Miloš Biháry, chlapec z Trnavy a dvadsaťsedem ročný úspešný klavírny sólista, si už dnes vydobyl pozíciu jedného z najvýraznejších talentov na slovenskej, ale aj medzinárodnej hudobnej scéne. Jeho meno sa stalo značkou, synonymom pre virtuózne klavírne umenie, ktoré presahuje žánrové hranice. Mladý virtuózny klavirista je zaradený k inštrumentálnej scéne mladej generácie hudobníkov a jeho inšpiratívna kariéra je svedectvom o neutíchajúcom talente, tvrdej práci a hlbokom prepojení s hudbou. Keby sa mal narodiť v druhom živote, znova by si vybral hudbu, čo len podčiarkuje jeho celoživotné odhodlanie.
Rané Korene a Neodolateľné Volanie Hudby
Hudba Miloša Biháryho priťahovala odmalička a jeho život bol ňou prepletený už od útleho detstva. "Keďže moji rodičia pochádzajú z hudobníckych rodín, mám k nej blízko od útleho detstva," spomína Biháry. V žilách mu prúdi muzikantská krv a celá muzikantská rodina mu pomohla nájsť si k nej cestu. Jeho otec kedysi aktívne hrával na klarinete a k hudbe viedol aj Miloša. Talent a vášeň pre klavír si všimol aj strýko, ktorý hrával na klavíri, a keď cvičil, Miloša to vždy lákalo a stále ho otravoval. Rodičia a strýko si všimli, že ho to zaujíma a začali ho učiť. Dali mu pevné základy, ktoré počas hrania využíva dodnes. Hre na klavíri sa venuje od svojich štyroch rokov, čo potvrdzuje jeho ranú inklináciu k tomuto nástroju. Doma u Biháryovcov nikdy nebolo ticho a už vôbec nie nuda.
Akademická Dráha a Vzdelávacie Vrcholy
Profesionálne vedomosti začal Miloš nadobúdať vzdelávaním na inštitúciách s umeleckým zameraním. Navštevoval Základnú umeleckú školu M. Schneidera-Trnavského v Trnave, z ktorej sa rozhodol vydať ďalej na Konzervatórium v Bratislave, kde obstál s titulom „najlepší absolvent klavírneho odboru“. Počas štúdia na bratislavskom Konzervatóriu pod vedením Mgr. art. Petra Čermana sa viackrát predstavil ako sólista so Symfonickým orchestrom Konzervatória v Slovenskej filharmónii. "Ako každé dieťa, mal som isté etapy," hovorí Miloš o svojich študentských rokoch. "Niekedy sa mi chcelo cvičiť viac, inokedy menej. Zlomový bod prišiel, keď som sa rozhodoval, na akú strednú školu pôjdem. Napokon som si vybral práve konzervatórium, a tak som sa tomu naplno oddal."
Jeho talent a odhodlanie ho posunuli ďalej na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde študoval pod vedením prof. Mariána Lapšanského a Jakuba Čižmaroviča ArtD. Muzické vzdelávanie prednedávnom zavŕšil ukončením vysokoškolského štúdia na Vysokej škole múzických umení titulom „magister umenia“. Počas tohto obdobia sa zúčastnil medzinárodných majstrovských kurzov v Holandsku, konkrétne na „International Holland Music Session“ u prof. Mattiho Raekallia z prestížnej Juilliard School v New Yorku. Táto skúsenosť mu podľa jeho slov "dala rozhľad v tom, ako sa hrá vo svete," aj keď trvala len týždeň. V súčasnosti popri osobnom umeleckom pôsobení učí na bratislavskom Konzervatóriu a na ZUŠ M. Schneidera-Trnavského, čím odovzdáva svoje bohaté vedomosti a skúsenosti ďalším generáciám mladých hudobníkov.
