Úvod: Fenomén Slovenskej Hudobnej Scény
Miko Hladký, spevák, skladateľ, gitarista a líder skupiny Gladiator, je jednou z najvýraznejších osobností slovenskej hudobnej scény. Narodil sa 21. októbra 1972 v Nitre s rodným krstným menom Miloš, no pre širokú verejnosť sa stal známym ako Miko. Jeho životný a hudobný príbeh je cestou od mladíckeho vzdoru a tvrdého rocku k vyzretejšiemu popovému romantizmu, ktorý si získal srdcia tisícov fanúšikov. Ako sám potvrdzuje, z rebela hardrockera je dnes popový romantik, ktorý pokojne a s úsmevom odpovedal aj na šteklivé otázky počas rozhovoru v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky. Skupina Gladiator, ktorej je neodmysliteľnou súčasťou už viac ako štvrťstoročie, patrí k stáliciam slovenskej hudobnej scény a jej cesta je fascinujúcim svedectvom o vytrvalosti, talentu a schopnosti prispôsobiť sa meniacim sa hudobným trendom, pričom si zachováva vlastnú identitu.
Korene a Rané Roky: Alekšince, Rodina a Prvé Tóny
Miko Hladký, rodným krstným menom Miloš, sa narodil 21. októbra 1972 v Nitre. Spolu s bratmi Marošom a Dušanom vyrastal a dospieval v neďalekej obci Alekšince. Táto obec, nachádzajúca sa 13 kilometrov severozápadne od Nitry, je pre Mika srdcu blízka, žije v nej od narodenia už 47 rokov. Hoci sa jeho bratia aj všetci kamaráti už presťahovali do väčších miest, Miko si stále drží svoju štáciu v Alekšinciach a priznáva, že už by ani nemenil. Veľmi si túto svoju obec obľúbil, má to tam rád a veľmi dobre sa mu tam žije. V Alekšinciach bola kapela ocenená aj Cenou obce Alekšince za reprezentáciu, čo bolo pred asi šiestimi rokmi a celú skupinu to veľmi potešilo. Naši priatelia sa nám takto zavďačili.
V rodine bol Miko vždy benjamínek, najmladší z bratov, kde Dušan je stredný a Maroš najstarší. Medzi Mikom a najstarším Marošom je rozdiel osem rokov. Bolo obdobie, keď mal Miko osem a Maroš už šestnásť, a vtedy tam už bola hierarchia, čo Maroš zavelil, Miko musel poslušne splniť. Ako benjamínek si vždy vymaznal a vyprosil, čo chcel, a tým, že bol najmladší, mu to bolo aj splnené. Je jasné, že v dospelosti je to už iné správanie a musel sa prispôsobiť situácii.
K hudbe ho najviac viedol práve jeho najstarší brat Maroš. Maroš bol rocker, rebel, chodil v Bratislave do školy a nosil odtiaľ rôzne platne. Vtedy to bola veľká vzácnosť, lebo platne nebolo len tak dostať. Nosil rockové veci, ktoré Mika veľmi bavili, napríklad od skupín Deep Purple či Black Sabbath. Vždy sa na ne pozeral ako na sväté obrázky, bola to pre neho modla, keď doniesol nejakú platňu. Týmto spôsobom sa dostával k muzike a bol do toho zažratý. Už ako šesťročný začal hrávať na gitare a ako malý chalan sa snažil skladať pesničky. Ani nie hrať cudzie veci, ako svoje. Prvá pesnička, ktorú zložil, mala taký trocha sprostý názov, Semeno lásky, ako spomína s úsmevom. Mal vtedy sedem rokov a myslel to úprimne, doteraz si na to spomína a všetkým to spieval. Ale hral aj cudzie piesne.
