Mirena, hormonálne vnútromaternicové teliesko (IUD), predstavuje modernú a vysoko účinnú metódu antikoncepcie, ale aj liečby niektorých gynekologických stavov. Vďaka svojmu zloženiu a spôsobu účinku si získala obľubu u mnohých žien. Napriek svojej popularite a preukázanej účinnosti je nevyhnutné poznať jej potenciálne nežiaduce účinky a riziká, aby sa ženy mohli informovane rozhodnúť o jej použití. Tento článok sa zameriava na detailné predstavenie Mireny, jej mechanizmus účinku, spôsoby zavedenia a odstránenia, ako aj na široké spektrum možných nežiaducich účinkov, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu života používateliek.
Čo je Mirena a ako funguje?
Mirena je plastový rám v tvare T, ktorý sa zavádza do dutiny maternice. Jej hlavnou účinnou látkou je levonorgestrel, gestagén, ktorý sa postupne uvoľňuje priamo do maternice. Vďaka tomu sa dosahujú vysoké lokálne koncentrácie levonorgestrelu v endometriu s minimálnou systémovou absorpciou do krvného obehu. Toto lokálne pôsobenie je kľúčové pre jej účinnosť a zároveň znižuje riziko niektorých celkových nežiaducich účinkov, ktoré sú bežné pri perorálnej antikoncepcii s obsahom estrogénu. Mirena neobsahuje estrogén.
Mechanizmus účinku Mireny je multifaktoriálny:
- Zahusťovanie cervikálneho hlienu: Levonorgestrel spôsobuje zhrubnutie hlienu v krčku maternice, čím sa stáva nepriechodným pre spermie. Tým sa efektívne bráni ich prieniku do maternice a k oplodneniu vajíčka.
- Zmeny v endometriu: Vysoká koncentrácia levonorgestrelu v maternici inhibuje rast sliznice maternice (endometria). Endometrium sa stáva tenším a menej citlivým na účinky estrogénu, čo znižuje pravdepodobnosť uhniezdenia oplodneného vajíčka. Taktiež sa pozorujú morfologické zmeny v endometriu a mierna lokálna reakcia na prítomnosť cudzieho telesa.
- Potlačenie ovulácie (v niektorých prípadoch): Hoci hlavný mechanizmus účinku Mireny je lokálny, v niektorých prípadoch môže vysoká koncentrácia levonorgestrelu ovplyvniť aj funkciu vaječníkov a viesť k potlačeniu ovulácie. Ovulačný cyklus s ruptúrou folikulov je však u fertilných žien zvyčajne zachovaný.
Mirena je účinná v prevencii tehotenstva až po dobu 8 rokov pri indikácii antikoncepcia. Pri indikácii idiopatickej menorágie (nadmerné menštruačné krvácanie neznámeho pôvodu) a na ochranu endometria pred hyperpláziou počas hormonálnej substitučnej liečby estrogénmi je jej účinnosť garantovaná po dobu 5 rokov.
Zavedenie a odstránenie Mireny
Zavedenie Mireny je lekársky zákrok, ktorý by mal byť vykonaný zdravotníckym pracovníkom v sterilných podmienkach. Pred zavedením je nevyhnutné dôkladné vyšetrenie pacientky, aby sa vylúčili akékoľvek kontraindikácie, ako sú napríklad nádory citlivé na gestagény, zápalové ochorenie panvy, vaginálne krvácanie neznámeho pôvodu alebo akákoľvek forma infekcie v oblasti pohlavných orgánov. Pred použitím je kľúčové vylúčiť tehotenstvo.
Proces zavedenia zvyčajne zahŕňa:
- Vyšetrenie panvy: Určenie polohy a veľkosti maternice.
- Dezinfekcia: Prečistenie krčka maternice.
- Zavedenie zavádzacej trubičky: Pomocou špeciálneho aplikátora sa Mirena zavedie do dutiny maternice. Zavedenie môže byť spojené s určitou bolesťou a krvácaním, preto sa odporúča zvážiť analgetiká pred zákrokom.
- Skrátenie vlákien: Po zavedení sa vlákna na odstránenie Mireny skrátia na primeranú dĺžku, aby nezavadzali pri pohlavnom styku.
