Matúš Beniak, šarmantný mladý herec s veselým a zvedavým pohľadom, si za krátky čas získal priazeň divákov na divadelných doskách i televíznych obrazovkách. Jeho cesta k herectvu nebola priamočiara, no bola plná odhodlania, autenticity a nečakaných zvratov, ktoré formovali jeho jedinečný talent. Od detského sna stať sa šašom v cirkuse až po účinkovanie v prestížnom Slovenskom národnom divadle, Beniakov životopis odhaľuje príbeh mladého umelca, ktorý sa s odvahou postavil výzvam a dokázal premeniť prekážky na príležitosti. Absolvent Vysokej školy múzických umení v Bratislave z roku 2020, ktorého štúdium a začiatky kariéry poznačila celosvetová pandémia, je živým dôkazom húževnatosti a lásky k umeniu.
Cesta k herectvu: Od detských snov po prvé divadelné dosky
Matúš Beniak už od útleho veku prejavoval silnú túžbu baviť ľudí a byť v centre diania. Od deviatich rokov chcel byť šašo v cirkuse, čo je, ako sám priznáva, aj dosť príznačné pre jeho povahu. Keď bol malý, všade chcel byť, všetko chcel vidieť, vedieť a skúsiť. Táto vrodená zvedavosť a chuť objavovať svet sa prejavila už v ranom detstve, pričom jeho sny boli formované nevinnou radosťou a túžbou rozdávať smiech.
Spomína si na zážitok z cirkusu v Partizánskom, kde bol z toho úplne hotový. Videl tam šašov, ktorí mali rozohratú úplne primitívnu etudu, ale všetci sa na nich smiali a zabávali. Táto skúsenosť ho hlboko ovplyvnila a utvrdila ho v presvedčení, že sa mu najmä veľmi páči, keď sa ľudia zabávajú a majú radosť. Táto radosť z rozdávania smiechu a zábavy sa stala kľúčovým motorom jeho neskorších umeleckých ambícií, hoci v tej dobe si ešte neuvedomoval, akou konkrétnou formou sa jeho túžba naplní. Jeho snaha prinášať pozitivitu a zábavu sa stala neoddeliteľnou súčasťou jeho identity.
Sprvoti sa však Matúš Beniak nerozhodol pre hereckú dráhu priamo. Namiesto toho študoval za čašníka, čo je profesia zdanlivo vzdialená divadelným doskám a hereckému umeniu. Napriek tomu sa jeho cesta k herectvu začala formovať aj prostredníctvom neformálneho vzdelávania a vplyvu kľúčových osobností. Dlho pôsobil v divadle Šesť Pé v Partizánskom, kde získaval svoje prvé praktické skúsenosti s javiskom. V prvom rade ho tu výrazne ovplyvnil režisér Ondrej Böhm, ktorý sa mu štyri roky v tomto divadle venoval. Ondrej Böhm bol tou osobnosťou, ktorá mladému Matúšovi vštepovala základné herecké princípy a vedomosti, ktoré nemal z konzervatória, keďže, ako sám hovorí, študoval za čašníka. Táto skúsenosť bola pre neho neoceniteľná, najmä ak vezmeme do úvahy, že ľudia, ktorí študovali pred VŠMU herectvo na konzervatóriu, prišli na školu s prehľadom, zatiaľ čo Matúš bol v tomto smere, podľa jeho vlastných slov, "nepopísaný papier".
Prelomový moment nastal, keď mal Matúš asi trinásť rokov a na tábore spoznal Dominika Gajdoša. Práve vtedy prijali Dominika Gajdoša na Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Spolu s Dominikom tvorili na tábore rôzne scénky a obaja boli za každú srandu. Táto priateľská interakcia a spoločné nadšenie pre tvorbu ho nakoplo, aby to tiež skúsil a zameral svoje úsilie na prijímacie skúšky na VŠMU. Bola to nečakaná, no osudová udalosť, ktorá ho nasmerovala k splneniu jeho detského sna, hoci v inej forme, než si pôvodne predstavoval. Táto skúsenosť podčiarkuje dôležitosť priateľstiev a mentorskej podpory na začiatku umeleckej cesty, ukazujúc, ako sa aj zdanlivo náhodné stretnutie môže stať katalyzátorom pre celoživotné povolanie.
