Úvod: Neoddeliteľná Súčasť Nášho Ja
Duša mnohých mojich klientov piští po ľahkosti bytia, prirodzenosti a uvoľnenosti. Sadajú do mojej pohodlnej sedačky s výbornou kávou v ruke, avšak často so stiahnutým a zamračeným výrazom v tvári. Trápia sa. Z vonku vyzerá, že ozaj na to nemajú dôvod. Každý dospelý človek si so sebou nesie svoje detstvo - a psychické rany z minulosti nám často bránia v tom, aby sme sa vyrovnali sami so sebou. Mnohých z nás doteraz ovláda a v mnohých bolo vnútorné dieťa umlčané. Vnútorné dieťa je vlastne zmes emócií uložených v našom dospelom tele, ktoré sme zažívali v detstve. Predstavuje tú časť nás, ktorá si nesie nevyriešené emócie, neistoty či traumy z minulosti. Hoci si to často neuvedomujeme, tieto rany dokážu hlboko a podvedome určovať naše správanie, rozhodnutia a reakcie v dospelosti. Nazývame ich zranenia vnútorného dieťaťa. Uzdravenie týchto zranení je zásadným krokom na ceste k vnútornej rovnováhe, sebaúcte a k pocitu naplnenia.
Čo je Vnútorné Dieťa a Prečo je pre Nás Dôležité?
Vnútorné dieťa je časťou našej základnej podstaty, súbor vzorov, archetypov, ktoré nám pomáhajú vytvárať a tvarovať našu identitu vo fyzickom svete. Predstavuje nás ako dieťa, ako to malé dieťa vo vás, ktorým ste boli. Obraz vnútorného dieťaťa sa používa pre návrat do minulosti, kedy sa niečo pokazilo. Toto dieťa nesieme zo sebou stále. Nepredstavuje však len to, čo bolo (čo sa stalo), ale aj to, čo bude. Toto dieťa je stále živé. Obraz vnútorného dieťaťa predstavuje nás samých, náš potenciál a vraciame sa k nemu ako prameňu živej vody, ktorá v nás toto dieťa oživuje. Obraz vnútorného dieťaťa sa tak stáva dôležitou časťou nás samých.
Koncept vnútorného dieťaťa v nás predstavuje akýsi základný softvér, s ktorým treba pracovať a ak treba, tak ho aj opraviť. Cieľom nie je, aby sme sa znovu stali deťmi, ale aby dieťa v nás dostalo svoje miesto. Aby sme ho v sebe zaživa nepochovali. Psychológovia sa zhodujú, že vnútorné dieťa je časť nášho ja, ktorá by mala byť hravá, kreatívna, prežívať život šťastne a zvedavo. Bez dieťaťa by sme neboli zrelým dospelým človekom a bez dieťaťa by dospelý preťal korene spojené so svojou podstatou.
S pojmom vnútorné dieťa ako prvý prišiel v psychológií C. G. Jung. Vnímal ho ako archetyp - ako vzor, ktorý treba nasledovať a rozvíjať tam, kde sme a v možnostiach, ktoré máme. Bolo znakom plnosti, ale aj príležitosťou, či zdrojom života a obnovy. Dieťa spája v sebe protiklady a napriek tomu je samé sebou. Podľa Junga môže byť toto dieťa našou hnacou silou, pretože predstavuje nás, to, čo je našou podstatou - to najpodstatnejšie z nás. Dovoľte dieťaťu, aby sa znovu prihlásilo o slovo. Dajte mu priestor. A načúvajte mu. Bradshaw, ktorý je autorom tohto pojmu, dôraz kladie na človeka, aby on sám objavil svoj poklad v duši - kým sa môže a má stať. A práve to koncept vnútorného dieťaťa pripomína. Je to cesta k vlastnému šťastiu.
Korene a Formovanie Zranení Vnútorného Dieťaťa
Skutočnosť je taká, že v detstve a počas dospievania sa položia základy prakticky všetkého, na čom v dospelosti budeme stavať. Rodičia a rodina zohrávajú v našom živote kľúčovú úlohu. Sú prvými, ktorí nám dávajú pocit bezpečia, tvorí sa pri nich základ nášho sebavedomia aj spôsob, akým sa vzťahujeme k svetu. Mnohí z nás si do dospelosti nesú aj hlbšie, neviditeľné rany - staré emócie, ktoré v detstve nemali priestor byť pochopené, prijaté či spracované.
Väčšinou preto, lebo ako malí zažili bolestivé odmietnutie, opustenie alebo neustále „šikovanie“ - to, čo urobia, nikdy nie je dosť dobré. „Najprv urob, čo ti poviem, podaj výkon a potom ťa budem ľúbiť, dám ti najesť, trošku sa ti povenujem…“ Tieto pocity sa im hlboko zapísali vo svojom vnútri. V detstve ste mali rodičov, ktorí sa o vás nestarali do takej miery, ako ste to vtedy potrebovali. Dali vám posteľ, jesť a piť, ale viac nič. Namiesto vás stále riešili seba, ale nie v tom zdravom slova zmysle. Ako dieťaťu vám chýba ich starostlivosť.
