Dysfágia je lekársky termín používaný pre niekoho, kto má ťažkosti s prehĺtaním. Je to celkom bežný stav, najmä u dospelých. Dysfágia znamená ťažkosti s prehĺtaním jedla a nápojov. Aj keď sa to môže zdať ako jednoduchý proces, prehĺtanie je komplexná činnosť, ktorá zahŕňa koordináciu mozgu so svalmi, nervami, potravou a chlopňami. Porucha prehĺtania je narušenie transportu potravy a tekutín z úst do žalúdka. Poruchy prehĺtania - odborne dysfágia - výrazne ovplyvňujú kvalitu života, výživu, bezpečnosť pri jedení aj celkové zdravie. Je dôležité odlíšiť dysfágiu od príležitostných prípadov dusenia alebo ťažkostí s prehĺtaním jedla v dôsledku neúplného žuvania alebo unáhleného jedenia. Včasná návšteva klinického logopéda je pri niektorých typoch oneskorovania alebo narušenia vývinu kľúčová a môže pozitívne ovplyvniť celý ďalší vývin dieťaťa v oblasti jazykovej, kognitívnej, ale i sociálnej. „Čím skôr, tým lepšia prognóza,“ platí, ak hovoríme o včasnosti a efektivite terapie dysfágie. Dobrou správou však je, že včasná diagnostika a odborná logopedická starostlivosť dokážu výrazne zlepšiť kvalitu života pacientov - od detí až po seniorov.
Čo je Dysfágia a Prečo Vzniká?
Dysfágia je porucha prehĺtania. Normálne prehĺtanie má tri fázy - ústnu, hltanovú a pažerákovú. Ak je narušená ktorákoľvek z nich, hovoríme o dysfágii. U dospelých ide najčastejšie o poruchu samotného prehĺtania. Dysfágia je vo väčšine prípadov sprievodným príznakom iných diagnóz. Kvôli zložitosti spojenej s dysfágiou často zostáva nediagnostikovaná alebo môže byť zamenená za iné ochorenia. Intenzita nepohodlia spojeného s prehĺtaním sa u každého jedinca líši. Niektorí pacienti môžu tiež pociťovať bolesť pri prehĺtaní.
Existuje viacero príčin dysfágie, od neurologických porúch, ako je Parkinsonova choroba a roztrúsená skleróza, k zúženiu pažeráka v dôsledku prítomnosti nádoru alebo striktúry. Dysfágia sa môže vyskytnúť u každého, ale je bežnejšia u starších ľudí, pretože sú náchylní na poruchy nervového systému, ako napr. mŕtvica a Parkinsonovej choroby. Problémy s prehĺtaním sú často následkom nervových ochorení, napríklad cievnej mozgovej príhody alebo roztrúsenej sklerózy. Narušenie jemnej koordinácie svalov vedie k tomu, že potrava „zaskočí“ alebo zateká do dýchacích ciest, čo sa odborne nazýva aspirácia.
U dospelých vzniká dysfágia najčastejšie po cievnej mozgovej príhode, pri neurodegeneratívnych ochoreniach, po operáciách nádorov mozgu alebo v oblasti ústnej dutiny, hltana či hrtana. U dospelých sú najčastejšou rizikovou skupinou ľudia s neurologickými ochoreniami, po operáciách nádorov v oblasti hlavy a krku, so stavmi po úrazoch a osoby postihnuté tzv. geriatrickým syndrómom.
Dysfágia sa netýka len seniorov či ľudí po cievnej mozgovej príhode. Objavuje sa aj u novorodencov, malých detí, pacientov s neurologickými ochoreniami, po úrazoch, operáciách či pri vývinových poruchách. U detí ide napríklad o neurovývinové ochorenia, ako je detská mozgová obrna alebo rôzne genetické syndrómy. Môže vzniknúť aj po operáciách srdca, pľúc či tráviaceho systému krátko po narodení. V dôsledku týchto stavov dieťa často nemôže prijímať potravu ústami a je odkázané na náhradný spôsob výživy. Tým pádom si nemôže prirodzene osvojiť základné zručnosti v oblasti ústnej dutiny, jazyka a celého orofaciálneho systému. U detí sú z neurologických ochorení najčastejšie detská mozgová obrna, meningitídy alebo traumy mozgu, ktoré poškodzujú mozog a vedú k dysfágii. Poruchy môžu vzniknúť aj pri patológii anatómie tváre, ústnej dutiny, hltana či hrtana. Napríklad deti s Downovým syndrómom, rázštepmi pery a podnebia alebo ochoreniami hltana či hrtana môžu mať narušenú jednu z fáz prehĺtania, čo vedie k dysfágii. U dieťaťa ho ovplyvňuje nielen jeho zdravotný stav, ale aj vývinové štádium.