Cesta K Úspechu: Ocenenia a Medzinárodné Uznania
Miloš Biháry je držiteľom mnohých prestížnych ocenení, ktoré svedčia o jeho výnimočnom talente a húževnatosti. "Na to sa nerobia ani konkurzy ani nič. Treba vyhrať pár súťaží, čo sú rešpektované v hudobnom svete, musíš si spraviť nejaké renomé a potom si tí dramaturgovia všetkých týchto inštitúcií pozývajú hráčov," približuje Miloš cestu k vystúpeniam s renomovanými orchestrami. Tento princíp sa v jeho kariére potvrdil nespočetnekrát.
Titul laureáta si odniesol zo súťaží ako Nitrianska lutna a Schneiderova Trnava, kde získal šesťkrát zlaté pásmo. Na súťaži Bojnice - klavír v modernom rytme dvakrát získal 1. cenu a cenu Absolútny víťaz. Na prehliadke Nové tváre jazzu obdržal cenu za presvedčivý inštrumentálny prejav. Dvakrát získal 1. miesto a cenu Absolútny víťaz v súťaži Konzervatórií. Okrem toho sa môže pochváliť aj cenou Yamaha a ocenením Viva Musica Grand Prix. Je držiteľom ocenenia na medzinárodnej súťaži Forum per Tasti a na medzinárodnej súťaži v Brne. Taktiež patrí k víťazom projektu „Talenty Novej Európy“. Získal mimoriadnu cenu za najlepšieho slovenského účastníka súťaže na Medzinárodnej súťaži J. N. Hummela a 1. miesto na klavírnej súťaži „Musica Slovacca“. Nedávno získal 1. cenu a cenu Absolútny víťaz na medzinárodnej súťaži InterComp. V reakcii na jeho vynikajúce úspechy mu dokonca dekanka Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU v Bratislave udelila verejnú pochvalu.
"Ak mám povedať moment, v ktorom som si sám sebe povedal: 'bude to veľké', tak to bolo postupne, keď začali prichádzať jednotlivé úspechy na medzinárodných súťažiach, a keď som začal koncertovať s orchestrom," opisuje Miloš postupný rast svojho sebavedomia a presvedčenia o svojej ceste.
Fenomén Všestrannosti: Od Klasiky po Jazz a Funk
Miloš Biháry nie je len majstrom vážnej hudby, jeho hudobné spektrum siaha ďaleko za hranice klasického repertoáru. Popri vážnej hudbe tvorí oblasť jeho záujmu aj jazzová hudba. Účinkoval v rôznych zoskupeniach, ako napríklad JMJ trio, v hip-hopovej skupine Delikatesa a v pop-funky skupine Chillsband.
V roku 2012 založil kapelu Miloš Biháry & Jazz Funk Brothers, ktorú tvoria Marek Taraj na base a Juraj David Raši na bicích. Táto kapela získala ocenenia na domácich súťažiach a predstavila sa na mnohých hudobných festivaloch. Na festivale Bratislavské jazzové dni v rámci Pódia mladých (2014) a na festivale Radio-Head Awards (2018) predviedli svoje umenie. Kapela Miloš Biháry & Jazz Funk Brothers získala na súťaži Nové tváre slovenského jazzu 2013 cenu za presvedčivý inštrumentálny výkon. V roku 2017 získala v súťaži Jazz Start Up 2017 cenu Live Performance za najlepšiu interpretáciu a možnosť vystúpenia na popredných jazzových festivaloch.
So svojim projektom Miloš Bihary Jazz Funk Brothers Orchestra vydal svoj debutový album „Don't worry, BIHARY“ pod hlavičkou Hudobný fond. Album obsahuje šesť autorských a dve zaranžované kompozície, konkrétne od Mozarta a Chopina. Ich hudba je opisovaná ako dokonalá symbióza jazzu, funku a klasickej hudby. V skladbách ich základnú zostavu jazzového tria obohacuje dychová sekcia a sláčikové kvarteto, spoločne vytvárajúce vlastnú osobitú koncepciu autorských skladieb. "Ak ste boli na niektorom z našich koncertov, tak viete, že sa vždy jedná o nový, unikátny zážitok plný virtuóznych umeleckých výkonov s nezameniteľnou atmosférou," uvádza kapela. Po úspechu ich prvého singla Fantasia di Fuoco sa rozhodli vydať svoje vlastné autorské skladby vo forme debutového CD albumu.