Gladiator - Neviem ťa nájsť (official music) 2009
Maturoval na Gymnáziu Párovská v Nitre a k jeho obľúbeným predmetom patril dejepis. Zaujímavosťou je, že Miko chcel byť učiteľom. Spolu s Georgiom Babulicom, budúcim bubeníkom skupiny, začali chodiť na vysokú školu, na UKF do Nitry. Išli na učiteľstvo, vybrali si angličtinu a výtvarnú výchovu. Aj začali chodiť, aj ich to celkom bavilo, no vydržali tam len prvý rok. Raz sa spontánne stretli na školskej chodbe, začali sa rozprávať o muzike. Veľmi ich bavil Gladiator, a tak riešili veci okolo svojej skupiny. V jednom momente sa na seba pozreli a povedali si, či fakt chcú robiť to učiteľstvo, veď sa chcú venovať muzike. V tom momente sa zobrali z tej chodby, odišli zo školy a už sa tam nevrátili. Hudba bola pre nich hlavnejšia.
Priatelstvo s Georgiom Babulicom vzniklo, keď sa bubeník prisťahoval zo Senice do Nitry. Georgio bol malý chalan, mal osem, Miko mal desať. Tým, že bol Georgio nový na škole, bol trocha populárny. Skamarátili sa, začali hrať futbal, a popritom sa rozprávali o muzike. Miko bol metalovejší, Georgio bol klasický, počúval vďaka svojej sestre skôr popové veci. Miko ho lanáril na gitarovejšiu rockovú hudbu, pustil mu Metallicu, skladbu Master Of Puppets. Táto platňa ho tak dostala, že začal počúvať túto muziku. Mali veľké šťastie, že v Alekšinciach vtedy cvičila jedna amatérska kapela z Nitry. Vždy keď odišla, nezatvárala dobre dvere. Miko a Georgio si ich svojvoľne otvorili a vždy tam chodievali cvičiť. Georgio sa chytil prvý bicích, Miko gitary. Potajomky tam chodili cvičiť tri mesiace, až kým na to neprišli a nezatrhli im to. Veľmi im to chýbalo, a tak začali špekulovať nad svojimi vlastnými nástrojmi.
Zrodenie Legendy: Od Miestneho Ihriska k MTV
V roku 1991 Miko Hladký spolu s bratmi Marošom, Dušanom a kamarátom Georgom Babulicom založili skupinu Gladiator. Ich prvé kroky na hudobnej scéne boli spontánne a plné entuziazmu. Keď začali hrávať v jednom klube, ľudia ich počuli, ako tam buchocú a hulákajú, vždy to mali zosilnené naplno a polovica dediny vedela, že skúšajú. Takto sa stali trocha populárnymi. Tým, že sa ľudia na nich pýtali, kedy budú mať koncert, boli k tomu vlastne dotlačení. Po nejakom roku fungovania kapely nacvičili program, ktorý chceli odprezentovať. Tak zahrali koncert na miestnom ihrisku, kde prišla celá dedina, starí aj mladí, čo ich zaskočilo. Prišlo ich viac ako na futbal. Dnes si Miko myslí, že ich to ani nemohlo veľmi baviť, pretože hrali tvrdú rockovú hudbu. Síce im tlieskali, mysleli si, že to takto má byť, a kapelu to tešilo.
Ich ambície však siahali ďalej. Chceli sa dostať do zahraničia, a preto zvolili interpretáciu piesní v angličtine. Na začiatku hrali zadarmo, no pamätajú si, že v Hlohovci hrali za sto korún, z tej stovky sa veľmi tešili.Debutový, po anglicky spievaný album s názvom Designation, vydala skupina v januári 1992. Tento album priniesol prelomový moment v ich kariére. Videoklip s piesňou Profitable Losses odvysielala hudobná stanica MTV, a to bol prvý klip kapely zo Slovenska, ktorý sa dostal do vysielania tejto prestížnej stanice. Mali veľké šťastie, pretože vtedy chodil k nim známy producent stanice MTV Paul Young. U nás vtedy padol režim a on zisťoval, aká hudba sa tu hrá. Pre nich bola naša scéna trocha neznáma. Vyberal si kapely, ktoré by mohol odvysielať. Mali šťastie, vybral ich a práve ich videoklipy začal na stanici MTV vysielať. Oni to vtedy brali, že je to normálna vec, že sa to tak deje, ale až s odstupom času zistili, že sa to bežne nedeje.