Ako Rozpoznať Dysfágiu: Symptómy u Detí a Dospelých
Rozpoznanie dysfágie je kľúčové pre včasnú a efektívnu intervenciu. Medzi všeobecné vodítka, ktoré môžu pomôcť rozpoznať, či má niekto potíže s polykaním, patrí kašeľ v priebehu konzumace stravy či po jedle, drooling (vytekanie slín z úst), zmena hlasu po polknutí, bolesť pri polykaní a pocit uváznutí sústa v jícnu (pažeráku). Patrí sem tiež zachádzanie potravy do nosa a viacnásobné prehĺtanie. Následkom narušenej koordinácie svalov je nepríjemný kašeľ a pocit dusenia. Mnoho ľudí môže mít také tzv. „tichou aspiraci“, kdy dojde ke vdechnutí sousta bez obranného kašle či jiných viditelných příznaků. Symptómy dysfágie u dospelých v dôsledku poruchy orálnej alebo faryngeálnej fázy prehĺtania sú rozsiahle a vyžadujú si pozornosť.
U detí rozlišujeme priame príznaky, ktoré jednoznačne naznačujú dysfágiu, a nepriame príznaky, ktoré ju môžu spôsobiť. Medzi priame príznaky u novorodencov zahŕňajú chýbajúce orálne reflexy, narušenú koordináciu dýchania, sania a prehĺtania, slabé sanie, kašeľ počas alebo po prehltnutí, dusenie sa a dávenie. U batoliat a starších detí sa môžu objaviť narušený vývin oromotorických a senzomotorických schopností, hlasové zmeny po prehltnutí, kašľanie alebo dusenie sa počas jedenia alebo po najedení a časté zvracanie.
Medzi nepriame príznaky patria:
- neschopnosť nakŕmiť dieťa počas bdelého stavu (len počas spánku),
- bolesti brucha,
- nechutenstvo,
- zapáchajúci dych,
- nevyspelé žuvanie až úplná neschopnosť žuvania,
- odmietanie jedla - od nechuti až po averziu na jedlo.
Tieto symptómy môžu byť pozorované u detí aj u dospelých. Rodič dokáže rozpoznať tieto znaky a musí si všímať, či sa neobjaví niektorý z vymenovaných príznakov.
Vplyv Dysfágie na Zdravie a Kvalitu Života
Následné účinky dlhodobej dysfágie môžu ovplyvniť celkové zdravie, pretože môžu viesť k nedostatku výživy a strate hmotnosti, čo bráni imunitnej funkcii. Poruchy polykání mohou vést k nedostatečnému příjmu jak stravy, tak i nápojů, a tím k podvýživě a dehydrataci. Dysfágia má priamy vplyv na chuť do jedla ako kompenzačný mechanizmus na predchádzanie nepohodliu. V takomto prípade pacient s dysfágiou často odmieta jesť alebo piť, poprípade je málo alebo znižuje príjem tekutín.
Zabehnutie potravy môže byť i príčinou zápalu pľúc. Dôsledky dysfagie môžu byť pre pacientov závažné až život ohrozující. Pri nevhodne zvolenej konzistencii stravy hrozí nebezpečenstvo aspirace až aspirační pneumonie. Pacienti sú súčasne ohrození dehydratáciou. Dysfágia môže na prvý pohľad pôsobiť nenápadne, no jej dôsledky môžu byť vážne. Porucha prehĺtania ovplyvňuje výživu, bezpečnosť pri jedení, energiu aj celkovú pohodu.