Vstupná brána na VŠMU: Šok, výzvy a osobnosti, ktoré formovali talent
Prijímacie skúšky na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave sú povestné svojou náročnosťou a vysokou konkurenciou. Na herectvo sa každoročne hlásia stovky ľudí, z ktorých však zoberú len desať až pätnásť. Matúš Beniak, ako o sebe sám hovorí, bol na prijímacích skúškach ako jednoduchý chlapec, nepopísaný papier, keďže dovtedy nemal žiadne herecké skúsenosti. O to prekvapivejší bol jeho postup. Mal šťastie, že sa dostal do tretieho kola, aj keď, ako spomína, ani texty nebol naučený na 120 percent. To svedčí o jeho prirodzenom talente a charizme, ktorá dokázala zaujať aj napriek absencii formálneho hereckého vzdelania. Jednoduchý chlapec, ako o sebe sám hovorí, bol na prijímacích skúškach ako nepopísaný papier, keďže dovtedy nemal žiadne herecké skúsenosti. Častokrát mu aj počas štúdia hovorili, že jeho najväčšou výhodou je práve to, že je autentický. Prišiel tam ako jednoduchý chlapec, ktorý predtým študoval za čašníka, čo paradoxne predstavovalo jeho silnú stránku a odlíšilo ho od iných uchádzačov, ktorí už mali za sebou konzervatórium.
Keď sa mu odrazu podarilo dostať na VŠMU, nasledoval ďalší šok. Váš ročník viedli herecké legendy Emília Vášaryová a Marek Majeský. Ako sám povedal, sú to obrovské herecké osobnosti, dlhoroční profesionáli, ktorí boli súčasťou obrovského množstva úspešných projektov. Odrazu sa mu podarilo dostať na VŠMU a hneď ho viedli títo ľudia, čo bolo pre neho neuveriteľné. Bol to šok. Uvedomil si, aké má veľké medzery, keďže do tej doby sa len, ako sám priznáva, „flákal po sídlisku“. O to väčší rešpekt a obdiv voči nim mal. Tento pocit zaostávania ho motivoval k intenzívnej práci a sebazdokonaľovaniu, čo zmenilo jeho prístup k štúdiu a hereckej profesii. V prvom ročníku mal problém zaradiť sa, nabehnúť na nejaký režim a vôbec niečo robiť, keďže dovtedy sa len flákal po sídlisku. Musel si osvojiť disciplínu a pracovné návyky, ktoré predtým v tak intenzívnej forme nepoznal, čo svedčí o jeho schopnosti prispôsobiť sa a rásť.
Štúdium herectva na VŠMU sa výrazne líši od iných akademických smerov a ľudia majú často skreslenú predstavu o štúdiu akéhokoľvek umenia, a platí to aj pri herectve. Matúš zdôrazňuje, že sa nemôžu porovnávať s ľuďmi, čo študujú medicínu alebo právo, pretože to je úplne iná kategória. Hoci nemajú toľko teórie, na druhej strane robia veľmi veľa prakticky a pracujú intenzívne so psychikou. Samozrejme, každá škola očakáva od človeka istú dávku energie a nejakého mentálneho nastavenia, nech študuje čokoľvek. Ich denný režim bol mimoriadne náročný a komplexný, zameraný na rozvoj nielen technických, ale aj psychických a emocionálnych aspektov herectva. Ráno napríklad začali rytmikou, potom pokračovali hodinou javiskového pohybu a následne sa museli rýchlo presunúť do inej budovy na hodinu spevu. Celé poobedie skúšali spolu a škola bola otvorená do deviatej večer, aby mohli individuálne skúšať. Často ich musel vrátnik vyhadzovať zo školy, pretože ich nadšenie pre prácu nepoznalo hranice a odhodlanie zdokonaľovať sa bolo obrovské. Sám Matúš nečakal, že by ho niekto musel niekedy vyháňať zo školy, čo svedčí o jeho nečakanom, no hlbokom ponorení do štúdia a obetavosti. Tento intenzívny a prakticky zameraný prístup k herectvu ho dokonale pripravil na nároky profesionálnej kariéry, formujúc z neho komplexného umelca.