Úspech pokračoval. V roku 1993 vychádza ich druhý anglický štúdiový album Made Of Pain. Videoklip so skladbou My World vysielala stanica MTV aj nemecká Viva. V priebehu ďalších štyroch rokov vydali ešte tri štúdiové albumy v angličtine: Third Eye, Dogstime a Legal Drug. Štvrtý album Dogstime z roku 1996 získal päť nominácií na ceny Grand Prix Slovensko 1997, z toho dve premenil na ceny.
Transformácia: Prechod na Slovenčinu a Cesta k Melódii
Kľúčový zlom v tvorbe skupiny Gladiator nastal v roku 1997. Na piatom anglicky spievanom albume Legal Drug, vydanom v roku 1997, bola záverečnou piesňou aj prvá so slovenským textom s jednoduchým názvom Slovenská. Táto skladba sa stala skladbou roka 1997, a od tej chvíle začali Gladiatori skladať a koncertovať po slovensky. Tento prechod znamenal výraznú zmenu v ich hudobnom smerovaní, ale bol prijatý s veľkým nadšením.
Na začiatku sa vybrali hardrockovým smerom, čo dokazovali aj booklety z prvých albumov, kde mali dlhé vlasy a kožené bundy. V tom čase boli mladí frkani, šestnásťroční, a chytila ich vlna vtedy prebiehajúceho trash metalu. Avšak už pri treťom albume chytili melódiu, pretože chceli robiť melodické pesničky, čo ich veľmi bavilo. O tridsať rokov neskôr, na obale platne Live, sú odfotení v čiernych oblekoch, bielych košeliach a kravatách. Je to veľký skok, ale je to aj veľa rokov. V oblekoch sú odfotení na akustickom albume, ktorý má aj trocha inú náladu. Je to tridsať rokov, takže za tridsať rokov človek vyzreje a zmení sa. Líder pôvodne metalovej, neskôr grungovej, a v súčasnej dobe poprockovej kapely, Miko Hladký, tak stelesňuje túto hudobnú evolúciu.
Po úspešnom prechode na slovenčinu skupina Gladiator upevnila svoje postavenie na slovenskej hudobnej scéne. V roku 1998 vydali album Viem kde boh spí, na ktorom boli hity Divoký dážď a Raz tam v uličkách. V roku 2000 nasledoval album Babylon hotel s hitmi ako Kúpim si pekný deň, Láska, Pesnička o Medulienke a Dnes je skvelý deň. Po albume Črepy (2002) vychádza ešte v tom istom roku kompilácia Single 1994 - 2002.Svoje stabilné miesto na slovenskej hudobnej scéne potvrdila kapela aj štúdiovými nahrávkami Cesta do neba (2004), Mesto (2006) a Ako predtým (2007). V novembri 2008 vydali DVD a CD Live a v závere októbra 2009 album s názvom Hlavu maj hore. K 20. výročiu kapely vydali v septembri kompilačný dvojalbum Gladiator 20 rokov / 1991-2011 aj knihu s rovnakým názvom a podtitulom „…ako to naozaj bolo“. V júni 2014 vydali singel Na kom ti záleží, ktorý bol zároveň avízom na nový album 13, vydaný v októbri 2014. V júni 2016 bodovali v slovenskom éteri so skladbou Zhora dole, ku ktorej nakrútili aj videoklip. V máji 2017 prišli s novým singlom Milióny ciest.
