Duša mnohých ľudí dnes piští po ľahkosti bytia, prirodzenosti a uvoľnenosti. Často sadajú s výbornou kávou v ruke, avšak so stiahnutým a zamračeným výrazom v tvári. Trápia sa. Z vonku niekedy vyzerá, že ozaj na to nemajú dôvod. Tento vnútorný nepokoj a pocit prázdnoty často pramení z hlboko zakorenených zážitkov z detstva, ktoré ovplyvňujú naše dospelé prežívanie. Pochopenie a práca s konceptom vnútorného dieťaťa predstavuje účinný nástroj na uzdravenie týchto starých rán a objavenie plnohodnotnejšieho života.
Čo je to Vnútorné Dieťa? Hlas z Minulosti v Súčasnom Ja
Pojem „vnútorné dieťa“ označuje tú časť osobnosti, ktorá sa nám formuje do 6. roku a je naším základom počas celého života. Máme ho všetci. Vnútorné dieťa je vlastne zmes emócii uložených v našom dospelom tele, ktoré sme zažívali v detstve. Je to archetyp, ktorý zahrňuje naliehanie ku hre a tvorbe. Je to aspekt zahrňujúci aj vzťahy s deťmi, predovšetkým však s vnútorným dieťaťom. Môžete si ho predstaviť ako to malé dieťa vo vás, ktorým ste boli ako deti. Táto esencia nášho raného ja nesie v sebe všetky naše skúsenosti, myšlienky, presvedčenia a túžby, ktoré sme si osvojili v najcitlivejšom období nášho života.
Vnútorné dieťa má v sebe zapísané všetky naše skúsenosti, myšlienky, presvedčenia a túžby. Pokiaľ dieťa vyrastá v harmonickej rodine a cíti sa vo svojom domove bezpečne, vypestuje si tzv. Pradôveru. Pradôvera je v psychológii označením stavu hlboko zakorenej dôvery v seba, v život a voči ostatným ľuďom. Je to teplo domova, ktoré nosíme v sebe a vďaka tomu sa cítime vo svete bezpečne. S pradôverou vnímame svoju sebahodnotu a sebadôveru a nemáme potrebu hľadať potvrdenia v okolí. Nehľadáme svoj vnútorný domov vonku. Pradôvera je domov v nás. Keď sme vyrovnaní a v harmónii, tieto archetypy nás podnecujú a inšpirujú.
Dôsledky Zraneného Vnútorného Dieťaťa: Ozveny Detstva v Dospelosti
Často sa stáva, že ľudia pociťujú, že napriek vonkajšiemu úspechu a naplnenému životu nie sú úplne šťastní. Necítia sa naplnení. Ako môžete niekomu dať, čo vy sami nemáte? Nemáte naplnenú tú potrebu starostlivosti o seba… Tieto pocity sa im hlboko zapísali vo svojom vnútri. Väčšinou preto, lebo ako malí zažili bolestivé odmietnutie, opustenie alebo neustále „šikovanie“ - to, čo urobia, nikdy nie je dosť dobré. Všetko si treba zaslúžiť: „Najprv urob, čo ti poviem, podaj výkon a potom ťa budem ľúbiť, dám ti najesť, trošku sa ti povenujem…“ Keď je archetyp zablokovaný alebo v konflikte, môžeme zažívať bolesť alebo zmätok.
Ak sa toto vnútorné dieťa v nás zablokuje, napríklad nejakou traumatickou udalosťou, nedokáže sa tento archetyp správne prejaviť a spôsobuje bolesti, smútok, pocity nenaplnenia, menejcennosti a rôzne ďalšie. Kedykoľvek si sami neveríte, alebo ste si sami sebou neistí, pocitovo ste tým malým dieťaťom. Rovnako to môže naznačovať aj to, ak máte strach z nejakej autority, keď máte pocit, že sa nemáte o koho oprieť, alebo keď sa obávate postaviť za seba, prípadne vystúpiť na verejnosti. No a samozrejme aj vtedy, ak vedome viete, že ste v detstve prežili alebo prežívali traumu (časté hádky rodičov, alkoholizmus v rodine, bitky, neprítomný alebo nepodporujúci rodič, strata blízkej osoby, a iné).
Zranené vnútorné dieťa sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, ktoré výrazne ovplyvňujú dospelý život:
- Nízke sebavedomie a sebahodnota: Neustály pocit, že nie sme dosť dobrí, že si nezaslúžime lásku a úspech. Toto sa prejavuje ako opakujúce sa situácie, s ktorými si nevie dať rady.