Biháry pôsobí tiež v projekte Django Gipsy Jazz Trio, čím ďalej rozširuje svoje hudobné zameranie. "Môj cieľ je, aby tá hudba inak znela," hovorí Miloš o svojom prístupe, najmä k rómskej hudbe. "Dôvod, prečo ti skladby znejú podobne, je, že dnes zahrá ten čardáš klavír sám. Interpret do toho len troška niečo zahrá. My sme sa snažili ísť troška do gipsy jazzu s Vanessou Šarközi. Ideme do cigánskych vecí, ale hráme ich úplne ináč. Páči sa to aj Rómom aj Nerómom." Jeho schopnosť prepájať rôzne hudobné žánre ho radí medzi inštrumentálnu scénu mladej generácie hudobníkov s unikátnym a moderným prístupom.
Inšpiratívny Tvorivý Proces
Pri rozhovoroch s umelcami je vždy fascinujúce, ako vznikli ich diela. U Miloša je to veľmi o spontánnosti. "V albume Dont worry Bihary, ktorý mám s kapelou Jazz funk Brothers, kde sú len naše skladby a dva aranžé od Mozarta a Chopina, mi skladby napadli v rozličných časoch," vysvetľuje Miloš. Napríklad, skladba Unexpected moment mu napadla o polnoci, keď pozeral telku. "Pozerám, už som aj zaspával a zrazu mi vážne veci znejú v hlave. Tak som vytiahol elektrický klavír, slúchadlá a rýchlo som si poznačil aspoň nejaké značky, aby som to do rána nezabudol. No a ráno už bola skladba." Iný príklad je skladba Amsterdam, ktorá mu napadla priamo v Amsterdame počas tých kurzov, kde riešil hrubú klasiku, Mozarta, Bacha. "A potom prídem na taký intrák a zasa mi niečo znie v hlave. Rýchlo som zobral diktafón a potom to rozpracoval," dodáva.
Len tak z ničoho nič začuje hudbu v hlave. "Áno, počujem hudbu v hlave. Už sa mi niečo tlačí, že už z toho bude niečo v prstoch alebo na klavíri." Priznáva, že niekedy tá správa ešte neprišla do rúk a hľadá, čo to vlastne počul. "Prestanem hrať a len zavriem oči, nazriem do seba a zasa znejú tie nápady." Najťažšie a najzdĺhavejšie je však rozpísať už začaté nápady do nôt. Aj keď techniky ako písanie na iPad, ktoré hneď vygenerujú PDF, uľahčujú proces v porovnaní s Mozarta, ktorý musel každú notu písať ceruzkou do rána, je tento proces stále zdĺhavý. "Ale to prvotné, to je automatika. Počujem, že toto bude kontrabas, toto budú husle, atď.," opisuje okamih inšpirácie.
Miloš Biháry zdôrazňuje, že hoci sa veci dajú skomponovať aj matematicky a z jednej časti je hudba aj matematika, on sám sa tomuto prístupu nevenuje. "Na to sú iní priebojníci, ja na toto nejsom. No dá sa to. Vypočítané takty, vypočítané motívy, lenže potom aj znie tá hudba trošku staticky. Bez emócii," hovorí. On sám do hudby dáva emócie z každodenného života - radosť, smiech, smútok, nejaké trápenie. "To sa na tej hudbe podpíše. Aj keď robíš dielo, ktoré už dávno niekto skomponoval, tak ty do toho dávaš svoje emócie, zo svojich zážitkov. Či už sú smutné alebo radostné," dodáva, čím zdôrazňuje osobný a hlboko emotívny rozmer svojej interpretácie. Pre neho je hudba lahodná, slovo, ktoré po trnavsky znamená po dnes den, že sa predtým používalo iba pri jedle, no teraz ju aplikuje na melódie.