Mnohé z našich základných predstáv o svete sa v skutočnosti formujú naše skúsenosti a zážitky z detstva. V skutočnosti máme od narodenia až do siedmeho roku života tzv. "egocentrický" pohľad na svet - inými slovami, veríme, že všetko, čo sa deje v našom bezprostrednom okolí, nejako súvisí s nami alebo je nami spôsobené. Ešte si plne neuvedomujeme, že ostatní ľudia vrátane našich rodičov sú samostatné bytosti s vlastným životom. Ak sa napríklad rodičia dieťaťa rozvádzajú, môže sa dieťa obviňovať a myslieť si, že je to preto, že je neposlušné, namiesto toho, aby pochopilo, že dospelí majú problémy vo vzťahu. Podobne, ak sa matka dieťaťa správa odťažito, dieťa si z toho vyvodí, že nie je hodné lásky a nevidí v tom osobné a vnútorné emočné problémy matky.
Zranenia vznikajú aj vtedy, ak rodič nie je vzorom, odkiaľ sa dieťa má naučiť situáciu zvládať. Násiliu voči dieťaťu sa dopúšťa aj kultúra, ktorá pred dieťa stavia umelé vzory a ideály. Jediným skutočným vzorom a ideálom, ktorým sa má stať, si dieťa nesie v sebe - má rozvinúť svoje dary a talenty a tým obohatiť svet. K zraneniam počas detstva dochádza. Často nás zrania bez toho, aby vedeli, čo to spôsobí. Možno oni sami v detstve nedostali to, čo potrebovali, a možno sa nemali od koho učiť. Na 100 % vám viem garantovať, že určite to nerobili so zámerom vyrobiť vám problém. Zdá sa to úplne nelogické, ale logiku to má. Kým nie sme prebudení od začiatku pobytu na zemi až po koniec, automaticky naťahujeme programy správania, ktoré zažívame.
Prejavy Zraneného Vnútorného Dieťaťa v Dospelosti
Ak je náš vývoj narušený, prípadne sa zastaví, vkročíme do dospelosti tým poznačení. A to zranené dieťa si ponesieme so sebou. Mnohí na to prišli vďaka tomu, že pri skúmaní svojich prejavov a správania sa dostali do okamihu, kedy ich ako dieťa niekto zranil. A to zranenie, hoci si to neuvedomovali, si niesli so sebou. Existuje niekoľko príznakov, ktorým by ste mali venovať zvýšenú pozornosť. Ak mnohé z nich identifikujete vo svojom súčasnom živote, je dôležité začať účinnú vnútornú prácu súvisiacu s liečením vášho zraneného vnútorného dieťaťa.
Vnútorný Nepokoj a Nenaplnenie
Napriek tomu, že máte všetko, cítite sa prázdna/y. Pretrvávajúci pocit prázdnoty alebo nenaplnenia, aj keď sa navonok darí. Snaha vyplniť túto prázdnotu vonkajšími úspechmi alebo vecami. Chronický pocit nenaplnenia či vnútorného prázdna, aj keď sa život navonok darí. Ak dieťa nemohlo byť samé sebou, potom toto svoje ja opustilo. Začalo byť tým, kým ho chceli mať. A prestalo vnímať, čo vlastne chce. Prestalo žiť svoj život, výsledkom je frustrácia, ale aj depresia.
Problémy vo Vzťahoch a Komunikácii
Ťažkosti s dôverou k druhým alebo s vytváraním hlbokých vzťahov v dôsledku skúseností s opustením v minulosti. Pretrvávajúce ťažkosti s dôverou v iných kvôli zradám alebo porušeným sľubom v minulosti. Veľká opatrnosť až skepsa pri nadväzovaní nových vzťahov. Ak dieťa nemohlo byť samé sebou, v dospelosti má problém nadviazať intimitu. Neverí tomu, že niekto by jeho myšlienky, pocity, to aké je, mohol mať rád. S tým sú často spojené napríklad rôzne sexuálne disfunkcie - hľadá sa náhrada za skutočný vzťah. Alebo aj keď nadviaže vzťah, v určitom okamihu z neho „ujde“. Problémy s pripútanosťou, extrémy v oblasti témy pripútania sa vo vzťahoch, buď závislosť na druhom, alebo vyhýbanie sa akémukoľvek pripútaniu sa vo vzťahu.
Deštruktívne Vzorce Správania
Nevedomé opakovanie deštruktívnych vzorcov alebo správania naučených v detstve. Ťažkosti vymaniť sa z cyklov dysfunkcie vo vzťahoch alebo životných rozhodnutiach. Správanie vyžadujúce schválenie od iných: Neustále hľadanie potvrdenia a schválenia od iných, aby sa vyplnila prázdnota neuspokojených potrieb z detstva. Pocit nedostatočnej vlastnej hodnoty, pokiaľ ho nepotvrdia "vonkajšie zdroje". Perfekcionizmus: Nerealisticky vysoké nároky na seba samého s cieľom získať pocit kontroly alebo uznania. Strach zo zlyhania a neschopnosť prijať chyby. Pokiaľ dieťa nezažilo pocit bezpečia a istoty, začne svoju pozornosť smerovať von. Ak dieťa nevyrastalo v atmosfére bezpečia a dôvery, v dospelosti môže skĺznuť do kontroly a posadnutosti riadenia. Má pocit, že kým má kontrolu, je v bezpečí. Ak Vám celé detstvo vtĺkali, že z Vás nič nebude, celý život sa budete sami pred sebou snažiť dokázať, že to tak nie je. A uštvete sa.