- Problémy vo vzťahoch: Strach z opustenia, závislosť na druhých, neschopnosť vytvárať zdravé a rovnocenné vzťahy. Človek hľadá spôsoby: Ako donútiť iných, aby sa o vás starali.
- Perfekcionizmus: Snaha o dokonalosť ako kompenzácia za pocity menejcennosti, ktorá pramení z presvedčenia, že to, čo človek urobí, nikdy nie je dosť dobré.
- Sebadeštruktívne správanie: Závislosti, prejedanie sa, sebapoškodzovanie ako spôsob, ako sa vyrovnať s vnútornou bolesťou a potlačenými pocitmi.
- Emocionálna nestabilita: Prudké zmeny nálad, prehnané reakcie na bežné situácie, ktoré sú prejavom potlačenej negatívnej energie a nevyriešených emocionálnych blokov.
- Strach z autorít: Keď máte strach z nejakej autority, keď máte pocit, že sa nemáte o koho oprieť, alebo keď sa obávate postaviť za seba, prípadne vystúpiť na verejnosti.
Lezie vám na nervy starať sa o svoje deti, hoci ste ich veľmi chceli. V detstve ste mali rodičov, ktorí sa o vás nestarali do takej miery, ako ste to vtedy potrebovali. Dali vám posteľ, jesť a piť, ale viac nič. Namiesto vás, stále riešili seba, ale nie v tom zdravom slova zmysle. Ako dieťaťu vám chýba ich starostlivosť. Postupom času chápete, že sa sám/a musíte o seba postarať. V tom lepšom prípade z vás vyrastie dobrý človek. Nájdete si partnera a založíte si rodinu. Napriek tomu, že máte všetko, cítite sa prázdna/y.
Je dôležité si uvedomiť, že zranené vnútorné dieťa nie je žiadna hanba. Väčšina z nás zažila v detstve situácie, ktoré nás negatívne ovplyvnili. Niektorí ľudia si dokonca myslia, že ak sa budú snažiť viac vyhovieť ľuďom vo svojom živote, budú ich mať radi. No to neprinesie šťastie, lebo týmto nastavením sa potláča samého seba. Keď je človek starší, jeho duša vo vnútri kričí, aby si ju konečne všimol.
Vzťahovať sa k emóciám sme sa učili od rodičov a spoločnosti, v ktorej sme vyrastali. Ak sme nemali zdravé vzory, naučili sme sa nezdravo nakladať s emóciami. Navyše v dôsledku zraňujúcich situácií skrze negatívne emócie sme sa mohli emocionálne zablokovať, zaseknúť v istej fáze vývoja, utrpieť šoky, traumy. Proces fyzického dospievania síce pokračoval, ale emocionálne sa vývoj zasekol. Preto aj keď sme už fyzicky dospelí, v emóciách sa môžeme prejavovať ako deti.
Prečo Opakujeme Vzorce Správania Rodičov?
Zdá sa to úplne nelogické, ale logiku to má. Kým nie sme prebudení od začiatku pobytu na zemi až po koniec (to je ozaj málo jedincov), automaticky naťahujeme programy správania, ktoré zažívame. Keď sa dostaneme do situácie, ktorá mi daný program naštartuje (napr. stanem sa rodičom), správam sa podľa neho, hoci tento istý program mi v detstve spôsoboval emocionálnu bolesť. To sú presne tie vety: „Nikdy nebudem ako moja mama!“ A keď sa mi narodí dieťa, zrazu sa pristihnem, ako robím presne tie isté veci ako moja mama. Neposúvajme už tieto nezmysly do ďalších generácii.
Na 100 % vám viem garantovať (a to aj v dobe, kedy nikto nič negarantuje), že určite to nerobili so zámerom vyrobiť vám problém. Všetci vždy robíme najlepšie, ako vieme. No tí, ktorým ich život nie je ľahostajný, prevezmú zodpovednosť do svojich rúk, prehodia ju na vlastné plecia.
The Family Patterns You Don't Even Realize You're Repeating
Meditácia ako Kľúč k Uzdraveniu Vnútorného Dieťaťa
Dôležité je, že máme moc zmeniť, ako sa naše mladšie ja cíti a to následne ovplyvní aj nás v prítomnosti. Meditácia na vnútorné dieťa je účinný spôsob, ako sa spojiť so svojím vnútorným ja, identifikovať zranenia a začať proces uzdravovania. Ak sa rozhodneš viac zaujímať o seba, môžeš začať práve s meditáciou. Keď svoje vnútorné dieťa budete pravidelne napĺňať láskou, začne dôverovať sami sebe.