Život so stavom, akým je dysfágia, môže byť ťažký pre vás, ako aj pre vašich blízkych. Pre zdravých ľudí je úplne normálne dať si na raňajky, obed a večeru to, na čo majú chuť a nijak sa neobmedzovať. Predstavte si ale, že jediné, čo môžete jesť je najemno rozmixovaná strava bez tvaru v kašovitom stave. To je naopak normálne pre pacientov s polykacími problémy. Keď musí byť jídlo kvuli zdravotnímu stavu upraveno do mleté nebo kašovité podoby, ztrácí pro mnohé své kouzlo. Jesť začíname očami a pôžitok z jedla je rovnako dôležitý ako obsah taniera. Preto snaha o vizuálne atraktívne jedlo je dôležitá aj pri dysfágii.
Psychologie Traumatu: Co Se Stane, Když Zažijete Příliš Bolesti
Diagnostika a Liečba Dysfágie: Kľúč k Zlepšeniu
Ako už bolo spomenuté, „Čím skôr, tým lepšia prognóza,“ platí pri terapii dysfágie. Preto pacienti s dysfágiou sú v ambulanciách uprednostnení pri stanovení termínu. Vzhľadom na závažnosť a zložitosť porúch a ochorení v populácii detí s poruchami prehĺtania a príjmu potravy je potrebný tímový prístup. Klinický logopéd je jedným z členov tímu a realizuje klinické a prístrojové vyšetrenie prehĺtania.
Pacient, dospelý alebo dieťa, sa dostane na základe výmenného lístka ku klinickému logopédovi - dysfagiológovi. Ten určí, či existuje podozrenie na poruchu prehĺtania, respektíve aspiráciu. Ak je potrebné aspiráciu vylúčiť, vykonáva sa prístrojové vyšetrenie. Môže ísť o FEES - videoendoskopické vyšetrenie, ktoré realizuje ORL lekár spolu s logopédom, alebo VFSS - röntgenologické vyšetrenie prehĺtania, ktoré zabezpečuje röntgenológ s logopédom.
Na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave sa podarilo v novembri otvoriť certifikovanú pracovnú činnosť v odbore dysfágia v rámci klinickej logopédie. Od septembra už existuje 15 zdravotníckych pracovísk, kde pracujú logopédi s certifikátom z dysfagiológie. Títo odborníci spolu s lekármi v interdisciplinárnom tíme dokážu diagnostikovať dysfágiu a navrhnúť klinickologopedickú liečbu, zameranú na zlepšenie schopnosti prijímať potravu ústami. Ak je to potrebné, navrhnú tiež bezpečný náhradný spôsob príjmu potravy, ktorý neohrozuje zdravie pacienta.
Liečbou dysfágie je rehabilitácia prehĺtania, ktorú vedie logopéd. U dospelých pacientov s dysfágiou používame priamu a nepriamu formu liečby. Priama liečba je tréning prehĺtania s potravou a je zameraná na bezpečnejší príjem potravy ústami. Nepriama liečba je tréning prehĺtania bez potravy, naprázdno. Je zameraná na zlepšenie sily a koordinácie svalov zúčastňujúcich sa na orálnej a faryngeálnej fázy prehĺtania. Táto forma liečby sa používa u pacientov, u ktorých nie je možné vyvolať hltanovú fázu prehĺtania alebo ktorí sú vyživovaní cez NGS alebo PEG kvôli výraznej aspirácii všetkých konzistencií potravy.
Klinickologopedická liečba dysfágie môže byť zameraná na kompenzačné stratégie a manévre, napríklad zmenu polohy hlavy alebo tela pri prehĺtaní, čistenie hltana po prehltnutí alebo ďalšie špecifické techniky. Dysfágia je väčšinou prechodným stavom, niekedy sa však môže stať i trvalou poruchou. V porovnaní s minulosťou sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti výrazne zlepšilo, najmä vďaka vyškoleniu klinických logopédov - dysfagiológov, ktorí pracujú v ústavných zariadeniach po celom Slovensku.
Základy Dysfágickej Diéty: Bezpečnosť Predovšetkým
Klinickologopedická liečba dysfágie úzko súvisí s úpravou konzistencie potravy podľa Medzinárodnej iniciatívy pre štandardizáciu diéty pri dysfágii, tzv. IDDSI (International Dysphagia Diet Standardization Initiative). Poruchy polykání neboli dysfagie vyžadují specifický stravovací režim - dysfagickou dietu. Cílem je zajistit dostatečný příjem živin a tekutin pri zachování bezpečnosti a pohodlí pri jídle.