Najnovší album skupiny dostal názov Deň, čo mal dávno prísť. Podľa Mika je to pesnička, u ktorej nevedel spojiť presne náladu hudby a textu. Mal urobenú hudbu, mal aj nejaké texty, ale stále mu to nešlo. Potom im text na túto pieseň poslal Vlado Krausz, a vtedy sa mu to spojilo, hudba s textom dostala presne ten význam a pocit, ktorý chcel. Miko si myslí, že práve tá veta Deň, čo mal dávno prísť, môže pre mnohých ľudí znamenať, že každý si môže ten svoj deň vytvoriť tak, ako očakáva - urobiť nejakú zmenu, urobiť niečo v živote, alebo začať niečo odznova. Podľa neho je ten názov výstižný a netreba k nemu viac slov, veľmi sa mu páči. Okrem skupinovej tvorby vydal Miko v roku 2003 aj sólový album Dynamax.
Gladiator na Pódiách: Od Miestnych Ihrísk po Svetové Kluby
Gladiator si vybudoval povesť vynikajúcej koncertnej kapely. Líder pôvodne metalovej, neskôr grungovej, v súčasnej dobe poprockovej kapely, Miko Hladký, s Gladiátorom odohral nespočetné množstvo koncertov. Európu majú dosť prejazdenú, hlavne v tých skorších časoch. Teraz sú už trocha lenivejší, ako pripúšťa Miko. Mali pekné turné vo Francúzsku, v Bretónsku, tam veľa pochodili, je tam veľa dobrých hudobných klubov. Hrali tiež v Anglicku, Londýne, v Nemecku hrali veľa, tam mali dobrého manažéra, ktorý im urobil turné po veľkej časti Nemecka, a boli aj v Portugalsku. Volali ich všade, do Ameriky, do Austrálie, ale s tým majú problém, trocha sa boja lietať, tieto destinácie odmietajú pre to, že veľa chalanov z kapely sa bojí lietať na takéto dlhé trasy. Radi majú aj Česko, tam hrávali veľa, aj keď teraz je situácia trocha iná, Česi majú svoje vlastné kapely. Zaujímavosťou je, že mali jedno turné, kde koncertovali na korbe kamióna, otvorili mu bočnú časť a pódium bolo pripravené.
Ich živé vystúpenia sú známe svojou energiou a autenticitou. Miko priznáva, že sa mu občas stane, že mu vypadne text, dokonca aj vo veľmi známych skladbách. Je to väčšinou tak, že sa zameria počas koncertu na nejaký objekt, na nejakú osobu, začne nad tým trocha uvažovať, vypadne mu jedno slovo a potom sa nevie chytiť. A on je taký, že to nevie zakryť, ešte to nechtiac prizná, otočí sa na Maroša, alebo inak vidno, že sa niečo udialo. Myslí si, že to je v pohode, je to v rámci živého koncertu, čo sa stáva. Nemusia byť ako stroje, ako hrací automat.Gladiator má veľmi dobrých fanúšikov. Nie každému interpretovi sa podarí rozhýbať a rozospievať masu ľudí pred pódiom, ale Gladiátori si nemusia nič vyprosievať, stačí sa opýtať - pomôžete mi? - a fanúšikovia spievajú s nimi. Miko si myslí, že ľudí nemôžeš oklamať, a je to predovšetkým muzikou. Keď sa im páči, tak sa bavia prirodzene. Netreba robiť nátlak na ľudí, ani by to nebolo dobré, pretože sa to nedá vytvoriť umelo. Buď sa im tvoja muzika páči alebo nepáči. S tým sa nič iné nedá robiť. Gladiator je veľmi rád, že sa ich hudba ľuďom páči, že reagujú na koncertoch a spievajú si ich pesničky.