Krok za Krokom: Návod na Meditáciu a Prácu s Vnútorným Dieťaťom
Tu je podrobný návod, ako krok za krokom pracovať so svojím vnútorným dieťaťom prostredníctvom meditácie, vychádzajúci z terapeutických skúseností a osvedčených techník:
Vytvorte si priestor a čas: Urobte si chvíľku čas pre seba, cca pol hodinu. Nájdite si takú chvíľku, počas ktorej vás naozaj nikto nebude rušiť. Vypnite telefón, zabezpečte si tiché prostredie a pohodlne sa usaďte alebo si ľahnite. Je dôležité, aby ste si dovolili nerušený čas pre seba.
Uvoľnite sa: Stíšte sa do seba, hlbokým nádychom a výdychom uvoľnite svoje telo a ponorte sa dovnútra. Môžete začať s 4 hlbokými nádychmi a výdychmi, a potom sledovať svoj pokojnejší dych. Ak to sami ešte neviete, môžete použiť nejakú obľúbenú meditačnú hudbu, alebo aj nejakú obľúbenú vedenú meditáciu na uvoľnenie. Toto uvoľnenie pomôže spomaliť myseľ a pripraviť sa na hlbšie spojenie s vlastným vnútrom.
Ponorte sa do svojho vnútra: Ponorte sa hlboko do seba - do svojho duchovného srdca (oblasť v hrudi, kde máte aj skutočné srdce). Toto miesto je často vnímané ako centrum našej intuície a emocionálnej múdrosti. Ak potrebujete so sebou nejakého sprievodcu, pokojne si ho zavolajte. Môže sa jednať o anjela, alebo inú duchovnú bytosť, ale môže to byť aj nejaká blízka osoba, ktorej dôverujete, alebo zviera, ktoré pre vás stelesňuje strážcu. Tento sprievodca môže poskytnúť pocit bezpečia a podpory.
Vyvolajte spomienku: Vráťte sa do svojho detstva a nechajte si vyplaviť spomienku, kedy bolo vaše vnútorné dieťa nejakým spôsobom v detstve zranené, kedy sa cítilo ublížené, alebo kedy sa cítilo nie dosť dobré. Spomienku, kedy stratilo seba, kedy prestalo veriť sebe samému. Takú spomienku, kedy vašu detskú naivitu, radosť a nevinnosť, vystriedala neistota, bolesť, sklamanie. Kedy ste sa tak cítili po prvýkrát. Riaďte sa svojou intuíciou - svojím múdrym podvedomím. Siahnite po takej spomienke, ktorá sa vám vyplaví ako prvá. To je tá pravá, s ktorou aktuálne potrebujete pracovať.
Prehrajte si spomienku a pozorujte: Prehrajte si celú tú spomienku a pozorujte seba, svoje mladšie ja - seba, ako dieťa. Zamerajte všetku pozornosť na tú malú nevinnú bytosť. Aké emócie vo vašom vnútornom dieťatku prevládajú? Možno sa cíti neisto, neverí si, bojí sa, možno sa cíti samé - opustené, alebo stratené, či zmätené. Buďte len pozorovateľom, bez hodnotenia či súdenia.
Oslovte svoje vnútorné dieťa: Následne choďte za vaším vnútorným dieťaťom, ako dospelá osoba. Choďte k nemu a pomôžte mu - urobte to, čo práve vaše dieťa potrebuje. Ak chcú ísť akékoľvek emócie von, dovoľte si to! Ak sa vám chce plakať, plačte, ak chcete na niekoho kričať, aj to si dovoľte. Je to bezpečný priestor pre všetky potlačené pocity.
Utešte a podporte: Ak potrebuje dieťatko objať a utešiť - urobte to. Ak potrebuje poľutovať - vypočujte ho a pochopte. Ak potrebuje počuť, že je dosť dobré - povedzte mu to, a ukážte mu, čo z neho vyrástlo, čo všetko už vo svojom živote zvládlo. Povedzte mu, aké je úžasné - ono samé to asi teraz nedokáže vidieť. Povedzte mu úprimne, čo na ňom obdivujete, v čom je skvelé. Ukážte mu, aké je dokonalé.