Emocionálna Dysregulácia a Mechanizmy Zvládania
Silné emocionálne reakcie na zdanlivo malé podnety. Ťažkosti so zvládaním a reguláciou emócií, ktoré vedú k impulzívnemu správaniu. Ťažkosti s vyjadrovaním emócií: Ťažkosti s efektívnym vyjadrovaním a komunikáciou emócií. Potláčanie emócií alebo používanie mechanizmov zvládania, ako je napríklad otupenie pomocou rôznych omamných látok. Problém pomenovať či prejaviť emócie. Ak dieťaťu bránia smiať sa, dieťa bude upäté. Ak nebude plakať - pretože mu tvrdia, že tak bude odolnejšie, v skutočnosti bude narastať batoh emócií, ktoré si so sebou ponesie. Dieťa myslí inak. Ak na neho nemáte čas, ľahko uverí tomu, že pre vás nemá hodnotu. V dospelosti bude mať problém premýšľať v súvislostiach. Bude mať sklon k čiernobielemu mysleniu. Napríklad bude mať problém pochopiť, že to, že po niečom túži, neznamená, že si to hneď musí aj kúpiť.
Nízke Sebavedomie a Pocit Nehodnosti
Sebakritické myšlienky: Tvrdá sebakritika a negatívne sebavedomie, ktoré často pramení zo skúseností z detstva. Ťažkosti s rozpoznávaním a oceňovaním osobných úspechov. Vnútorný hlas poukazujúci na nedostatky. Pocity nehodnosti: Hlboko zakorenené pocity nehodnosti alebo nezaslúženia si lásky a úspechu. Presvedčenie, že človek musí neustále dokazovať svoju hodnotu. Ak dieťa nebolo milované bez podmienok, môže sa stať narcisom a zvolávať na seba pozornosť. Nikdy nebude mať dosť a nebude dosť milované. Ak dieťa tento pocit stratí, potom bude naplnenie hľadať mimo seba. Značkové oblečenie, spoločenské postavenie, kariérny rast… a mnohé iné. A všetko sú to pritom veci pominuteľné.
Dieťa Slnka a Dieťa Tieňa: Dva Aspekty Vnútorného Ja
Psychoterapeutka Stefanie Stahlová pri terapeutickej práci s vnútorným dieťaťom rozlišuje medzi dieťaťom slnka a dieťaťom tieňa. Dieťa slnka je metaforou neporušenej časti sebavedomia. Predstavuje pozitívne odtlačky z minulosti a dobré pocity, ktoré pramenia najmä zo všímavej výchovy. Patrí tam napríklad spontánnosť, zvedavosť, zasnenosť, vitalita či radosť zo života. Dieťa tieňa predstavuje tú časť sebavedomia, ktorú musíme posilniť, pretože je zranená a labilná. Dieťa tieňa reprezentuje negatívne presvedčenia, ktoré si človek so sebou nesie z detstva až do dospelosti, ako napríklad „Nie som dosť dobrý“ alebo „Nie som dôležitý“. Takéto stopy vyúsťujú do pocitov ako smútok, strach, bezmocnosť či hnev.
Nezmyselné Vzorce Správania a Ich Cykly
Keď sa dostaneme do situácie, ktorá nám daný program naštartuje (napr. stanem sa rodičom), správam sa podľa neho, hoci tento istý program mi v detstve spôsoboval emocionálnu bolesť. To sú presne tie vety: „Nikdy nebudem ako moja mama!“ A keď sa mi narodí dieťa, zrazu sa pristihnem, ako robím presne tie isté veci ako moja mama. Neposúvajme už tieto nezmysly do ďalších generácii. Zamyslime sa, čo sme ako deti chceli cítiť, čo sme potrebovali a naplňme sa tým. Starajme sa o seba, utvrdzujme sa v tom, že všetko, čo robíme, robíme najlepšie, ako vieme. Cez naše deti dajme lásku aj nášmu vnútornému dieťaťu.
Cesta k Uzdraveniu: Kľúče k Vnútornému Pokoju a Naplneniu
Ak si sa rozhodla viac sa zaujímať o seba, prevezmi zodpovednosť do svojich rúk, prehoď ju na vlastné plecia. Obviňovanie vám nepomôže. Ak ste zranenie utŕžili, treba s ním pracovať. Je to spôsob, ako uvoľniť blokády z minulosti a nájsť napokon cestu k sebe samým.
Prevzatie Zodpovednosti a Odpustenie
Náš život nie je ľahostajný. A takýto človek, keď konečne nazrie sám do seba, zistí, že len potrebuje vyliečiť svoje zranené, ukrivdené, ponížené či inak ublížené vnútorné dieťa, ktoré si od svojho detstva so sebou ťahalo do dospelosti veľmi nepríjemné bloky a traumy. Odpusťme úprimne našim rodičom. Pochopme, že o každého z nás je dokonale postarané na takej úrovni, na akej to máme v našom vnútri nastavené. Viem vám s tým pomôcť aj ja. Björn Diemel vo svojej knihe zistil, že všetky jeho súčasné problémy pramenia v detstve. A že ak chce prijať samého seba, musí najskôr prijať potreby svojho vnútorného dieťaťa. Ukázalo sa, že práca s vnútorným dieťaťom je tým najlepším spôsobom, ako čeliť príčinám problémov.