Výzvy, Prekážky a Filozofia Umenia
Cesta k úspechu v hudobnom svete nie je vždy priama a Miloš Biháry sa s ňou stretáva s osobitnými výzvami. "Všeobecne v hudbe ako takej je ťažké sa presadiť, najmä v našej krajine. Ešte ťažšie je to v odvetviach jazzu alebo klasiky, keďže sú dnes považované za alternatívy hudby," hovorí. Navyše, priznáva, že "reprezentovať sa v hocičom je ťažšie, keď si Róm. Musíš byť stokrát lepší než ten Neróm, aby si ťa všimli. Keď budeš priemer, tak si povedia 'tak to je cigán, šak oni to majú v krvi'." V tom najťažšom období treba nájsť nádej v hocičom, čo je blízke. "Keby sme sa opustili, bolo by to zlé. Treba sa motivovať alebo nechať sa motivovať. Najmä v období, keď skončíš nejakú etapu v živote," dodáva. Sám zažíva klasické pochybovanie interpreta, no veľmi ho motivujú a podporujú jeho rodičia, brat a klavírni profesori.
Miloš je zástancom toho, že umelec alebo interpret musí stále cvičiť. "Je absolútne jedno, na akej je úrovni," zdôrazňuje. Aj napriek úspechom a odohratým koncertom stále cvičí a sleduje nové trendy. Intenzitu tréningu už prispôsobuje svojej potrebe, avšak stále sústredene a profesionálne. "Ak to potrebujem, hrám niekoľko hodín, ale pokojne aj len zopár minút," hovorí. Napriek desiatkam odohratých koncertov a stovkám hodín cviku v prstoch Miloš tvrdí, že hranie nikdy nie je mechanické. Emócia je vraj nevyhnutnou súčasťou každého jeho vystúpenia.
Čo sa týka kritiky a stresu, ak je kritika konštruktívna, snaží sa zlepšovať. "Ale ak to ide cez aroganciu a vôbec to nemá s konštruktívnou kritikou nič spoločné, tak to treba asi len nechať vyšumieť a zbytočne sa netrápiť," radí. Stres závisí od toho, čo hrá. Ale keď už si sadne za klavír, skoncentruje sa a uvedomí si, že už mu nič iné neostáva len hrať, stres odíde. "Pretože, kebyže sa vyrušujem týmito vnemami, tak by to asi dopadlo zle." Priznáva, že po koncertoch je ešte živší. "Asi je to tými energiami. Ja ju pošlem publiku a to mi ju zasa vráti potleskom a iným abstraktným počinom a zrazu nemám pocit, že som unavený a mám energiu a radosť," opisuje jedinečnú interakciu s publikom.
Pri otázke, čo je nevyhnutné pre úspech v hudobnej kariére, Biháry zdôrazňuje: "Tak prvom rade je nevyhnutné mať talent a mať rád hudbu." Okrem talentu je však kľúčová aj tvrdá práca a príprava na všetko, čo s hudobným životom súvisí. "Veľa trpezlivosti, veľa stráveného času zaoberaním sa hudbou," dodáva. Keď sa Biháry ponorí do hry na klavíri, opisuje to ako stav absolútneho sústredenia, kde "v celom vesmíre je len klavír a ja." Táto intenzívna koncentrácia mu umožňuje dosiahnuť virtuózne výkony, pri ktorých mu "telom prešli zimomriavky." Táto hlboká emocionálna väzba s hudbou je kľúčová pre jeho umelecký prejav. Hoci pokorný interpret so zdravým úsudkom nikdy sám na seba nepovie, že je najlepší, pozitívnou spätnou väzbou jeho kvality je práve jeho meno. "Výborného umelca musia predchádzať vravy o ňom a jeho meno sa musí stať značkou. To je môj estetický ideál," vyhlasuje.