Ideálna doba na zavedenie Mireny je do 7 dní od začiatku menštruácie. Ak žena nemá pravidelnú menštruáciu alebo nie je možné zavedenie v tomto časovom okne, Mirena sa môže zaviesť kedykoľvek počas cyklu, avšak za predpokladu, že lekár spoľahlivo vylúči možnosť tehotenstva. V takom prípade však okamžitá antikoncepčná ochrana nie je garantovaná a je potrebné použiť dodatočné metódy ochrany. Po pôrode sa odporúča odložiť zavedenie až do úplného zavinutia maternice, najskôr však 6 týždňov po pôrode. V prípade potratu v prvom trimestri je možné Mirenu zaviesť okamžite.
Odstránenie Mireny:
Mirena sa odstraňuje jemným ťahom za vlákna pomocou lekárskych klieští. Tento zákrok by mal byť tiež vykonaný lekárom. Je dôležité, aby lekár po odstránení skontroloval, či je teliesko neporušené. V ojedinelých prípadoch sa môžu horizontálne ramienka Mireny zasunúť do cylindra s hormónom, čo však nezvyčajne nepredstavuje problém, ak je celistvosť IUD potvrdená.
Ženy by mali byť po zavedení opätovne vyšetrené po 4 až 12 týždňoch, aby sa skontrolovala poloha vlákien a správne umiestnenie telieska.
Nežiaduce účinky a riziká spojené s Mirenou
Hoci Mirena je považovaná za bezpečnú a účinnú metódu, ako každá hormonálna antikoncepcia, aj ona sa spája s možnými nežiaducimi účinkami. Frekvencia a závažnosť týchto účinkov sa líši u jednotlivých žien. Mnohé z nich sú častejšie v prvých mesiacoch po zavedení a postupne sa zmierňujú.
Medzi najčastejšie nežiaduce účinky patria:
- Nepravidelné krvácanie a špinenie: Toto je jeden z najčastejších nežiaducich účinkov, najmä v prvých mesiacoch používania. U žien sa môže vyvinúť zriedkavé krvácanie alebo amenorea (vynechanie menštruácie). Do konca 8. roku používania Mireny sa u významného percenta žien vyvinie zriedkavé krvácanie (až u 26%) alebo amenorea (až u 34%). Ak sa menštruácia nedostaví počas 6 týždňov od predchádzajúcej menštruácie, má sa zvážiť možnosť tehotenstva.
- Bolesti hlavy, migrény: Niektoré ženy môžu pociťovať bolesti hlavy, ktoré v ojedinelých prípadoch môžu prerásť do migrén.
- Bolesti v podbruší a v oblasti chrbtice: Môžu sa objaviť bolesti v podbruší, v oblasti krížov či v podbruší.
- Zväčšené folikuly vaječníkov: Približne u 12% pacientok používajúcich Mirenu sa môžu vyskytnúť zväčšené folikuly. Vo väčšine prípadov tieto folikuly spontánne zmiznú. Ak nie, odporúča sa ďalšia kontrola ultrazvukom.
- Nadúvanie a citlivosť prsníkov: Niektoré ženy môžu zaznamenať pocit nadúvania alebo citlivosť prsníkov.
- Zmeny v intímnom zdraví: Môžu sa vyskytnúť zápaly v pošve, zmeny v konzistencii a sfarbení pošvového výtoku.
- Depresívna nálada a depresia: Depresívna nálada a depresia sú známe nežiaduce účinky hormonálnej antikoncepcie a môžu byť závažné.
- Priberanie na hmotnosti: Hoci väčšina používateliek IUD nezaznamenáva prírastok hmotnosti, asi 5% pacientok používajúcich hormonálne IUD uvádza zvýšenie hmotnosti. V niektorých prípadoch bol pozorovaný aj výskyt vydutia brucha.
- Akné: U niektorých žien sa môže stav pleti zhoršiť, čo sa prejaví nárastom akné.
Gynekológ vyvracia klamstvá o vírusovej antikoncepcii
Menej časté, ale závažnejšie riziká zahŕňajú:
- Perforácia maternice: Perforácia alebo penetrácia maternice alebo krčka maternice môže nastať počas zavádzania, čím sa znižuje účinnosť Mireny. Štúdie naznačujú, že dojčenie v čase zavedenia a zavedenie do 36 týždňov od pôrodu sa spája so zvýšeným rizikom perforácie. Výskyt perforácie počas 5-ročného obdobia bol zaznamenaný u 2,0 na 1 000 zavedení.