Naplňte potreby a objímajte láskou: Teraz máte príležitosť dať svojmu vnútornému dieťaťu to, čo v detstve nedostávalo. Ak sa bude chcieť hrať, alebo šantiť - hrajte sa s ním, kúpte mu zmrzlinu, novú hračku, koníka… urobte všetko, po čom vtedy vaše malé ja túžilo. Takýmto spôsobom nasýtite nielen svoje vnútorné dieťa, ale samých seba. Pamätajte, všetko, čo dáte svojmu mladšiemu ja, dávate zároveň aj sebe. Objímajte ho, držte v náručí, bozkávajte a napĺňajte láskou, koľko len do neho vojde. Ubezpečte ho, že ste stále s ním, že ste stále pri ňom, že ho milujete a že ho nikdy neopustíte.
Rozlúčte sa a integrujte: Keď už bude dostatočne nasýtené láskou, môžete sa s ním rozlúčiť. Pred odchodom sa ho môžete ešte opýtať, čo by si prialo, aby ste urobili vy teraz - ako dospelá osoba, čo by mu urobilo radosť. Čo môžete začať robiť či tvoriť, čomu sa máte venovať. Čo by pomáhalo zároveň vášmu vnútornému dieťaťu, no i vám - vašej dospelej verzii. Môžete si dohodnúť aj nejaké znamenie (pocit alebo vnem, prípadne obraz), ktoré vám bude pripomínať vaše vnútorné dieťa. Bude to pre vás pripomienka, že v tejto situácii sa máte zachovať tak, ako by sa to páčilo vášmu dieťaťu - hravo, s ľahkosťou, so zvedavosťou. Rozlúčte sa s ním, pomaznajte ho, so slovami ubezpečenia, že ste stále s ním, že ho neopustíte, a že ho čoskoro znova navštívite. Môžete si ho dokonca zobrať aj so sebou a vložiť do svojho duchovného srdca.
Pravidelne sa vracajte: Vracajte sa k nemu počas najbližších dní (týždeň - možno i dva). Vracajte sa presne do tej istej situácie, ktorá sa vám ukázala v meditácii, až dovtedy, až budete cítiť, že vaše vnútorné dieťa je už dostatočne naplnené láskou. Uvedomte si, že kedykoľvek máte pochybnosti, alebo si neveríte, či sa niečoho bojíte, potrebujete nasýtiť svoje malé ja láskou, bezpečím a sebadôverou. Znova ho vo vašej mysli utešte, objímte, povedzte mu, ako veľmi ho milujete a že ste stále s ním. Tým sa posilní aj vaša sebadôvera. Ja to robievam napríklad pred spaním, alebo si len predstavím, keď už zaspávam, že moje vnútorné dieťa je so mnou, že si ho pritískam k sebe a spolu zaspávame.
Keď už budete cítiť, že dieťa z tejto spomienky sa má dobre, že už je v poriadku, môžete urobiť ďalšiu meditáciu a nechať si prísť ďalšiu spomienku, v ktorej bolo vaše dieťa zranené. A opäť pár dní spracovávajte túto novú spomienku. Takýmto spôsobom, môžete v sebe vyčistiť takmer všetky zranenia vášho vnútorného dieťaťa. Uvidíte, ako sa bude postupne meniť aj váš postoj k sebe, ako sa budete cítiť istejší, láskavejší k sebe a hlavne šťastnejší.
Praktické Tipy pre Prácu s Vnútorným Dieťaťom
Okrem štrukturovanej meditácie existujú aj ďalšie spôsoby, ako podporiť uzdravenie vášho vnútorného dieťaťa v každodennom živote:
- Buďte trpezliví a láskaví: Uzdravovanie vnútorného dieťaťa je proces, ktorý si vyžaduje čas a trpezlivosť. Nečakajte, že sa vaše pocity zmenia zo dňa na deň. Buďte k sebe láskaví a neodsudzujte sa za svoje pocity a za to, čo ste v detstve prežili.
- Doprajte si radosť a hru: Robte veci, ktoré vás bavia a ktoré vám prinášajú radosť. Nájdite si čas na hry a aktivity, ktoré ste ako deti milovali. Ak sa vám bude chcieť hrať, alebo šantiť - hrajte sa s ním, kúpte mu zmrzlinu, novú hračku, koníka… urobte všetko, po čom vtedy vaše malé ja túžilo.
- Objavte svoju kreativitu: Venujte sa tvorivým činnostiam, ako je maľovanie, písanie, tanec alebo hudba. Spontánnosť prináša uvoľnenosť, hravosť zasa kreativitu a nadšenie do života.
- Starajte sa o seba: Zamyslime sa, čo sme ako deti chceli cítiť, čo sme potrebovali a naplňme sa tým. Starajme sa o seba, utvrdzujme sa v tom, že všetko, čo robíme, robíme najlepšie ako vieme.