Rozpoznávanie Obranných Stratégií
Na to, aby človek porozumel negatívnym pocitom z detstva alebo aby ich ani nepocítil, rozvíja každý z nás svoje vlastné obranné stratégie. Podľa Stahlovej to môže byť napríklad utiahnutie sa do seba, snaha o harmóniu alebo ovládanie: Všetko reakcie, ktoré vo vzťahoch s inými ľuďmi spôsobujú problémy. Práve rozpoznanie týchto stratégií je prvým krokom k podpore dieťaťa slnka a k utešeniu dieťaťa tieňa. Taktiež je dôležité, aby sme boli schopní prijať bremená, smútok a rany, ktoré vznikli v detstve. Aby sme to dokázali, musíme sa prepracovať ku každej jednej oblasti našej osobnosti, ktorá v sebe ešte stále nesie zážitky z detstva. Takéto negatívne zážitky môžeme neutralizovať tak, že sami sebe prejavíme pochopenie, súcit a budeme k sebe láskaví.
Spojenie s Vnútorným Dieťaťom: Dialóg a Reflexia
Spojte sa so svojím vnútorným dieťaťom. Začnite premýšľať o svojom detstve, zamyslite sa nad ním. Aké bolo vaše domáce prostredie? Cítili ste sa bezpečne? Mali ste pocit spolupatričnosti s rodičmi? Mohli ste byť sami sebou? Ako sa cítite, keď si spomeniete na seba ako dieťa? Položte si tieto otázky, zapíšte si všetky odpovede, ktoré sa vám objavia v mysli a zamyslite sa nad nimi. Nezabudnite sa o seba postarať, byť tu pre seba, nájsť si čas pre seba.
Skúste si venovať krátku pauzu od všetkého, trochu sa stíšiť, dopriať si pohodlnú pozíciu v sede. Najskôr „navnímaj“ telo cez 4 hlboké nádychy a výdychy, potom sleduj svoj pokojnejší dych a daj si tieto otázky, na ktoré si úprimne odpovedz (je veľmi vhodné si odpovede aj zapisovať):
- Aká prvá spomienka ti vybehne pri predstave tvojho detstva? Aké nesie v sebe pocity?
- Vrátila by si sa späť do detstva? Áno? Nie? Prečo?
- Kedy naposledy si si dovolila byť dieťaťom? (Hojdala sa na hojdačke, pozrela si si rozprávku, zaspievala si si pieseň, hádzala si s loptou, pobehala si si po lúke, zasmiala sa do slnka, rozprávala sa s odrazom v zrkadle, podskočila si cestou do obchodu…)
- Ako často sa venuješ nejakej tvorivej činnosti? Alebo akú činnosť pokladáš za tvorivú?
- Vieš vyjadrovať/oslovovať svoje emócie pred druhými (radosť, hnev, smútok, nadšenie, nesúhlas, súhlas)?
- Si prílišný kritik? Čo všetko súdiš, kritizuješ, hodnotíš a prečo?
- Podľa čoho sa rozhoduješ? (Je to mienka druhých, alebo odpovede vždy prúdia z teba?)
- Akými slovami sa zvykneš chváliť či haniť sám pred sebou? Odkiaľ tie slová máš, kam ďaleko v pamäti siahajú? Ako sa vtedy cítiš? Porovnaj obe situácie.
- Nadväzujúca otázka - Ako by si chcela, aby k tebe ľudia prehovárali za akýchkoľvek okolností?
- Počúvala si už niekedy svoj vnútorný hlas? Snažíš sa ho počúvať viac? Čo pre to robíš? Čo pre teba znamená?
Žiadna odpoveď nie je správna ani nesprávna. Tvojimi odpoveďami k tebe prehovára aj vnútorné dieťa. Iba „nacíť“ všetky svoje odpovede a vnímaj, kam ťa to nasmeruje. Aj človek, ktorý sa už roky nepočúval, ešte dokáže zachytiť slabý hlas intuície a vykročiť, kam potrebuje.
Ak máš chuť na trochu kreativity a máš na dosah papier s akýmikoľvek pastelkami, namaľuj obraz, ktorý v tebe vyvolali všetky otázky a tvoje odpovede, či čokoľvek, čo by si chcela dať po tejto tvojej chvíľke pre seba na papier, a potom sa naň pekne zapozeraj. Bez hodnotenia, súdenia následne rozviň, čo cítiš, čo chceš pre seba ďalej robiť, a pracuj s tými informáciami, ktoré k tebe prúdia… Všetko novoobjavené z tvojho vnútra je ako vykopané zlato. A práca na sebe nemá konca.