Potraviny sú u porúch polykání podávány měkčí, protože se snadněji žvýkají a polykají, a podle stupně poruchy mohou být upraveny do různé konzistence a textury. Obecně by potraviny měly být měkké a vlhké bez tvrdých částí, konzistence záleží na požadovaném stupni diety. Bezpečnou konzistenci diety a tekutin pro daného pacienta pak doporučí na základě vyšetření klinický logoped. Individuální požadavky se odvíjí od stupně i charakteru dysfagie a záleží i na celkovém stavu pacienta.
Liečbou dysfágie je rehabilitácia prehĺtania, ktorú vedie logopéd. Rehabilitáciu uľahčuje vhodná úprava stravy (vylúčenie malých kúskov potravy) a používanie zahusťovadiel, ktoré menia konzistenciu a textúru jedla a tekutín. U osob, které mají potíže s polknutím vody či jiných řídkých tekutin, je vhodné použít speciální zahušťovadla, která z tekutiny vytvoří gelovou konzistenci. Kvalitné moderné zahusťovadlá zachovávajú chuť a vôňu jedla, pričom môžu zlepšiť život pacientov. Tekutiny se podávají v různém stupni zahuštění (nektar, med, pudink), pevná strava je upravena do pyré či pudinku, může být také jemně či hrubě mletá či sekaná.
V prípade potreby, ak pacient nie je schopný prijať dostatok potravy ústami, je možné doplnit běžnou stravu tzv. sippingem (pitím nutrične bohatých tekutín). V prípade potřeby lze výživu podávat také sondou přímo do žaludku nebo do střeva. U ťažkých foriem dysfágie môže lekár rozhodnúť o zavedení výživy pomocou sondy (nasogastrickej alebo perkutánnej endoskopickej gastrostómie, tzv. PEG-u). Výživa a tekutiny sú tak pacientovi podávané priamo do žalúdka. Správna výživa a hydratácia pacienta, hlavne po cievnej mozgovej príhode, však môže prispieť k lepšiemu zvládaniu zotavovania.
Praktické Tipy pre Prípravu a Podávanie Stravy pri Dysfágii
Dôležité pri príprave dysfágickej stravy je, aby pokrm pre pacientov s polykacími problémy obsahoval všetky dôležité živiny, ktoré ich telo potrebuje. Pri prípravě stravy pro pacienty s poruchou polykání nestačí jen zajistit dostatek živin. Důležitá je i správná konzistence - jídlo nesmí být ani příliš řídké, ani příliš husté. Mělo by být jemné a nadýchané, aby se dalo bezpečně spolknout a nehrozilo zaskočení.
Strava pro pacienty s dysfagií sa pripravuje špeciálnou technológiou tak, aby neobsahovala žiadne tuhé kúsky, tuhá vlákna, zrníčka, slupky, škraloupy, a současně aby byla nedrobivá, nelepila se, nebyla příliš hustá, ale ani řídká a dala se snadno polykat. Kuchaři v provozech stravování tento proces usnadňují pomocou špeciálnych mixérov, ako sú blixery Robo Coup, a výkonných vysokootáčkových mixérov. Obrovským pomocníkem může být u těchto pacientů úprava jídla pomocí speciálního mixéru se zahuštěním neboli blixéru. V Litomyšlské nemocnici jej mimo jiné využívá neurologické oddělení.
Záleží ale i na vzhledu - jídlo by mělo na talíři vypadat lákavě, protože i pohled na pokrm ovlivňuje chuť k jídlu. Jíme i očima, říká se. Pre zdravé lidi je toto zcela normální. Keď je jedlo upravené do mletej alebo kašovitej podoby, stráca pre mnohých svoje čaro. Čím více se jejich pokrm blíží tradičním potravinám, tím větší je šance, že se jim dostane tolik potřebných živin. „Dohladka rozmixovanou směs plnohodnotné stravy lze tvarovat. A to buď klasickým kopečkovačem, nebo do forem, které vypadají třeba jako kuřecí stehno, mrkev nebo ryba,“ vysvětluje Marketa Nemšovská, náměstkyně ošetřovatelské péče Litomyšlské nemocnice. Nové zahušťovadlo značky Dr. Oetker přináší naději, že i oni uvidí na svém talíři pokrmy připomínající klasickou porci jídla. Do hladka rozmixovanou směsí se naplní formy, které vypadají třeba jako kuřecí stehno, ryba nebo mrkev. Výhodou přípravy stravy pomocí zahušťovadla je, že kromě hladké konzistence udrží tvar pokrmu jak ve studeném, tak i v teplém stavu.
