otčim, ktorého mal chlapec označiť za tyrana. „Nemám dôvod ho týrať, ani nikto z cudzích ľudí nemôže nič také potvrdiť,“ tvrdí. O tom, že ich vzťah je bezproblémový, presviedča aj chlapcova matka. Dávidkova mama je zúfalá, život bez svojho syna si nevie predstaviť a ako sama tvrdí, o jeho návrat domov bude bojovať. „Pre matku, ktorá príde o dieťa, je to príšerné, je to hrozný pocit, pocit bezmocnosti,“ doplnila. K prípadu bude musieť byť prizvaný nielen znalec, ale aj psychológ, až po ich prešetrení sa údajné týranie 8-ročného chlapca buď potvrdí alebo vyvráti. Prípadom sa už zaoberajú aj policajti.
Právny rámec a legislatívne zmeny v boji proti týraniu
Slovenské právo sa snaží reagovať na komplexnosť problematiky týrania, najmä pokiaľ ide o ochranu blízkych a zverených osôb, vrátane detí. Legislatívny rámec prešiel viacerými zmenami s cieľom zlepšiť postavenie obetí a efektivitu stíhania páchateľov.
Definícia týrania blízkej a zverenej osoby podľa Trestného zákona
Základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je upravená v § 208 ods. 1 Trestného zákona. Zákon č. 397/2015 Z. z., ktorý na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hromadným účinkom, s účinnosťou od 01.01.2016 priniesol aj zmeny v základnej skutkovej podstate tohto trestného činu. Aj keď sa text Trestného zákona 140/1961 opakuje v citovaných abstraktách, podstatou je, že trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby predstavuje kľúčový nástroj na ochranu osôb v rámci blízkych vzťahov, kam spadajú aj deti.
Vývoj legislatívy: Zákon o obetiach trestných činov a domáce násilie
Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov trestný čin domáceho násilia ako samostatnú skutkovú podstatu neupravuje. Je však prijatá definícia „domáceho násilia“ na účely Národného akčného plánu pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014-2019. S účinnosťou nového zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov sa do nášho právneho poriadku zavádza termín „trestný čin domáceho násilia“. Dňa 12. októbra 2017 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018. Týmto novým právnym predpisom sa podstatným spôsobom zlepšuje postavenie obetí, ako aj ich prístup k spravodlivosti. Nový zákon zároveň k uvedenému dňu ruší zákon č. 215/2006 Z. z. Autori sa v príspevku venujú novelizácii zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov v súvislosti s prijatím zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, a to konkrétnymi zmenami príslušných ustanovení v Trestnom poriadku. Zákonom o obetiach TČ sa vykonáva úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 a smernice Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004. Domáce násilie možno odôvodnene považovať za jednu z najzávažnejších trestných činností, nakoľko priamo ohrozuje život, zdravie, psychickú i fyzickú integritu jednotlivca.
Syndróm zavrhnutého rodiča a deliktuálna recidíva: Širšie súvislosti
Právna diskusia sa rozširuje aj na osobitné javy, ktoré môžu súvisieť s týraním detí. Jedným z nich je tzv. syndróm zavrhnutého rodiča (SRZ). Zámerom je vyvolať odbornú diskusiu o SRZ z pohľadu trestno-právneho posúdenia takéhoto konania rodiča dieťaťa, ktorý, zjednodušene povedané, emočne zneužíva dieťa, používajúc ho ako „zbraň“ proti druhému rodičovi, najčastejšie v dôsledku hnevu (ba často až nenávisti) spôsobeného rozvodom, resp. rozpadom vzťahu. Tento fenomén poukazuje na rôznorodosť psychického týrania, ktoré je často ťažšie dokázateľné ako fyzické násilie.
Ďalším relevantným aspektom je deliktuálna recidíva, ktorou sa zaoberá autor v príspevku, označujúc ju ako osobitný druh recidívy. Tento jav demonštruje na vybraných skutkových podstatách trestných činov, ktorých spoločným znakom je, že obsahujú zákonný znak skutkovej podstaty v podobe predchádzajúceho postihu za správny delikt. Opakované dopúšťanie sa protiprávnej činnosti tým istým páchateľom nie je ničím výnimočným a pomerne v značnej miere sa vyskytuje napríklad pri majetkovej, ale aj inej protiprávnej činnosti (násilnej, ekonomickej a pod.). Protiprávne konanie fyzických a právnických osôb je v podmienkach Slovenskej republiky vnímané ako relatívne oddelená agenda samostatných právnych odvetví, do ktorých predmetu patria príslušné delikty. Táto recidíva môže byť prítomná aj v prípadoch domáceho násilia, kde sa násilie v rodine opakuje s čoraz väčšou intenzitou.