Súčasné Projekty a Odkaz: Akustické Turné, Výročia a Spoločenská Zodpovednosť
Gladiator neustále hľadá nové cesty a formy prezentácie svojej hudby. Už druhý rok sú na cestách s programom Gladiator Akustik Tour, ktoré odštartovali v novembri 2017 a vydali k nemu aj koncertný album. Je to veľmi zaujímavé, pretože veľa vecí vzniká spontánne. Ani Akustik Tour nemali naplánované tak, že urobia turné. Urobili jeden Valentínsky koncert, to ich nakoplo, lebo ľudia prijali ten koncert, že bol fajn. Mal dobrú odozvu a ľudia si ho pýtali. Tak urobili skúšobne turné a mysleli si, že to skončia. Malo výborný ohlas, ľudia to chceli zase. Takže pokračujú, pridali do playlistu aj pesničky z nového albumu Deň, čo mal dávno prísť, čomu sa tešia. Baví ich hrať nové veci, naviac v akustickom prevedení.
Kapela si váži aj svoju históriu a míľniky. Tridsiatku na scéne budú oslavovať. Miko si myslí, že tentokrát to spravia skôr tak, že odohrajú jeden koncert, kde pozvú hostí a oslávia to počas tohto jedného večera. Mohlo by to byť niekedy ku koncu roka. Hneď, ako dokončia akustické turné, začnú pracovať aj na tomto projekte. Veľmi sa na to tešia. K 20. výročiu kapely vydali v septembri kompilačný dvojalbum Gladiator 20 rokov / 1991-2011 aj knihu s rovnakým názvom a podtitulom „…ako to naozaj bolo“. Špeciálnu výberovku Gladiator 1991 2021 vydali v novembri 2020. Tá na troch diskoch ponúka tri desiatky skladieb z ich muzikantskej dráhy.Odkrojili prvých tridsať rokov na scéne, a hudba ich veľmi baví. Mikovi to príde, že čím sú starší, tým viac ich to baví. Viac a viac. Dokonca si to viac užívajú, tým že majú už niečo za sebou a majú aj ľudí, ktorí ich počúvajú, tak sa chcú k tomu stavať zodpovedne. Snažia sa to robiť ešte lepšie ako doteraz. Sú rôzne vplyvy v hudbe, všetko to treba sledovať, ako v každej branži. Aj v hudbe prichádza veľa nového. Miko si myslí, že ich to bude baviť ešte dlho, vôbec necítia, že by mali teraz skončiť. Práve naopak, je akoby na začiatku, tento nový album má výstižný názov Deň, čo mal dávno prísť.
Príprava na koncert pre Mika prichádza už deň pred vystúpením. Večer pred koncertom, keď je doma, vie, že zajtra bude mať akciu, vie, kde to bude, tak si už v hlave usporadúva myšlienky, ako to bude, ako zoradia pesničky, trocha sa na to sústredí.Rodinné väzby sú v kapele silné. Dušan najprv s nimi hrával na basgitaru, potom odišiel z kapely do Holandska, bol tam istú dobu, ale nebolo to ono, čo si predstavoval. Tak sa vrátil, do kapely späť už nechcel, tak ho zaradili ako manažéra. Ako v každej rodine, majú sa radi, môžu prísť aj trenice, ale nebolo to nič zásadné. O kapele a v kapele sa bavia vždy konštruktívne, nemôžu sa rozhádať. Pri letných festivaloch ich často vidieť aj s rodinami. Majú už rodiny, sú väčšinou otcovia, ktorí splodili dcérky, ale Dušanovi sa podaril aj synček, takže, ako sa hovorí, nevymrieme po meči. Je to perfektné, pretože keď sa všetky baby stretnú, či už sú to Mikove dievčatá, Marošove, Georgiove, tak je to pomaly veľká banda, veľká kapela. Veľmi dobre si rozumejú, vždy sa tešia, keď sa stretnú práve na koncertoch, pretože tam je vždy dobrá nálada. Oni odohrajú koncert, ony sa vyšantia. Je to možno dobrý základ na dievčenskú kapelu.
Gladiator sa angažuje aj v spoločenskej zodpovednosti. V apríli 2016 podporili Benefičné podujatie Hudba bez bariér 2016, ktoré organizuje občianske združenie Parasport24. Veľmi radi takýmto spôsobom pomôžu ľuďom, ktorí majú nejaký hendikep, ktorí to potrebujú. Pomôžu veľmi radi, zahrajú koncert, pretože pre nich je to to najmenšie, čo môžu pre nich urobiť. Veľa ľudí to nemá v živote jednoduché a oni im to chcú aspoň trocha uľahčiť.