- Písanie listov: Napíšte list svojmu vnútornému dieťaťu, v ktorom mu vyjadríte svoju lásku, pochopenie a podporu.
- Používanie afirmácií: Používajte pozitívne afirmácie, ktoré posilnia vaše sebavedomie a sebahodnotu. Akými slovami sa zvykneš chváliť či haniť sám pred sebou? Odkiaľ tie slová máš, kam ďaleko v pamäti siahajú? Ako sa vtedy cítiš? Porovnaj obe situácie. Nadväzujúca otázka - Ako by si chcela, aby k tebe ľudia prehovárali za akýchkoľvek okolností?
- Hľadajte podporu: Ak je pre vás práca s vnútorným dieťaťom príliš náročná, vyhľadajte pomoc terapeuta alebo kouča. Ako vieš, na čo príde takýto človek, keď konečne nazrie sám do seba (možno i s pomocou terapeuta či iného odborníka)? Že len potrebuje vyliečiť svoje zranené, ukrivdené, ponížené či inak ublížené vnútorné dieťa, ktoré si od svojho detstva so sebou ťahalo do dospelosti veľmi nepríjemné bloky a traumy.
Intuícia a Vnútorný Hlas: Múdrosť Dieťaťa v Nás
Asi viacerí z vás už počuli, že máme akési vnútorné dieťa. Možno pomenej z vás už zaznamenalo aj tú informáciu, že ho treba aktívne počúvať, nadviazať s ním vzťah, venovať sa mu. Keď sa dieťa hrá, učme sa od neho vnútornému pokoju, koncentrácii, vypnutiu sveta, tiež tvorivosti a spontánnosti, vnútorným dialógom či tiež hlasným monológom, bez obzerania sa, kto sa na nás pozerá. Keď nám napadne niečo zaujímavé, navrhnime mu hru a dohodnime sa na spoločných pravidlách.
Počúvala si už niekedy svoj vnútorný hlas? Snažíš sa ho počúvať viac? Čo pre to robíš? Čo pre teba znamená? Už sa ti stalo, že si cítila, že vieš, ako sa máš rozhodnúť, čo máš urobiť, ale aj napriek tomu si to odignorovala a napokon si si povedala známu vetu: „Ja som to vedela. Ja som to hovorila. Ja som to cítila, že…“ Tak presne vtedy si mala tú česť počuť vnútorný hlas. Ale keďže máme slobodnú vôľu, je na nás, ktorým kompasom sa necháme viesť.
Mnoho múdrych ľudí hovorí - nechajte sa viesť deťmi. Pretože ony naozaj vedia fakty bez informácií; vidia veci bez očí; počujú, čo sme nepovedali; cítia omnoho hlbšie to, nad čím sme my už dávno mávli rukou; vedia nás nasmerovať bez navigácie, ukážu nám smer a pomôžu urobiť krok bez väčšej-menšej námahy. Keď sme sa narodili, prirodzene sme sem prišli so zmyslom cítiť, vidieť, vnímať, vedieť viac, než keď sme dospeli a všetko toto v nás zmyl materiálny život, v pazúroch so vzorcami a programami prevzatými od rodičov a hlavne s pohľadom na svet, ktorý často ani nebol náš (česť výnimkám, tým vedomým rodičom, ktorí mysleli „trochu inak“ a zanechali vo svojom dieťati slobodu a jeho jedinečnosť).
S vnútorným dieťaťom, ktoré v nás tiež prebúdza prirodzený vnútorný hlas, sa môžeme zblížiť meditáciami, relaxáciou, vnútornými rozhovormi s ním (so sebou); dovolením si väčšej slobody v tvorivosti, v živote; spomalením, prejavom spontánnosti a zbližovaním so sebou samým, a tiež vedomým hraním sa s vlastnými deťmi, kde precítime spoločné emócie a zažijeme neopakovateľné. Naozaj… ❤️ Pozorovala si niekedy dieťa pri hre? ❤️ Všimla si si, že jeho pozornosť je vtedy venovaná výhradne tomu, čo ho zaujalo? Ak nejako zasiahneme do toho posvätného procesu, v akom sa práve dieťa nachádza, bude reagovať odmietavo alebo nás odignoruje. Milujem myšlienku, že dieťa je pri hre vo vlastnej meditácii a je to len jeho chvíľka. Pre mňa je to veľká podložená pravda.