Výzvy v odhaľovaní a vyšetrovaní týrania detí
Napriek legislatívnym snahám a pozornosti verejnosti zostáva odhaľovanie a vyšetrovanie týrania detí mimoriadne náročné. Problém spočíva nielen v samotnej povahe trestného činu, ktorý sa často odohráva za zatvorenými dverami, ale aj v špecifikách práce s detskými obeťami a v zložitej koordinácii medzi rôznymi inštitúciami.
Neviditeľná špička ľadovca: Skutočný rozsah týrania
Popálené ruky a nohy, modriny, zlomeniny, otrasy mozgu, boľačky na duši… Polícia kvôli týraniu ročne stíha len niekoľko desiatok rodičov. Odborníci sa zhodujú v názore, že odhalené prípady sú len desatina skutočne týraných detí. Viac ako 90 percent tyranov sú ľudia, ktorí boli v detstve tiež obeťou týrania. To naznačuje, že týranie sa často prenáša z generácie na generáciu a vytvára začarovaný kruh násilia. Spoločnosť ako celok musí chrániť deti a všímať si varovné signály. Ak je vo vašom okolí dieťa, ktoré sa správa zvláštne, má na tele rany, alebo keď počujete z bytu alebo domu susedov nápadný plač, je dôležité kontaktovať sociálnych pracovníkov, zdravotníkov, policajtov alebo organizácie zaoberajúce sa ochranou detí.
Úloha sociálnych pracovníkov a ich zodpovednosť
Zlyhanie sociálnych služieb je často kritickým bodom v prípadoch týrania. Napríklad, v prípade rodiny z Myjavy, kde sociálka nič nezistila aj po naliehavom telefonáte na Linku detskej istoty, sa ukazuje, aké ťažké je odhaliť týranie, ak páchateľ manipuluje a deti sú zastrašené. Podľa sociálnej poradkyne Idy Želinskej, ak sa v rodine už raz objavilo týranie, sociálne pracovníčky mali byť obzvlášť pozorné a zaujímať sa o to, čo sa tam deje počas nasledujúcich rokov. Boli povinné podľa zákona urobiť všetky potrebné kroky, aby deti ochránili. Je kľúčové, aby boli deti zaradené do vhodných programov, mali prístup k psychológovi alebo terénnemu sociálnemu pracovníkovi a poznali meno svojho sociálneho pracovníka, ku ktorému by sa mohli v prípade potreby obrátiť. Rozhovor s matkou, o ktorej deti tvrdili, že ich týra, je taktiež problematický, pretože je logické, že to poprie a deti v strachu nič nepovedia. Urobiť záver na základe jedného rozhovoru nie je správne, ani po dvadsiatich rokoch praxe si nedovolím posúdiť situáciu po jednom stretnutí s deťmi a rodinou, tvrdí Želinská.
Špecifiká vyšetrovania detí: Psychologické aspekty a výsluchové techniky
Policajná práca pri prípadoch násilia páchaného na deťoch je obzvlášť citlivá a komplikovaná. Ľubica Homolová (35), vyšetrovateľka kriminálnej polície, zdôrazňuje, že vypnúť myseľ je pri náročných prípadoch zložité. Náročnosť práce sa prenáša aj do súkromného života, čo znamená, že vypnúť hlavu sa len tak nedá. Všímanie si gest a dynamiky hádok v bežnom živote svedčí o neustálom premýšľaní nad problémami domáceho násilia.