Winterspergerová je presvedčená, že úspech sa dostaví, ak budeme schopní viesť so svojím vnútorným dieťaťom dialóg. Ako dospelý si predstavte, že vaše mladšie JA práve zažilo niečo nepekné, niečo, čo ho zranilo a ublížilo mu. Potom svoje vnútorné dieťa utešte, prihovorte sa mu, porozprávajte sa s ním a uistite ho, že v tom nie je samo. Vysvetlite mu, že vaše dospelé JA stojí pri ňom a že na jeho problém sa možno pozrieť aj očami dospelého. Napísanie listu svojmu vnútornému dieťaťu vám pomôže usporiadať si myšlienky, ale zároveň posilní uvoľnenie všetkých vecí, ktoré zostali nevypovedané. Môžete napísať čokoľvek, čo cítite, že ste ešte nepovedali, a čo pomôže tomuto vzťahu. Môžete napísať aj list od svojho vnútorného dieťaťa. Hlboko sa s ním spojte, nechajte ho prejaviť sa a zapíšte všetky veci, ktoré ste kedysi chceli povedať, ale nedokázali ste to.
Liečivá Sila Afirmácií
Afirmácie môžu byť mocným nástrojom na uzdravenie zraneného vnútorného dieťaťa tým, že podporujú sebalásku, prijatie a pozitívnu transformáciu. Pri používaní afirmácií je dôležité opakovať ich pravidelne a s úprimnou vierou. Tu sú niektoré afirmácie určené špeciálne na liečenie vnútorného dieťaťa:
- "Milujem ťa": Povedzte svojmu vnútornému dieťaťu, že je milované bez ohľadu na všetko, čo sa práve deje vo vašom živote.
- "Počujem ťa": Nepotláčajte svoj vnútorný hlas!
- "Zaslúžiš si uznanie": Zmeňte svoje myslenie pomocou tejto afirmácie.
- "Ospravedlňujem sa ti": Dovoľte si cítiť sa v poriadku s vecami, ktoré ste urobili či neurobili v minulosti, ospravedlňte sa sami sebe za všetky prípady, keď ste príliš "tlačili na pílu".
- "Ďakujem": Poďakujte svojmu vnútornému dieťaťu za všetky veci, ktoré ste urobili, čo ste dosiahli bez ohľadu na to, aké veľké či malé sa zdajú byť, prejavte vďačnosť.
- "Urobil/a si, čo bolo v tvojich silách": Prijmite svoje zlyhania a uznajte, že ste vždy robili to najlepšie, čo ste dokázali zo seba "vytlačiť".
Ďalšie podporné afirmácie zahŕňajú: "Som hodný/á lásky a náklonnosti. Zaslúžim si, aby sa ku mne všetci správali láskavo a s úctou." "Prijímam svoje vnútorné dieťa s láskou a súcitom. Uznávam a vyživujem dieťa vo svojom vnútri." "Odpúšťam si všetky chyby a nedostatky. Som človek, ktorý je na ceste sebapoznania a rastu, a zaslúžim si odpustenie." "Som v bezpečí a chránený/á. Minulosť je preč a ja si teraz vytváram milujúcu a bezpečnú prítomnosť." "Uvoľňujem bolesť z minulosti. Púšťam staré rany a nechávam cez seba prúdiť energiu, svetla, lásky a uzdravenia." "Dôverujem si, že robím správne rozhodnutia, ktoré sú pre mňa v aktuálnom období najprospešnejšie." "Zaslúžim si radosť a šťastie. Dovoľujem si prežívať plnosť krásy a radosti života." "Som dostatočný/á taký, aký/á som. Nepotrebujem nikomu dokazovať svoju hodnotu. Zaslúžim si lásku a prijatie." "Svoje vnútorné dieťa si pestujem s láskou a starostlivosťou." "Vyberám si vzťahy, ktoré ma povznášajú a podporujú." "Uvoľňujem všetok strach a prijímam dôveru." "Oslavujem svoje úspechy, veľké aj malé." "Oslobodzujem sa od reťazí minulosti." "Mám silu vytvoriť si život plný lásky, radosti a zmyslu." "Získavam späť svoju nevinnosť a zmysel pre zázraky. Dovoľujem si zažívať svet s otvorenou zvedavosťou, radosťou a nadšením dieťaťa."
Vedomá Meditačná Práca so Zraneniami
Urobte si chvíľku čas pre seba, cca pol hodinu. Nájdite si takú chvíľku, počas ktorej vás naozaj nikto nebude rušiť. Stíšte sa do seba, hlbokým nádychom a výdychom uvoľnite svoje telo a ponorte sa dovnútra. Ak to sami ešte neviete, môžete použiť nejakú obľúbenú meditačnú hudbu, alebo aj nejakú obľúbenú vedenú meditáciu na uvoľnenie. Ponorte sa hlboko do seba - do svojho duchovného srdca (oblasť v hrudi, kde máte aj skutočné srdce). Ak potrebujete so sebou nejakého sprievodcu, pokojne si ho zavolajte. Môže sa jednať o anjela, alebo inú duchovnú bytosť, ale môže to byť aj nejaká blízka osoba, ktorej dôverujete, alebo zviera, ktoré pre vás stelesňuje strážcu.