„Lidé, kteří po dlouhé době mají možnost sníst jídlo, které taky jako jídlo vypadá, jsou dojatí. Byl jsem několikrát svědkem toho, že když vidí na talíři porci masa, které vypadá jako plátky hovězího, k tomu těstoviny a rajskou omáčku, dojme je to k pláči,“ popisuje efekt tejto revoluční úpravy Jan Slavík. Príprava dysfagickej stravy je náročná a „vychytanie“ vhodných receptúr a postupov vyžaduje čas a zkoušanie. Nemocnice sa chystajú využívať aj tvarovacie formy.
Stravu u dysfagickej diety podávame pětkrát až šestkrát denně, v menších porcích, ale o to úzkostlivěji dbáme na dostatečnou energetickou a nutriční hodnotu. Sníst celou porci oběda včetně polévky a salátu nebo kompotu nedělá zdravému člověku žádný problém, ovšem pro pacienta s poruchou polykání je to s jistotou nemožné. Preto sa v niektorých zariadeniach polievky vyradili z obedov a presunuli sa na popoludňajšiu desiatu. Polévky připravují zásadně krémové s obsahem vařeného masa a modulového dietetika jako zdroje kvalitních proteinů. Tieto polievky sa zasielajú z prevádzky stravovania šokovo zchladené a môžu sa podať pacientovi kedykoľvek počas dňa, stačí ich vytiahnuť z chladničky, ohriať a upraviť konzistenciu na požadovanú hustotu.
Na kompenzáciu nedostatku výživy sú užitočné špeciálne recepty. Niektorí jedinci nie sú schopní prehĺtať pevné látky, zatiaľ čo niektorí nie sú spokojní s tekutinami. Medzi recepty vhodné pri dysfágii patria:
- Zelenina na masle: Čerstvú zelenú listovú zeleninu treba správne uvariť. Zmiešať s jednou čajovou lyžičkou rastlinného oleja a chlebom a po zohriatí zmesi podávať. Chlieb netreba mixovať, ak sa dá pohodlne prehltnúť.
- Krémové tekvicové cestoviny: Cestoviny a tekvicu varte vo vode asi 15 - 20 minút oddelene a súčasne na panvici opečte cibuľu a cesnak. Najprv zmiešajte tekvicu a cibuľu a potom to isté zohrejte. Potom do zmesi po scedení pridajte cestoviny a dosolte a dochuťte.
- Ovocné smoothie: Vezmite ½ banánu, 3 - 4 jahody a čučoriedky, dve lyžice vanilkového jogurtu, 1 lyžičku medu, šťavu z jedného pomaranča a 450 ml nízkotučného mlieka. Všetky tieto ingrediencie dôkladne premiešajte asi 2 minúty a potom tekutinu prefiltrujte cez sito, aby ste odfiltrovali všetky pevné častice oddeľujúce hladkú tekutú časť.
- Šošovicové a karfiolové kari: Na panvici opečte cibuľu, cesnak, rascu, koriander a kari. Pridajte karfiol a varte do mäkka; v prípade potreby pridajte vodu. Teraz pridajte šošovicu, soľ a korenie a ešte povarte. Následne zmiešajte zmes a kokosový krém na zvýšenie chuti.
- Avo-kakaový puding: Tento neuveriteľne lahodný recept obsahuje rozmixovaný banán, zrelé avokádo, mlieko a kakaový prášok.
- Kokosovo mangové pyré: Jeden z najjednoduchších receptov, po ktorom sa vám budú zbiehať slinky.
Špecifiká Dysfágie a Kŕmenia u Detí
U detí, okrem priamej dysfágie, je dôležité venovať pozornosť celkovému vývinu orofaciálnej oblasti. Orofaciálnu oblasť stimuluje dojčenie, včasné pridávanie príkrmov, nepredlžovanie času mixovanej stravy, prechod na tuhú stravu a samostatné kŕmenie po cca 9. až 12. mesiaci. Používanie cumľa a cumľovej fľaše je vhodné obmedziť po ukončenom 1. roku života a ukončiť najneskôr do konca 2. roku života, aby sa podporil správny vývin oromotorických funkcií.