Vyšetrovanie detí, ktoré majú od piatich do osemnástich rokov, je veľmi náročné. Vzhľadom na ich povahu alebo pubertálny vek je to niekedy naozaj zložité. Občas trpia rôznymi syndrómami, ako je ADHD, alebo majú iné poruchy správania. Vtedy je veľmi ťažké získať od nich čo i len súvislú vetu alebo zistiť, či boli niečoho svedkom, či vedia potvrdiť matkinu verziu o spolužití s partnerom. Vyšetrovatelia sa snažia získať dôveru detí pred výsluchom, porozprávať sa s nimi, lebo počas výsluchu sú prítomní aj ďalší ľudia, čo ich stresuje. Kto sa tam nachádza? Opatrovník, prokurátor aj psychológ. Niekedy je tam aj sociálny kurátor. Pri výsluchu príde dieťa do neznámeho prostredia, je nervózne, nesvoje. Vyšetrovateľka mu musí vysvetliť, kto sú tí ľudia, že sa snažia jemu a jeho mame pomôcť. Niektoré deti mávajú aj ľahkú mentálnu retardáciu, s nimi je to ešte ťažšie. Počas výsluchu si vyšetrovateľka niekedy s deťmi kreslí a pri tom sa rozprávajú. Boli aj prípady, keď dieťa nechcelo rozprávať nahlas, vtedy sa môžu osoby prítomné pri výsluchu poslať za dvere, aby sa rozhovorilo a spolupracovalo. Inokedy dieťa šušká vyšetrovateľke do ucha. Vtedy mu pošepká to, na čo sa opýtala, a ona to musí zopakovať nahlas, lebo výsluchy s maloletými obeťami domáceho násilia sú zaznamenávané na kameru. Z toho sa potom vyhotovuje prepis.
Homolová má vo svojej kancelárii hračky, ktoré deti zaujmú. Po výsluchu im veľakrát dovolí, za to, že boli statočné pri takom počte prítomných ľudí, aby si zobrali so sebou hračku, ktorá im padla do oka. Má aj psychologičku, s ktorou rada spolupracuje, je veľmi šikovná a keď je problém aj pred výsluchom, nechajú ju osamote s dieťaťom. Dokáže s ním nadviazať dobrú spoluprácu a už vtedy vie zistiť, čo sa mohlo diať a v akom stave je maloleté dieťa. V kancelárii má aj sladkosti, ktoré občas ponúkne deťom, pričom zvažuje okolnosti, aby sa predišlo asociáciám s lákaním. Rozhovor pred výsluchom je dobrovoľný, nevyplýva to zo žiadneho zákona. Je však vhodné získať si dôveru detí už pred výsluchom, vybudovať si k nim vzťah, aby nebrali vážne, že sedia pred policajtom. Dôležitá je dôvera. Deti sa často boja polície, preto si ich treba získať prístupom a chápavosťou, aby sa cítili uvoľnene a nepozerali sa celý čas do kamery. Pri výsluchoch je veľmi prospešné, že vyšetrovateľky nemajú uniformu s výložkami, čo pomáha deťom vnímať ich ako seberovných a znižuje stres.
Syndróm odloženého dieťaťa (NEMOCNICA)
Špeciálne výsluchové miestnosti a ich význam
Nové špeciálne výsluchové miestnosti pre deti sú významným pokrokom. Sú zariadené podľa štandardov, majú modré steny a obraz, za ktorým sa nachádza sklo. Za ním je druhá miestnosť, kde sa zoskupujú ľudia, ktorí sledujú výsluch, a keď sa dá plátno dole, vidia, čo sa deje. V tej výsluchovej sedí len vyšetrovateľ s dieťaťom. Keď majú ostatní otázky, môžu sa opýtať vďaka zabudovanej technike. Táto miestnosť je novinkou, bola zriadená v decembri. Doteraz bola len jedna podobná na Okresnom riaditeľstve v Banskej Bystrici. Vzhľadom na to, že na výsluchy sa musí dostaviť vyšší počet ľudí, bolo komplikované zabezpečiť ich presun, najmä pre sociálne slabšie rodiny. Preto doteraz výsluchy prebiehali v kanceláriách vyšetrovateľov. Možnosť byť s maloletým v takejto miestnosti prinesie pozitívne zmeny, lebo to nie je formálne zariadené. V kanceláriách je veľa vecí, spisov, skríň. Tu je to útulnejšie, je to ako v domácom prostredí, kde sú aj hračky či pokrovec. Niektoré deti, ak ich postavím pred seba, odmietnu vypovedať. No ak si sadneme na koberec, zoberieme si autíčka, zahráme sa a popri tom sa opýtam: „Čo, Miško, ako ste doma žili a čo ste robili?“, prirodzene sa mi otvoria.
V minulosti sa pri vyšetrovaní detí používali bábiky na ukazovanie, ale v súčasnosti sa na základe odporúčaní psychológov od toho upúšťa. Otázkou zostáva prítomnosť psa, čo by v mnohých prípadoch s deťmi s poruchou pozornosti bola skvelá pomôcka. Aj keď to nie je štandardné, ak by to pomohlo vyšetrovanej veci, bolo by to v poriadku.