Vráťte sa do svojho detstva a nechajte si vyplaviť spomienku, kedy bolo vaše vnútorné dieťa nejakým spôsobom v detstve zranené, kedy sa cítilo ublížené, alebo kedy sa cítilo nie dosť dobré. Spomienku, kedy stratilo seba, kedy prestalo veriť sebe samému. Takú spomienku, kedy vašu detskú naivitu, radosť a nevinnosť vystriedala neistota, bolesť, sklamanie. Kedy ste sa tak cítili po prvýkrát. Riaďte sa svojou intuíciou - svojím múdrym podvedomím. Siahnite po takej spomienke, ktorá sa vám vyplaví ako prvá. To je tá pravá, s ktorou aktuálne potrebujete pracovať. Prehrajte si celú tú spomienku a pozorujte seba, svoje mladšie ja - seba, ako dieťa. Zamerajte všetku pozornosť na tú malú nevinnú bytosť. Ako sa v tej spomienke cíti? Aké emócie vo vašom vnútornom dieťatku prevládajú? Možno sa cíti neisto, neverí si, bojí sa, možno sa cíti samé - opustené, alebo stratené, či zmätené.
Následne choďte za vaším vnútorným dieťaťom, ako dospelá osoba. Choďte k nemu a pomôžte mu - urobte to, čo práve vaše dieťa potrebuje. Ak chcú ísť akékoľvek emócie von, dovoľte si to! Ak sa vám chce plakať, plačte, ak chcete na niekoho kričať, aj to si dovoľte. Ak potrebuje dieťatko objať a utešiť - urobte to. Ak potrebuje poľutovať - vypočujte ho a pochopte. Ak potrebuje počuť, že je dosť dobré - povedzte mu to, a ukážte mu, čo z neho vyrástlo, čo všetko už vo svojom živote zvládlo. Povedzte mu, aké je úžasné - ono samé to asi teraz nedokáže vidieť. Povedzte mu úprimne, čo na ňom obdivujete, v čom je skvelé. Ukážte mu, aké je dokonalé.
Teraz máte príležitosť dať svojmu vnútornému dieťaťu to, čo v detstve nedostávalo. Ak sa bude chcieť hrať, alebo šantiť - hrajte sa s ním, kúpte mu zmrzlinu, novú hračku, koníka… urobte všetko, po čom vtedy vaše malé ja túžilo. Takýmto spôsobom nasýtite nielen svoje vnútorné dieťa, ale samých seba. Pamätajte, všetko, čo dáte svojmu mladšiemu ja, dávate zároveň aj sebe. Objímajte ho, držte v náručí, bozkávajte a napĺňajte láskou, koľko len do neho vojde. Ubezpečte ho, že ste stále s ním, že ste stále pri ňom, že ho milujete a že ho nikdy neopustíte.
Keď už bude dostatočne nasýtené láskou, môžete sa s ním rozlúčiť. Pred odchodom sa ho môžete ešte opýtať, čo by si prialo, aby ste urobili vy teraz - ako dospelá osoba, čo by mu urobilo radosť. Čo môžete začať robiť či tvoriť, čomu sa máte venovať. Čo by pomáhalo zároveň vášmu vnútornému dieťaťu, no i vám - vašej dospelej verzii. Môžete si dohodnúť aj nejaké znamenie (pocit alebo vnem, prípadne obraz), ktoré vám bude pripomínať vaše vnútorné dieťa. Bude to pre vás pripomienka, že v tejto situácii sa máte zachovať tak, ako by sa to páčilo vášmu dieťaťu - hravo, s ľahkosťou, so zvedavosťou.
Rozlúčte sa s ním, pomaznajte ho, so slovami ubezpečenia, že ste stále s ním, že ho neopustíte, a že ho čoskoro znova navštívite. Môžete si ho dokonca zobrať aj so sebou a vložiť do svojho duchovného srdca. Vracajte sa k nemu počas najbližších dní (týždeň - možno i dva). Vracajte sa presne do tej istej situácie, ktorá sa vám ukázala v meditácii, až dovtedy, až budete cítiť, že vaše vnútorné dieťa je už dostatočne naplnené láskou. Uvedomte si, že kedykoľvek máte pochybnosti, alebo si neveríte, či sa niečoho bojíte, potrebujete nasýtiť svoje malé ja láskou, bezpečím a sebadôverou. Znova ho vo vašej mysli utešte, objímte, povedzte mu, ako veľmi ho milujete a že ste stále s ním. Tým sa posilní aj vaša sebadôvera. Ja to robievam napríklad pred spaním, alebo si len predstavím, keď už zaspávam, že moje vnútorné dieťa je so mnou, že si ho pritískam k sebe a spolu zaspávame. Keď už budete cítiť, že dieťa z tejto spomienky sa má dobre, že už je v poriadku, môžete urobiť ďalšiu meditáciu a nechať si prísť ďalšiu spomienku, v ktorej bolo vaše dieťa zranené. A opäť pár dní spracovávajte túto novú spomienku. Takýmto spôsobom môžete v sebe vyčistiť takmer všetky zranenia vášho vnútorného dieťaťa. Uvidíte, ako sa bude postupne meniť aj váš postoj k sebe, ako sa budete cítiť istejší, láskavejší k sebe a hlavne šťastnejší.
Návrat k Hravosti a Spontánnosti
Keď sa ocitnete v blízkosti dieťaťa, je to zrejmé. Dieťa doslova prekypuje životom a energiou, je hravé, ale aj odvážne, tvorivé, v niečom slobodné a živelné. Ako často ich z diaľky sledujeme a v mnohom obdivujeme. Cítime, že mnohé z toho v nás stále je, len sme to „pochovali“. Hra je bránou do duše dieťaťa. Podstatou hry je spontánnosť a sloboda. Hra - to je zdroj zábavy a potešenia. Nielen pre dieťa. Ak nebudeme spontánni a nebudeme sa tešiť zo samotnej hry, začneme hrať iné „hry“.