Herecký míľnik a výzvy pandémie: Absolvent v turbulentných časoch
Herec Matúš Beniak ukončil v roku 2020 posledný ročník herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Bola to doba, keď na Slovensku vrcholila pandémia koronavírusu v roku 2020. Bol to však rok poznačený celosvetovou pandémiou, ktorá zásadne ovplyvnila nielen akademický život, ale aj celé umelecké odvetvie. Myslí si, že každý, kto končil školu počas pandémie, mal z toho zvláštny pocit. Pre nich konkrétne to znamenalo radikálne zmeny najmä v tom, že štúdium herectva je viac praktické ako teoretické. Nemohli chodiť do divadla, cvičiť a ani skúšať, čo výrazne skomplikovalo záverečnú fázu ich štúdia a prípravu na profesionálny život. Táto situácia priniesla nielen praktické prekážky, ale aj neistotu a psychickú záťaž pre mladých umelcov, ktorí stáli na prahu svojej profesionálnej kariéry, keď bol svet v stave núdze a kultúrne inštitúcie zatvorené.
Napriek turbulentným časom a neľahkým podmienkam, rok 2020 pre Matúša Beniak priniesol aj jeden významný herecký míľnik. Rok 2020 bol aký bol, ale predsa si stihol jeden svoj herecký míľnik. Dostal sa do predstavenia v Slovenskom národnom divadle. Tento úspech prišiel bezprostredne po škole, čo je pre čerstvého absolventa obrovské uznanie a jedinečná príležitosť. V škole odohrali poslednú premiéru a prišiel za ním režisér, ktorý mu povedal, že má pre neho rolu v SND. Režisér mu jasne stanovil podmienku, že ho obsadí len pod podmienkou, že sa bude snažiť a dá do toho všetko. Matúš bol neskutočne šťastný a reálne tomu začal veriť, až keď bol priamo tam, v priestoroch národného divadla. Okamžite sa pustil do práce s plným nasadením, spoznal ďalších fantastických ľudí, užíval si proces a dával do toho naozaj všetko. Táto skúsenosť potvrdila jeho talent a odhodlanie a otvorila mu dvere do sveta profesionálneho divadla. Jeho účinkovanie v SND v inscenácii Hriech / Její pastorkyňa sa stalo dôležitým krokom v jeho mladej kariére a potvrdilo jeho miesto na scéne.
Okrem profesijných výziev a úspechov, obdobie po skončení VŠMU prinieslo Matúšovi Beniakovi aj zásadnú osobnú zmenu. V tom čase sa navyše dozvedel, že bude otcom, čo jeho život prevrátilo naruby. „Keď som vyšiel zo školy, zistili sme, že sa nám to podarilo, že čakáme dieťa,“ spomína na tento zlomový moment. Hoci to bolo ťažké, táto nová rola priniesla aj obrovskú zodpovednosť a motiváciu. Musel sa tak postarať nielen o seba, ale aj o novo vznikajúcu rodinu. Táto kombinácia ukončenia štúdia v pandemickom roku a očakávaného otcovstva kládla na mladého herca mimoriadne nároky, ktoré musel zvládnuť s odhodlaním a prispôsobivosťou, čo svedčí o jeho silnej osobnosti a zmysle pre rodinu. Bolo to obdobie plné neistoty, ale zároveň aj nových začiatkov a obrovského osobného rastu.