Starostlivosť o „Hracie Zariadenie“ a Umelecká Kondícia
Umelci, podobne ako športovci, sú vystavení fyzickej záťaži, ktorá môže viesť k problémom ako svalové kŕče. Biháry poukazuje na dôležitosť správneho cvičenia a starostlivosti o "hracie zariadenie", teda o svoje telo. Zanedbanie tejto oblasti môže viesť k problémom. Sám má svoje talizmany a rituály, ktoré mu pomáhajú zvládať nároky umeleckého života. "Tieto náramky mi nosia šťastie. Už mi profesor za to nadával, že to sa takto nerobí, keď hrám klasiku. Prstene si dám dole, lebo to by bolo ozaj neslušné, ale náramky si nechávam," hovorí. Zároveň má aj špecifický prístup k príprave pred koncertom: "A deň pred koncertom nehrám. Oddychujem alebo idem na party. Ale zas, aj keď svalová pamäť funguje, tak nemôžem prísť rozbitý na koncert."
Zážitky z Koncertných Pódií a Spätná Väzba Publika
Počas svojej kariéry Miloš koncertoval s mnohými významnými symfonickými orchestrami, vrátane Slovenskej filharmónie a Filharmónie Košice. Nedávno koncertoval v Miláne s Talianskym symfonickým orchestrom a s rôznymi inými. Sám hral napríklad v Amsterdame a v okolitých mestečkách ako je Alkmaar. Absolvoval klavírne recitály v Miláne a v Ríme, na ktoré ho pozval maestro Peter Dvorský. V rámci abonentného cyklu Slovenskej filharmónie Mimoriadne koncerty bol sólistom Rachmaninovho Koncertu pre klavír a orchester č. 2 c mol so Slovenskou filharmóniou pod vedením dirigenta.
Predstavil sa aj na záverečnom koncerte festivalu Viva musica! v roku 2017 v spolupráci so Symfonickým orchestrom Viva Musica! pod vedením dirigenta Braňa Kostku. V marci 2019 sa sólovo predstavil v Teatro Filodrammatici v Miláne v rámci spoločného projektu hudobníkov z krajín Vyšehradskej štvorky a na pozvanie Petra Dvorského sólovo vystúpil aj v Slovenskom inštitúte v Ríme. Koncertoval tiež na Akadémii umení v Banskej Bystrici, na Pražskom konzervatóriu, na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, na Universität für Musik und darstellende Kunst Graz.
Všetky zážitky a výlety v ňom zarezonovali. "Ja si veľmi ctím, že som bol pozvaný na rôzne prestížne koncerty. Všetko sa vryje do pamäti," hovorí Miloš. Gro sú zážitky a skúsenosti, ktoré pretavuje do hudby. Spomedzi všetkých si s radosťou zaspomína na koncert v Ríme. "To publikum bolo strašne vďačné a bolo strašne aktívne. Keď som niečo dohral a páčilo sa im to, tak oni robili neuveriteľné veci. Tlieskali, vstávali, boli všetci veľmi vďační," opisuje. Tá spätná väzba nebola v tom, že "gratulujem, toto bolo famózne," ale bolo to, že "ďakujem veľmi pekne za zážitok a za to, že som si to mohol vypočuť," takže oni mu ďakovali, že im zahral. "Negratulovali mi k úspechu, ale poďakovali za hudbu, ktorú dostali do seba ako dar a majú pekný večer. To ma tak zahrialo. Uvedomil som si, že to robím správne a úprimne a tá emócia sa na nich preniesla," uzatvára.