Dieťa je zvedavé. Ak ostane zvedavé, potom život preň v dospelosti bude dobrodružstvom. Dieťa je dôverčivé. Ak také ostane, potom verí v dobro seba a aj iných. Dieťa je nevinné. Ešte nechápe rozdiel medzi dobrom a zlom. Ak napriek tomu čelí hnevu - hoci nevie, čo urobilo, v dospelosti bude mať problém so zrelosťou. Deti sa predsa nikdy nehrajú škaredo alebo pekne. Jednoducho sa hrajú a bodka. Keď sa dieťa hrá, učme sa od neho vnútornému pokoju, koncentrácii, vypnutiu sveta, tiež tvorivosti a spontánnosti, vnútorným dialógom či tiež hlasným monológom, bez obzerania sa, kto sa na nás pozerá. Keď nám napadne niečo zaujímavé, navrhnime mu hru a dohodnime sa na spoločných pravidlách.
Asi viacerí z vás už počuli, že máme akési vnútorné dieťa. Možno pomenej z vás už zaznamenalo aj tú informáciu, že ho treba aktívne počúvať, nadviazať s ním vzťah, venovať sa mu. Ak to ignorujete, vaše vnútorné dieťa ostane naďalej v kúte trucovať, plakať, búchať päsťami; navonok sa to prejaví ako opovrhovanie ľuďmi, príliš vysokým sebavedomím, neschopnosťou nájsť správnu cestu v niečom, čo dlhodobo riešite. Môže to zájsť aj do extrémov, pretože ste sa rozhodli ostať nepochopení a nedotkliví a bez blízkeho vzťahu k sebe samým.Hrajme sa na deti. Keď už nie doslovne, tak aspoň s nimi či pri nich, keď máme tú možnosť. Keď nie, dovoľme si to, keď budeme sami v našich „dospelých“ osobných chvíľkach voľného času. S vnútorným dieťaťom, ktoré v nás tiež prebúdza prirodzený vnútorný hlas, sa môžeme zblížiť meditáciami, relaxáciou, vnútornými rozhovormi s ním (so sebou); dovolením si väčšej slobody v tvorivosti, v živote; spomalením, prejavom spontánnosti a zbližovaním so sebou samým, a tiež vedomým hraním sa s vlastnými deťmi, kde precítime spoločné emócie a zažijeme neopakovateľné.
Hlbšie Pohľady a Odborná Podpora
Cesta uzdravenia nie je vždy jednoduchá a nie je dobré touto cestou kráčať sám. Hľadať súvislosti a ísť do hĺbky, to je naše duševné puzzle bez predlohy. Lepšie je ho skladať s terapeutom. Je to aj rýchlejšie. Ak ste sa našli v tom, čo je popísané vyššie, nebojte sa vyhľadať pomoc. Je to spôsob, ako prežiť plnší život a uzdraviť mnohé zranenia. Časom vám odmenou bude plnší život a väčšia radosť z neho.
Psychologické a Spirituálne Kontexty
Popri C. G. Jungovi sa konceptom vnútorného dieťaťa detailne zaoberal aj John Bradshaw. Bol zaujímavým „zjavom“, vďaka štúdiu filozofie, psychológie a teológie išlo o veľmi originálnu osobnosť. Napísal množstvo kníh, ktoré boli následne preložené do desiatok jazykov. K najznámejším patrí Návrat domů, ktorá sa stala podkladom pre mnoho poznatkov o vnútornom dieťati.
Stefanie Stahlová, psychoterapeutka, výrazom „vnútorné dieťa“ označuje súbor všetkých stôp z detstva. Súbor zážitkov, ktoré na nás prostredníctvom rodičov či ľudí, ktorí vstupovali do našej výchovy, zanechali stopy. „Najmä rany z detstva sú hlboko zakorenené v našom nevedomí a bránia nám v dospelosti využívať naplno svoj potenciál,“ píše autorka vo svojej knihe „Tvoje vnútorné dieťa musí nájsť svoj domov“ (Noxi). Je tu však nádej: Naše vnútorné dieťa môžeme vyliečiť. Keď sa postavíme tvárou v tvár minulosti a rozlúčime sa s dogmami, ktoré sú v nás hlboko zakotvené, môžeme tieto staré rany z detstva vyliečiť aj v dospelosti.
Vnútorné dieťa je našou súčasťou. Bez dieťaťa by sme neboli zrelým dospelým človekom a bez dieťaťa by dospelý preťal korene spojené so svojou podstatou. Že nám to celé príde abstraktné? Nemusí. Môžete si pravidelne pripomínať dôležité okamihy zo svojho detstva a prehodnocovať svoj život. Môžete sa v dôležitých okamihoch spýtať sami seba, čo by ste na to povedali ako dieťa.
