Maurice Ravel, francúzsky skladateľ známy svojou precíznosťou, eleganciou a majstrovstvom v orchestrácii, nám zanechal okrem iných skvostov aj operu-balet s názvom L'Enfant et les Sortilèges, v slovenčine Dieťa a čarovanie. Toto dielo, ktoré vznikalo v rokoch 1919 až 1925, je jedinečnou lyrickou fantáziou, ktorá sa odkláňa od tradičných operných konvencií a otvára dvere do sveta detskej predstavivosti, kde sa neživé predmety a zvieratá ožívajú, aby naučili malého chlapca dôležité životné lekcie.
Zrod Náučnej Rozprávky z Baletnej Predlohy
Príbeh L'Enfant et les Sortilèges siaha až do roku 1914, kedy riaditeľ Parížskej opery Jacques Rouché poveril renomovanú spisovateľku Colette vytvorením scenára pre balet určený pre mladšie publikum. Colette, ktorá v tom čase už experimentovala s písaním o zvieratách, prijala výzvu s nadšením a rýchlo predložila svoj návrh pod názvom Ballet pour ma fille (Balet pre moju dcéru). Myšlienka zhudobniť tento text zaujala viacerých skladateľov, no Colette si napokon vybrala Maurice Ravela.
Cesta k dokončeniu diela však nebola priama. Ravel v scenári rozpoznal potenciál pre operu, nie balet, a Colette bez váhania prepracovala svoj pôvodný návrh do kompletného libreta. Vojnové udalosti, počas ktorých Ravel slúžil vo francúzskej armáde ako vodič sanitky, spôsobili značné prieťahy. Libreto sa k skladateľovi dostalo až v roku 1918 a aj potom sa s jeho zhudobnením neponáhľal. Až zmluvné záväzky voči Raoulovi Gunsbourgovi z Opéra de Monte-Carlo ho prinútili dielo dokončiť. Trvalo teda desať rokov od prvotného spojenia Colette a Ravela, kým partitúra L'Enfant et les Sortilèges uzrela svetlo sveta.
Svet, Kde Ožívajú Predmety a Zvieratá
Prvá časť opery sa odohráva v interiéri vidieckej usadlosti v Normandii. Sedemročný chlapec, nahnevaný a vzdorovitý po tom, čo ho matka pokarhala za nedokončenú školskú úlohu, sa vrhá na predmety vo svojej izbe a ničí ich. Keď ho únava premôže a začne zaspávať, zistí, že nešťastné objekty okolo neho ožívajú. Klasický nábytok, ako sú stoličky a kreslo Ľudovíta XV., čínsky porcelán, starožitné hodiny, oheň v krbe, postavy z jeho rozprávkovej knižky, dokonca aj jeho zošit s matematickými úlohami v podobe muža sprevádzaného zborom číslic, mačka a kocúr - všetci začínajú rozprávať a obviňovať chlapca z jeho krutého správania.
Druhá časť nás prenáša na záhradu, kde sa k obžalobe chlapca pripájajú rastliny, vtáky a zvieratá. Všetky túžia po pomste za spôsobené utrpenie. Vydesený chlapec volá svoju matku, ale všetky bytosti sa na neho vrhnú. V snahe zahnať ich dôjde k zraneniu malej veveričky. Oživené bytosti sa zastavia a keď vidia, že chlapec ošetril zranenú veveričku, usúdia, že má dobré srdce a odpustia mu. Zatiaľ čo chlapec z vyčerpania odpadne, rozhodnú sa mu pomôcť vrátiť sa domov a v záverečnom zbore spoločne privolávajú jeho matku.
Ravelova Hudobná Alchýmia: Od Jazzu po Bel Canto
Ravel obohatil túto rozprávkovú atmosféru impresionistickou hudbou pre veľký orchester, ktorá bola na svoju dobu mimoriadne moderná a inovatívna. Vo svojej hudbe uplatnil širokú škálu žánrov, od jazzu, cez foxtrot, ragtime, polku až po valčík. Skladateľ kládol dôraz predovšetkým na melódiu. "Viac než kedykoľvek predtým som za melódiu. Áno, melódia, bel canto, vokálne cvičenia, vokálna virtuozita - to je pre mňa východiskový bod," uviedol Ravel. "Ak v L'heure espagnole (jeho jednodejovej opere z roku 1907) divadelná akcia sama vyžadovala, aby hudba bola len komentárom ku každému slovu a gestu, tu naopak, táto lyrická fantázia volá po melódii, nič len po melódii…"
Ravel - L'Enfant et les Sortileges (full score) - Part 1
Partitúra vyžaduje rozsiahly orchester vrátane pikoly, dvoch fláut, dvoch obojov, anglického rohu, troch klarinetov (vrátane Es klarinetu), basového klarinetu, dvoch fagotov, kontrafagotu, štyroch lesných rohov, troch trúbok, troch pozun, tuby, tympanov, perkusných nástrojov (malý bubon, veľký bubon, triangol, tamburína, činely, tam-tam, bič, račne, strúhadlo na syr, drevený blok, veterný stroj, antické činely, slide whistle a xylofón), celesty, harfy, klavíra a sláčikových nástrojov. Okrem orchestra sú dôležité aj dospelý miešaný zbor, detský zbor a osem sólistov, z ktorých mnohí stvárňujú viacero postáv.