Miloš reflektuje aj na rozdiely v interpretácii hudby vo svete a na Slovensku. "Vo svete vôbec nešpekulujú nad interpretáciou v zmysle, že tieto dva takty zahrám piano, toto forte a teraz veľmi 'špekulantsky' nad tým budem premýšľať. Nie. Oni hrajú všetko úplne prosto. Začínajú od toho 'špekulantského' a pretavujú to do takej čo najjednoduchšej cesty, aby bola tá hudba prostá," vysvetľuje. U nás sa hrá presne opačne. "Ale to je ten ideál. Aby bola hudba jednoduchá na počúvanie, aby sa lahodne strávila. Ten interpret síce vie o tých interpretačných záležitostiach, ale podáva to tomu laickému publiku tak aby povedalo, že sa mu to páči, ale nevie prečo. Ide len o čistú emóciu z tej hudby," dodáva, zdôrazňujúc tak esenciu svojho umeleckého kréda. Napriek tomu, že je často v centre pozornosti, Biháry sa snaží sústrediť na hudbu samotnú. "Veľmi sa teším," hovorí o reakciách publika, no zároveň si uvedomuje, ako sa do toho ponoriť a sústrediť.
Májový Fajront: Spojenie Hudby a Športu
Podujatie Májový Fajront v Malom Berlíne symbolizuje snahu o prepojenie rôznych oblastí umenia a života, čo predstavuje poslednú príležitosť pred letnou pauzou stretnúť sa so spojením športu a kultúry na jednom pódiu. Spojenie klavírneho virtuóza Miloša Biháryho a volejbalového trénera Adriána Červeného na jednom pódiu je toho dôkazom. Tento rok sa táto jedinečná udalosť zameria na spojenie hudby a volejbalu, pričom pozýva Trnavčanov aj netrnavčanov, ženy aj mužov, mladších aj starších, aby sa stali súčasťou stretnutí, ktoré prepájajú kultúru a šport.
V máji sa na pódiu stretnú dvaja významní páni: Miloš Biháry, rodák z Trnavy, klavírny virtuóz s láskou k vážnej hudbe aj jazzu, a Adrián Červený, ktorý už niekoľko rokov pôsobí v organizácii trnavského ženského volejbalového tímu a nedávno úspešne dokončil svoj prvý rok v pozícii hlavného trénera A-tímu a šéftrénera klubu. Celé podujatie bude pod dohľadom Andreja Zvola Zvolenského. Zatiaľ čo Biháry reprezentuje vrcholné umenie a precíznosť v hudbe, Červený prináša do podujatia svet športu a tímovej práce. Obaja, každý vo svojom odbore, dosiahli významné úspechy a ich spojenie na Májovom Fajronte sľubuje nezabudnuteľný zážitok pre všetkých návštevníkov.
Budúcnosť a Pokračovanie Hudobnej Misie
Miloš Biháry nás svojou hudbou tešiť neprestáva a neprestáva ani so získavaním cien. Miloš Biháry & Jazz Funk Brothers majú v pláne pokračovať v tvorbe a koncertovaní. Ich debutový album „Don't worry, BIHARY“ je už v predaji a ich najbližšie koncerty sú pravidelne zverejňované. S ich unikátnym spojením žánrov a neustálou snahou o inovácie je zrejmé, že ich hudobná cesta bude naďalej fascinujúca a plná prekvapení. Nech len počuje v hlave vážne veci stále častejšie a častejšie, aby nás mohol obohacovať svojou hudbou.
Aktuálne sa môžete tešiť na rande s virtuózom v „zrkadlovke“ vo štvrtok 20. apríla o 19:00 h, v rámci cyklu podujatí Trnavská hudobná jar. Ide o druhý koncert trnavského festivalu klasickej hudby s názvom Rande s virtuózom, ktorý sa odohrá v Zrkadlovej sieni Divadla Jána Palárika 20.4. o 19:00 h. Tešiť sa môžete na vynikajúce interpretácie Franza Liszta či Modesta Petroviča Musorgského v podaní sympatického nadaného klaviristu a jazzmana Miloša Biháryho.
Informácie o online archíve Slovenskej filharmónie, jeho dizajne a programovaní tímom Streamboyz, ako aj o umiestnení videí na serveroch občianskeho združenia Multiplace, sú technickými detailmi, ktoré však prispievajú k dostupnosti a šíreniu kultúrneho obsahu. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu zo stránky je možné len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Web používa súbory cookies a prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.
tags: #milos #bihary #narodeny