Literárne Paralely
K načítanejším knihám medzi dospelými patrí Malý princ od Exupéryho. Je to vlastne rozprávka pre dospelých. Od dávna nás priťahovala. Zamyslite sa nad tým. Exupéry ten príbeh písal v nemocnici. Bol v tom regres do detstva. Po ruke mal Andersenove rozprávky, preto ten príbeh spracoval ako rozprávku. Pomerne rýchlo musel dospieť, mnohé veci musel potlačiť a túžil po láske. Malý princ putuje svetom, ale ostáva sebou. Učí sa láske a túži po domove. Malý princ zosobňuje všetko to, čo sa s dieťaťom spája. Je tam letec, ktorý sprítomňuje dospelého človeka. Odohráva sa medzi nimi dialóg. Ten príbeh končí smutne. Malý princ odchádza za svojou ružou a letec odlieta. Cesty tých dvoch sa rozišli. Ale tak ten príbeh skončiť nemusí. Ak sa Malý princ stane predobrazom nášho vnútorného dieťaťa a vezmeme ho so sebou.
Duchovné Rozmery
S konceptom vnútorného dieťaťa sa v kresťanstve stretávame nepriamo. Existuje viacero podôb stvárnenia Bohorodičky. Teda matky Božieho syna. Jedna z týchto verzií znázorňuje toto dieťa v nej. Sprítomňuje to, že je jej súčasťou. Tak ako vnútorné dieťa je súčasťou nás. Žena nosí dieťa pod srdcom a po jeho narodení ho nosí v srdci, preto aj my svoje vnútorné dieťa máme niesť vo svojom srdci. Za zmienku tiež stojí myšlienka z Biblie: pokiaľ sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva (Mt 18,3) a nechajte deti prichádzať ku mne (Mr 10,14). Nie je to výzva k tomu, byť sám sebou? Byť autentický? Na vnútorné dieťa nazeráme ako na symbol, ktorý nás má opäť priviesť k sebe.
Benediktínsky mních Anselm Grün vo svojej knihe Hľadanie vnútornej rovnováhy píše, že je v nás priestor - miesto, kde sme nezranení, kde sa môžeme stretnúť s Bohom, kde si môžeme odpočinúť od sveta a všetkého, čo nás zväzuje. Je to miesto, kde je ticho. Ticho, do ktorého sa ponoríme a svet okolo akoby prestal existovať. Toto miesto je v duši. A cez dušu - psyché sa vraciame k psychológií a k nášmu vnútornému dieťaťu.
Terapeutické Modality a Škola Intuície
Okrem spomenutých metód, ako sú meditácie a joga, existujú aj špecializované terapeutické modality, ktoré môžu pomôcť pri práci s vnútorným dieťaťom. Napríklad regresná a SRT terapia pomáhajú objaviť v sebe náš tvorivý princíp a vedomie, že si vieme a môžeme vytvoriť to, po čom naozaj túžime. Kraniosakrálna terapia je jemná a veľmi účinná metóda na uvoľnenie citových a emocionálnych blokov utvorených v období prenatálneho vývoja až do veku cca 5-6 rokov života dieťaťa. Spineworks je komplexná terapia, ktorá sa prednostne zaoberá mäkkými štruktúrami tela a stimuluje procesy vedúce k uzdraveniu. Access Bars je relaxačná terapia zameraná na dotykovú stimuláciu bodov na hlave.
S vnútorným dieťaťom, ktoré v nás prebúdza prirodzený vnútorný hlas, sa môžeme zblížiť aj prostredníctvom ŠKOLY INTUÍCIE pod vedením úžasnej vedomej žienky Ľubky Madudovej, ktorá sa aktívne venuje nielen deťom a tínedžerom, ale aj dospelým a párom. Jej škola je konceptom alternatívneho vzdelávania v oblasti rozvoja pravej hemisféry, intuície, sebarozvoja a vedomej tvorby života.
Knihy a Zdroje Inšpirácie
Mnohé z uvedených poznatkov sú podrobne rozpracované v odbornej literatúre. Kniha „Tvoje vnútorné dieťa musí nájsť svoj domov“ od Stefanie Stahlovej vám ukáže, ako získať vzťah k svojmu vnútornému dieťaťu, teda k tej zložke osobnosti, ktorá viac-menej automaticky riadi naše pocity a správanie. Bezpečne vás navedie na cestu, ako nájsť problematické miesto vo vlastnom duševnom svete, ako vyliečiť svoje vnútorné zranenia a ako získať sebadôveru a vnútorný pocit bezpečia. Spriateľte sa so svojím vnútorným dieťaťom a nájdite spôsob, ako sa budete sami so sebou i s inými cítiť šťastne a sebaisto!
Kniha obsahuje aj skvelé cvičenia zamerané na spojenie sa so svojím zamračeným a slnečným dieťaťom. Naše dospelé "JA" sa prihovára obom týmto deťom. Zamračené sa snažíme pochopiť a slnečné podporiť. Kniha sa nielen číta, ale s ňou aj pracuje. Píše sa, kreslí, zamýšľa sa a veľa vecí v našom živote sa prehodnotí. Autorka veľmi zrozumiteľne, ale zároveň na odbornej báze analyzuje, prečo a akým spôsobom sú naše dospelácke sebaobrany formované už v prvých rokoch života, najmä skrz výchovu. Tiež v knihe ponúka praktické cvičenia a zamyslenia sa, ktoré mnohým pomohli pomenovať pocity a dogmy a ukázala spôsoby, ako sa pristihnúť pred spustením negatívnych vzorcov správania a poženiť ich na pozitívne.