Odkedy sa človek stane rodičom, nejedenkrát sa pokarhá za to, že sa snažil viesť hru zázračného človiečika svojím vlastným smerom a potom zistil, že hra dieťaťa nepotrebuje naše usmernenie. Keď ho dcérka do procesu hry zatiahne, je mu cťou, ak ho však k hre nepotrebuje, nechá ju v jej svete a s láskou pozoruje. Samozrejme, strážme deťom hranice, je to úloha nás dospelých. Ak si všimneme, že sa približujú k niečomu nebezpečnému, vtedy udajme správny smer, ale inak nech je prísne zakázané miešať sa do meditácie dieťaťa, hoci by práve oblizovalo dážďovku. Keď sa dieťa hrá, učme sa od neho vnútornému pokoju, koncentrácii, vypnutiu sveta, tiež tvorivosti a spontánnosti, vnútorným dialógom či tiež hlasným monológom, bez obzerania sa, kto sa na nás pozerá.
Hra ako Meditácia a Brána k Sebe
„Hra je bránou do duše dieťaťa“ - túto krásnu vetu človek prvýkrát počuje počas študentských čias pedagogickej akadémie. A ani len netušil, aké rôzne úrovne chápania mu bude ďalšími rokmi otvárať. J. A. Komenský, J. J. Rousseau, J. Locke, J. H. Pestalozzi, S. Tešedík či M. Montesorri a iní vtedy viedli významom hry (a nielen tej) v ich vlastnom ponímaní. Dostal sa tiež ku mne pojem „vnútorné dieťa“ a ako tínedžerka človek úplne nepripúšťal, že hrať sa je možné kedykoľvek a v akomkoľvek veku, nielen na praxi s deťmi, a že si tým dokonca človek spríjemní život, rozvinie tvorivosť, dopraje priestor intuícii a naučí sa o sebe toľko nového.
Koľkokrát sme vyslovili či počuli vetu − „Pekne sa hraj!“ Putuje generáciami ako nejaká mantra… Je však skutočne opodstatnená? Deti sa predsa nikdy nehrajú škaredo alebo pekne. Jednoducho sa hrajú a bodka. Áno, stáva sa, že staršie deti využívajú pri hrách niečo neslušné, nevhodné či škodia pri hre druhým, no to len vyplýva z ich vnútorného sveta, z prežívania a z odpozorovaných vecí v ich živote, kde opraty tohto deja držia v rukách ich autority (hlavne rodičia a štýl ich života, hodnoty, princípy atď.). No týmto nás samotné dieťa krásne vracia k nám dospelým. Deti sa predsa tak rady hrajú na dospelých, tak aj my sa viac hrajme na deti. Keď už nie doslovne, tak aspoň s nimi či pri nich, keď máme tú možnosť. Keď nie, dovoľme si to, keď budeme samy v našich „dospelých“ osobných chvíľkach voľného času.
Emocionálna Zrelosť a Starostlivosť o Vnútorné Dieťa
Na emocionálnej úrovni je dospievanie trochu zložitejšie a u každého nastáva v rôznom veku. Niekto emocionálne dospeje po 35, niekto ani za celý život. Ak sme emocionálne nezrelí, máme tendenciu cez emócie zraňovať, manipulovať, rôznymi spôsobmi deštruovať seba a druhých a tým vytvárame veľké utrpenie. Jedným z možných prístupov ako zrieť v nakladaní s emóciami je náhľad, kedy vnímame emócie ako prejavy vnútorných detí - mladších častí v nás a tým sa nám darí pristupovať k emóciám s väčšou láskavosťou a súcitením. Pretože k negatívnym emóciám máme väčšina z nás odpor, nechceme ich zažívať, hanbíme sa.
Potrebujeme prežiť pocity, ktoré pred sebou v bežnom živote skrývame. Potrebujeme sa stretnúť so svojím hlbokým smútkom. Vyliečiť bolesť znamená prijať ju s pochopením a láskou. Je to náročný proces a je ťažké prechádzať ním sám. Potrebujeme odhaliť svoje skryté obranné stratégie a nevedomé vzorce správania, pomocou ktorých naše zranenia ovládajú náš život. Potrebujeme dať svojmu vnútornému dieťaťu oporu - s citlivosťou, láskou a prijatím.