Dôkazy, znalecké posudky a preukazovanie viny
Pri výsluchu obetí domáceho násilia má byť vždy prítomný aj psychológ. Niekedy je však problém nejakého nájsť, a vtedy sa výsluch vykoná bez jeho prítomnosti, najmä v prípadoch zadržania podozrivého, aby nedošlo k uplynutiu lehoty. Obvolať aj desať psychológov, no keď nikto z nich nemá čas, nie je na výber.Znalecké posudky sú kľúčové. Robia sa pri všetkých trestných činoch, ktoré sa týkajú domáceho násilia, teda pri týraní, sexuálnom zneužívaní či násilí a pri znásilnení. Je to gro prípadov, keď ich treba. Výnimočne sa používajú aj pri iných trestných činoch, závisí to od obvineného a skutku, napríklad či zohral úlohu aj alkohol alebo drogy. Keď sa vznáša obvinenie, je zabezpečený dostatok dôkazov a už v tej časti konania je preukázané, že sa skutok stal. Vyšetrovanie a ďalšie dokazovanie prebieha aj po vznesení obvinenia. Ak by sa skutok nestal, v ďalšom dokazovaní po vznesení obvinenia by sa to preukázalo a podal by sa návrh na zastavenie trestného stíhania.
Riziká manipulácie a falošných obvinení
V západných krajinách sa aktuálne veľmi hovorí o tom, že obetiam, či už sú to deti alebo ženy, treba a priori dôverovať. Podľa zákona o obetiach žena, ktorá príde ohlásiť domáce násilie, je považovaná za obeť, kým sa nepreukáže opak. Niekedy zo skúseností je však zrejmé, že nehovorí úplnú pravdu. Vtedy treba prizvať znalca, teda psychológa či psychiatra, aby posúdil osobnosť poškodeného aj jeho duševný stav. Treba veriť obetiam, ale nie vždy tomu, čo sa im stalo. To, čo vnímali ako domáce násilie, nemusí mať znaky trestného činu a nakoniec sa vyšetrovaním potvrdí, že ani nejde o trestný čin. Niekedy ide o dlhodobé nezhody v manželstve, schyľuje sa k rozvodu, v hre je nejaký majetok a začína sa oň bojovať. Niektorí ľudia to riešia podaním trestných oznámení. Polícia je povinná prijať akékoľvek trestné oznámenie a zaoberať sa ním. Ak počas vyšetrovania zistí, že nejde o trestný čin, má zákonné možnosti, akým spôsobom vyšetrovanie ukončiť.
Deťmi sa dá manipulovať, dajú sa ovplyvniť, skreslenie reality je úmerné ich veku, ale je to štandard, s ktorým rátame. Problémom by bolo, keby dopĺňali medzery v pamäti niečím, čo sa nestalo, alebo tým, čo majú napočúvané od rodiča. Keď sa počas výsluchu zdá, že zveličujú alebo klamú, vyšetrovateľka sa snaží opakovane pýtať na to isté. Možno sa zasekne alebo to povie inak. Položí otázky v súvislosti s vyšetrovanou vecou a neskôr sa znova k nim vráti, opýta sa iným spôsobom. Je oveľa jednoduchšie nachytať pri klamstve dieťa ako dospelého človeka, keďže úmerne veku a skúsenostiam nedokážu tak sofistikovane klamať. Vtedy zasiahne aj psychológ, niekedy to môže preukázať len znalec. Slúži na to, aby opísal osobnosť dieťaťa a preukázal, že maloletý má sklony klamať, vymýšľať, zveličovať.Hoci sa podobné prípady, kde by súd oslobodil obvineného kvôli pochybnostiam o výpovediach detí, vyskytujú len zriedkavo, je dôležité zvážiť všetky aspekty. Odborníci pripomínajú, že ak prokurátor zastaví návrh na podanie obžaloby, je to zvyčajne v prípadoch, keď obvinený mal duševnú poruchu a svoje konanie nemohol ovládať a rozpoznať, neuvedomoval si, že to, čo pácha, je trestným činom a ubližuje blízkym osobám. Toto sa stáva jeden či dvakrát za rok.
tags: #martin #machovic #tyrane #dieta