Nová rola: Otec a umelec na slovenskej scéne
Novozískaná rola otca znamenala pre Matúša Beniak hlbokú premenu v jeho životných prioritách a priniesla so sebou aj značné finančné výzvy. Keď sa po skončení štúdia na vysokej škole dozvedel, že bude otcom, bolo to ťažké. Musel sa prebíjať životom a zarábať si na živobytie akýmkoľvek spôsobom. Aby mali na živobytie, robil všetko možné. „Roznášal som jedlo, robil som záhradníka… Čo iné mi zostávalo,“ spomínal na náročné obdobie, keď sa musel postarať nielen o seba, ale aj o novo vznikajúcu rodinu. Toto obdobie potvrdilo jeho praktickosť a schopnosť prispôsobiť sa realite, ktorá bola v kontraste s bohémskym životom, s ktorým sa často spája umelecká dráha. Jeho odhodlanie zabezpečiť rodinu mu nedovolilo vzdať sa, aj keď to znamenalo dočasne opustiť sny o plnohodnotnom herectve. Tieto skúsenosti ho nielen posilnili, ale aj obohatili jeho herecký prejav o hĺbku a pochopenie pre rôzne životné situácie.
V skutočnosti je Matúš Beniak milujúcim a obetavým partnerom, hoci v seriáli Mama na prenájom stvárňuje postavu manipulátora Dávida. Tento kontrast medzi jeho skutočnou povahou a hereckou rolou je dôkazom jeho všestrannosti a hereckého talentu, ktorý mu umožňuje presvedčivo stvárňovať aj charaktery vzdialené jeho vlastnej osobnosti. Život na Slovensku, najmä pre umelcov, prináša špecifické výzvy. Slovensko je malá krajina, má malý trh, a to ovplyvňuje všetko. Ako sám poukazuje, slovenskí raperi nikdy nebudú mať stomiliónové pozretia ako tí americkí, a to isté platí aj pre hercov. V zahraničí majú herci svojich agentov a všetko funguje inak. Tu je to často o tom, komu padneš do oka a čo z teba vyžaruje. To, aký si človek, zohráva dôležitú úlohu v tom, ako sa ti bude dariť. Táto realita znamená, že osobný prístup, integrita a charizma sú pre mladého herca na Slovensku rovnako dôležité ako talent a profesionálna príprava. Budovanie vzťahov a schopnosť zapôsobiť na ľudí sú kľúčové pre získavanie nových príležitostí v tomto prostredí, kde sú dvere často otvorené skôr na základe osobných väzieb než rozsiahlych agentúrnych sietí.
Obdobie pandémie a s ňou spojené obmedzenia priniesli nielen výzvy v profesijnom živote, ale aj hlboké osobné reflexie. V čase, keď sa robil jeden z rozhovorov s Matúšom Beniakom, končil posledný deň karantény, keďže bol pozitívny na Covid. S úsmevom na tvári hovoril o svojich želaniach: vyčistiť more od plastov a svetový mier (smiech). Toto obdobie bolo pre každého depresívne a všetci čakali, kým sa to vráti do normálu. Matúš si želá, aby sa on a jeho kolegovia mohli vrátiť k tomu, čo ich najviac baví a čo im toto obdobie zobralo. Až vtedy si uvedomili, čo reálne majú, čo znamená zdravie, sloboda a to, že môžeš len tak ísť von a stretnúť sa s kamarátmi. Táto skúsenosť ho naučila vnímať hodnotu bežných vecí a posilnila jeho túžbu vrátiť sa k plnohodnotnému umeleckému životu s novým ocenením pre každý deň a každú príležitosť. Jeho otvorenosť a veselý prístup k životu, aj napriek ťažkostiam, potvrdzujú jeho autenticitu, ktorú mu tak často pripomínali už na VŠMU, a robia z neho nielen talentovaného herca, ale aj inšpiratívnu osobnosť.