Ravelove hudobné nápady sú nesmierne rozmanité. Duet čierneho čajníka Wedgwood a čínskej šálky je napríklad v štýle foxtrotu, inšpirovaného americkým jazzom. "Tanec ohňa" pripomína paródiu na operu 19. storočia v štýle Rossiniho, s trillmi a melizmami. "Lament princeznej" je zase skôr seba-paródiou, kde flauta slúži ako jediný sprievodný nástroj. Chlapcovo "Lamentovanie pri odchode princeznej" je jasnou poctou Julesovi Massenetovi a jeho slávnej árii z opery Manon. V zbore žiab a hmyzu môžeme vidieť ozvenu Aristofanových komédií.
Vrstvy Významu a Morálne Posolstvo
L'Enfant et les Sortilèges nie je len obyčajná rozprávka. Pod povrchom sa skrývajú vrstvy hudobných a textových významov. Samotná štruktúra diela, s jeho neustálym miešaním štýlov a hudobných odkazov, od Bacha až po americkú muzikálovú komédiu, slúži ako expresívny jazyk pre oživené predmety a tvory.
Vzťah medzi kreslom a pohovkou môže odrážať napätý vzťah Colette s jej prvým manželom. V grotesknom tanci kresla (symbolizujúceho manžela) a malej pohovky (symbolizujúcej Colette) kreslo vždy vedie tanec a konverzáciu, zatiaľ čo pohovka odpovedá stručne a neúplne. "Človek Aritmetika" satirizuje epizódu z Colettinho semi-autobiografického románu a "Sťažnosť veveričky" odkazuje na pocit uväznenia, ktorý Colette zažívala počas svojho prvého manželstva.
Aj keď sa dielo na prvý pohľad môže zdať ako dekoratívna zábava, v skutočnosti nesie hlboké morálne posolstvo. Príbeh o chlapcovi, ktorý sa naučí empatii a súcitu prostredníctvom svojich skúseností s oživenými objektmi a zvieratami, rezonuje s univerzálnymi témami zodpovednosti a vzájomného rešpektu.
Premiéra opery sa konala 21. marca 1925 v Opéra de Monte-Carlo. Prijatie verejnosťou a kritikou bolo spočiatku zmiešané, no neskôr nasledovali úspešné uvedenia v Prahe a Lipsku (1927), Viedni (1929), San Franciscu (1930) a Florencii (1939). Napriek tomu, že L'Enfant et les Sortilèges je považovaná za jedno z Ravelových vrcholných diel, jej náročná produkcia s veľkým počtom postáv a fantastickým scénickým prevedením ju robí menej často uvádzanou na operných scénach. Avšak jej hudobná krása, originalita a nadčasové posolstvo z nej robia dielo, ktoré si zaslúži pozornosť milovníkov opery všetkých vekových kategórií.
Opera je žánrovo klasifikovaná ako lyrická fantázia a jej premiéra sa uskutočnila 21. marca 1925 v Opéra de Monte-Carlo. Námety opery, ktorá je venovaná deťom aj ich rodičom, je príbeh o tom, ako sa veci, hračky, knihy, rastliny a zvieratá v dome aj na záhrade vzbúria proti zlobivému dieťaťu, ktoré ich vo chvíli vzdoru ničí a ubližuje im. Libreto vzniklo z pôvodného podkladu pre balet, ktorý si objednal Jacques Rouché, riaditeľ Parížskej opery, u spisovateľky Colette. Tá svoje dielo nazvala Ballet pour ma fille (Balet pre moju dcéru). Colette si vybrala na spoluprácu Maurice Ravela a v rokoch 1919 - 1925 vznikla opera-balet s názvom L'Enfant et les Sortilèges (Dieťa a čarovanie), v ktorej vystupujú okrem postáv aj veci, zvieratá, vtáky, rastliny a jeden živel (oheň). Opera-balet mala premiéru v Monte Carle 21. marca 1925. Pocity publika i kritiky po monackej premiére boli zmiešané, ale potom nasledovali ďalšie úspešné uvedenia na svetových operných scénach. Opera je zložená z jednej dejstvá, ktoré je rozdelené do dvoch častí. V prvej časti sa dej odohráva v izbe vidieckeho domu, kde sa ožívajú predmety ako nábytok, hodiny, porcelán či postavy z knižky. V druhej časti sa scéna mení na záhradu, kde sa pridávajú rastliny a zvieratá. Kľúčovým momentom je, keď dieťa zraní veveričku a následne sa o ňu postará, čo vedie k zmene postoja oživených bytostí k nemu. V záverečnom zbore spoločne privolávajú jeho matku. Hudba Maurice Ravela je charakteristická impresionistickým štýlom, modernými harmóniami a rytmickou vynaliezavosťou, ktorá zahŕňa prvky jazzu, ragtime a foxtrotu. Dielo je náročné na inscenáciu kvôli veľkému počtu postáv a komplexnému scénickému prevedeniu, čo vysvetľuje jeho menej časté uvádzanie. Avšak jeho umelecká hodnota a nadčasové posolstvo ho radia medzi významné diela opernej literatúry.
tags: #maurice #ravel #dieta #a #cary #macka