Pre zdravý vývoj stravovacích návykov a minimalizáciu rizika problémov s príjmom potravy je u detí dôležité dodržiavať nasledujúce pravidlá:
- Pravidelný režim jedenia: Napríklad každé 4 hodiny.
- Časovo limitované jedenie: Jedenie by malo byť časovo limitované, napríklad 20-30 minút.
- Tiché prostredie: Dieťa by malo jesť v tichom prostredí, bez rozptyľujúcich vplyvov (napríklad televízie, telefónu). Čas jedenia nie je čas na hranie.
- Jasné pravidlá stolovania: Je potrebné stanoviť okolnosti, za ktorých by malo dieťa jesť. Nastaviť pravidlá počas jedenia, napríklad zostať sedieť, použiť príbor a nie prsty, nehádzať jedlo. Stolovanie by malo byť príjemné, dieťa by sme mali do konverzácie zapájať. Ak sa pravidlá stolovania porušia, dieťa je potrebné naučiť správne sa chovať.
- Malé porcie a pochvala: Dieťaťu ponúkať malé porcie jedla. Dieťa pochváliť za zjedenie poskytnutej porcie jedla. Ak dieťa nedojedlo, nemalo by až do ďalšieho jedenia dostať žiadnu maškrtu.
Nasledujúce články Vám môžu pomôcť odhaliť rizikové znaky rôznych vývinových porúch vo veku od 0-3 rokov. Súčasťou komplexného posudzovania detí s potenciálnymi problémami s prehĺtaním je aj sledovanie jazykového vývinu, keďže oromotorické schopnosti sú úzko prepojené s prehĺtaním a rečou. Medzi znaky, ktoré môžu naznačovať potrebu konzultácie s logopédom, patria, ak dieťa:
- netvorí dvojslovné vety (napr. „Havo tam. Mama daj. Tu bolí.“),
- rozpráva neplynule po dobu niekoľkých týždňov,
- netvorí jednoduché vety (napr. „Cica tam spí. Kde je tato?“),
- vo vetách často používa nesprávnu gramatiku (napr. nesprávne skloňovanie, nepoužíva predložky, zvratné zámená a pod.),
- má nesprávnu výslovnosť hlások.
Včasná intervencia v týchto oblastiach môže mať pozitívny vplyv na celkový vývin dieťaťa.
Život s Dysfágiou: Prognóza a Podpora
Dysfágia je väčšinou prechodným stavom, niekedy sa však môže stať i trvalou poruchou. Ako dlho môžete žiť s dysfágiou? Nie je však možné uviesť jednoznačné číslo, pretože to závisí od viacerých faktorov, ako je príčina dysfágie, vek, prítomnosť iných stavov. Nezanedbávajte túto diagnózu a nečakajte, že sa zlepší sama. Cieľom nie je len prehltnúť bezpečne, ale žiť naplno aj s obmedzeniami, ktoré dysfágia prináša. Správna terapia, vhodné úpravy stravy a edukačná podpora pre rodinu dokážu priniesť výrazné pokroky. Dysfágia nemusí byť strašiakom.
Dôležitosť podpory zo strany blízkych je neoceniteľná. Fyzická blízkosť, poskytovanie dostatku jemných dotykov, bozkov a nosenie dieťaťa na rukách, ak to potrebuje, sú aspekty, ktoré prispievajú k jeho pohode a celkovému vývoju. Pre dospelých pacientov je rovnako dôležitá emocionálna podpora a pochopenie ich stavu. Správna výživa a hydratácia pacienta je rozhodujúca, hlavne po cievnej mozgovej príhode, kde môže prispieť k lepšiemu zvládaniu zotavovania. Pacienti s poruchami prehĺtania a príjmu potravy si vyžadujú komplexný a individuálny prístup, aby sa zabezpečila nielen ich fyzická, ale aj psychická pohoda.
Psychologie Traumatu: Co Se Stane, Když Zažijete Příliš Bolesti
tags: #mate #dieta #s #dysfaziou