The Family Patterns You Don't Even Realize You're Repeating
Sebareflexia a Hlbšie Poznanie
Ak si sa rozhodla viac sa zaujímať o seba, môžeš si položiť niekoľko dôležitých otázok, ktoré ti pomôžu spojiť sa so svojím vnútorným dieťaťom a pochopiť jeho potreby. Skús si venovať krátku pauzu od všetkého, trochu sa stíšiť, dopriať si pohodlnú pozíciu v sede. Najskôr „navnímaj“ telo cez 4 hlboké nádychy a výdychy, potom sleduj svoj pokojnejší dych a daj si tieto otázky, na ktoré si úprimne odpovedz (je veľmi vhodné si odpovede aj zapisovať):
- 🙂 Aká prvá spomienka ti vybehne pri predstave tvojho detstva? Aké nesie v sebe pocity?
- 🙂 Vrátila by si sa späť do detstva? Áno? Nie? Prečo?
- 🙂 Kedy naposledy si si dovolila byť dieťaťom? (Hojdala sa na hojdačke, pozrela si si rozprávku, zaspievala si si pieseň, hádzala si s loptou, pobehala si si po lúke, zasmiala sa do slnka, rozprávala sa s odrazom v zrkadle, podskočila si cestou do obchodu…)
- 🙂 Ako často sa venuješ nejakej tvorivej činnosti? Alebo akú činnosť pokladáš za tvorivú?
- 🙂 Vieš vyjadrovať/oslovovať svoje emócie pred druhými (radosť, hnev, smútok, nadšenie, nesúhlas, súhlas)?
- 🙂 Si prílišný kritik? Čo všetko súdiš, kritizuješ, hodnotíš a prečo?
- 🙂 Podľa čoho sa rozhoduješ? (Je to mienka druhých, alebo odpovede vždy prúdia z teba?)
- 🙂 Akými slovami sa zvykneš chváliť či haniť sám pred sebou? Odkiaľ tie slová máš, kam ďaleko v pamäti siahajú? Ako sa vtedy cítiš? Porovnaj obe situácie.
- 🙂 Počúvala si už niekedy svoj vnútorný hlas? Snažíš sa ho počúvať viac? Čo pre to robíš? Čo pre teba znamená?
Žiadna odpoveď nie je správna ani nesprávna. Tvojimi odpoveďami k tebe prehovára aj vnútorné dieťa. Iba „nacíť“ všetky svoje odpovede a vnímaj, kam ťa to nasmeruje. Aj človek, ktorý sa už roky nepočúval, ešte dokáže zachytiť slabý hlas intuície a vykročiť, kam potrebuje.
Môj tip: Ak máš chuť na trochu kreativity a máš na dosah papier s akýmikoľvek pastelkami, namaľuj obraz, ktorý v tebe vyvolali všetky otázky a tvoje odpovede, či čokoľvek, čo by si chcela dať po tejto tvojej chvíľke pre seba na papier, a potom sa naň pekne zapozeraj. Bez hodnotenia, súdenia následne rozviň, čo cítiš, čo chceš pre seba ďalej robiť, a pracuj s tými informáciami, ktoré k tebe prúdia… Všetko novoobjavené z tvojho vnútra je ako vykopané zlato. A práca na sebe nemá konca :-).
Ďalšie Cesty a Podpora pri Uzdravovaní Vnútorného Dieťaťa
Súlad tela, mysle a nášho vnútorného duševného sveta sa dá dosiahnuť prostredníctvom rôznych techník, spomedzi ktorých je veľmi efektívna práve meditácia. Vnútorné dieťa je časť nášho ja, ktorá by mala byť hravá, kreatívna, prežívať život šťastne a zvedavo. V dôsledku tráum z detstva a obdobia dospievania sa u mnohých z nás oddelila táto detská časť od vedomej časti psychiky. Poväčšinou si existenciu nášho vnútorného dieťaťa v našom prežívaní neuvedomujeme. Veľa z nás si nesie z detstva určité bloky, traumy, nepríjemné pocity a problémy. Vnútorné dieťa totiž nehodnotí situácie rozumom, ale rozhoduje sa podľa svojich pocitov. Reakcie okolia nám často dávali najavo, že nie sme bezpodmienečne prijímaný takí, akí sme, že určité naše prejavy sú nežiadúce. A tak sme sa naučili byť milí a niektoré pocity potláčať.