Matúš Beniak na divadelných a televíznych obrazovkách: Rozmanitosť a charizma
Od svojho absolvovania Vysokej školy múzických umení v roku 2020 a prvého míľnika v Slovenskom národnom divadle sa Matúš Beniak rýchlo etabloval na slovenskej divadelnej a televíznej scéne. Jeho herecké portfólio je prekvapivo široké a rozmanité, svedčiace o jeho schopnosti prispôsobiť sa rôznym žánrom a typom postáv. Spolu s trnavským Divadlom Jána Palárika (DJP) začal spolupracovať ako čerstvý absolvent VŠMU v roku 2020. V tomto divadle si stvárnil niekoľko významných rolí, ktoré mu priniesli uznanie kritiky i divákov a potvrdili jeho talent po ukončení štúdia.
Deti ho poznajú ako odvážneho princa Bajaju, čo dokazuje jeho schopnosť osloviť aj najmladšie publikum a preniesť ich do sveta fantázie, pričom táto rola vyžaduje špecifický typ energie a prístupu. Pre dospelé publikum zaujal ako mladý Heathcliff vo veľkolepej romantickej inscenácii Búrlivé výšiny, kde ukázal hĺbku a intenzitu svojho hereckého prejavu v klasickom diele, čím sa preukázal ako dramatický herec s výrazným potenciálom. Jeho talent sa prejavil aj v interpretácii svojhlavého Troila v klasike z pera W. Shakespeara Troilos a Kressida, kde musel spracovať zložité charaktery a dobové nuansy, ktoré sú pre shakespearovské hry typické. Rovnako pôsobivý bol v úlohe dobrosrdečného Jozefa Viktorina v inscenácii Palárik (a to jeho teátro), čím demonštroval svoju adaptabilitu k rôznym historickým a dramatickým kontextom a schopnosť vžiť sa do rozličných období a postáv.
Ešte ako hosťujúci herec stvárnil v DJP hlavnú mužskú postavu v inscenácii Zlomatka po boku renomovanej herečky Tatiany Kulíškovej, čo bola pre neho významná príležitosť učiť sa od skúsenejších kolegov a ukázať svoj potenciál v náročnej dramatickej úlohe. Na snímke vľavo je herec Matúš Beniak a herečka Ingrida Baginová počas divadelného predstavenia Zlomatka v Divadle Jána Palárika v Trnave, čo svedčí o jeho aktívnom zapojení do produkcie. Hosťoval tiež v detektívke Pavučina, kde mohol preskúmať iný žáner a dynamiku hereckej práce, vyžadujúcej precíznosť a napätie. Spolupracoval aj so Slovenským národným divadlom, kde ho obecenstvo mohlo vidieť v inscenácii Hriech / Její pastorkyňa, ktorá bola pre neho kľúčovým krokom po ukončení štúdia a potvrdila jeho miesto na najprestížnejšej slovenskej scéne. Tieto divadelné roly ukazujú jeho záväzok k živému umeniu a schopnosť excelovať v rôznorodých postavách, od rozprávkových princov po komplexné dramatické charaktery, čo svedčí o jeho širokom umeleckom zábere.
Jeho herecký dosah sa rozšíril aj na televízne obrazovky, kde si získava priazeň divákov v rôznych projektoch. V populárnom seriáli Mama na prenájom hrá manipulátora Dávida, čím dokazuje svoju flexibilitu v stvárnení aj negatívnych, no psychologicky zaujímavých postáv. Táto rola je v ostrom kontraste s jeho skutočnou povahou milujúceho a obetavého partnera, čo len podčiarkuje jeho herecký rozsah a schopnosť presvedčivo sa vžiť do odlišných charakterov. Matúš Beniak je tak príkladom mladého umelca, ktorý s otvorenosťou, autenticitou a neúnavnou prácou prekonáva prekážky, neustále sa učí a rozvíja, a tým si buduje pevné miesto na slovenskej kultúrnej scéne. Človek s veselým a zvedavým pohľadom, šarmantný mladý herec, ktorý si získava priazeň divákov v divadle i na televíznych obrazovkách. Jeho cesta, plná odhodlania a zvedavosti, je inšpiráciou pre všetkých, ktorí veria v silu snov a tvrdú prácu.
tags: #matus #beniak #narodeny