- Infekcie panvy: Hoci Mirena môže mať nižšiu mieru infekcií panvy v porovnaní s medenými IUD, riziko existuje. Najvyššie percento infekcií sa objavuje v prvom mesiaci po zavedení.
- Vypudenie Mireny: Mirena môže byť čiastočne alebo úplne vypudená z maternice. Ak žena nenahmatá vlákna, mala by kontaktovať lekára, pretože čiastočne vypudená Mirena sa musí vybrať.
- Mimomaternicové tehotenstvo: Hoci Mirena významne znižuje celkové riziko tehotenstva, ak k nemu dôjde, existuje zvýšené riziko mimomaternicového tehotenstva. Absolútne riziko je však nízke.
- Vplyv na glukózu v krvi: Nízka dávka levonorgestrelu môže ovplyvniť znášanlivosť glukózy, preto sa u diabetických pacientok má sledovať hladina glukózy v krvi.
- Maskovanie príznakov: Nepravidelné krvácanie môže maskovať niektoré príznaky a prejavy polypov alebo karcinómu endometria. Preto je dôležité vylúčiť endometriálnu patológiu pred zavedením a v prípade objavenia sa porúch krvácania počas liečby.
Riziko rakoviny prsníka:
Niektoré štúdie skúmali riziko diagnostikovania rakoviny prsníka u používateliek IUD s levonorgestrelom. Metaanalýza štúdií uvádza mierne zvýšené relatívne riziko u žien užívajúcich kombinovanú perorálnu antikoncepciu, najmä s obsahom estrogénu a gestagénu. Toto riziko postupne klesá po ukončení užívania. Pretože výskyt rakoviny prsníka u žien do 40 rokov je zriedkavý, zvýšený počet prípadov je v pomere k celkovému riziku malý.
Mirena a dojčenie
Mirena je považovaná za bezpečnú možnosť antikoncepcie počas dojčenia, ak sa zavedie najskôr šesť týždňov po pôrode. Denná dávka levonorgestrelu a jeho hladiny v krvi sú pri použití Mireny nižšie ako pri iných hormonálnych antikoncepčných metódach. Levonorgestrel sa síce nachádza v materskom mlieku (asi 0,1 % dávky sa prenáša), avšak neboli zaznamenané žiadne škodlivé účinky na rast alebo vývin dojčiat.
Liečba silnej menštruácie a iné indikácie
Okrem antikoncepcie bol v roku 2009 FDA schválil Mirenu aj ako liečbu silnej menštruácie (idiopatická menorágia). Vďaka svojmu antiproliferatívnemu účinku na endometrium dokáže Mirena výrazne znížiť menštruačné krvácanie, v niektorých prípadoch až do úplného vymiznutia menštruácie (amenorea). Tento účinok sa dá využiť aj pri liečbe dysfunkčného krvácania a bolestivej menštruácie. Mirena tiež poskytuje ochranu endometria pred hyperpláziou počas hormonálnej substitučnej liečby estrogénmi.
Dôležitosť pravidelných kontrol
Napriek tomu, že Mirena je dlhodobá metóda antikoncepcie, pravidelné kontroly u gynekológa sú nevyhnutné. V prvom roku sa odporúčajú minimálne dve kontroly, neskôr zvyčajne stačí jedna ročná prehliadka. Tieto kontroly slúžia na overenie správnej polohy telieska, sledovanie prípadných nežiaducich účinkov a diskusiu o ďalšom postupe.
Záver
Mirena predstavuje pokročilú a vysoko účinnú metódu antikoncepcie a liečby niektorých gynekologických stavov. Jej hlavnými výhodami sú dlhodobá účinnosť, nízka dávka hormónu s lokálnym pôsobením a možnosť použitia počas dojčenia. Je však dôležité, aby ženy boli plne informované o všetkých potenciálnych nežiaducich účinkoch a rizikách, aby mohli urobiť informované rozhodnutie. Diskusia s lekárom o individuálnych potrebách a zdravotnom stave je kľúčová pri výbere tejto, alebo akejkoľvek inej antikoncepčnej metódy.
tags: #mirena #a #jej #neziaduce #ucinky