Okrem vyššie spomenutých tipov a meditačnej praxe existujú aj ďalšie techniky a formy podpory, ktoré ti môžu pomôcť na ceste uzdravovania:
- Vedené meditácie: Ak sa vám zdá práca s vnútorným dieťaťom náročná, môžete využiť vedenú meditáciu, ktorá vás prevedie celým procesom. Ja už teraz nepotrebujem vedené meditácie, akoukoľvek technikou sa viem previesť sama. No veľmi dobre si pamätám, aké ťažké bolo kedy si pre mňa meditovať. Ako ťažko sa mi uvoľnilo a nieto ešte, aby som si robila v meditácii techniku sama. Celá táto meditácia bola spracovaná aj do vedenej nahrávky nazvanej UZDRAV ZRANENÉ DIEŤA V SEBE, ktorá uľahčuje prácu s vnútorným dieťaťom, najmä pre tých, ktorí zatiaľ nedokážu sami meditovať. Pomáhajú im objaviť v sebe ich tvorivý princíp - to vedomie, že si vieme, a môžeme vytvoriť to, po čom naozaj túžime. Táto meditácia podvedome za pomoci svetelných kódov odstraňuje bloky nadobudnuté v detstve, lieči zranené dieťa a vykonáva opravy na DNA úrovni. Počúvajte túto meditáciu pravidelne, pri jej počúvaní sa sústreďte na svoje srdce a pocity. Je dosť možné, že sa pri nej rozplačete alebo budete smiať alebo oboje. Všetko, čo budete cítiť je v poriadku, dôležité je to nepotláčať, ale pustiť to von. Keď ju budete počúvať už niekoľkokrát, môžete si pre zintenzívnenie učinku svoje vnútorné dieťa predstaviť a dať mu tú najväčšiu lásku, pohladiť ho, usmiať sa naň, zároveň sa s ním pohrať a robiť veci, ktoré ste ako deti mali odopreté a po ktorých ste túžili. Približne 30-minútová meditácia „Spoznaj svoje vnútorné dieťa“ je zameraná na stretnutie so svojím vnútorným dieťaťom, jeho spoznanie a odhalenie negatívnych dogiem, ktoré nám boli ako deťom opakované natoľko, že sa zapísali do nášho podvedomia a ktoré aj v dospelosti kryvia náš pohľad na realitu bez toho, aby sme si to uvedomovali. Nosíme ich v sebe všetci.
- Arteterapia: Vyjadrite svoje pocity a emócie prostredníctvom umenia. Umožňuje bezpečné spracovanie hlboko uložených zážitkov.
- Terapia hrou: Hrajte sa a vyjadrujte svoje pocity prostredníctvom hier. Pomáha obnoviť prirodzenú radosť a spontánnosť.
- Regresná terapia: Vráťte sa do minulosti a prežite traumatické zážitky znova, tentoraz s podporou a pochopením. Opiera sa pritom o terapeutickú prax (regresné a SRT terapie), ale aj o osobné skúsenosti.
- Škola intuície: Je mnoho techník, ako môžeme spojiť svet dospelého s tým naším detským, kde je všetko bezpodmienečné, povolené a možné. Krásnou možnosťou je aj návšteva ŠKOLY INTUÍCIE pod vedením úžasnej vedomej žienky Ľubky Madudovej, ktorá sa aktívne venuje nielen deťom a tínedžerom, ale aj dospelým a párom. Jej škola je konceptom alternatívneho vzdelávania v oblasti rozvoja pravej hemisféry, intuície, sebarozvoja a vedomej tvorby života.
- Víkendové pobyty: Ak hľadáte intenzívnejší zážitok, môžete sa zúčastniť víkendového pobytu zameraného na uzdravenie vnútorného dieťaťa spojeného s art-terapiou a soundhealingom. Tieto pobyty často kombinujú rôzne techniky, ako je meditácia, arteterapia, soundhealing a práca s telom, aby vám pomohli hlbšie sa ponoriť do svojho vnútra a uzdraviť svoje zranenia. V bezpečnom priestore malej skupinky budeme s naším vnútorným dieťaťom nadväzovať vzťah. Keď sa naučíme rozlišovať ktorá bolesť pochádza z minulosti a ktorá je v prítomnosti, staré zranenia sa rýchlo začnú liečiť.
- Joga a pohyb: Ponoriť sa hlbšie do seba ti pomôžu aj meditácie, či napríklad cvičenie jogy. Súlad tela, mysle a nášho vnútorného duševného sveta sa dá dosiahnuť prostredníctvom rôznych techník.
Pamätajte, že budovaním vzťahu so svojím vnútorným dieťaťom sa stávate ucelenou bytosťou, ktorá načúva sebe aj druhým. Človek je takým dospelým, akým je dieťaťom. Cez naše deti dajme lásku aj nášmu vnútornému dieťaťu. Odpustime úprimne našim rodičom. Pochopme, že o každého z nás je dokonale postarané na takej úrovni, na akej to máme v našom vnútri nastavené.
tags: #meditacia #na #vnutorne #dieta