Miko Hladký: Osobnosť Nielen na Pódiu
Miko Hladký je osobnosťou nielen pre svoju hudobnú kariéru, ale aj pre svoj prístup k životu a hodnoty, ktoré vyznáva. Spevák Miko Hladký (51) z legendárnej kapely Gladiator si pokojne nažíva vo svojom dome neďaleko Nitry. Je otcom 17-ročnej dcéry, no nikdy sa neoženil. Svoje súkromie si zvyčajne strážil, prvou priateľkou, ktorú verejne priznal, bola tenistka Henrieta Nagyová. Práve ona pri ňom stála v čase, keď v decembri 2003 krstil svoj prvý sólový album Dynamax.
Keď nestojí na pódiu, hlavu si najlepšie vyvetrá športom. Má rád šport ako taký, robí všetko možné, najviac však basketbal, hokej alebo tenis. Zaujímavou pikantnosťou je, že okolo muzikantov sa vždy točili pekné baby. Miko s úsmevom potvrdzuje, že áno, boli také časy. Stretávali sa s tým. Aj majú veľa dobrých kamarátok a fanúšičiek, ktoré sú s nimi dlhý čas, skoro tak dlho, ako Gladiator funguje. Sú vo viacerých mestách a majú s nimi veľmi dobrý vzťah. Je to príjemné. Čo sa týka autogramiád, Miko s úsmevom hovorí, že na intímnejšie miesta sa podpisuje najlepšie. Podpisovali sa tam, kde to dievčatá chceli, asi najčastejšie na prsia, tam to vraj dievčatá rady majú. Hoci už majú aj ony rodiny, rovnako ako členovia kapely, majú dcéry v rovnakom veku ako ich dcéry. Keď sa ale stretnú, stále sú to oni mladí, ktorí sa stretávali aj predtým. Tým, že vyrástli rovnako, vek nehrá hlavnú úlohu. Stále preberajú tie isté témy, čas nie je podstatným faktom.
Jeho rodné krstné meno Miloš mu maminka hovorí Miloško, aj jeho najbližší ho takto oslovujú. Reaguje na Miko aj Miloš. Zaujímavosťou je aj to, že Miko má rovnaký dátum narodenia ako legendárny Meky Žbirka, 21. október. Miko vie, že Meky je presne o dvadsať rokov starší. Je zaujímavé, aj si to už s Mekym rozprávali, keď sa stretli, že majú rovnaké vlastnosti, tým že na nich hviezdy rovnako pôsobia. Dokonca má ešte jedného kamaráta, hudobníka Miška Cabalu z kapely Alone, ten je tiež narodený v rovnaký deň.
Miko Hladký si váži aj regionálnu hudobnú scénu. Nitra, Prešov aj Košice sú tri veľké mimobratislavské centrá hudby. Pre neho sú to aj zážitky z detstva, z mladosti. Vtedy ako kapely začínali všetci, vie, že sa na ulici v Nitre stretávali s chalanmi. Ich gitarista hral v inej kapele, stretli sa - ahoj, ideš na skúšku? - takže takto si pamätajú ešte rané začínajúce obdobie. Dnešná scéna v Nitre je veľmi dobrá a je trocha rockovejšie postavená.
Miko Hladký je príkladom osobnosti, ktorá sa zapísala do dejín a je autorom niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Viliam Koza, autor projektu Osobnosti.sk, uvádza, že žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show, čím naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Projekt Osobnosti.sk si veľmi váži, pretože vítam aktivitu projektu a páči sa mu. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórii aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Miko Hladký je nepochybne jednou z takýchto osobností, ktorá svojou tvorbou a ľudským prístupom obohacuje slovenskú kultúru.